Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/102/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Y. M., dátum narodenia : XX. XX. XXXX, adresa trvalého pobytu : K. X, B. XXX XX, právne zastúpeného : Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, sídlo: Vajanského 10, Trnava 917 01, IČO: 42 403 375, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova č. 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania : 1/ Mgr. Art. B. W., adresa trvalého pobytu : O. XX, XXX XX Y., 2/ Mgr. W. W., adresa trvalého pobytu: O. XXXX/X, XXX XX B., 3/ Ing. W. M., adresa trvalého pobytu : K. X, XXX XX B., 4/ W. J., adresa trvalého pobytu K. X, XXX XX B., 5/W. Z., adresa trvalého pobytu : L. XX, XXX XX B., 6/ V. F., adresa trvalého pobytu : L. XX, XXX XX B., 7/ W. O., adresa trvalého pobytu : L. XXXX/XX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2018/009749/Ve z 22. novembra 2018 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 7/ sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 11. augusta 2017 doručili Ing. arch. B. W. spolu s manželkou W. W. mestu Piešťany, ako príslušnému stavebnému úradu, žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom" na pozemkoch parc. č. 5368 a 5388, katastrálne územie : B., K. ulica (ďalej aj ako len „predmetná stavba"), na ktorú stavbu vydalo mesto Piešťany rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. k. zo dňa 05.12.2016, ktoré po odvolacom konaní (rozhodnutie žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017) nadobudlo dňa 29.05.2017 právoplatnosť.

2. Stavebný úrad postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok") a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon" alebo „") oznámením č.k. 4148/48/1/2017-Bo zo 7. septembra 2017 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania, pričom súčasne nariadil na deň 28. septembra 2017 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na mieste stavby - K. ulica. Stavebný úrad súčasne v zmysle

stavebného zákona upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní s tým, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne doplniac tiež, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada.

3. Dňa 28. septembra 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spolu s miestnym zisťovaním, pričom zo zápisnice vyplýva, že rodinný dom je riešený ako zmena jestvujúceho hospodárskeho objektu (kôlne) formou jeho prístavby, nadstavby a stavebných úprav, pričom vychádza z jeho pôvodného umiestnenia i hmotového riešenia, pričom nepresiahne pôvodnú výšku hospodárskeho objektu. Z obsahu zápisnice, konkrétne z prezenčnej listiny vyplýva, že žalobca sa spolu so svojou manželkou Ing. W. M. ústneho pojednávania nezúčastnili.

4. Dňa 27. septembra 2017 doručil žalobca stavebnému úradu pripomienky k predmetnej stavbe (realizačnému projektu). Žiadal prerušiť stavebné konanie do rozhodnutia súdu, ďalej, aby projekt pre stavebné konanie, v tomto výnimočnom prípade, posúdila aj stavebná komisia mesta Piešťany, nakoľko predložený projekt pre stavebné povolenie je v hrubom rozpore s dokumentáciou pre územné rozhodnutie v časti pravej hranice pozemku stavebníka. Dôvodil, že podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie mal byť zachovaný celý pôvodný múr kôlne a v dokumentácii pre stavebné povolenie ostáva iba do výšky 2,5 m s tým, že na tento múr sa navrhuje stavať nový so zateplením, omietkou. V tejto súvislosti poukázal na to, že na hranici pozemku má postavený prístrešok, ktorý bráni stavbe lešenia a preto sa v tejto časti stal projekt pre stavebné povolenie nerealizovateľný. Ďalej poukázal na ďalší hrubý rozpor, ktorý nastal zmenou strechy garáže z pultovej na rovnú, z drevenej na betónovú a v jej využití. Upozornil, že v dokumentácii pre stavebné povolenie je pôvodná drevená strecha nahradená betónovou v rovnakej výške ako je strop prízemia, na streche je múr po celom obvode a vysoké okno nad garážou sa rozšírilo dodajúc, že múr je základom pre budúce zábradlie a otváravo sklopné okno vstupom na strechu a že staviteľ bude mať neodsúhlasenú terasu na hranici pozemku, pričom terasa na hranici pozemku je z hľadiska odstupových vzdialeností neprijateľná dodajúc, že v budúcnosti môže stavebník postaviť na terase ďalšie poschodie, čím sa múr na hranici pozemku zväčší. Namietal tiež, že stavebník na jeho úkor a úkor jeho manželky má presvetlený celý dom a pozemok južným svetlom a na jeho úkor buduje lacnú pultovú strechu s neprimerane vysokým múrom na hranici pozemku, ako aj neprimerane vysokú garáž na hranici pozemkov a tiež, že stavebník obmedzí až znemožní realizovať budúcu stavbu na ich pozemku. Tiež mal za to, že stavebník berie iba benefity svojho pozemku, marí jeho investície, zvyšuje mu náklady na budúcu stavbu, znižuje trhovú hodnotu pozemku a zo záhrady robí tmavý dvor, čím mu zvyšuje náklady na kúpu vybraných rastlín do takýchto podmienok dodajúc, že mu spôsobí celoživotnú traumu pohľadom na vysoký ohyzdný múr a stratou potešenia z vlastnej záhrady. Taktiež požadoval neumožniť realizáciu nefunkčnej garáže, čím mal na mysli, že prístup pre parkovanie je obtiažny a je predimenzovaná výška, ktoré fakty vylučujú použitie garáže pre svoju funkciu. Argumentoval ďalej, že stavbou garáže na hranici pozemku sa stavebník dostal do stiesnených podmienok, pričom jej nerealizovaním by sa stiesnené podmienky odstránili a mohli by sa dodržať zákonom stanovené odstupové vzdialenosti. Tiež zopakoval, že stavbou terasy na streche porušuje stavebník ustanovenia stavebného zákona. Ďalej žiadal realizáciu múru obytných miestností 2. NP na pravej hranici pozemku neumožniť a to z dôvodu existencie odsúhlaseného prístrešku, keď po streche prístrešku sa nedá chodiť, nedá sa na ňom postaviť lešenie doplniac, že projekt pre búranie vôbec nerieši väzby na prístrešok, chýbajú technické a organizačné opatrenia s cieľom nepoškodiť jeho majetok pri búraní. Mal za to, že stavba by porušovala jeho a manželkine práva podľa uvedúc súčasne, že východiskom by bolo, že stavba v dĺžke 12,34 m bude osadená sedlovou strechou so sklonom 45 stupňov alebo pultovou strechou s opačným sklonom, pričom by obe začínali vo výške 3,8 m nad ich prístreškom. Ďalej žiadal zrušiť okno nad garážou, nakoľko okno sa v rozpore so schválenou dokumentáciu pre územné rozhodnutie zväčšilo, mal za to, že projekt požiarnej ochrany nerieši väzbu tohto okna na jeho drevený prístrešok a že cez otváravo sklopné veľké okno je umožnený vstup na terasu nad garážou.

5. Stavebný úrad dňa 27. októbra 2017 vydal podľa stavebného zákona v spojení s vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len ako „") a a správneho poriadku stavebné povolenie č.k. (ďalej len ako „stavebné povolenie") na predmetnú stavbu pre stavebníkov Mgr. art. B. W. s manželkou Mgr. W. W., na druh stavby : zmena dokončenej stavby, účel stavby : bývanie (1 bytová jednotka), garážovanie motorového vozidla, prípojky inžinierskych

sietí - rozvod energií. Zo stručného opisu stavby vyplýva, že sa jedná o rodinný dom riešený ako zmena jestvujúceho hospodárskeho objektu (kôlne) formou jeho prístavby, nadstavby a stavebných úprav, pričom sa vychádza z jeho pôvodného umiestnenia i hmotového riešenia, tento nepresiahne pôvodnú výšku hospodárskeho objektu. Návrh rieši prístavbu prízemného priestoru garáže prepojenej s rodinným domom v uličnom fronte a prízemnú prístavbu pracovne (hosťovskej izby) v juhozápadnom rohu pozemku, nadstavbu podlažia, ktoré bude slúžiť pre obytné účely. Objekt bude zastrešený plytkou pultovou strechou so 6,8° sklonom, ktorá nahradí pôvodnú pultovú strechu so sklonom 35°; časť s garážou bude zastrešená plochou strechou; prízemná prístavba v dvornej časti bude zastrešená takisto plochou strechou. Rodinný dom obsahuje jednu 5- izbovú bytovú jednotku. V rámci podmienok pre realizáciu stavby stavebný úrad v bode 1 určil, že stavba bude umiestnená v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby č. k. zo dňa 05.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2017 s drobnými odchýlkami, ktoré sú zakreslené v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, a ktoré si nevyžadovali zmenu územného rozhodnutia. V bode 14 podmienok stavebný úrad odkázal na ustanovenie § 135 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého sú stavebníci povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susedných pozemkov a stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení stavby sú povinní uviesť susedné pozemky do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkom náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Z výroku stavebného povolenia ďalej vyplýva, že stavebný úrad zamietol námietky žalobcu, pričom dôvody ich zamietnutia uviedol v odôvodnení stavebného povolenia.

6. V odôvodnení stavebného povolenia vo vzťahu k uplatnených námietkam vyhodnotiac ich za nedôvodné stavebný úrad skonštatoval nasledovné: K námietke, ktorou žalobca žiadal prerušiť stavebné konanie do rozhodnutia súdu uviedol, že na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré po odvolacom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2017. Na základe žiadosti o stavebné povolenie sa pokračovalo v stavebnom konaní, nakoľko v danom prípade neexistuje zákonný dôvod na jeho prerušenie resp. zastavenie, keď Krajský súd v Trnave nevydal predbežné opatrenie, ktorým by stavebné konanie prerušil do doby jeho rozhodnutia. K námietke, ktorou žalobca žiadal, aby projekt pre stavebné konanie posúdila aj stavebná komisia (bližšie dôvody tejto námietky sú citované v bode 4 tohto rozsudku) stavebný úrad uviedol, že komisia pre výstavbu a dopravu, ktorá je poradným orgánom mestského zastupiteľstva, zaujíma stanoviská k investičným akciám mesta Piešťany a nie individuálnych stavebníkov. Poukázal na to, že projekt pre stavebné povolenie je spracovaný s drobnými odchýlkami oproti projektu pre územné rozhodnutie. Stavebníci pôvodný múr zo strany pozemku p. M. ponechajú do výške 2,5 m, pričom rozhodnutie, či ponechať určitú stavebnú konštrukciu ako súčasť novej stavby, v tomto prípade časť obvodového muriva do výšky 2,5 m, je na zodpovedajúcom projektantovi s tým, že ponechaná časť obvodového múru bude zo strany pozemku Ing. M. iba omietnutá, zateplená bude z vnútornej stany. Obvodový múr, ktorý bude nadväzovať na odstránenú časť obvodového múru bude zateplený a omietnutý zo strany pozemku Ing. M. s tým, že bude realizovaný v jednej línii bez presahu na pozemok Ing. M.. Vo vzťahu k existujúcemu prístrešku stavebný úrad s odkazom na ustanovenie vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „") uviedol, že realizácia prístrešku po celej dĺžke objektu existujúcej kôlne (v jej priamom dotyku) sťažuje jej údržbu a tým aj realizáciu predmetnej stavby doplniac, že stavba prístrešku nie je zakreslená v katastrálnej mape. V tejto súvislosti stavebný úrad poukázal na to, že za technické riešenie spôsobu realizácie predmetnej stavby bude zodpovedať dodávateľ stavby, avšak stavebníci sú povinní dodržiavať ustanovenie stavebného zákona a na strane druhej sú vlastníci susedných nehnuteľností podľa stavebného zákona povinní, aby v nevyhnutnej miere strpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb (podmienka č. 13 výroku stavebného povolenia). K streche garáže stavebný úrad poukázal na to, že táto bola v projekte pre územné konanie navrhnutá ako plytká pultová, pričom v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie je riešená ako plochá, avšak touto zmenou sa výška garáže znížila o 10 cm, čo je v prospech Ing. M.. Ďalej uviedol, že strecha garáže, ako aj strecha nad miestnosťou - pracovňa sú riešené ako nepochôdzne, so štrkovým zásypom hrúbky 80 mm. K veľkosti okna z miestnosti kúpeľňa s WC, ktoré je orientované k plochej streche uviedol, že toto bolo v dokumentácii pre územné konanie o veľkosti 2050x500 mm a v projekte pre stavebné povolenie je o veľkosti 1500x500 mm, s výškou parapetu 650 mm, teda okno je zmenšené, nie zväčšené dodajúc, že veľkosť okna uvedených rozmerov s výškou parapetu 650 mm nepredpokladá, že okno bude využívané ako dvere. K námietke týkajúcej sa výšky stavby rodinného domu stavebný úrad poukázal na to, že sa jedná o námietku, ktorá mala byť uplatnená v územnom konaní. V tejto súvislosti

poukázal stavebný úrad na § 42 ods. 5 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť.

7. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že predložený projekt pre stavebné povolenie je v rozpore s dokumentáciou pre územné rozhodnutie a že posudzovaním navrhovaného projektu ako „zmeny dokončenej stavby" sa obchádzajú ustanovenia stavebného zákona stavebný úrad uviedol, že sa jedná o drobné odchýlky, ktoré sú zakreslené v dokumentácii pre stavebné povolenie, pričom sú takého rozsahu, že si nevyžadovali zmenu územného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že keďže z pôvodnej stavby kôlne zostáva pôvodný múr, aj keď iba do výšky 2,5 m, jedná sa o zmenu dokončenej stavby a nie o novostavbu. K námietke ohľadom realizácie „nefunkčnej" garáže na hranici pozemku a k tvrdeniu, že sa jedná o terasu s prípravou na budúce rozšírenie stavby a že stavbou terasy na streche garáže dochádza k porušeniu stavebného zákona stavebný úrad uviedol, že námietka týkajúca sa realizácie garáže na hranici pozemku je námietkou, ktorá mala byť uplatnená v územnom konaní a v tejto súvislosti sa odvolal na ustanovenie § 42 ods. 5. Tiež uviedol, že k hypotéze nadstavby nad garážou stavebníka sa nevyjadruje dodajúc, že garáž má štandardnú výšku a využitie garáže na iný účel ako na garáž s dielňou je taktiež iba hypotéza.

8. K námietke týkajúcej sa riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavebný úrad uviedol, že projekt bol vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany Ing. W. K., registračné číslo 21/2015, je súčasťou projektovej dokumentácie a preto nemá dôvod pochybovať o jeho odbornej spôsobilosti ako aj o tom, či bolo posúdené okno z miestnosti kúpeľňa s WC na 2. NP voči existujúcemu prístrešku na susednom pozemku dodajúc, že už v projekte pre územné rozhodnutie bolo posúdenie projektu z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby s vyznačeným požiarne nebezpečným priestorom.

9. K námietke ohľadom potreby zamietnutia návrhu na vydanie stavebného povolenia stavebný úrad uviedol, že stavebné konanie nemôže zamietnuť, môže ho len zastaviť z dôvodov uvedených v § 60 ods. 2 stavebného zákona, pričom nemá dôvod stavebné konanie zastaviť.

10. Stavebný úrad v závere odôvodnenia poukázal na to, že návrh bol doložený predpísanou projektovou dokumentáciou, ku ktorej sa vyjadrili citované dotknuté orgány, organizácie, stavebník predložil aj súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností s projektovou dokumentáciou, konkrétne W. J., W. Z., V. F. a W. O.. Tiež poukázal na to, že posúdil žiadosť, predpísanú dokumentáciu a príslušné doklady v zmysle § 62 a § 63 stavebného zákona, pričom zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy, ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania. Dodal, že stavebníci preukázali vlastnícke právo k pozemku na parcele č. 5368 a k stavbe kôlne na tomto pozemku výpisom z LV č. XXXXX, pričom podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých orgánov a organizácii zapracoval do podmienok rozhodnutia vo výrokovej časti.

11. Proti stavebnému povoleniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací orgán stavebné povolenie zrušil. Mal za to, že stavebný úrad sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal presvedčivo s námietkami a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Tiež namietal, že stavebný úrad sa námietkam bližšie po vecnej a právnej podstate nevenoval, na základe čoho dospel k nesprávnym záverom, rozhodol v rozpore s právnymi predpismi a zároveň nezahrnul námietky a požiadavky v nich uvedené do podmienok pre stavebné povolenie. Rovnako namietal, že stavebný úrad nedostatočne a nesprávne posúdil projekt zmeny, nevyjadril sa k chybám v projekte a pri rozhodovaní vychádzal z nepravdivých (nereálnych) údajov.

12. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-TT-OVBP2-2018/009749/Ve zo 7.marca 2018 postupom podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil konanie o odvolaní do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave sp. zn. . Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 24.11.2017 (po vydaní stavebného povolenia) priznal odkladný účinok správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017 (konečné rozhodnutie vo veci územného konania). Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -128 z 23. mája 2018 nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2018.

13. Žalovaný ďalej rozhodnutím číslo : OU-TT-OVBP2-2018/009749/Ve z 20. septembra 2018 vyzval stavebníkov, aby predložili v lehote 60 dní výškopisné zameranie navrhovanej stavby, z ktorého bude jednoznačne určená nadmorská výška 1.NP, ktorá je zadefinovaná ako ±0,00 a zosúladenú projektovú dokumentáciu s výškopisným zameraním stavby. Súčasne týmto rozhodnutím žalovaný odvolacie konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil. Stavebníci požadované doklady žalovanému predložili dňa 11.10.2018. Následne boli účastníci konania o tejto skutočnosti upovedomení a to upovedomením zo dňa 12.10.2018, pričom boli v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku súčasne poučení, že majú právo sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia. Dňa 24.10.2018 sa žalobca spolu so svojou manželkou oboznámili s doplnením spisu.

14. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-TT-OVBP2-2018/009749/Ve z 22. novembra 2018 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie") postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie mesta Piešťany č.k. z dňa 27.10.2017 potvrdil.

15. K jednotlivým dôvodom odvolania sa žalovaný vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia po opise priebehu administratívneho konania. K dôvodu potreby prerušenia stavebného konania žalovaný uviedol, že stavebný úrad nemal dôvod, pred vydaním uznesenia Krajského súdu v Trnave o odkladnom účinku, prerušiť stavebné konanie podľa požiadavky odvolateľov doplniac, že uznesenie krajského súdu bolo vydané až po vydaní napadnutého stavebného povolenia. Súčasne žalovaný poukázal na to, že vo veci preskúmania zákonnosti územného rozhodnutia vydal dňa 23. mája 2018 Krajský súd v Trnave rozsudok sp. zn. , ktorým žalobu zamietol. K požiadavke odvolateľa, aby projekt posúdila stavebná komisia skonštatoval, že nie je v právomoci stavebnej komisie posudzovať individuálne projekty fyzických osôb, stavebná komisia sa vyjadruje k investičným akciám mesta a jej stanovisko by v predmetnom konaní nemalo žiaden vplyv na výsledok konania. Ďalej poukázal na to, že povoľovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Piešťany, stavebník predložil všetky požadované doklady podľa ustanovenia stavebného zákona a ustanovenia vyhlášky č. s tým, že stavebný úrad predloženú žiadosť preskúmal podľa stavebného zákona, účastníkom konania dal možnosť sa k danej stavbe vyjadriť a uplatniť námietky.

16. K námietke týkajúcej sa rozporu projektovej dokumentácie predloženej k stavebnému povoleniu s projektovou dokumentáciou k územnému konaniu žalovaný poukázal na to, že v územnom konaní bola umiestnená stavba : „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom", ide o nepodpivničenú, dvojpodlažnú stavbu rodinného domu s garážou v tvare L, ktorá je umiestnená na pravej majetkovoprávnej hranici pozemku (susediacej s nehnuteľnosťou vo vlastníctve odvolateľa), po jej celej dĺžke a zadnej majetkoprávnej hranici pozemku, po jej celej dĺžke. Na pravej hranici pozemku je dĺžka samotného rodinného domu (obytná časť) 12,340 m s výškou pultovej strechy na hranici pozemku + 7,200 m od ± 0,00, čo je úroveň 1.NP, úroveň rastlého terénu (na strane pozemku vo vlastníctve odvolateľa) je na kóte - 0,300 m. Z uvedeného vyplýva, že výška umiestňovanej stavby zo strany odvolateľa je navrhnutá 7 500 mm (od terénu po koniec štítu), výška komína je na kóte + 7,800 m, dĺžka garáže je 5,360 m s výškou pultovej strechy na hranici pozemku + 3,500 m od ±0,00, od terénu je výška garáže 3 800 mm. Na zadnej hranici pozemku je časť rodinného domu navrhnutá ako dvojpodlažná, zastrešená pultovou strechou (práva časť stavby) a jedna časť pracovňa je navrhnutá ako jednopodlažná (ľavá časť stavby) s plochou strechou s výškou 3,200 m od ±0,00, od rastlého terénu bude výška strechy (jej atiky) 3500 mm. V stavebnom konaní bola povolená stavba : „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom", ako nepodpivničená, dvojpodlažná stavba rodinného domu s garážou v tvare L, ktorá je umiestnená na pravej majetkovoprávnej hranici pozemku (susediacej s nehnuteľnosťou vo vlastníctve odvolateľa), po jej celej dĺžke a zadnej majetkoprávnej hranici pozemku, po jej celej dĺžke. Na pravej hranici pozemku je dĺžka samotného rodinného domu (obytná časť) 12,340 m s výškou pultovej strechy na hranici pozemku + 6,800 m od ± 0,00, čo je úroveň 1.NP, úroveň rastlého terénu (na strane pozemku vo vlastníctve odvolateľa) je na kóte - 0,300 m. Z uvedeného vyplýva, že výška umiestňovanej stavby zo strany odvolateľa je navrhnutá 7 100 mm (od terénu po koniec štítu), výška komína je na kóte + 7,600 m, dĺžka garáže je 5,360 m s výškou pultovej strechy na hranici pozemku + 3,400 m od ±0,00, od terénu je výška garáže 3 700 mm. Na zadnej hranici pozemku je časť rodinného domu navrhnutá ako dvojpodlažná, zastrešená pultovou strechou (práva časť stavby) a jedna časť pracovňa je navrhnutá ako jednopodlažná s plochou strechou s výškou 3,400 m od ±0,00, od rastlého terénu bude výška strechy (jej atiky) 3700 mm. S poukazom na uvedené preto uzavrel, že povoľovaná stavba sa oproti územnému rozhodnutiu nezväčšila, nezmenšila a je zachovaný počet podlaží dodajúc, že zmeny výšok strešnej konštrukcie v

stavebnom povolení sú nepatrné a nie sú dôvodom na zmenu napadnutého stavebného povolenia, ani právoplatného územného rozhodnutia. Povoľovaná stavba nebude vyššia, ako pôvodná stavba kôlne. Tiež dodal, že podľa predloženej projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu, je prvé nadzemné podlažie (zo strany odvolateľa) navrhnuté tak, že bude zateplené z vnútornej strany a druhé nadzemné podlažie bude zateplené z vonkajšej strany.

17. K existujúcej stavbe prístrešku vo vlastníctve odvolateľa, umiestnenej na hranici s pozemkom stavebníkov uviedol, že táto nemôže byť dôvodom na nepovolenie navrhovanej stavby dodajúc, že povoľovaná stavba je riešená v súlade s touto stavbou prístrešku, nakoľko z dôvodu jej existencie je navrhované zateplenie povoľovanej stavby na 1. NP z vnútornej strany dodajúc, že navrhovaná stavba žiadnou svojou konštrukciou nezasahuje do nehnuteľnosti odvolateľa, ani do stavby prístrešku. V súvislosti s prístreškom tiež poukázal na to, že v stavebnom konaní, stavebník nie je povinný predložiť technologický postup realizácie stavby, pričom o technickom riešení stavba rozhodne dodávateľ stavby. K zmene pultovej strechy na stavbe garáže na plochu strechu uviedol, že táto zmena žiadnym spôsobom neovplyvní nehnuteľnosť odvolateľa. K tvrdeniu odvolateľa, že plochá strecha by mohla byť v budúcnosti využívaná ako terasa alebo by mohlo byť vybudované na nej ďalšie podlažie skonštatoval, že napadnutým stavebným povolením bola povolená garáž s plochou strechou a stavebníci môžu stavbu využívať len v súlade so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím. K oknu nad garážou uviedol, že v predloženom projekte pre stavebné povolenie je toto orientované smerom k ulici so šírkou 500 mm a výškou 1500 mm, s výškou parapetu 680 mm a nachádza sa v kúpeľni s WC dodajúc, že uvedené okno nemá žiaden vplyv na nehnuteľnosť odvolateľa. K nadmorskej výške zadefinovanej pre stavebné povolenie (204,65 mm) s poukazom na nadmorskú výšku mesta Piešťany (cca 162 mnm Bpv) uviedol, že nadmorská výška uvedená v projekte pre stavebné povolenie bola nesprávna a bola nesprávnej zadefinovaná ±0,00, ako výška 1.NP. Z uvedeného dôvodu boli stavebníci vyzvaní, aby predložili výškopisné zameranie navrhovanej stavby, z ktorého bude jednoznačne určená nadmorská výška 1. NP, ktorá je zadefinovaná ako ±0,00 a zosúladenú projektovú dokumentáciu s výškopisným zameraním stavby, pričom predložené výškopisné zameranie autorizovaným geodetom a kartografom Ing. F. W. preukázalo, že nadmorská výška rastlého terému vo dvore stavebníkov je 160,82 m n.m., ±0,00 čo je výška podlahy 1.NP v nadmorskej výške 161,10 m n.m., výška pôvodnej kôlne je v nadmorskej výške 167,900 m n.m. a výška navrhovanej stavby bude v nadmorskej výške 167,900 m n. m; s výškopisným zameraním stavby bola zosúladená aj projektová dokumentácia pre stavebné povolenie s tým, že ostatné rozmery (vodorovné a zvislé kóty) zostali nezmenené.

18. K námietke týkajúcej sa rozporu územného a stavebného rozhodnutia v časti pôvodných obvodových stien (z pravej a zo zadnej strany), ktoré mali byť zachované žalovaný s poukazom na ustanovenie § 39 a § 39a ods. 1 stavebného zákona uviedol, že v projektovej dokumentácii k územnému konaniu boli pôvodné, obvodové steny na hranici pozemku navrhnuté ako zachované a v projektovej dokumentácii pre stavebné konanie je zachovaná obvodová stena na pravej hranici pozemku, v časti 1. NP, ktorá bude zateplená z vnútornej strany a obvodová stena na pravej hranici pozemku v časti 2. NP a ostatné obvodové steny budú vyhotovené z tvaroviek Ytong Standart dodajúc, že uvedená zmena si nevyžaduje zmenu pôvodného územného rozhodnutia, nakoľko sa stavba nezväčšila, ani nezmenšila, nezmenila svoju funkciu, nezmenila radikálne spôsob zastrešenia.

19. K námietke týkajúcej sa umiestnenia garáže na hranici pozemku žalovaný uviedol, že táto je v stavebnom konaní neakceptovateľná. Dôvodil, že na celú stavbu existuje právoplatné územné rozhodnutie zo dňa 05.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2017 a preto akékoľvek námietky k umiestneniu stavby sú v stavebnom konaní bezpredmetné. K zmene strešnej konštrukcie nad garážou z plytkej pultovej strechy na plochú strechu uviedol, že táto zmena neovplyvní nehnuteľnosť odvolateľa, keď žiadnou svojou konštrukciou nebude prečnievať nad susedný pozemok a nehnuteľnosť odvolateľa taktiež neovplyvní ani výška garáže. V tejto súvislosti dodal, že nakoľko povoľovaná stavba na hranici pozemku je orientovaná smerom k nehnuteľnosti štítovou strechou, v ktorej nie sú umiestnené žiadne okná, v budúcnosti si aj odvolateľ môže na tejto hranici umiestniť stavbu, za dodržania platných právnych predpisov.

20. K námietke, ktorou odvolateľ žiadal neumožniť realizáciu 2.NP žalovaný uviedol, že o realizácii druhého nadzemného podlažia bolo už rozhodnuté v právoplatnom územnom rozhodnutí a v stavebnom konaní bola táto námietka už neakceptovateľná. V tejto súvislosti dodal, že stavebný úrad nemal žiaden dôvod nepovoliť stavbu druhého nadzemného podlažia, ktorá je v súlade s územným plánom mesta

Piešťany a naviac na hranici pozemku s odvolateľom bola umiestnená aj pôvodná stavba kôlne, ktorá nebola nižšia ako povoľovaná stavba.

21. K námietke, ktorou odvolateľ žiadal zrušiť okno nad garážou žalovaný uviedol, že okno nad garážou je orientované smerom do ulice a nemá žiaden vplyv na nehnuteľnosť odvolateľa. K námietke týkajúcej sa požiarnej ochrany, vyhodnotiac ju za neakceptovateľnú uviedol, že stavebník v stavebnom konaní predložil projekt požiarnej ochrany vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany Ing. W. K., z ktorého vyplýva, že riešenie požiarnej bezpečnosti navrhovaného rodinného domu je vyhovujúce doplniac, že v stavebnom konaní bolo predložené aj stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch č. ORHZ-PN1-833/2017 zo dňa 07.08.2017, z ktorého vyplýva, že predmetnou stavbou a s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok.

22. K námietke, že je potrebné projekt zamietnuť, nakoľko je v textovej správe k POV hrubá chyba žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Mal za to, že povoľovaná stavba nebude mať žiaden iný vplyv na okolie (nehnuteľnosť odvolateľa), ako mala pôvodná stavba kôlne. Poukázal na to, že odvolateľ má na svojom pozemku umiestnený rodinný dom (existujúci) taktiež na pravej hranici pozemku ako navrhovaná stavba dodajúc, že pokiaľ bude odvolateľ chcieť v budúcnosti umiestniť na svojom pozemku ďalší rodinný dom alebo inú stavbu, bude tak môcť urobiť podľa platných právnych predpisov a prispôsobiť stavbu reálnym možnostiam vyplývajúcich z veľkosti a tvaru svojho pozemku, existujúcej zástavbe na svojom pozemku a na vedľajších pozemkoch.

23. K námietke týkajúcej sa nestanovenia podmienok vstupu na pozemok odvolateľa pri stavebných prácach, vyhodnotiac ju za neakceptovateľnú, žalovaný poukázal na to, že v podmienke č. 13 napadnutého rozhodnutia stavebný úrad uložil vlastníkom susedných nehnuteľností, aby v nevyhnutnej miere strpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti tiež uviedol, že ak vo veci vstupu na susedný pozemok, za účelom realizácie stavby nepríde medzi stavebníkom a vlastníkom susednej nehnuteľnosti k dohode, stavebný úrad vydá samostatné rozhodnutie o danej veci.

24. Ďalej k dôvodom odvolania uviedol, že stavba rodinného domu nie je stavbou s osobitnými nárokmi na uskutočnenie stavby, preto nie je potrebné, aby stavebník predložil podľa ustanovenia vyhlášky č. projekt organizácie výstavby, pričom postačujú údaje uvedené v technickej správe. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že povoľovaná stavba nie je umiestnená v uličnom fronte, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého stavebného povolenia.

25. K námietke týkajúcej sa riešenia detailu styku navrhovanej stavby na zadnej hranici pozemku a neriešenie detailu styku na pravej hranici pozemku (zo strany odvolateľa) žalovaný uviedol, že stavebníci doložili projektovú dokumentáciu podľa ustanovenia vyhlášky č. , pričom k stavebnému konaniu nie je potrebné predkladať vykonávacie výkresy, ktorých súčasťou sú aj riešenia potrebných detailov stavby dodajúc, že žiaden (nadštandardný) detail riešenia styku navrhovanej stavby na zadnej hranici pozemku nie je súčasťou predloženej projektovej dokumentácie ani napadnutého stavebného povolenia.

26. Ďalej žalovaný k tvrdeniu odvolateľa, že povoľovaná stavba obmedzí využitie pozemkov parc. č. 5377 a 5376 v katastrálnom území : B., ako aj jeho záhradu uviedol, že navrhovaná stavba je umiestnená na pravej a zadnej hranici pozemku, pričom aj pôvodná stavba kôlne bola umiestnená na pravej a zadnej hranici pozemku. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že odvolateľ má na svojom pozemku už rodinný dom umiestnený, taktiež ako povoľovaný dom na pravej hranici pozemku, ktorý je tesne spojený s rodinným domom na pozemku parc. č. 5378, katastrálne územie : B.. Mal za to, že povoľovaný rodinný dom neobmedzí výstavbu na pozemku odvolateľa inak, ako pôvodná stavba kôlne. K záhrade uviedol, že táto nie je chránená stavebným zákonom, pričom mal za to, že tak ako doteraz odvolateľ využíval svoju záhradu, vedľa kôlne, tak v budúcnosti bude využívať záhradu vedľa rodinného domu, ak na nej neumiestni svoju ďalšiu stavbu.

27. K nesprávne uvedenej nadmorskej výške v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie žalovaný uviedol, že táto bola opravená v odvolacom konaní na základe nového výškového zamerania, ktoré uskutočnil Ing. F. W.- autorizovaný geodet a kartograf, pričom s týmto zameraním bola zosúladená aj projektová dokumentácia.

28. Záverom žalovaný poukázal na to, že povolením navrhovanej stavby sa nemenia podmienky na susednom pozemku vo vlastníctve odvolateľa.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

29. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc jeho zrušenie vrátane zrušenia stavebného povolenia. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

30. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal presvedčivo s odvolacími námietkami a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Mal za to, že námietky žalovaný zamietol bez toho, aby sa bližšie venoval ich vecnej a právnej podstate, pričom na základe ich nedostatočného posúdenia dospel k nesprávnym záverom. Tvrdil, že žalovaný, aj stavebný úrad porušili ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku a § 139b ods. 4 stavebného zákona, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci a nezaobstaral si potrebné doklady na rozhodnutie, teda nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Rovnako mal za to, že žalovaný pristupoval k svojmu rozhodnutiu a jeho odôvodneniu formálne, nezvážil dostatočne špecifiká tohto prípadu (podrobne sú uvedené v odvolaní), využil zákony jednostranne iba v prospech stavebníkov a vôbec neprihliadal na spravodlivosť a zásady dobrých mravov.

31. Žalobca následne poukazoval na konkrétne odvolacie námietky a ich posúdenie zo strany žalovaného. K námietke č. 2 (konkrétne vo vzťahu k nedostatočne technologickom riešení stavby) zotrval na dodržiavaní ustanovenia § 66 ods. 3 písm. f) stavebného zákona (správne malo byť uvedené § 66 ods. 4 písm. f/ stavebného zákona - poznámka správneho súdu), keďže pri búraní a výstavbe hrozia veľké škody na jeho majetku. Z uvedeného dôvodu požiadal aj o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K námietke č. 3 (rozpor s územnou dokumentáciou) uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením stavebného úradu, že uvedené zmena si nevyžaduje zmenu pôvodného územného rozhodnutia, mal za to, že projektová dokumentácia bola pre územné konanie robená cielene tak, aby využitie múrov objektu starej murovanej kôlne prispelo k získaniu územného rozhodnutia dodajúc, že po jeho získaní stavebník už v stavebnom povolení múry murovanej kôlne využíva v zanedbateľnom rozsahu. Poukázal tiež na to, že v námietke č. 3 žiadal zastaviť stavebné konanie (zamietnuť žiadosť o stavebné povolenie) podľa ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona, pričom k tomuto možnému spôsobu zastavenia stavebného konania sa stavebný úrad nevyjadril, stanovisko chýba a preto je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené.

32. K námietke č. 4 (realizácia nefunkčnej garáže) nesúhlasil s vyjadrením stavebného úradu, že zmena strechy garáže nie je dôvodom na zastavenie stavebného konania. Poukázal na to, že v zdôvodnení sa nesprávne uvádza, že drevená kôlňa na hranici pozemku nie je nižšia ako navrhovaná stena garáže, nakoľko výška steny garáže po úprave strechy je neuveriteľných 3,7 m a výška pôvodnej drevenej kôlne je 2,8 m s dĺžkou na hranici s jeho pozemkom 4 m. Taktiež nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že výška garáže neovplyvní jeho nehnuteľnosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že nevzniesol pripomienku, že garáž ovplyvňuje jeho nehnuteľnosť, ale pripomienkoval, že zmenou sklonu s konštrukciou strechy sa zásadne mení využitie garáže. Poukázal na to, že aj vo vyjadrení žalovaného k námietke č. 2 je chyba v tom, že stavebný úrad udáva dĺžku garáže na hranici pozemku 5,36 m, avšak to nie je dĺžka, ale neuveriteľná šírka garáže, čo znamená, že žalovaný vychádza zo zlého údaju. Rovnako poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril k návrhu na postup podľa ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona.

33. K námietke č. 5 (realizácia 2. NP) namietal, že stavebný úrad vôbec neriešil pripomienku, že v projekte pre stavebné povolenie, v časti búranie starej kôlne, sa neriešia väzby na drevený prístrešok, ktorý má spolu s manželkou vo svojom vlastníctve. Rovnako poukázal na to, že ani v časti výstavba sa neriešia väzby na drevený prístrešok, pričom ak tieto práce nie sú uvedené v projekte pre stavebné povolenie, nie je projekt realizovateľný podľa územného rozhodnutia dodajúc, že ak sa projekt podľa územného rozhodnutia nedá realizovať, treba zmeniť rozhodnutie, resp. nemôže byť vydané stavebné povolenie.

34. K námietke č. 6 (okno nad garážou) žalobca uviedol, že stavebný úrad, ani žalovaný sa nezaoberali jeho pripomienkou, že projekt požiarnej ochrany nerieši väzbu tohto okna na drevený prístrešok, pričom

žalovaný iba skonštatoval, že projekt ochrany bol schválený, avšak v schválenom projekte požiarnej ochrany je nedostatok a to väzba na drevený prístrešok.

35. K námietke č. 7 (požiadavky na hypotetické umiestnenie budúceho priečelia a stavby) uviedol, že žalovaný iba konštatuje, že hypotetickú stavbu má prispôsobiť novým podmienkam, pričom nové podmienky mu umožňujú realizovať stavbu čiastočne na južnej hranici pozemku, nemôže však stavať až po zadnú hranicu, keďže by novou stavbou tienil do obytnej miestnosti ďalšiemu susedovi na západnej strane. Poukázal na to, že stavebník mu stavbou garáže znemožní mať jedno okno z južnej strany, takže nová hypotetická stavba bude mať miestnosti s oknami na sever a z ulice jedno východné okno dodajúc, že na jednej strane - u stavebníka bude preslnený dom, preslnený dvor, preslnená parkovacia plocha, preslnená garáž a na strane druhej, neslnený dom so zatieneným dvorom. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že podmienky rovnocennosti nie sú splnené a v tejto súvislosti poukázal na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky číslo : 532/2004-920 zo dňa 0204.2004. Z uvedeného dôvodu považoval napádané rozhodnutia za nezákonné.

36. Ďalej vo vzťahu k námietkam uplatneným pred stavebným úradom poukázal na to, že stavebný úrad odmietol doplniť do stavebného povolenia podmienky vstupu na pozemok ako neakceptovateľnú požiadavku dodajúc, že táto požiadavka bola zamietnutá aj žalovaným v odvolacom konaní pre územné rozhodnutie s odôvodnením, že podmienky musia byť podľa ustanovenia § 66 ods. 3 stavebného zákona (správne malo byť uvedené § 66 ods. 4 stavebného zákona - poznámka správneho súdu) zapracované v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby v stavebnom povolení v časti „podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe, avšak táto časť nebola v projekte pre stavebné povolenie spracovaná. Preto trval na dodržaní ustanovenia § 66 ods. 3 stavebného zákona (správne malo byť uvedené § 66 ods. 4 stavebného zákona - poznámka správneho súdu) a navrhol napádané rozhodnutie zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti. Ďalej poukázal na to, že stavebný úrad sa nevyjadril k chybe uvedenej v stručnom opise stavby v stavebnom povolení a to, že rodinný dom nie je v uličnom fronte, vyjadroval sa iba k umiestneniu stavby. Ďalej, že stavebný úrad sa nevyjadril k námietke žalobcu, že v kapitole „odôvodnenie" v stavebnom povolení rieši detail styku so stavbou ďalšieho suseda na zadnej hranici pozemku a detail s jeho nehnuteľnosťou v stavebnom povolení nerieši, pričom len uviedol, že v projektovej dokumentácii sa detail nemusí riešiť.

37. Rovnako žalobca poukázal na to, že stavebný úrad odmietol jeho námietku, že povoľovaná stavba obmedzí využitie jeho a manželkinho pozemku s odôvodnením, že musí rešpektovať možnosti a obmedzenia svojho pozemku, pričom zvýraznil, že je neprípustné, že iba on musí akceptovať obmedzenia, pričom stavebník nemusí akceptovať žiadne obmedzenia v tejto oblasti a ani stavebné úrady. Poukázal na to, že hlavným obmedzením je nemožnosť umiestnenia rovnocennej hypotetickej stavby, lebo stavebník zaberá na svoju stavbu celú južnú hranicu pozemku. Tiež mal za to, že stavebný úrad nesprávne skonštatoval, že povolením stavby sa nemenia podmienky na jeho pozemku poukazujúc súčasne na podmienky, ktoré sa zmenia v dôsledku výstavby a to zánik zeleninovej záhradky a potešenia z nej, vznik zatienenej okrasnej záhradky s nákladmi na jej zriadenie a udržiavanie, vznik zatieneného dvoru s nákladmi na jeho zriadenie a udržiavanie, umŕtvenie investícií (na južnej hranici zbúral vlastnú murovanú samostatnú garáž, aby presvetlil pozemok), znemožnenie hypotetickej stavby s oknami na západnú a južnú stranu, výrazné zníženie trhovej hodnoty pozemku z dôvodu neprimerane vysokého múru po celej južnej strane pozemku, celoživotná trauma zo vzhľadu navrhovanej stavby zo severného pohľadu t.j. pohľad do záhrady ukončený pohľadom do ohyzdného múru na hranici pozemku a pohľad z ulice z jeho strany.

38. Žalobca mal za to, že v stavebnom konaní neboli dodržané ustanovenia § 60 a nasl. stavebného zákona z dôvodu, že v stavebnom povolení chýbajú opatrenia na susednom pozemku, nedodržali sa podmienky územného rozhodnutia ohľadom využitia múrov kôlne na hranici pozemku, dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na hranici pozemku, stavebný úrad nepreskúmal kompletnosť a plynulosť výstavby na hranici pozemku, jeho záujmy boli poškodené vo väčšom rozsahu, ako sa predpokladalo v územnom rozhodnutí a to neprimerane k zvýhodneniu stavebníka a tiež z dôvodu zmeny sklonu a konštrukcie strechy garáže a zmenou výšky využitia pôvodného múru kôlne, dokumentácia neposkytuje dostatočný poklad pre posúdenie navrhovanej stavby, lebo vychádza z chybného predpokladu umiestnenia budúcej hypotetickej stavby, v stavebnom povolení je chyba, rodinný dom nie je v uličnom fronte, v uličnom fronte je iba bočná stena z ulice neprístupnej garáže, v stavebnom povolení chýbajú podrobnejšie požiadavky

na uskutočnenie stavby na hranici pozemku v jeho spoluvlastníctve. Poukázal tiež na to, že celá pôvodná stavba sa zbúra, vrátane strechy, stropu, všetkých priečok a obvodových múrov, ponechané sú iba obvodové múry na hranici pozemku, pričom samostatný múr sa nemôže považovať za stavbu v zmysle stavebného zákona s cieľom vyhlásiť stavbu za zmenu dokončenej stavby.

39. Žalobca nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávanie podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „" alebo „SSP").

III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenia ďalších účastníkov konania, replika žalobcu, duplika žalovaného

40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. zároveň súhlasil, aby správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

41. K tvrdeniu žalobcu ohľadom dodržania ustanovenia § 66 ods. 3 písm. f) stavebného zákona (správne malo byť uvedené § 66 ods. 4 písm. f/ stavebného zákona - poznámka správneho súdu) poukázal na to, že v podmienke č. 13 stavebný úrad uviedol, že v prípade potreby sa v zmysle § 135 ods. 1 stavebného zákona ukladá vlastníkom susedných nehnuteľností, aby v nevyhnutnej miere strpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb doplniac, že nakoľko v čase vydávania predmetného stavebného povolenia stavebný úrad, ani stavebník a ani projektant nedokážu vopred určiť čas, ako dlho a kedy bude potrebné vykonávať stavebné práce zo susedných pozemkov, stanovil stavebný úrad podmienku č. 13 dostatočne.

42. K žiadosti žalobcu o zastavenie konania podľa ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona z dôvodu, že stavebník už v stavebnom povolení múry kôlne využíva v zanedbateľnom rozsahu, čím boli jeho oprávnené záujmy obmedzené respektíve ohrozené vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí uviedol, že sa k tejto otázke sa vyjadril vo svojom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že v projektovej dokumentácii k územnému konaniu boli pôvodné, obvodové steny na hranici pozemku navrhnuté ako zachované, pričom v projektovej dokumentácii pre stavebné pre stavebné konanie je zachovaná obvodová stena na pravej hranici pozemku v časti 1. NP, ktorá bude zateplená z vnútornej strany a obvodová stena na pravej hranici pozemku v časti 2.NP a ostatné obvodové steny budú vyhotovené ako nové z tvaroviek Yton Standart. Vo vzťahu k uvedenému skonštatoval, že uvedená zmena si nevyžaduje zmenu pôvodného územného rozhodnutia, nakoľko sa stavba nezväčšila, ani nezmenšila, nezmenila svoju funkciu, neohrozuje verejné záujmy a ani neprimerane neohrozuje záujmy účastníkov konania. Rovnako mal za to, že ani zmena pultovej strechy na stavbe garáže, na plochú strechu žiadnym spôsobom neovplyvní nehnuteľnosť žalobcu. Za závažnú zmenu nepovažoval ani zmenu pultovej strechy na stavbe garáže na plochú strechu.

43. Žalovaný ďalej zdôraznil, že na celú stavbu existuje právoplatné územné rozhodnutie zo dňa 05.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2017 a preto sú akékoľvek námietky týkajúce sa umiestnenia stavby v stavebnom konaní bezpredmetné. Vo vzťahu k zmene strešnej konštrukcie nad garážou žalovaný ešte uviedol, že táto zmena neovplyvní nehnuteľnosť žalobcu, táto nebude žiadnou svojou konštrukciou prečnievať nad susedný pozemok a taktiež výška garáže neovplyvní nehnuteľnosť žalobcu. Naviac uviedol, že nakoľko povoľovaná stavba na hranici pozemku je orientovaná smerom k nehnuteľnosti štítovou stenou, v ktorej nie sú umiestnené žiadne okná, v budúcnosti si aj žalobca môže na tejto hranici umiestniť stavbu, za dodržania platných právnych predpisov.

44. K existujúcej stavbe prístrešku vo vlastníctve žalobcu uviedol, že táto nemôže byť dôvodom na nepovolenie navrhovanej stavby, pričom povoľovaná stavba je riešená v súlade s touto stavbou. Ďalej žalovaný zdôraznil, že povoľovaná stavba nebude mať žiaden iný vplyv na okolie (nehnuteľnosť žalobcu), ako mala pôvodná stavba kôlne, povoľovaná stavba nebude vyššia ako pôvodná stavba kôlne.

45. V súvislosti s „hypotetickou stavbou žalobcu" uviedol, že žalobca je povinný ju v prvom rade prispôsobiť svojmu pozemku, jeho tvaru a veľkosti. Poukázal ďalej na to, že v stavebnom konaní, stavebník nie je povinný predložiť technologický postup realizácie stavby, nakoľko o technickom riešení stavby rozhodne dodávateľ stavby. K oknu nad garážou uviedol, že toto je orientované smerom do ulice a nemá žiaden vplyv na nehnuteľnosť žalobcu. Tiež poukázal na to, že súčasťou projektovej dokumentácie

je projekt požiarnej ochrany vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany a z tohto vyplýva, že riešenie požiarnej bezpečnosti navrhovaného rodinného domu je vyhovujúce.

46. Poukázal na to, že navrhovaná stavba je umiestnená na pravej a zadnej hranici pozemku, pričom aj pôvodná stavba kôlne bola umiestnená na pravej a zadnej hranici pozemku dodajúc, že žalobca už na svojom pozemku má umiestnený rodinný dom, taktiež na pravej hranici pozemku, ktorý je tesne spojený s rodinným domom na pozemku parc. č. 5378, katastrálne územie : B. s tým, že povoľovaný dom neobmedzí výstavbu na pozemku žalobcu inak, ako pôvodná stavba kôlne.

47. Záverom poukázal na to, že na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie zo dňa 05.12.2016, ktoré bolo preskúmané v odvolacom konaní, pričom toto rozhodnutie bolo rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017 potvrdené. Následne bolo toto rozhodnutie preskúmané správnym súdom, pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2018 správnu žalobu zamietol.

48. K správnej žalobe podala písomné vyjadrenie manželka žalobcu (ďalšia účastníčka konania v 3/ rade). Uviedla, že nie je pravda, že by nehľadali žiaden kompromis a dobré riešenie pre obe strany, keď k územnému rozhodnutiu navrhli 3 pre nich akceptovateľné riešenia, avšak nebolo prijaté žiadne. Uviedla, že manželia W. vždy trvali na svojom jedinom riešení, optimálnom, ale iba pre nich, pričom takéto riešenie nie je použité pri žiadnej stavbe na ulici, keď všetky domy sú postavené na stavebnej čiare, čím sú vytvorené rovnocenné podmienky tak, ako to určuje nariadenie vlády. Ďalej uviedla, že stavba zabráni jednému z ich detí, ktoré je ŤZP realizovať stavbu svojho domu v súlade s ostatnými domami na ich ulici, čo považuje za neudržateľnú nespravodlivosť a preto sa dovolávajú spravodlivosti súdnou cestou. Uviedla, že nie je pravda, že sú proti záujmom budúcich susedov, tvrdila, že manželia W. však ich susedmi nebudú, nakoľko podľa LV č. XXXX, katastrálne územie : B., ich domov bude v inej lokalite B.. V ďalšom vyjadrení v podstate zopakovala žalobné body svojho manžela.

49. Ďalší účastníci konania v 1/, 2/, 4/ až 7/ rade sa k správnej žalobe nevyjadrili.

50. Žalobca repliku nepodal. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené elektronicky právnemu zástupcovi dňa 28.03.2019 (č.l. 49).

IV. Relevantná právna úprava

51. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

52. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

53. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

54. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

55. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

56. Podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

57. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

58. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

59. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

60. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

61. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

62. Podľa § 66 ods. 3 stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby,

e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

62. Podľa § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona, v záväzných podmienkach uskutočnenia stavby sa podľa potreby ďalej určia podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe podľa § 135.

63. Podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona, na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.

64. Podľa § 135 ods. 2 stavebného zákona, ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

65. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona, zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

66. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

67. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

68. Správny súd uznesením č. k. -51 zo 7. marca 2019 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

69. Správny súd podrobný priebeh stavebného konania opísal v bodoch 1 až 28 tohto rozsudku a preto už relevantné skutočnosti zo stavebného konania hodnotil iba v súvislosti s uplatnenými žalobnými bodmi.

70. Na úvod správny súd zdôrazňuje, že v predchádzajúcom územnom konaní bolo na predmetnú stavbu vydané podľa , stavebného zákona a vyhlášky č. rozhodnutie o umiestnení stavby č.k. zo dňa 05.12.2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného číslo : OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2017. Následne bolo rozhodnutie žalovaného predmetom súdneho prieskumu na tunajšom krajskom súde, ktorý správnu žalobu zamietol rozsudkom č.k. -128 zo dňa 23.05.2018,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2018. Proti rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej nebolo do dňa rozhodnutia správneho súdu rozhodnuté.

71. V odôvodnení rozhodnutia o umiestnení stavby je uvedené, že projekt rešpektuje pôvodný objekt kôlne zrealizovaný v 30 - tych rokoch minulého storočia, jeho výšku a typ zastrešenia pultovou strechou, pričom sa mení len sklon strechy, nakoľko je navrhnuté aj vybudovanie druhého nadzemného podlažia. Pôvodná výška hrebeňa 7 300 mm sa zníži na 7 200 mm. V súčasnosti sa vpravo od objektu murovanej kôlne nachádza kôlňa drevená, pričom v tejto časti bude vybudovaná jednopodlažná stavba garáže, zastrešená plytkou pultovou strechou, rovnako ako pôvodná. Vychádzajúc z uvedeného stavebný úrad v odôvodnení skonštatoval, že navrhovaná stavba výrazne nezhorší už jestvujúce podmienky v území, ani využitie susedného pozemku, pričom k osadeniu objektu na spoločnú hranicu, tak ako je aj v súčasnosti uviedol, že je to vzhľadom na parametre pozemku, ktoré možno charakterizovať ako stiesnené územné podmienky, akceptovateľné. Stavebný úrad tiež poukázal na to, že v Územnom pláne mesta Piešťany nie je pre danú lokalitu stanovený koeficient zastavanosti ani index zelene, preto sa každá žiadosť o stavebné povolenie posudzuje osobitne dodajúc, že zastavanosť pozemku posudzujú ako stavbu v stiesnených podmienkach a na pôvodom mieste. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že žalobca v územnom konaní uplatnil námietky týkajúce sa osadenia múru obytnej časti a osadenia a výšky garáže, keď žiadal, aby boli postavené 2 m od pravej hranice pozemku a aby výška garáže bola znížená z 3,8 m na pôvodných 2,8 m. O týchto námietkach bolo stavebným úradom rozhodnuté tak, že boli zamietnuté.

72. Správny súd poukázal na rozhodnutie o umiestnení stavby a časť jeho odôvodnenia jednak z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní sa na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní neprihliada a preto tak stavebný úrad, ako aj žalovaný nemali povinnosť vyhodnocovať námietky týkajúce sa samotného umiestnenia garáže a jednak preto, že je preukázané, že stavebný úrad vyhodnotil dané územné podmienky ako stiesnené, čo znamená, že sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností stavieb uvedených v vyhlášky č. Správnemu súdu však v tejto súvislosti nedá neuviesť, že výmera pozemku, na ktorom bude umiestnená a povolená predmetná stavba, respektíve, na ktorom je v súčasnosti umiestnená kôlňa je 231 m2, šírka pozemku je, podľa projektovej dokumentácie 13,300 m z ulice K., pričom pozemok sa následne zužuje a dĺžka pozemku od hranice žalobcu je 17,700 m a ďalej, že súčasné umiestnenie kôlne a drevenej kôlne sa rovnako nachádza na hranici pozemku, ktorý žalobca vlastní spolu so svojou manželkou. Z projektovej dokumentácie má správny súd preukázané, že rodinný dom zodpovedá výškou pôvodnej stavbe a pokiaľ ide o dĺžku, pôvodná kôlňa bez drevenej kôlne predstavuje 10 655 mm, teda sa zväčší o 1 685 mm (celková dĺžka rodinného domu bude predstavovať 12 340 mm), dĺžka garáže je 5 360 mm a dĺžka pracovne 3 400 mm (táto sa však nenachádza na hranici pozemku, ktorý vlastní žalobca) čo znamená, že zmenou dokončenej stavby na rodinný dom, nedôjde v porovnaní s predchádzajúcim stavom skutočne k zhoršeniu postavenia žalobcu. V súvislosti s uvedeným si správny súd dovolí citovať z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 23.05.2018 týkajúceho sa súdneho prieskumu územného rozhodnutia, konkrétne z bodu 49, v ktorom správny súd skonštatoval nasledovné : „S prihliadnutím na záväzný územný plán danej lokality a spôsob a charakter zastavanosti uvedenej lokality, ako aj s prihliadnutím na cieľ sledovaný žalobcom, pri uplatňovaní opravných prostriedkov a prostriedkov súdnej ochrany, je v danom prípade potrebné pre posúdenie zákonnosti umiestnenia predmetnej stavby so zreteľom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu. Tieto sú, okrem regulatívov a požiadaviek územného plánu pre danú lokalitu mesta, okrem technických požiadaviek stavebného zákona, príslušných vykonávacích predpisov nižšej právnej sily a technických noriem, dané aj existujúcim stavom v zástavbe predmetnej lokality nie len v čase posudzovania podmienok na vydanie povolenia na navrhované umiestnenie stavby, ale aj v čase kúpy a realizácie toho času stojacej stavby na pozemku žalobcu. Hoci žalobca v žalobe neuvádza, kedy nadobudol do vlastníctva pozemok susediaci s umiestňovanou stavbou, ani neuviedol, kedy postavil rodinný dom na severnej strane svojho pozemku, je vzhľadom na rok stavby prestavovanej susediacej kôlne (1932) zrejmá vedomosť žalobcu o existencii tejto stavby hospodárskeho charakteru už v čase kúpy jeho pozemkov. Možno konštatovať, že žalobca sa bezdôvodne, len s ohľadom na svoje stavebné zámery a nerešpektujúc prípadné budúce oprávnené záujmy vlastníkov predmetnej susednej nehnuteľnosti, nemohol spoliehať, že predmetná stavba bude odstránená, prípadne nebude prestavovaná. Z obsahu spisu a priloženej dokumentácie vyplýva, že žalobca má na susednom pozemku postavený rodinný dom,

taktiež na severnej hranici so susedným pozemkom, pričom od umiestňovanej stavby je vzdialený viac ako 14 metrov a okná časti obytných miestností situovaných na južnú stranu nebudú umiestňovanou stavbou tienené. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu k umiestňovanej stavbe je taktiež na južnej hranici pozemku stavebníkov postavená stavba. V kontexte regulatívov územného plánu mesta, menších rozmerov stavebných pozemkov danej lokality a s tým súvisiacej hustoty zastavanosti, nie je na mieste presadzovať vlastné stavebné zámery žalobcu na úkor realizácie stavebných zámerov vlastníkov susediaceho pozemku, ktoré navyše svojím projektom zásadným spôsobom nezasahujú do už existujúceho urbanistického a architektonického riešenia okolitých stavieb a danej lokality, vrátane dodržania regulatívov záväzného územného plánu. Rovnako v kontexte uvedených okolností nie je na mieste prisvedčiť neprimeranému poukazu žalobcu na veľkosť navrhovanej pracovne umiestňovanej stavby a rovnako nie je na mieste prisvedčiť neprimeranej požiadavke žalobcu, aby stavebný úrad upustil od predpísaného počtu parkovacích miest k umiestňovanej stavbe len preto, aby žalobca mohol na pozemku plánovať nad rámec možností tak husto zastavanej lokality stavby dve, namiesto jednej existujúcej, tak ako je tomu s najväčšou pravdepodobnosťou i na okolitých stavebných pozemkoch. Už pri kúpe stavebného pozemku žalobcom bolo potrebné, aby bral s ohľadom na budúce stavebné investície do úvahy nie len vlastné oprávnené záujmy, ale i oprávnené záujmy ostatných vlastníkov pozemkov danej lokality a záväzné regulatívy územného plánu danej zóny".

73. Žalobca namietal v stavebnom konaní a rovnako aj v správnej žalobe, že sa nejedná o zmenu dokončenej stavby, ale o novostavbu, nakoľko z pôvodnej stavby - kôlne zostala iba časť múru a preto zastal názor, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 139b ods. 5 stavebného zákona. Správny súd v súvislosti s touto námietkou považuje za potrebné zopakovať relevantnú skutočnosť a to, že predmetná stavba už bola umiestnená na základe rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť a preto je v danom štádiu konania, keď sa už nerozhodovalo o umiestnení stavby irelevantné, či sa skutočne jednalo o zmenu dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona alebo novostavbu. Aj napriek tejto skutočnosti však &správny súd považuje za potrebné sa k tejto otázke vyjadriť.

74. Stavebný zákon v ustanovení § 139b ods. 5 zmenou dokončenej stavby označuje nadstavbu, ktorou sa stavba zvyšuje, prístavbu, ktorou sa stavba pôdorysne rozširuje a ktorá je navzájom prevádzkovo spojená s doterajšou stavbou a ďalej stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby, pričom stavebný zákon explicitne nestanovuje rozsah, ktorý musí byť pri pôvodnej stavbe zachovaný. V prípade hospodárskej budovy - kôlne mal správny súd z projektovej dokumentácie preukázané, že táto má pôvodnú dĺžku 10 655 mm, pričom rovnako mal preukázané, že povala kôlne nebola obývaná, respektíve inak povedané využívalo sa iba 1. NP. Rovnako mal preukázané, že pôvodný múr kôlne vrátane drevenej kôlne zostáva zachovaný vo výške 2,5 m a taktiež z predloženého projektu vyplýva, že rodinný dom okrem prístavby v podobe garáže a pracovne s určitými odchýlkami zodpovedá vonkajšiemu pôdorysnému aj výškovému ohraničeniu stavby.

75. Je pravdou, ktorá je podložená projektovou dokumentáciou predloženou k stavebnému konaniu, že z pôvodnej hospodárskej budovy - kôlne bude zachovaný iba pôvodný múr vo výške 2,5 m na hranici s pozemkami s parc. č. 5376 a 5377 (tieto vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobca spolu s manželkou), a teda je dôvodné uzavrieť, že z pôvodnej stavby bude skutočne zachované iba minimum. V danom prípade je však relevantné, že zmenou hospodárskej budovy - kôlne, ktorá bola postavená už v roku 1931 na rodinný dom, bude vo veľkom rozsahu zachované pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby a skutočne nedôjde, v porovnaní s existujúcim stavom, k žiadnej podstatnej zmene, pokiaľ ide o orientáciu stavby, jej výšku, ako aj dĺžku (vo vzťahu k dĺžke je potrebné uviesť, že táto sa zvýši na západnej hranici pozemku, čo však nie je pre žalobcu relevantné), ktorá by vo väčšom rozsahu zmenila existujúce pomery v neprospech susediacich nehnuteľností vrátane žalobcu. Rovnako zmena dokončenej stavby môže byť v danom prípade podložená aj prístavbou (garáže, pracovne), ako aj nadstavbou 2. NP. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že na zmenu dokončenej stavby sa pochopiteľne nevzťahujú ustanovenia vyhlášky č. , nakoľko ide o existujúcu stavbu, ktorá sa už neumiestňuje, avšak s poukazom na danú lokalitu a umiestnenie už existujúcich rodinných domov, vrátane rodinného domu žalobcu, existuje pravdepodobnosť blížiaca sa určitosti, že aj v prípade, ak by stavebníci požiadali v rámci územného konania o umiestnenie stavby (nie zmenu dokončenej stavby), bola by táto umiestnená na hranici pozemku parc. č. 5376, 5377, ktoré vlastní žalobca spolu so

svojou manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve. Naviac stavebný úrad sa v rozhodnutí o umiestnení stavby vysporiadal aj s touto skutočnosťou a uzavrel, že sa jedná o stiesnené podmienky.

76. K námietke, ktorou sa žalobca domáhal dodržania ustanovenia § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona (v žalobe nesprávne odkazoval na § 66 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona - poznámka správneho súdu), nakoľko pri búraní a výstavbe hrozia veľké škody na jeho majetku správny súd, vyhodnotiac ju za nedôvodnú uvádza, že citované ustanovenie priamo odkazuje na § 135 stavebného zákona, ktorý jednak ukladá vlastníkom susedných pozemkov a stavieb strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov alebo stavieb a jednak následne zakladá vlastníkom susedným pozemkov nárok na náhradu škody. To konkrétne znamená, že ustanovenie § 135 ods. 1 stavebného zákona sa bude aplikovať v prípade, ak vlastník susedného pozemku alebo stavby neumožní stavebníkovi, ktorý ho o to či už ústne alebo písomne požiada, vykonanie stavebných prác, ktoré sú povolené na základe právoplatného stavebného povolenia tým spôsobom, že stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktorým vlastníkovi pozemku uloží povinnosť strpieť vykonanie týchto prác. Pokiaľ ustanovenie § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona hovorí o podrobnostiach pre opatrenia, môže ísť napríklad o stanovenie obdobia, počas ktorého sa budú stavebné práce vykonávať. Teda nejde o podrobnosti týkajúce sa samotného spôsobu výkonu stavebných prác. Správny súd v tejto súvislosti súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že stavebný zákon v odseku 2 § 135 myslí práve na situácie, keď je v príčinnej súvislosti s výkonom stavebných prác spôsobená vlastníkovi susedného pozemku škoda. V takomto prípade má vlastník pozemku zachovaný nárok na náhradu škody za splnenia zákonných podmienok ustanovených v a nasl. . Otázka náhrady škody sa však rieši až následne, teda potom ak škoda v príčinnej súvislosti so stavebnými prácami skutočne vznikla. Z uvedených dôvodov bola podmienka č. 13 stavebného povolenia na realizáciu stavebných úprav dostačujúca.

77. Žalobca ďalej namietal, že existuje rozpor medzi projektovou dokumentáciou predloženou v rámci územného konania a projektovou dokumentáciou predloženou na účely stavebného konania, ktorá skutočnosť mala mať za následok zamietnutie stavebného povolenia podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona resp. zastavenie stavebného konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal správny súd preukázané, že žalovaný sa touto námietkou podrobne zaoberal tým, že citoval z rozhodnutia o umiestnení stavby a zo stavebného povolenia porovnávajúc zadefinovanie umiestnenej a povolenej stavby, pričom je preukázané, že rozdiel bol skutočne len vo výške pultovej strechy, keď povodne mala mať výšku 7,200 m, pričom jej výška je podľa stavebného povolenia 6,80 m a ďalej je rozdiel v type strechy garáže a pracovne, keď pôvodne mala byť garáž zastrešená pultovou strechou s výškou 3 800 mm (rovnako pracovňa), pričom povolená bola garáž aj pracovňa s plochou strechou o výške 3 700 mm. Ďalšia zmena bola v tom, že namiesto ponechania celého pôvodného múru, zostal zachovaný pôvodný múr vo výške 2,5 m. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný uzavrel, že povoľovaná stavba sa oproti územnému rozhodnutiu nezväčšila, nezmenšila a je zachovaný počet podlaží s tým, že zmeny výšok strešnej krytiny sú nepatrné a rovnako nie sú dôvodom na zmenu právoplatného územného rozhodnutia. Správny súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožňuje dodajúc, že zmeny sú v podstate v prospech žalobcu, nakoľko sa v porovnaní s územným rozhodnutím znížila výška tak rodinného domu, ako aj garáže. Žalobca taktiež namietal výšku garáže, keď pôvodná drevená kôlňa bola vo výške 2,8 m a navrhovaná garáž má po úprave strechy výšku 3,7 m. Podľa názoru správneho súdu, táto zmena nemôže negatívne ovplyvniť nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom, žalobcu, ktorý je od hranice pozemku vzdialený 14 m, pričom, ako už žalovaný správne uviedol, vo vzťahu k tieneniu sa nezohľadňuje tienenie záhrad. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že v súčasnosti žalobca využíva časť pozemku parc. č. 5376, ktorý susedí s parc. č. 5368, na ktorom sa garáž nachádza, ako príjazdovú cestu k prístrešku s tým, že v budúcnosti nie je navrhnutým riešením vylúčená ani stavba rodinného domu rovnako na hranici pozemku.

78. Žalobca v súvislosti so stavbou garáže tiež uviedol, že nevzniesol pripomienku, že garáž ovplyvňuje jeho nehnuteľnosť, ale pripomienkoval, že zmenou sklonu s konštrukciou strechy sa zásadne mení využitie garáže, pričom v tejto súvislosti v rámci stavebného konania poukazoval na v budúcnosti možné využitie strechy garáže ako terasy respektíve ako príprava na vybudovanie ďalšieho podlažia. K uvedenému, čisto hypotetickému tvrdeniu žalobcu správny súd uvádza, že pokiaľ by stavebníci skutočne mali záujem využiť strechu garáže ako terasu, mohli by tak urobiť iba s vedomím stavebnému úradu,

ako aj samotného žalobcu, ktorý má možnosť, v prípade akejkoľvek zmeny stavby, túto skutočnosť oznámiť príslušnému stavebnému úradu. Pokiaľ však nedôjde k právoplatnej zmene dokončenej stavby, stavebníci sú oprávnení užívať stavbu len na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Naviac z projektovej dokumentácie vyplýva, že plochá strecha nad pracovňou a garážou je nepochôdzna.

79. Rovnako žalobca vo vzťahu k zmene projektu predloženého na účely stavebného konania v porovnaní s územným konaním namietal, že v časti búrania starej kôlne sa neriešia väzby na drevený prístrešok dodajúc, že tieto väzby sa neriešia ani pri výstavbe obvodového múru, keď podľa jeho názoru je jeho výstavba z dôvodu nemožnosti postaviť lešenie nerealizovateľná. Preto zastal názor, že bolo potrebné zmeniť územné rozhodnutie, respektíve, že nemohlo byť vydané stavebné povolenie. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že existencia prístrešku bola v rámci stavebného povolenia zohľadnená práve tým, že sa do výšky 2,5 m plánuje tento múr zatepliť zvnútra, pričom pokiaľ ide o zateplenie zostávajúcej časti obvodového múru, je skutočne na dodávateľovi stavby, akým spôsobom uvedené zrealizuje, pričom s poukazom na ustanovenie vyhlášky č. skutočne projektová dokumentácia nemusí obsahovať projekt organizácie výstavby, nakoľko sa nejedná o stavbu s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie. V tejto súvislosti je rovnako namieste odkaz tak na ustanovenie stavebného zákona, ktoré zaťažuje povinnosťou žalobcu - umožniť vykonanie povolených stavebných prác, ako aj na ustanovenie stavebného zákona, ktoré zaťažuje stavebníkov, nahradiť škodu, ktorá vznikne v súvislosti s realizáciou uvedených stavebných prác. Naviac, ako správne skonštatoval žalovaný, samotná existencia prístreška nemôže byť dôvodom nevydania stavebného povolenia resp. neumožnenia 2. NP. Práve opačný prístup, teda preferovanie prístrešku, ktorý nie je určený na bývanie, by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu.

80. Vychádzajúc z bodov 77 až 79 preto správny súd uzavrel, že žalobcove práva a oprávnené záujmy nemohli byť v porovnaní s vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby neprimerane obmedzené respektíve ohrozené a preto nebol daný zákonný dôvod na zamietnutie stavebného povolenia podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona a rovnako nebol daný ani dôvod na zastavenie stavebného konania podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona. Projektom predloženým k stavebnému povoleniu boli preukázané iba drobné odchýlky, ktoré si zmenu územného rozhodnutia nevyžadovali a to z dôvodov konkretizovaných žalovaným.

81. K námietke žalobcu, že stavebný úrad, ani žalovaný sa nezaoberali jeho pripomienkou, že projekt požiarnej ochrany nerieši väzbu okna nad garážou na drevený prístrešok správny súd uvádza, že z riešenia protipožiarnej bezpečnosti spracovanej špecialistom požiarnej ochrany vyplýva, že riešenie požiarnej bezpečnosti rodinného domu vyhovuje s tým, že stavebník bol upozornený na to, že na výstavbu obvodových a nosných stavebných konštrukcií musí používať iba certifikované výrobky z hľadiska požiarnej odolnosti a horľavosti, pričom z hľadiska požiarnej bezpečnosti boli posúdené aj exteriérové výplne otvorov - okná, dvere. Z obsahu technickej správy síce vyplýva, že posúdenie väzby okna nad garážou absentuje, avšak zo záveru tejto správy ako celku je preukázané, že stavba rodinného domu je z pohľadu požiarnej ochrany vyhovujúca, pričom súčasťou správy je aj technický výkres, na ktorom je dané okno znázornené. Za predložený projekt a jeho správnosť zodpovedá príslušný projektant. Správny súd v súvislosti s požiarnou bezpečnosťou predmetnej stavby poukazuje tiež na stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch, oddelenie požiarnej prevencie, ktoré s predmetnou stavbou z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti súhlasilo bez pripomienok s tým, že v rámci kolaudačného konania je potrebné predložiť overenú projektovú dokumentáciu stavby vypracovanú špecialistom požiarnej ochrany spolu s dokladovaním vlastností použitých stavebných výrokov a konštrukčných systémov. Teda požiarna bezpečnosť stavby bude ešte posudzovaná v rámci kolaudačného konania.

82. Podľa názoru správneho súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konajúce orgány verejnej správy sa dostatočne zaoberali aj otázkou zachovania, resp. nenarušenia pohody bývania žalobcu berúc do úvahy aj zachovanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a záujmami žalobcu ako vlastníka susedných pozemkov, pričom správne uzavreli, že vzhľadom na konkrétne okolnosti lokality a požiadavky územného plánu predmetnou stavbou nedôjde k podstatnému zhoršeniu

užívania susedného pozemku. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia nie je ani skutočnosť, že stavebný úrad uviedol, že rodinný dom je v uličnom fronte.

83. Správny súd opakuje, že stavebný zákon, ani vykonávacia vyhláška neposkytuje ochranu pred tienením okolitých dvorov a záhrad. Taktiež správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že projektovou dokumentáciou je preukázané, že skutočne navrhovaná stavba v porovnaní s existujúcou stavbou kôlne a drevenej kôlne nemá za následok obmedzenie stavať na pozemkoch parc. č. 5376 a 5377 rodinný dom, nakoľko predmetná stavba túto možnosť umožňuje v rovnakom rozsahu, ako to umožňovala existujúca hospodárska budova - kôlňa. Správny súd súčasne upozorňuje žalobcu, že tento nedisponuje subjektívnym právom na zachovanie a konzervovanie stavu, ktorý existuje, pričom musí, pri budúcej stavbe svojho rodinného domu, v prvom rade vychádzať z možností, ktoré má k dispozícii na základe svojho pozemku, teda jeho tvaru, veľkosti a už existujúcej stavbe.

84. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie stavebného povolenia, konajúce orgány verejnej správy zistili skutkový stav dostatočne a následne svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Správny súd má súčasne za to, že navrhovaná zmena dokončenej stavby rešpektuje záujmy žalobcu, ktoré sú oprávnené a jej realizácia zodpovedá územnému rozhodnutiu. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

85. O trovách konania žalovaného rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží a správny súd nevzhliadol taký dôvod, pre ktorý by žalovanému náhradu trov priznal.

86. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého ďalší účastníci majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Správny súd ďalším účastníkom konania vyslovene žiadne povinnosti neukladal. Hoci svoje právo vyjadriť sa v správnom súdnom konaní využila ďalšia účastníčka konania 3/ rade, nárok na náhradu trov konania jej nevzniklo, pretože za splnenie povinnosti nemožno považovať splnenie výzvy správneho súdu na vyjadrenie sa k správnej žalobe (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. septembra 2019).

87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.