Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-273-2009.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Subarea
5Er/273/2009
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX I., v konaní o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, pôvodne zastúpeného Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove, na vykonanie exekúcie zo dňa 27.7.2009 a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA253263 zo dňa 29.2.2008 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ, Obvodným oddelením PZ v Starej Ľubovni, sa dňa 29.7.2009 začalo exekučné konanie proti povinnému. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.2.2008 a vykonateľnosť dňa 15.3.2008.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 21.9.2009 poverenie pod číslom 5710 016291.
3. V priebehu exekučného konania podaním zo dňa 7.2.2019 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, a to s poukazom na zistenie, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/348/2018 zo dňa 9.7.2018 vyhlásený konkurz. Súdny exekútor oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 39,83 eur.
4. Šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/348/2018 zo dňa 9.7.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 135/2018 dňa 16.7.2018. Súd ďalej zistil, že dňa 19.12.2018 bolo v Obchodnom vestníku č. 244/2018 zverejnené oznámenie o ukončení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku, týmto oznámením sa v zmysle § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii konkurz zrušil.
5. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV- PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove ako rozpočtová organizácia. V zmysle § 21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s ktorým súd ďalej konal ako so zástupcom oprávneného.
6. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 57 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
13. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
14. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
15. Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
16. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
17. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
18. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 došlo k uplynutiu 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať exekučný titul. Blok na pokutu nadobudol právoplatnosť dňa 29.2.2008, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 16.3.2008, t.j. po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 16.3.2011 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
19. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej
pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
20. V danej veci došlo k dvom právnym skutočnostiam zakladajúcim dôvod pre zastavenie exekúcie, a to preklúzia práva vykonať exekučný titul a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Na rozhodnutie súdu má vplyv otázka, ktoré z uvedených dôvodov, teda či preklúzia alebo oddĺženie, nastalo skôr a podľa toho je potrebné vysporiadať sa i s otázkou dôvodov zastavenia exekúcie.
21. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
22. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
23. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
24. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
25. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
26. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, preto musí podľa nej aj skončiť.
27. Z ustanovenia § 167f ods. 2 ZKR je zrejmé, že začatie konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v spojení s § 167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil. Nakoľko však preklúzia exekučného titulu (a teda dôvod, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená) nastala skôr ako vyhlásenie konkurzu na majetok povinného (účinky zverejnenia uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/348/2018 v Obchodnom vestníku nastali dňa 17.7.2018), súd pri súbehu dvoch skutočností zakladajúcich dôvod na zastavenie exekúcie postupoval tak, že exekúciu zastavil podľa dôvodu, ktorý nastal skôr, teda exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013.
28. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
30. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
31. Nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 upravoval tri výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP v znení účinnom do 31.10.2013). V tomto prípade exekúcia nebola zastavená pre tzv. nemajetnosť, nemožno teda oprávneného zaviazať k náhrade trov podľa ods. 2. Takisto nemožno vzhľadom na ustálenú judikatúru povedať, že by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal s dostatočným časovým predstihom pred uplynutím premlčacej doby, teda nemožno zaviazať oprávneného ani podľa ods. 1. Nakoniec nemožno zaviazať oprávneného ani podľa ods. 3, keďže na majetok povinného bol síce vyhlásený konkurz (17.7.2018), ale až po tom, ako došlo k preklúzii exekučného titulu (16.3.2011). Súd zastavil exekúciu pre preklúziu (viď vyššie) a teda k náhrade trov exekúcie nemôže zaviazať oprávneného.
32. Do úvahy ešte prichádza možnosť zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného podľa ustanovenia § 197 EP, čo je bežná prax v prípade, ak je exekučný titul prekludovaný. Avšak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oddlžením bol povinný podľa § 166e ods. 1 ZKR zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Súd pre úplnosť dodáva, že účinky zrušenia konkurzu osobitne upravuje § 167v ods. 4 ZKR, ktorý ustanovuje, že zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov a zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka (účinku nevymáhateľnosti), okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V takom prípade však súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Nakoľko účinky oddlženia zrušením konkurzu podľa § 167v ods.1, 2 ZKR zostávajú zachované súd nemôže zaviazať k náhrade trov exekúcie ani povinného. Keďže aj pohľadávka súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie je pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, povinný bol zbavený aj tohto dlhu. Z uvedeného dôvodu nie je možno zaviazať k náhrade trov exekúcie ani povinného, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
33. Podľa § 243j EP súd môže v dôvodoch hodných osobitného zreteľa rozhodnúť, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené dôvody náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi nebola priznaná, pretože na ich náhradu nemožno zaviazať ani jedného z účastníkov konania, pričom súdny exekútor ani pre jeden dôvod, ktorý prichádzal do úvahy ako dôvod na zastavenie exekúcie nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017,
teda bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (návrh na zastavenie podal súdu až po zrušení konkurzu na majetok povinného).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.