Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoR/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -110 zo dňa 15. augusta 2023, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. , , ods. 4 (ďalej len „“), o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, , , , o rozhodcovskom konaní.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 8.3.2017 zmluvu o úvere (č.l. 6 spisu) a rozhodcovskú zmluvu z toho istého dňa (č.l. 15 spisu), v ktorých je žalobca označený ako fyzická osoba - podnikateľ (žalobca v zmluve uviedol svoje údaje ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia, okrem iného aj obchodného meno, IČO a číslo živnostenského registra: A. B., so sídlom C. D. XXX/X, E., 065 03, IČO: XXXXXXXX, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný úrad Stará Ľubovňa, reg. Č. XXX-XXXXX). Zo zmluvy o úvere súd taktiež zistil, že v bode 1.1. je jasne uvedené, že žalovaný (veriteľ) poskytne žalobcovi (dlžníkovi) na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 6.000,- eur, a z bodu 1.2. nepochybne plynie, že žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver mienil využiť na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, a to na nákup vozidla na podnikanie.

4. Z výpisu zo živnostenského registra (www.zrsr.sk) vyplýva, že žalobca má aktívnu živnosť, pričom oprávnenie podnikať k aktívnej živnosti mu vzniklo 1.8.2010 (t.j. pred vznikom zmluvného vzťahu so žalovaným).

5. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobca uzavrel dňa 8.3.2017 zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, v postavení podnikateľa aj napriek tomu, že v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 8.9.2022 tvrdil, že peňažné prostriedky mu neboli poskytované, resp. že ich nepoužil na výkon podnikateľskej činnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že obchodný zástupca žalovaného mu nanútil uzatvorenie zmluvy s označením fyzickej osoby podnikateľa, aby ľahšie prechádzala overovacím procesom, k tomuto súd uvádza, že toto tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval a na podporu tohto tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, a ani žiaden dôkaz v tomto smere nenavrhol vykonať v konaní pred súdom.

6. Keďže žalobca nemá v danom spore postavenie spotrebiteľa, je použitie ustanovení o spotrebiteľskom, rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prejednávanom spore vylúčené, nakoľko tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie [, ].

7. K námietkam žalobcu vo vzťahu k vecnej nesprávnosti rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že s poukazom na to, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, a teda použitie ustanovení o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je na prejednávaný prípad vylúčené, preto je potrebné posúdiť vec v zmysle ustanovení o rozhodcovskom konaní. Predmetný rozhodcovský rozsudok, nebol zrušený na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej podľa až 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, v lehote stanovenej v tohto zákona, je prekážkou rozsúdenej veci a preto súd nemôže rozhodovať o otázkach, ktoré boli právoplatne a vykonateľne rozhodnuté. Inými slovami povedané, súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť namietaného rozhodcovského rozsudku, pretože podľa doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.

8. Súd prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, rozhodcom F. G. G., sp. zn. Mo dňa 4.2.2022, zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) v spojení s , .

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú podľa názoru žalobcu v tom, že konajúci súd nevyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľský právny vzťah a neaplikoval na tieto právne vzťahy právne predpisy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ale vyhodnotil ich ako obchodnoprávny vzťah, v ktorom žalobcu vystupuje v pozícii fyzickej osoby podnikateľa. V prípade, že je spotrebiteľ v zmluve označený IČO-m a v zmluve je uvedené, že veriteľ poskytne úver dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ide však o vopred pripravený formulárový text zmluvy, čo bez ďalšieho nie je spôsobilým k bezpečnému definovaniu tejto zmluvy ako nespotrebiteľskej, teda k jej diskvalifikácii z podriadenia samotného kontraktačného procesu, ako aj obsahu zmluvy režimu spotrebiteľského práva. Je totiž notorietou, že hlavne u nebankových spoločností nie je ničím neobvyklým uzatvárať so spotrebiteľmi tzv. „podnikateľské úvery“, najmä, ak je žiadateľ o úver zapísaný v živnostenskom registri a bez ohľadu na skutočný účel požadovaného úveru, pri formulovaní zmluvy uvedú (väčšinou v podobe predtlačeného textu), že sa zmluva uzatvára na podnikateľský účel, odkážu na ustanovenia a „dúfajúc“ že sa im takto podarí obísť ochranu dlžníka vo svetle spotrebiteľského práva, nastavia mu či už neprijateľné zmluvné podmienky, neuvedú obligatórne údaje vyžadované zákonom a vo svojej podstate tak nepochybne nekalo obchodným konaním zneužijú dôveru odborne nespôsobilého spotrebiteľa. V praxi žiadateľovi spravidla predložia predpripravenú formulárovú zmluvu, s častokrát vopred predznačeným políčkom „na podnikateľský účel“ a presvedčia ho, aby vyplnil na zmluve údaje súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou s odôvodnením, že ide len o spôsob preukazovania jeho

príjmu. Nemožno priemernému žiadateľovi pripočítať na ťarchu, ak konajúc v dôvere k zmluvnému partnerovi nevenujú dostatočnú pozornosť, často krát si vopred predpripravenú zmluvu ani neprečítajú, vyplnia požadované údaje, a svojím podpisom potvrdia súhlas s obsahom v zmluvách uvedeným. Žalobca spotreboval poskytnutý úver na splatenie predchádzajúcich úverov, vôbec nie na nákup vozidla na podnikanie. Podľa názoru žalovaného uvedenie rodného čísla v rozhodcovskej zmluve preukazuje, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, v samotnej žiadosti o poskytnutie úveru je žiadateľ identifikovaný aj dátumom narodenia a rodným číslom a zároveň, žiadosť bola vypísaná obchodným zástupcom žalovaného – H. I., čo preukazuje typ písma a farba modrého pera a zo strany žalobcu bola táto žiadosť len podpísaná, nakoľko ide o rozsiahly dokument, ktorý nebolo možné vypísať bez pomoci obchodného zástupcu. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle , a to tak, že vyhovie žalobnému návrhu v plnom rozsahu a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalobca pri všetkých úkonoch vystupoval pod svojím obchodným menom a IČO-m. Žalobca podnikal od roku 2010, čiže v čase podania žiadosti o úver mal dostatok vlastných podnikateľských skúseností a vedel, kedy a v akej súvislosti používa identifikačné údaje podnikateľa, potvrdil písomne ním prejavenú vôľu o zámere získať úver, na aký účel a za akých podmienok. Pri výklade každého právneho úkonu a skúmaní jednotlivých funkcií písomnej formy právneho úkonu z pohľadu, či boli alebo neboli splnené, je podľa žalovaného jednoznačne vyvrátená argumentácia žalobcu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, pričom účel poskytnutia úveru bol doplnený výlučne obchodným zástupcom žalovaného, úver nebol vôbec spotrebovaný na nákup vozidla, žalobca v tom čase už mal auto na lízing. Ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorý úmyselne bez akéhokoľvek vysvetlenia predložil žalobcovi na podpis formulárovú zmluvu, do ktorej podstatné náležitosti vyplnil sám obchodný zástupca žalobcu. Žalobca predložil emailovú správu, ktorú adresoval oddlžovacej spoločnosti, v ktorej uvádza, že zmluva bola podpísaná na čerpacej stanici za E., a teda opäť účelovo obchodný zástupca žalovaného do zmluvy uviedol, že bola podpísaná v J.. Podľa názoru žalobcu za investíciu nemožno považovať nákup vozidla, ktoré reálne nebolo vôbec kúpené, ide o vopred vypracovanú zmluvu bez možnosti zmeny jej obsahu zo strany žalobcu a preto žalobca považuje zmluvu o úvere za neplatný právny úkon a jednoznačne treba na daný právny vzťah aplikovať zákony zamerané na ochranu spotrebiteľov, teda o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa a tiež minimálne ustanovenia . Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle , a to tak, že vyhovie žalobnému návrhu v plnom rozsahu a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

16. Podľa o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník

rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

17. Podľa Zz.. o rozhodcovskom konaní, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

18. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 8.3.2017 Zmluvu o úvere č. 241907-52082 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 6.000,- eur na výkon jeho podnikateľskej činnosti. V bode 1.2. Zmluvy o úvere sa dohodli, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver použije na účel vyplývajúci/ súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti – nákup vozidla na podnikanie.

19. V priebehu konania a v podanej žalobe žalobca poukazoval, že pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru na výkon povolania, ide podľa názoru žalobcu o nekalú praktiku. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca Zmluvu o úvere zo dňa 8.3.2017 neeviduje vo svojom účtovníctve za rok 2017, čo jednoznačne preukazuje, že úver nebol braný na výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca však žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. V konaní nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ani napriek tomu, že bol právne zastúpený.

20. Zo žiadosti o úver zo dňa 6.3.2017 (č.l. 50 spisu) vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o úver pod obchodným menom A. B., IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX, so sídlom podnikania C. D. XXX/X, zapísaný v živ. Registri č. XXX-XXXXX. V bode 1.A je žalobca uvedený ako fyzická osoba, rodné číslo, č. OP. V časti IV žiadosti o úver je bližšia špecifikácia účelu čerpania úveru uvedené nákup vozidla na podnikanie. V rámci príloh predložil žalobca k žiadosti o úver daňové priznania za rok 2016, živnostenský list.

21. K danému podaniu neboli zo strany žalobcu predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce ním uvádzané skutočnosti. V odvolaní žalobca tvrdil, že spotreboval poskytnutý úver na splatenie predchádzajúcich úverov, ani toto tvrdenie však v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal.

22. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

23. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

24. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je dôvodné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že aj napriek tomu, že žalobca v žalobe uviedol, že požíva status spotrebiteľa v danej veci, svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenie, že úver bol poskytnutý na činnosť súvisiacu s podnikaním, nákup auta na podnikanie. Správnym je preto záver súdu prvej inštancie o tom, že úver nemá spotrebiteľskú povahu.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre svoje rozhodnutie. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I.ÚS/188/06).

27. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, postupom podľa a potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).