Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/107/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcov: 1/ doc. PhDr. F. L. PhD., nar. XX.XX.XXXX, M. X, XXX XX M., 2/ doc. PaeDr. Y. N., PhD., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX D., 3/ doc. PaeDr. Mgr. W. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX, U. N. K. E. XXXX/XX, XXX XX M. G., 4/ JUDr. Y. G., PhD., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, 5/ doc. PhDr. K. F., CSc., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX R., adresa na doručovanie: XXX XX E. U. D. XXX, 6/ Mgr. G. Q., PhD., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX H. N. XX, všetci právne zastúpení: Mgr. Stanislav Fekete, advokát so sídlom U. E. Y. č. XX/ XX, XXX XX D., proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta 1A, 034 01 Ružomberok, IČO: 37801279, právne zastúpený: Hrušovský Legal, s.r.o., so sídlom Odborárska 5, 831 02 Bratislava, IČO: 47257059, o preskúmanie zo dňa 07.06.2016, takto

rozhodol:

I. Súd uznesenie Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 zrušuje.

II. Žalobcom v rade 1/ až 6/ priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.06.2016, doručenou súdu dňa 22.06.2016, sa žalobcovia v rade 1/ až 6/ (ďalej aj ako „žalobcovia“) prostredníctvom právneho zástupcu domáhali zrušenia uznesenia Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 a č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016. Krajský súd uznesením č. k. -89 zo dňa 27.03.2017 vylúčil konanie o správnej žalobe zo dňa 20.06.2016 proti uzneseniu Akademického senátu žalovaného č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016 na samostatné konanie a predmetom konania vo veci sp. zn. ostalo preskúmanie zo dňa 07.06.2016. Žalobcovia žalobu skutkovo a právne odôvodnili nasledovne: Žalovaný je právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti záujmovej samosprávy, ktorej rozsah vymedzuje Akademický senát Katolíckej univerzity v Ružomberku (ďalej aj ako „ AS KU“) prijal na svojom 5. zasadnutí dňa 07.06.2016 okrem iného aj nasledovné rozhodnutia: v znení: „AS KU berie na vedomie list Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, stotožňuje sa s jeho obsahom a konštatuje, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí, a preto v zmysle o vysokých školách v platnom znení AS KU preberá pôsobnosť AS PF KU vymedzenú citovaným zákonom na nevyhnutnú dobu, a to do času uskutočnenia a zavŕšenia volieb

do AS PF KU. Zároveň zaväzuje aktuálny AS PF KU, aby do momentu zavŕšenia volieb nezasadal a následne neprijímal žiadne uznesenia.“ v znení: „AS KU v súlade so štatútom KU a Štatútom PF KU či. 12 ods. 17 d) a podľa Volebného a rokovacieho poriadku AS PF KU čl. I ods. 14 vyhlasuje hlasovanie o odvolaní šiestich členov za zamestnaneckú časť AS PF KU: doc. PaedDr. Y. N., PhD., doc. PaedDr. W. T., PhD., PhDr. F. L., PhD., Mgr. Y. G., PhD., doc. PhDr K. F., PhD., Mgr. G. Q., PhD. na deň 14.06.2016 v zasadačke PF KU (č. 139)od 08.00 - 14.00 hod. Priebeh hlasovania riadi a zabezpečuje komisia pre odvolávanie v zložení: PhDr. Y. G., PhD. (predseda) Doc. G. A., PhD. PaedDr. K. T., PhD. Mgr. Q. T. Mgr. F. G. (za študentskú časť} Člen AS PF KU je odvolaný ak za jeho odvolanie hlasuje nadpolovičná väčšina zúčastnených členov zamestnaneckej časti akademickej obce. Platnosť odvolania člena AS PF KU nadobúda platnosť dnom zverejnenia výsledkov. O priebehu a výsledku hlasovania komisia vyhotoví zápisnicu, ktorú predseda komisie zašle predsedovi AS KU najneskôr dňa 15.06.2016 do 12.00 hod. Hlasovanie o odvolaní je ukončené zverejnením výsledkov hlasovania o odvolaní členov AS PF KU za zamestnaneckú časť, najneskôr dňa 15.06.2016 do 14.00 hod.“ Podľa ust. SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy, je nevyhnutné prijať záver, že vyššie cit. rozhodnutia žalovaného podliehajú súdnemu prieskumu správnymi súdmi. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.02.2012: „Žalovaný ako vysoká škola je samosprávnou inštitúciou a vykonáva samosprávne funkcie voči akademickej obci vysokej školy. Subjekty, voči ktorým je samospráva vykonávaná nie sú určené územnou pôsobnosťou vysokej školy, ale vnútorným vzťahom k vysokej škole, tým, že tvoria akademickú obec vysokej školy. Akademická samospráva je preto vykonávaná nie na územnom princípe, ale na tzv. záujmovom princípe, ktorý predpokladá existenciu vnútorného vzťahu medzi samosprávnym orgánom a členom akademickej obce. Nie je preto rozhodujúce, kde má člen akademickej obce bydlisko. Vysoká škola nemá svoj územný obvod a na rozdiel od orgánov verejnej správy založených na územnom princípe (napr. obce, mestá - územná samospráva), nevykonáva pôsobnosť voči neurčitému počtu subjektov, kde vzťah k subjektu je vymedzený územným obvodom. S ohľadom na túto okolnosť vysokú školu nie je možné kvalifikovať ako orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Vecná príslušnosť na konanie v tejto právnej veci nie je založená podľa ustanovenia , ale vecne príslušný je krajský súd v zmysle “ Žalobcovia namietali, že vyššie cit. rozhodnutia neobsahujú základné náležitosti rozhodnutia, tak ako ich predpokladaná ust. Správneho poriadku - odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Túto vadu nezhojuje ani skutočnosť, že v Uznesení č. 45/2016 je uvedený poukaz na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, s ktorým sa akademický senát stotožňuje. V Liste Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16 sa uvádza, že „po dôkladnom preštudovaní zaslaných zápisníc z rokovaní AS, vnútorných predpisov PF súvisiacich s definíciou akademickej obce PF, voľbami členov tak zamestnaneckej ako aj študentskej častí akademického senátu (napr. Štatút KU, Štatút PF KU, Zásady volieb do AS PF KU (vrátane zásad pre voľby dňa 11.15.2016)) som dospel k nasledovnému názoru: a) Vnútorné predpisy, ktorými sa má riadiť zloženie akademickej obce a senátu PF KU, ako aj voľby do zamestnaneckej a študentskej časti akademického senátu zjavne vykazujú znaky veľmi vážnych nekonzistentností, znaky vzájomných rozporov ale aj rozporu so zákonom o vysokých školách, znaky nejasností, nejednoznačností a možností rôznych protichodných interpretácii, ktoré boli akademickou obcou dlhodobo vedome alebo nevedome prehliadané a neriešené. b) Najmä v súvislosti s priebehom a výsledkami 26. a 27. zasadania akademického senátu PF KU došlo k prudkej akcelerácii a prehĺbeniu rozporov vo vnútri akademickej obce Pedagogickej fakulty. c) Došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia akademického senátu, k spochybneniu súladu volieb do AS PF KU so Štatútmi a so zákonom o vysokých školách. d) Relevantnou a značnou časťou akademickej obce došlo k iniciovaniu procesu odvolávania niektorých členov zamestnaneckej časti AS ako vyjadrenia ich nesúhlasu s priebehom a výsledkami už spomínaného 26. a 27. zasadania akademického senátu PF KU.“ Hoci sa v predmetnom liste uvádza, že Veľký kancelár dospel k vyššie uvedenému názoru na základe dôkladného preštudovania vnútorných predpisov a zaslaných zápisníc, v liste absentujú konkrétne úvahy

o tom, v čom konkrétne má spočívať rozpor vnútorných predpisov so zákonom o vysokých školách a z akého dôvodu. V liste nie je vysvetlené, na základe čoho sa Veľký kancelár domnieva, že došlo k spochybneniu legitimity a zloženia AS PF KU. Žalovaný formuláciou použitou vo svojom Uznesení č. 45/2016 výslovne nekonštatoval, že zloženie AS PF KU je v rozpore so uviedli, že majú za to, že neboli naplnené zákonné podmienky na to, aby v zmysle AS KU prebral pôsobnosť AS PF KU. Namietali neprimeranosť tohto opatrenia. Z ust. z. č. vyplýva, že ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, je akademický senát verejnej vysokej školy oprávnený urobiť také opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Aj keď zákon o vysokých školách bližšie nešpecifikuje, aké konkrétne opatrenia je akademický senát vysokej školy oprávnený vykonať pre dosiahnutie vyššie uvedeného účelu, nepochybne musí ísť o také opatrenia, ktoré jednak čo najmenej zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú zákonmi a SR garantovanú ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov akademickej obce. Medzi takéto práva patri najmä právo vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu, ktoré je verejným subjektívnym právom žalobcov. Predmetné právo je garantované ustanoveniami v spojitosti s , ktoré sú vyústením všeobecného ústavne garantovaného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd, ktoré zaisťuje občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho a pasívneho volebného práva. Ochranu volebného práva pritom nemožno obmedziť len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať, lebo len samotná voľba bez následnej možnosti mandát vykonávať, by bola len formálnym právom bez materiálneho ústavného obsahu. Akademický senát žalovaného bol povinný prihliadať na to, aby neprimeraným spôsobom nezasiahol do tohto subjektívneho práva. Pokiaľ existovala možnosť, aby akademický senát fakulty sám uviedol do súladu so zákonom vnútorné predpisy (napr. Štatút Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 23.09.2008, Volebného a rokovacieho poriadku akademického senátu PF KU (príloha č. 2 Štatútu PF KU) zo dňa 23.09.2008 a pod.), čo bolo s poukazom na čl. 12 ods. 18 písm. b. Štatútu fakulty plne v jeho kompetencii, neexistoval legitímny dôvod, aby došlo k aplikácii Žalobcovia namietali aj neexistujúci základ pre rozhodnutie. Akademický senát sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom Veľkého kancelára, že: „vnútorné predpisy, ktorými sa má riadiť zloženie akademickej obce a senátu PF KU. ako aj voľby do zamestnaneckej a študentskej časti akademického senátu zjavne vykazujú znaky veľmi vážnych nekonzistentností, znaky vzájomných rozporov ale aj rozporu so zákonom o vysokých školách...“. Aj keď z uznesenia nie je možné zistiť, o aké konkrétne vnútorné predpisy ide, zrejme sa mal namysli Štatút Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 23.09.2008, schválený Akademickým senátom žalovaného dňa 24.02.2009. Je paradoxné a v rozpore s princípom právnej istoty, že ten istý orgán, ktorý schválil tento vnútorný predpis, so značným odstupom času spochybňuje jeho súlad so zákonom a v nadväznosti na to legitimitu niektorých členov akademického senátu fakulty. Žalobcovia prezentovali právny názor, že pokiaľ už raz bol predmetný štatút fakulty schválený akademickým senátom vysokej školy, je v záujme zachovania právnej istoty vylúčené, aby ten istý orgán ex tunc spochybňoval legitimitu riadne zvolených členov orgánu fakulty pre jeho údajný rozpor so zákonom, a to bez toho, aby bol tento rozpor konštatovaný právoplatným rozhodnutím súdu. Počas obdobia viac ako 7 rokov sa uskutočnilo niekoľko volieb do orgánov fakulty, ktoré následne prijímali rozhodnutia, a to tak vo vzťahu k tretím subjektom navonok, ako aj dovnútra voči členom akademickej obce, pričom rozhodnutia prijaté počas uvedeného obdobia žalovaný do dnešného dňa ani nespochybňuje. Nakoľko neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo nesúlad niektorého z vnútorných predpisov vysokej školy so zákonom, bolo prijaté akademickým senátom žalovaného predčasne, bez akéhokoľvek právneho základu. S poukazom na uvedené, žalobcovia boli toho názoru, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhli, aby Krajský súd v Žiline ako príslušný súd, napadnuté rozhodnutie žalovaného - Uznesenie Akademického senátu č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 v celom rozsahu zrušil.

2. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 14.11.2016 uviedol, že podaný žalobný návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. V zmysle ustanovenia (ďalej len „“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalobou

napadnuté uznesenia č. 45/2016 a č. 46/2016 prijaté Akademickým senátom Katolíckej univerzity v Ružomberku (ďalej len „AS KU“) na svojom 5. zasadnutí dňa 07.06.2016 (ďalej spoločne len „napadnuté uznesenia AS KU“), sú s poukazom na ustanovenie , a vylúčené z preskúmavania v rámci správneho súdnictva. V zmysle ustanovenia o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) akademický senát verejnej vysokej školy nie je štatutárnym orgán verejnej vysokej školy. Akademický senát verejnej vysokej školy má postavenie kontrolného orgánu vo vzťahu k činnosti rektora v zmysle . Zákonodarca nezveril akademickému senátu kompetenciu rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach tretích osôb v oblasti verejnej správy tak, že takýmto rozhodnutím, môže byť fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach. Rozhodovanie akademického senátu nenesie v sebe vzťah verejnoprávnosti, a teda preskúmanie takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve je neprípustné. Akademický senát nie je správnym orgánom, ktorého postup alebo rozhodnutie by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Podľa žalovaného v predmetnej veci napadnuté uznesenia AS KU nemajú povahu individuálnych správnych aktov, t.j. nejde o rozhodnutia, ktoré by mali povahu rozhodnutí o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby, a ktoré by tak bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve (uvedené pritom platí rovnako pre právnu úpravu ako aj pre predchádzajúcu právnu úpravu podľa piatej časti ). V zmysle ustanovenia správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade napadnutých uznesení AS KU ide práve o takéto správne akty, ktoré sú vylúčené z preskúmavania v rámci správneho súdnictva, a preto žalovaný navrhol, aby konajúci súd podanú žalobcu odmietol s poukazom na . Vo vzťahu k meritu veci žalovaný uviedol, že oprávnenie akademického senátu verejnej vysokej školy prevziať pôsobnosť akademického senátu fakulty ( ) bola zavedená novelou Z dôvodovej správy k uvedenej novele zákona vyplýva, že dotknutým ustanovením sa „vysokej škole tiež umožňuje riešiť problémy, ktoré nastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať pôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy.... Vytvára sa možnosť riešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt vysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch bude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie akademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a spôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa navrhuje priamo v zákone. Doterajšia právna úprava umožňuje obmedziť pôsobnosť samosprávnych orgánov fakulty len rozhodnutím ministerstva po súhlase reprezentácii vysokých škôl, a to len v štyroch prípadoch uvedených v . Takýto postup je časovo a administratívne náročný, a neumožňuje dostatočne rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu. Z uvedených dôvodov sa umožňuje vysokej škole vyriešiť väčšinu problémov v rámci jej súčasti interne, bez externého zasahovania.“ Z gramatického výkladu ustanovenia ako aj z dôvodovej správy k uvedenému zákonu vyplývajú akademickému senátu verejnej vysokej školy oprávnenia vykonávať pôsobnosť akademického senátu príslušnej fakulty a v rámci tejto činnosti urobiť (ďalšie) vhodné opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu fakulty uviedlo do súladu so zákonom. Zákonodarca vymedzuje len exemplifikatívny (nie taxatívny) resp. základný výpočet oprávnení akademického senátu verejnej vysokej školy, ktoré môže vykonávať počas prebratia pôsobností akademického senátu fakulty. Zákon teda nezakazuje akademickému senátu verejnej vysokej školy vykonať aj iné kroky k odstráneniu nezákonností (nefunkčnosti) akademického senátu príslušnej fakulty, ale zároveň ani nestanovuje, aké kroky môže akademický senát verejnej vysokej školy za týmto účelom, t.j. za účelom odstránenia nezákonnosti v zložení senátu fakulty uskutočniť. Nie je preto vylúčené, aby akademický senát univerzity najprv prebral pôsobnosť akademického senátu fakulty za účelom odstránenia nezákonného stavu v zložení akademického senátu fakulty () a následne vyhlásil hlasovanie o odvolaní tých členov akademického senátu fakulty, u ktorých je daná (zrejmá) pochybnosť o zákonnosti ich mandátu (vyhlásenie hlasovania o odvolaní šiestich členov uskutočnené uznesením č. 46/2016). V tomto konkrétnom prípade AS KU pri prebratí pôsobnosti AS PF KU nepostupoval svojvoľne, ale postupoval za účelom odstránenia zrejmých pochybností v zákonnosti zloženia AS PF KU, pričom nezákonnosť zloženia dotknutého AS PF KU vyplýva najmä z nasledovných dokladov:

• Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Legislatívnej komisie AS PF KU zo dňa 25.05.2016, v rámci ktorej Legislatívna komisia konštatovala Jednak neplatnosť mandátu Ing. A. L. ako člena AS PF KU, a jednak odporúčala vyhlásiť doplňujúce voľby na miesta Členov študentskej časti AS PF KU, • Stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 01.06.2016, ktorý sa venuje vybraným otázkam vyplývajúcim z rokovania Legislatívnej komisie AS PF KU, • Návrhové hárky podpísané 119 členmi akademickej obce za odvolanie stanovených členov AS PF KU, • List Veľkého kancelára Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý odporučil AS KU uskutočniť kroky k odstráneniu nezákonnosti v zložení AS PF KU. Ohľadom namietanej absencie základných náležitostí rozhodnutia, tak ako ich predpokladá ustanovenie Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že v zmysle sa na rozhodovanie podľa tohto zákona (s výnimkou rozhodovania v taxatívne uvedených prípadoch, ku ktorým však nepatria napadnuté uznesenia) nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Žalovaný bol s poukazom na ust. toho názoru, že žalovaný nie je v predmetnom súdnom konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žalovaný nie je správnym orgánom, ktorý vydal napadnuté uznesenia. V tejto súvislosti zároveň poukázal na ust. , ktoré definuje orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy.

3. Podľa obsahu posúdil krajský súd podanie žalobcov zo dňa 20.06.2016 ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle (ďalej len „“). Uznesením č. k. -96 zo dňa 17.05.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -96 zo dňa 17.05.2017 krajský súd odmietol správnu žalobu majúc za to, že napadnuté zo dňa 07.06.2016 nepredstavuje rozhodnutie, resp. opatrenie v rámci autoritatívneho konania podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov o individuálnych právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb, tak ako ho definuje ust. v spojení s , , ale jedná sa o opatrenie orgánu záujmovej samosprávny, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle , keďže sa ním rozhodlo o opatrení vnútorného organizačného charakteru o prevzatí pôsobnosti AS PF KU. Proti uvedenému uzneseniu podali kasačnú sťažnosť žalobcovia, v ktorej namietali, že právo vykonávať pokojne mandát člena AS fakulty verejnej vysokej školy spadá do katalógu základných práv a slobôd, a pokiaľ súd neposkytol právnu ochranu tomuto právu tým, že podanú žalobu odmietol, bola žalobcom odopretá spravodlivosť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 26.09.2018 zrušil uznesenie č. k. -96 zo dňa 17.05.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -96 zo dňa 17.05.2017 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd zaviazal krajský súd v ďalšom konaní, vzhľadom na to, že prijatím preskúmavaného rozhodnutia došlo k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľov, skúmať, či tento zásah bol súladný s , a teda aby sa zaoberal vecou samou aj vzhľadom na ďalšie uvedené skutočnosti v rozhodnutí kasačného súdu. V rozhodnutí kasačný súd uviedol, že krajský súd sa nevysporiadal v napadnutom uznesení s námietkami sťažovateľov (žalobcov) o dopade záverov napadnutého uznesenia na subjektívne práva sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu a záver krajského súdu, že nedošlo k zásahu do ich subjektívnych práv, vyhodnotil ako nesprávny a konštatoval (bod 20), že do tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia v predmetnej veci zasiahnuté. Kasačný súd uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly ( ) s negatívnou enumeráciou ( až h/ ), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Avšak SR osobitne upravuje právo na prístup k súdu v prípade preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tomto článku je zakotvený výslovný ústavný zákaz vylúčiť z tohto preskúmavania rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Aj prípade podradenia určitého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejne správy pod negatívne vymedzenie právomoci v zmysle , je aj takéto rozhodnutie alebo opatrenie preskúmateľné správnym súdom v prípade nastúpenia tzv. generálnej klauzuly zakotvenej v SR. Kasačný súd zdôraznil, že orgány verejnej správy spravidla upravujú svoje vnútorné pomery rozhodnutiami resp. opatreniami, ktoré nemajú charakter rozhodnutia o individuálnom práve jednotlivca, napriek tomu sa ich môžu priamo dotýkať. Právo vykonávať (pokojne) mandát zvoleného člena

akademického senátu je verejným subjektívnym právom, do ktorého nemôže byť zo strany ktoréhokoľvek orgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní SR, t.j. iba v prípadoch ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kasačný súd dal krajskému súdu, vzhľadom na obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva, do pozornosti ustálenú prax súdov v Českej republike v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Plzni z 27. 2. 2013, č. j. - 65, publ. pod č. 2892/2013 Zb. NSS, rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 15. 5. 2013, č. j. - 43, publ. pod č. 2877/2013 Zb. NSS), v zmysle ktorej verejnému subjektívnemu právu na pokojný výkon mandátu člena akademického senátu fakulty zodpovedá povinnosť vysokej školy toto právo rešpektovať. Pokiaľ sa vysoká škola rozhodne do tohto práva zasiahnuť, musí byť tento zásah v súlade s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (na Slovensku s SR). Ak sa domnieva dotknutá osoba, že zásah tieto kritéria nespĺňa, môže sa proti tomuto zásahu domáhať ochrany žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu alebo žalobou proti nezákonnému zásahu, ak nemá zásah povahu rozhodnutia. Kasačný súd uviedol, že prioritne ponecháva na vysokú školu, aby si v súlade s princípom samosprávnosti upravila a ošetrila situácie, kedy má dôjsť k prevzatiu pôsobnosti AS PF. V predmetnej veci takáto úprava absentuje, preto AS univerzity môže prevziať pôsobnosť len z dôvodu uvedeného v zákone. Taktiež žalovaný nemá vo svojom štatúte upravené, aké konkrétne opatrenia, resp. aký postup sa uplatňuje v danom prípade; malo by ísť o také opatrenia, ktoré jednak čo najmenej zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú zákonmi a SR garantovanú ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov akademickej obce vrátane práva vykonávať mandát zvoleného člena AS za súčasného rešpektovania zákonom určeného rozsahu oprávnení žalovaného pri prebratí pôsobnosti AS fakulty. Kasačný súd poukázal aj na to, že v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené len tým, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí s poukazom na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, s ktorým sa akademický senát univerzity stotožnil, pričom ani v preskúmavanom rozhodnutí ako ani v Liste Veľkého kancelára nie sú uvedené konkrétne dôvody, z ktorých spochybnenie legitimity vyplýva, ako ani rozpor s konkrétnymi ustanoveniami zákona alebo vnútorného predpisu. Kasačný súd konštatoval, že ani doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

5. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj postupu žalovaného v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu v zmysle a nasl. mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa z nasledovných dôvodov:

6. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

7. Podľa , 4 SR občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

8. Podľa SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

9. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, 10. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

12. Podľa správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.

14. Podľa poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.

15. Podľa hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.

16. Podľa Z.z: (1) Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí a) vnútorná organizácia, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní, c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov, d) organizácia štúdia, e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole, h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" a "profesor" (), i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy, k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom, l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len "školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa , ak tento zákon nestanovuje inak. (2) Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec () verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy []. (3) Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (). (4) Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v .ň

17. Podľa Z.z orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: a) akademický senát verejnej vysokej školy, b) rektor,

c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len "vedecká rada verejnej vysokej školy"), d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia verejnej vysokej školy").

18. Podľa (Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy) : (1) Akademický senát verejnej vysokej školy a) schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie [], schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa až e) a až k) a ak tak ustanovuje štatút verejnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa , na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa a a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa , a , volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie, schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov, e) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy, f) schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy, tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie kolektívne vyjednávať, g) vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase akademického senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na schválenie ministrovi, h) schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi dvoch členov správnej rady podľa , schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a vyjadrenie akademického senátu fakulty k týmto návrhom podľa je záporné, na ich schválenie akademickým senátom verejnej vysokej školy je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov akademického senátu verejnej j) schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy () predložený rektorom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu, schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy predloženú rektorom, l) pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré sa nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom, m) schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty, n) vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami, o) vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy podľa , volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (), - jeho študentská časť volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (), raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle verejnej vysokej školy najmenej na štyri roky, s) vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy, t) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy. (2) Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c), e), h), p) a q) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne. (3) Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa , , , , , a . Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej vysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokej

školy je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa odseku 1 písm. s) a) podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty tak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútom príslušnej fakulty, b) podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa § 28 ods. 3, c) podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.

19. Podľa do samosprávnej pôsobnosti fakulty patrí a) vnútorná organizácia fakulty, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [], organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy, určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti, e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [], voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty, g) uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh ().

20. Podľa bodu 2.9 Rokovacieho poriadku Akademického senátu Katolíckej univerzity číslo 28/10/2002 akademický senát je schopný uznášať sa, ak bola na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov senátu. Na platné uznesenie akademického senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, ak týmto štatútom nie je stanovené inak.

21. Kľúčovým pojmom správneho súdnictva je samotný pojem „verejná správa“. Z hľadiska súdnej praxe sa javí účelné vychádzať z definície pojmu verejná správa, ktorú uvádza autor knihy "Verejná správa" Dušan Hendrych (Hendrych, Dušan a kol.: Veřejná správa, Správní právo. In: Správní právo, část obecná, C.H. BECK/SEVT, Praha 1994, s. 1-16). Hendrych vychádza zo známej Motesquieovej definície deľby štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Odpočtom moci súdnej a zákonodarnej dospel k materiálnemu vymedzeniu pojmu verejnej správy ako "súhrnu zvyškových štátnych činností", ako aj k formálnemu vymedzeniu pojmu "verejná správa" ako činnosť takých orgánov štátu alebo verejnej moci, ktoré nie sú ani zákonodarnými zbormi, ani súdmi.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejná správa sa dá definovať zásadne z dvoch odlišných hľadísk (pojatí): 1/ Vo formálnom (alebo tiež inštitucionálnom či organizačnom) pojatí je verejná správa chápaná ako činnosť orgánov označených ako správne úrady (orgány). 2/ V materiálnom (či funkčnom) pojatí je verejná správa činnosť tých štátnych či iných verejných inštitúcii, ktoré svojím obsahom nie sú činnosťou zákonodarnou, súdnou ani vládnou.

23. Orgány verejnej správy delí zákonodarca v na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy bez ďalšieho. Druhú skupinu tvoria orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby a iné štátne orgány len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1/ zákon im musí zverovať rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (majú rozhodovaciu právomoc) a 2/ rozhodovacia právomoc sa uskutočňuje v oblasti verejnej správy.

24. Vysoké školy ako najvyšší článok vzdelávacej sústavy, sú vrcholnými centrami vzdelanosti, nezávislého poznania a tvorivej činnosti a majú kľúčovú úlohu vo vedeckom kultúrnom, sociálnom a ekonomickom rozvoji spoločnosti. Verejné vysoké školy sú tiež entitami záujmovej samosprávy, právnickými osobami sui gereneris, ktorým bola zverená právomoc autoritatívne rozhodovať o určitých právach a povinnostiach iných subjektov, najmä študentov. Súdna prax ustálila možnosti súdneho prieskumu napr. rozhodnutia o prijatí na štúdium, rozhodnutia o vymeraní poplatku za štúdium. Z

inštitucionálneho hľadiska je teda možné nahliadať na verejnú vysokú školu ako na orgán verejnej správy v určitých prípadoch.

25. Z materiálneho hľadiska je však treba vždy posúdiť, či individuálne rozhodnutie alebo opatrenie verejnej vysokej školy bolo vydané v administratívnom konaní, teda v rámci výkonu pôsobnosti verejnej vysokej školy v oblasti verejnej správy. Dôležité je teda posúdiť, k dosiahnutiu akého cieľa slúži správa, ak je to dosiahnutie verejného cieľa, môžeme hovoriť o tom, že činnosť je vykonávaná vo verejnom záujme, a teda jedná sa o verejnú správu. (k pojmu verejná správa viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). V prípade, že subjekt vykonáva činnosť sledujúcu verejný cieľ, nastáva predpoklad, že v danom prípade nevykonáva správu súkromnú, ale verejnú. V pochybnostiach treba skúmať, či činnosť má aspoň zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu.

26. Krajský súd dospel k záveru, že činnosť akademického senátu verejnej vysokej školy - Katolíckej univerzity v Ružomberku vo forme vydania uznesenia č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 podľa je činnosťou v oblasti verejnej správy, keďže sleduje verejný cieľ, zachovanie zloženia senátu v súlade so zákonmi, a preto nemožno priznať úspech námietke žalovaného, že rozhodovanie akademického senátu nenesie v sebe vzťah verejnoprávnosti, a teda preskúmanie takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve je neprípustné.

27. V zmysle záväzného právneho názoru vysloveného kasačným súdom krajský súd korigoval svoj záver o charaktere napadnutého uznesenia Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 a dospel k záveru, že zo dňa 07.06.2016 je opatrením dotýkajúcim sa individuálnych práv a povinnostiach fyzických osôb - členov AS PF UK, tak ako ho definuje ust. v spojení s a . Napriek tomu, že je opatrením vnútorného, organizačného charakteru vydaným v rámci samosprávnej pôsobnosti orgánu záujmovej samosprávy, zasahuje do ústavného práva žalobcov na pokojný výkon mandátu člena akademického senátu fakulty, a teda v zmysle nastúpenia generálnej klauzuly zakotvenej v je takéto opatrenie preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd námietku žalovaného, že napadnuté uznesenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle , keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, ale o opatrení vnútorného, organizačného charakteru o prevzatí pôsobnosti akademického senátu fakulty, ako nedôvodnú, a zaoberal sa vecou samou, tak ako ho zaviazal kasačný súd, a teda preskúmal súlad napadnutého opatrenia so zákonom, resp. SR.

28. Vzhľadom na to, ako už uviedol kasačný súd, že žalovaný nemal v zmysle ust. vnútornými predpismi (štatútom) v čase prijatia napadnutého opatrenia upravené a ošetrené situácie, kedy môže dôjsť k prevzatiu pôsobnosti akademického senátu fakulty, mohol akademický senát univerzity prevziať pôsobnosť len z dôvodu uvedeného v zákone, a teda z dôvodu, že akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore so alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy.

29. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia opatrenia žalovaného v časti týkajúcej sa existencie dôvodu prevzatia pôsobnosti AS PF KU akademickým senátom univerzity, musel konštatovať nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade opatrenia žalovaného sa jednalo o vadu spočívajúcu v nedostatku dôvodov, keďže odôvodnenie žalobou napadnutého opatrenia je skratkovité, pozostáva len z citácie ustanovenia právneho predpisu a všeobecného a neurčitého konštatovania o vážnom spochybnení legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí.

30. Napriek tomu, že v zmysle sa na rozhodovanie podľa tohto zákona (s výnimkou rozhodovania v taxatívne uvedených prípadoch, ku ktorým však nepatrí napadnuté uznesenie) nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, vylúčenie aplikácie správneho poriadku a absencia osobitnej procesnej úpravy nemôže v právnom štáte znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu verejnoprávneho subjektu. V právno-aplikačnej praxi by v takom prípade mali byť použité všeobecné požiadavky na konania verejnoprávnych subjektov, právne princípy resp. štandard všeobecných pravidiel správneho práva. Riadne odôvodnenie správneho aktu podľa krajského súdu patrí medzi tieto princípy, keďže sa ním napĺňa jedna zo základných funkcií konania - posilňovať dôveru občanov

v správnosť rozhodovania správnych orgánov; v predmetnej veci dôveru členov akademickej obce v rozhodovanie orgánov univerzity.

31. V predmetnej veci sa jednalo o opatrenie majúce tak významný dopad do ústavne garantovaných práv žalobcov v zmysle , 4 SR, že dôvod prevzatia pôsobnosti akademického senátu fakulty akademickým senátom univerzity mal byť uvedený jasne, zrozumiteľne, s uvedením konkrétnych mien členov AS PF KU, u ktorých došlo k spochybneniu legitimity a s uvedením dôkazov, z ktorých tento záver vyplýva. Osobám takto dotknutým mala byť daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré im boli vytýkané. Z obsahu odôvodnenia napadnutého opatrenia preto nemožno spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný dospel k záveru obsiahnutému v napadnutom opatrení, čím žalovaný porušil právo žalobcov na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a teda porušil základnú zásadu správneho konania, zásadu zákonnosti, ktorá je univerzálnou zásadou aplikovateľnou na celú oblasť verejnej správy.

32. Súčasťou zásady zákonnosti je aj požiadavka, aby vec rozhodol vecne príslušný orgán predpísaným spôsobom. Hlasovanie AS KU v čase prijatia napadnutého opatrenia bolo upravené v nadväznosti na v Rokovacom poriadku Akademického senátu Katolíckej univerzity číslo 28/10/2002, v zmysle ktorého akademický senát bol schopný uznášať sa, ak bola na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov AS KU; na platné uznesenie akademického senátu bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie bolo postihnuté aj vadou v procese jeho prijatia. Z obsahu spisu vyplýva, že o prijatí napadnutého opatrenia hlasovalo 20 prítomných členov akademického senátu KU, za bolo 12, proti bol 1 a zdržalo sa 5 členov. Spočítaním týchto hlasov vyplýva, že hlasy dvoch členov neboli zaznamenané, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení pre prijatie uznesenia AS KU a takéto hlasovanie bolo zmätočné. Z obsahu uznesenia nevyplýva, prečo dva hlasy neboli započítané na strane za, proti, zdržal sa. Aj v prípade, že tieto hlasy chýbali v dôsledku toho, že členovia nemohli hlasovať pre určitú prekážku (zaujatosť), táto skutočnosť mala byť uvedená v napadnutom opatrení. V prípade ostatných prijatých uznesení AS KU zo dňa 07.06.2016 počet hlasov za, proti a zdržal sa vždy v súhrnnom počte zodpovedá počtu prítomných členov AS KU.

33. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého opatrenia správneho orgánu viedlo krajský súd k zrušeniu napadnutého opatrenia pre nepreskúmateľnosť v zmysle ust. a zároveň krajský súd zrušil napadnuté opatrenie postupom podľa , pretože zmätočné hlasovanie mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.

34. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nemožno hovoriť o začatom administratívnom konaní, ktoré by musel žalovaný ukončiť, neboli splnené predpoklady pre postup v zmysle , na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté opatrenie bolo svojou povahou blízke nezákonnému zásahu, vzhľadom na to rozhodnutie súdu v predmetnej veci ma deklaratórny charakter konštatovania nezákonnosti, obdobný rozhodnutiu v zmysle . Obnova pôvodného stavu, ktorou by mohlo byť prebratie kompetencií AS PF KU v pôvodnom zložení členov AS PF KU nie je možná, a preto rozhodnutie súdu plní úlohu primeraného zadosťučinenia, prípadne môže byť základom pre domáhanie sa náhrady škody.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

36. Rozhodnutie súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.