Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/119/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Q. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, K., prechodný pobyt Q. X, K., zastúpená Mgr. Ferdinandom Pethö, advokátom, sídlo Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 37 926 209, proti žalovanej: M.. Q. A., A. X, K., zastúpená JUDr. Robertom Slopovským, advokátom, sídlo Sedlárska 6, Bratislava, o zaplatenie 2.195,21 eur s príslušentvom, a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. októbra 2016 č.k. -156 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej na zaplatenie 2.195,21 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Žalobu odôvodnila tým, že na návrh oprávneného dňa 27.11.2008 začalo proti nej exekučné konanie a vykonaním exekúcie bola poverená žalovaná ako súdna exekútorka poverením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.12.2008 pod č.: XXXX XXXXXX. Dňa 12.01.2009 bol exekútorke doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, ktorý bol exekútorkou dňa 19.01.2009 doručený súdu. Okresný súd Bratislava V uznesením z 02.03.2009 pod č.k. exekučné konanie zastavil a rozhodol aj o trovách exekúcie na základe vyčíslenia súdnou exekútorkou vo výške 153,66 EUR. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo žalobkyni doručené 13.03.2009, proti ktorému podľa nebolo odvolanie prípustné, takže doručením nadobudlo právoplatnosť. Uviedla tiež, že dňa 27.01.2009 žalovaná vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, na základe čoho bola z jej bankového účtu pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX dňa 14.01.2009 odúčtovaná suma 182,20 EUR, v mesiacoch január a február boli vykonané zrážky zo mzdy spolu vo výške 1.288,15 EUR a v mesiaci jún suma 724,86 EUR. Spolu jej bola zrazená suma 2.195,21 EUR, ktorá je predmetom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka bola zaplatená, čím vymáhaný nárok zanikol. Súdna exekútorka zrazené finančné prostriedky nepoukázala oprávnenému a ani ich po zastavení exekúcie žalobkyni nevrátila. Mala za to, že žalovaná zadržiavala finančné prostriedky bez právneho dôvodu, na základe čoho sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa .

2. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 2 ods. l, §3,§ 5 ods. 1,2,§ 36 ods. 1,2, § 37 ods. 1, § 46 ods.1,2,3, §50 ods.1 § 52 ods. 1,2, § 57 ods. 1 písm. c/, § 58 ods. 1,3, § 60 písm. c/, § 66 ods. 1 písm.

c, z , v znení účinnom ku dňu poverenia súdneho exekútora súdom, ..

3. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v prvom rade ustálil postavenie súdneho exekútora a od toho odvodzoval hmotnoprávny predpis pre posúdenie porušenia povinností súdnym exekútorom. Konštatoval, že exekučná činnosť je výkon verejnej moci, čím exekútor reprezentuje štát. Exekútor je podľa Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na nútený výkon súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí a podľa Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, pri výkone exekučnej činnosti je viazaný SR, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Ustanovenie Exekučného poriadku výslovne upravuje, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Konštatoval, že žalobkyňa výslovne uviedla, že žalovanú žaluje ako fyzickú osobu, nie exekútorský úrad a nárok odvodzuje ust. , čím dospel k názoru, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z právneho vzťahu vyplývajúceho z exekučného konania. Mal za to, že ide o verejnoprávny vzťah zabezpečujúci funkcie štátu. V tomto právnom vzťahu súdna exekútorka vystupovala voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ verejnej moci a bola oprávnená jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Ustálil, že žalovaná mala podľa (v znení účinnom ku dňu návrhu na vykonanie exekúcie) povinnosť od žalobkyne ako jednej z povinných vykonať exekúciu, čím právny vzťah medzi povinnou (žalobkyňa) a súdnou exekútorkou (žalovaná) nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah. Konštatoval, že vzhľadom na povahu vzťahu medzi povinnou ako účastníčkou exekučného konania (žalobkyňou) a súdnou exekútorkou vykonávajúcou exekučnú činnosť titulom verejnej moci (žalovanou), nemôže dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v zmysle , keď podľa žalobkyne, žalovaná vykonávala exekúciu aj po doručení uznesenia o zastavení exekúcie súdom, t.j. nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu. Poukázal aj na procesnú stránku veci s tým, že žalovaná ako fyzická osoba v zmysle ani v zmysle nie je dostatočne označená (dátumom narodenia) a keďže žalobkyňa je zastúpená advokátom, mal za to, že nemá podľa ani podľa poučovaciu povinnosť.

4. Napriek označeniu žalovanej riešil aj otázku, či uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú v zmysle § 33 ods.1 Exekučného poriadku. Poukázal na úkony súdnej exekútorky od vydania poverenia na vykonanie exekúcie až po vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a mal za to, že nakoľko žalobkyňa námietky proti exekúcii nevzniesla, súdna exekútorka postupovala pri výkone exekučnej činnosti v súlade s Exekučným poriadkom. Poukázal na ust. prvej a druhej vety , s tým, že napriek návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, od vykonania exekúcie nemohla upustiť, nakoľko dôvody na zastavenie exekúcie neboli oprávneným uvedené (či došlo k splneniu povinnosti v zmysle právoplatného rozhodnutia povinným alebo či došlo k čiastočnému plneniu) a nebol daný výslovný súhlas oprávneného na upustenie od vykonania exekúcie. Konštatoval, že oprávnený na výzvu súdnej exekútorky práve v súvislosti s udelením súhlasu vôbec nereagoval, na základe čoho súdna exekútorka nemohla upustiť od vykonávania exekúcie, nakoľko na takýto úkon nemala od oprávneného súhlas a návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zaslala na rozhodnutie súdu.

5. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaná vykonávala exekúciu aj po doručení uznesenia o zastavení exekúcie súdom (nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu), nie je pravdivé. Konštatoval, že Okresný súd Bratislava V o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením z 02.03.2009 pod č.k. -16, predmetné rozhodnutie bolo súdnej exekútorke doručené dňa 12.03.2009 a s doložkou právoplatnosti (rozhodnutie právoplatné 11.05.2009) bolo súdnej exekútorke doručené súdom dňa 18.06.2009, vzápätí v ten deň zaslala súdna exekútorka zamestnávateľovi žalobkyne (FNsP Bratislava) zrušenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy (zamestnávateľ listinu prevzal 22.06.2009) a vrátila súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadne iné úkony k výkonu exekúcie už súdna exekútorka nevykonala.

6. Mal za preukázané, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaná si finančné prostriedky v žalovanej výške ponechala, nepoukázala ich oprávnenému a ani po zastavení exekúcie ich žalobkyni nevrátila, finančné prostriedky bez právneho dôvodu zadržiava, nie je pravdivé. Z oficiálnej stránky Slovenskej komory exekútorov www.ske.sk <http://www.ske.sk> zistil, že účet číslo XXXXXXXXXX na meno Q. A. je účtom súdnej exekútorky M.. Q. A., A. X, K., a z predložených bankových výpisov mal za preukázané že

všetky bankové prevody sa týkali exekučnej pohľadávky Ex 344/08 aj s označením povinných. Mal preukázané, že v čase výkonu exekúcie, t.j. od vydania poverenia až po vrátenie poverenia na účet súdnej exekútorky titulom súdnej exekúcie pod č. EX 344/08 prišla dňa 29.01.2009 od Q. M. suma 182,20 EUR, dňa 13.02.2009 od FNsP BA (zamestnávateľa Q. M.) suma 595,-EUR, dňa 13.03.2009 od FNsP BA (zamestnávateľa Q. M.) suma 693,15 EUR, dňa 12.06.2009 od FNsP BA (zamestnávateľa Q. M.) suma 724,86 EUR, spolu 2.195,21 EUR a súdna exekútorka oprávnenému Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., zaslala na účet dňa 16.03.2009 sumu 421,27 EUR a dňa 15.06.2009 sumu 552,31 EUR, že oprávnenému tak spolu zaslala 973,58 EUR. Zvyšok, 1.221,63 EUR sú trovy exekúcie.

7. Žalobu neposudzoval podľa lex specialis , nakoľko žalovaná výslovne uviedla, že sa domáha od fyzickej osoby vydania bezdôvodného obohatenia podľa . Konštatoval, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo skutkové vymedzenie a výslovne právne podradenie pod určitú právnu normu žalobkyňou, ktorá sporovú stranu označila ako fyzickú osobu a domáhala sa právneho posúdenia výslovne titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa . Dospel k záveru, že vzhľadom na povahu vzťahu medzi žalobkyňou, ktorá v exekučnom konaní vystupuje ako povinná a žalovanou, ktorá v exekučnom konaní je vykonávateľom exekučnej činnosti, nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle , keďže právny vzťah medzi účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom nemôže byť vzťah súkromnoprávny.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , v prospech žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie z dôvodu podľa že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie mal v rámci konania ako predbežnú otázku vyhodnotiť a vyriešiť, či uznesenie OS Bratislava V. č.k. -16 bolo alebo nebolo predbežne vykonateľným uznesením v zmysle platného a účinného v čase jeho vyhotovenia. Následne mal posúdiť otázku, od akého okamihu bola žalovaná týmto rozhodnutím viazaná. Konštatovala, že argumentácia žalovanej, že bola povinná vrátiť exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 18.06.2009, neobstojí a je účelová a alibistická. Uviedla, že okresné súdy vyznačujú právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí na základe zákonnej dikcie , informácie o tom, že sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným sú verejne dostupné a je možné ich zistiť na konajúcom súde buď telefonicky alebo osobne. Uviedla, že proti výroku o zastavení konania nebolo prípustné odvolanie a nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia v časti o zastavení konania bolo podmienené výlučne doručením jednotlivým osobám podľa Exekučného poriadku. Mala za to, že ak by žalovaná, bola konala s osobitnou starostlivosťou, na ktorú bola zo svojho postavenia súdnej exekútorky povinná, mala a mohla si zistiť dátum nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o zastavení konania a pokiaľ si nebola istá, od akého dátumu má pre ňu rozhodnutie o zastavení exekúcie záväzný charakter, mala sa oboznámiť s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Konštatovala, že záver súdu, ktorým prijal obranu žalovanej, že táto bola oprávnená vykonávať exekúciu až do 18.06.2009 neobstojí a je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Mala za to, že najneskôr dňa 11.05.2009 sa uznesenie, ktorým bolo exekučné konanie zastavené, stalo aj právoplatným, a teda najneskôr dňa 11.05.2009 stratila žalovaná akékoľvek oprávnenie na vykonávanie exekúcie voči žalobkyni a bola povinná bez meškania vrátiť súdu poverenie na výkon exekúcie. Akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré od nej žalovaná prijala, resp. od jej zamestnávateľa, ako zrazenú mzdu po dátume 11.05.2009, mala jej bez zbytočného odkladu vrátiť. Uviedla, že úkon, ktorým žalovaná dňa 15.06.2009 poukázala sumu 552,31 Eur na účet povinného bol už úkonom mimo exekúcie, vykonaným po jej právoplatnom zastavení. Konštatovala, že týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal a neodôvodnil prečo tieto skutočnosti nepovažuje za významné či akokoľvek dôležité pre svoje rozhodnutie a preto v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. V súvislosti s odmenou súdneho exekútora konštatovala, že túto upravuje Exekučný poriadok a na základe vyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom o tejto rozhoduje súd. Uviedla, že v posudzovanej veci si žalovaná uplatnila nárok na odmenu vo výške 73,04 EUR plus DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 66,74 EUR, ktoré jej boli uznesením o zastavení exekúcie zo dňa 02.03.2009 priznané v celkovej výške 153,66 EUR a na ich úhradu bol zaviazaný oprávnený. Konštatovala, že žiadny iný návrh na priznanie odmeny

exekútora sa v exekučnom spise nenachádza, avšak žalovaná si ponechala celkove sumu 1.221,64EUR (1.154,90EUR ako odmenu a 66,74EUR ako náhradu hotových výdavkov). Mala za to, že argument žalovanej, že mala nárok ponechať si z prostriedkov, ktoré od nej prijala sumu 1.221,64 EUR z titulu trov exekúcie neobstojí, nakoľko takýto nárok jej exekučný súd nikdy nepriznal. Konštatovala, že suma 153,66 EUR bola zjavne žalovanou uplatňovaná dvakrát, a to tak od oprávneného (priznaná v uznesení zo dňa 02.03.2009), ako aj od žalobkyne. Poukázala na právnu úpravu exekučného poriadku, z ktorej vyplýva, že činnosť súdneho exekútora môže vykonávať len fyzická osoba, a preto podala žalobu na žalovanú ako fyzickú osobu, nakoľko „exekútorský úrad“, nemá právnu subjektivitu. Konštatovala, že žalovaná na dokumentoch zasielaných žalobkyni vrátane poverenia zo dňa 09.201.2008, vydanom OS Bratislava V nikde neuvádzala svoje IČO ani iný identifikátor (číslo zápisu v komore, alebo zozname ministerstva spravodlivosti SR). Podľa názoru žalobkyne otázka, či je fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom nie je právne relevantná, tak ako nie je relevantná v prípade povinného, ktorému vznikol záväzok ako podnikateľovi a vymáha sa zo všetkého majetku, vrátane nepodnikateľského a záväzok trvá aj po skončení podnikania. Konštatovala, že súd prvej inštancie nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe a bol povinný zohľadniť a vysporiadať sa s uplatnenými nárokmi z hľadiska všetkých právnych predpisov prichádzajúcich do úvahy.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvá veta ).

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

17. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia

dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri ich hodnotení. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdi, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Odvolací súd poznamenáva, že medzi práva strany sporu nepatrí aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

18. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

19. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci je nepochybné, že dňa 09.12.2008 bolo vydané Okresným súdom Bratislava V pod č.k. EX 344/2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku M.. Q. A. so sídlom exekútorského úradu Sedlárska 6, Bratislava. Dňa 29.12.2008 súdna exekútorka upovedomila o začatí exekúcie na peňažné plnenie povinných. Žalobkyňa upovedomenie prevzala 08.01.2009. Žalobkyňa v lehote podľa (t.j. do 22.01.2009) námietky proti exekúcii nevzniesla, nepožiadala ani o odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku, súdna exekútorka dňa 27.01.2009 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Exekučný príkaz bol zamestnávateľovi žalobkyne Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava doručený dňa 29.01.2009. Podaním doručeným dňa 12.01.2009 navrhol oprávnený zastavenie exekúcie a dňa 16.01.2009 postúpila exekútorka návrh oprávneného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava V. O zastavení exekúcie rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením z 02.03.2009 pod č.k. -16, právoplatným 11.5.2009, čo do trov 26.5.2009. Podaním zo dňa 18.6.2009 doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 22.6.2009 vrátila žalovaná poverenie na vykonanie exekúcie.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne vzhľadom na obsah žalobného návrhu zameral svoje dokazovanie na skutkový stav veci, z ktorého v konečnom dôsledku vyvodil, že z hľadiska skutkového je nepochybné, že žalovaná ako súdna exekútorka vymohla v rámci exekučného konania na základe riadne vydaného poverenia istinu vrátane jej príslušenstva ako aj odmeny súdnej exekútorky, a po vymožení danej istiny vrátila súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu príslušné poverenie.

21. Rovnako vzhľadom na obsah žaloby správne postupoval súd prvej inštancie pri odstraňovaní rozporu v označení žalovanej so skutkovými tvrdeniami žalobkyne. Žalobkyňa trvala na tom, že žaluje žalovanú ako fyzickú osobu a nie ako súdnu exekútorku, resp. exekútorský úrad, pričom okolnosti žalobkyňou uvádzané nasvedčujú tomu, že si uplatňuje náhradu škody podľa zák. , nakoľko žalovaná v predmetnom exekučnom konaní vykonávala exekučnú činnosť ako zverený výkon štátnej moci s tým, že na súdnu exekútorku sa pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje právny režim náhrady škody podľa Znamená to, že pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Je nepochybné, že exekučná činnosť je výkon verejnej moci, čím exekútor reprezentuje štát. Ustanovenie §

5 ods.2 Exekučného poriadku výslovne upravuje, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd udáva, že vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným v exekučnom konám je verejnoprávnym vzťahom a súdny exekútor preto nemôže byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalovaná ako súdna exekútorka vykonávala svoju činnosť a vymáhala pohľadávku oprávneného v súlade so , na základe poverenia súdu, ktoré ju oprávňovalo na úkony, ktorých účelom bolo vymoženie pohľadávky oprávneného voči žalobkyni ako povinnému. Po vymožení predmetu exekúcie jej prináležala aj odmena v zmysle vyhlášky , Vymožená istina vrátane odmeny exekútora nemôže byť bezdôvodným obohatením t.j. v zmysle plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ani majetkovým prospechom získaným z nepoctivých zdrojov, na úkor žalobkyne, ktoré by jej bola povinná v zmysle vydať.

23. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie ale aj v podanom odvolaní namietala konanie súdnej exekútorky a nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, že bola oprávnená vykonávať exekúciu až do 18.06.2009, ako aj že mala nárok ponechať si z prostriedkov, ktoré od nej prijala a to sumu 1.221,64 Eur z titulu trov exekúcie, s tým, že na trovy exekúcie v tejto výške nevznikol žalovanej žiadny právny titul. Žalobkyňou namietané skutkové tvrdenia je možné chápať tak, že namieta nesprávnosť postupu súdnej exekútorky v predmetnom exekučnom konaní pri vymáhaní pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ako súdna exekútorka vykonávala svoju činnosť a vymohla pohľadávku oprávneného v súlade so zák. č. 233/95 Z.z., nárok žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný nie je. Z.z alebo podľa Exekučného poriadku a je na rozhodnutí poškodeného, či si bude náhradu škody uplatňovať podľa zákona 514/2003 Z.z alebo priamo od exekútora podľa Exekučného poriadku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právny názor žalobkyne uvedený v odvolaní, že z právnej úpravy exekučného poriadku vyplýva, že činnosť súdneho exekútora môže vykonávať len fyzická osoba a z uvedeného dôvodu žalobu podala na žalovanú ako fyzickú osobu, od ktorej sa domáha bezdôvodného obohatenia, nie je správny a nie je možné sa s ním stotožniť.

24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobkyne, že otázka, či je žalovaná fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom nie je právne relevantná, s tým že sud nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe a bol povinný vysporiadať sa s uplatnenými nárokmi z hľadiska všetkých právnych predpisov prichádzajúcich do úvahy. K tomuto argumentu žalobkyne odvolací súd udáva, že žalobca ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku...."Je pravdou, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobkyne, avšak je povinnosťou žalobcu správne označiť strany v spore. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Žalobkyňa, ktorá je v konaní zastúpená advokátom označila sporovú stranu - žalovanú fyzickú osobu, pričom z hľadiska povahy vzťahu medzi žalobkyňou, ktorá v exekučnom konaní vystupuje ako povinná a žalovanou, ktorá je v exekučnom konaní vykonávateľom exekučnej činnosti ide o právny vzťah medzi účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom ako nositeľom verejnej moci, na základe čoho nie je možné tento právny vzťah považovať za súkromnoprávny, čím nemôže dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v zmysle . Odvolací súd ešte dodáva, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach. Z nijakých ustanovení ani nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný; nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť. Takým poučením by porušil zásadu rovnosti strán v spore. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd namietaným postupom exekútorky v predmetnom exekučnom konaní bližšie nezaoberal.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia je nedôvodná a obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z

hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanej, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).