Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: Y. G., bytom G. T. XX, XXX XX Q. pri R. nad R., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.07.2019, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Stručný opis priebehu administratívneho konania a predchádzajúci súdny prieskum

1. Žalobkyňa sa skoršou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 08.08.2018 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2018, zmeňujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2018 tak, že žalovaný vo výroku I. potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s účinnosťou od 30.03.2017 priznaný invalidný dôchodok v sume 202,10 Eur mesačne, podľa a zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 zvýšený na sumu 206,20 Eur mesačne, a vo výroku II. podľa , a zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 10.08.2018 žalobkyni odňal invalidný dôchodok. 2. Vyššie uvedeným vedeným rozhodnutiam predchádzala žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, na ktorú nadväzovalo posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite zo dňa 05.12.2017. Tento okrem vlastného vyšetrenia žalobkyne vychádzal z prepúšťacej správy urológa FN Trenčín zo dňa 14.01.2016-20.01.2016 a dňa 15.03.2016-22.03.2016, urologického vyšetrenia zo dňa 05.02.2016 a dňa 15.07.2016, sono vyšetrenia brušných orgánov zo dňa 11.10.2016, onkourologického vyšetrenia zo dňa 01.04.2016, dňa 15.04.2016 a dňa 18.11.2016, endokrinologického vyšetrenia zo septembra 2016, zo dňa 14.10.2016 a dňa 14.11.2016, očného vyšetrenia zo dňa 28.09.2016, nefrologického vyšetrenia zo dňa 07.11.2016 a dňa 30.03.2017, interného vyšetrenia zo dňa 04.03.2016, dňa 28.09.2016, dňa 30.06.2017 a dňa 01.12.2017. Odborný posudok o invalidite zo dňa 05.12.2017 za rozhodujúce určil zdravotné postihnutie podľa kapitoly XI, oddielu A, položky 7, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a konštatuje v závere nasledovné zistenia: „Bola prijatá na urológiu s príznakmi obličkovej koliky, vyšetreniami zistené zmeny v oblasti dolného kalicha ľavej obličky, preto bola operovaná. Histológia potvrdila počínajúci zhubný nádor ľavej obličky v oblasti dolného kalicha. Nakoľko ide o počínajúci nádor a funkcia solitárnej obličky je len ľahko znížená, určujem 35 %. Okrem toho sa lieči na vysoký tlak, má potvrdenú

hepatopathiu a kataraktu, preto navyšujem 10 %. Dátum vzniku invalidity určujem dňom posúdenia, nakoľko poberá nemocenské dávky. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %.“

3. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2018 podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 05.12.2017 priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 202,10 Eur mesačne, pričom súčasne rozhodla o jeho zvýšení na sumu 206,20 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žiadala priznať invalidný dôchodok aj za dobu od podania žiadosti do rozhodnutia o nej, vyjadrila nesúhlas s určenou výškou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a požiadala o opätovné odborné posúdenie je zdravotného stavu.

4. Na podklade žalobkyňou podaného odvolania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K posúdeniu žalobkyňa doložila v odvolacom konaní záver nefrologického vyšetrenia zo dňa 07.12.2017. Odborný posudok o invalidite zo dňa 06.03.2018 prevzal závery skoršieho posudku zo dňa 05.12.2017, ktoré doplnil nasledovne: „K odvolaniu doložila nefrologické kontrolné vyšetrenie zo dňa 07.12.2017, kde je konštatované pretrvávanie slabšej funkcie solitárnej pravej obličky, aktuálne bez proteinúrie. V rámci autoremedúry môžeme čiastočne vyhovieť posudzovanej s novým dátumom vzniku invalidity v závislosti od nefrologických vyšetrení. Dňa 07.11.2016 bola funkcia solitárnej obličky bez proteinúrie a albuminúrie, čo by podmieňovalo posúdenie pod rovnakou kapitolou - XI A 7. b), ale na dolnej hranici rozpätia - t.j. 30 %. Kontrolné nefrologické vyšetrenie zo dňa 30.03.2017 potvrdilo proteinúriu ľahkého stupňa s hepatopatiou s pozitivitou ALT, preto s prihliadnutím na tieto výsledky laboratórnych vyšetrení možno od 30.03.2017 určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % po operácii ľavej obličky s ľahkou poruchou funkcie solitárnej obličky. Ostatné ochorenia naďalej podmieňujú 10 % navýšenie aj k dátumu 30.03.2017.“

5. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2018 podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 30.03.2017 priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 202,10 Eur mesačne, pričom súčasne rozhodla o jeho zvýšení na sumu 206,20 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018. K určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dátumu začiatku invalidity odkázala na odborný posudok o invalidite zo dňa 06.03.2018. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2018 v rámci autoremedúry zrušila rozhodnutie zo dňa 06.03.2018 o priznaní invalidného dôchodku od 05.12.2017.

6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2018 podala žalobkyňa odvolanie, nesúhlasiac s dátumom priznania invalidity dňom 30.03.2017 a požadujúc opätovné posúdenie zdravotného stavu. V rámci odvolacieho konania bol znovu posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K opätovnému posúdeniu predložila lekársku správu z onkourologického vyšetrenia zo dňa 19.02.2018, kožného vyšetrenia zo dňa 25.01.2018 a interného vyšetrenia. V závere odborný posudok o invalidite zo dňa 05.06.2018 konštatuje nasledovné: „Medicínsky sa jednalo o karcinóm ľavej obličky in situ, teda histológia overila, že ochorenie nepreniklo cez bazálnu membránu. K dnešnému dňu sa nejedná o neliečiteľnú formu, neprebieha onkologická liečba a bola dosiahnutá stabilizácia zdravotného stavu po dvoch rokoch od operácie dňa 30.03.2017. Chemo a rádioterapia neboli indikované. Na zostávajúcej pravej obličke je incipientná renálna insuficiencia s minimálnou proteinúriou, hodnoty urey, clearence a pomocných vyšetrení sú negatívne, subjektívne ťažkosti neprítomné, ani opuchy z nedostatočnej činnosti obličky. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia. Ostatné ochorenia sú len minimálne posudkovo významné, hypertenzia je bez krízy a komplikácií, očné diagnózy po korekcii dosahujú hodnoty normálneho vázu. Navýšenie o pôvodných 10 % je veľmi priaznivé.“ Zánik invalidity posudkový lekár stanovil na deň 05.06.2018.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2018 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že prvostupňové rozhodnutie (zo dňa 16.03.2018) potvrdil a súčasne podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 10.08.2018 odňal invalidný dôchodok. Citujúc ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení a odkazujúc na závery odborného posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018 žalovaný uviedol, že uznanie invalidity od 28.11.2016, ako to požaduje žalobkyňa, nie je možné akceptovať, nakoľko poberala nemocenské dávky do 11.01.2017. Zdôraznil, že ku dňu posúdenia zdravotného stavu žalobkyne sa nejedná o neliečiteľnú formu ochorenia, neprebieha onkologická liečba a bola dosiahnutá

stabilizácia zdravotného stavu. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný tiež zdôraznil, že zdravotný stav žalobkyne bol po skutkovej stránke objektívne zistený, stabilizácia zdravotného stavu žalobkyne je dlhodobá, nečaká, na žiadne závažné odborné vyšetrenia, pričom bude celoživotne dispenzarizovaná. Odvolanie žalobkyne vyhodnotil žalovaný ako neobsahujúce žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce uznanie invalidity pred dňom 30.03.2017 a nie je dôvod ani na jej pokračovanie po posúdení zdravotného stavu dňa 05.06.2018.

8. Po preskúmaní veci na podklade skoršej správnej žaloby dospel správny súd k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.07.2018 pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov, rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.03.2019 rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.07.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol nasledovné: „Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne nezdôvodnil voľbu dátumu 30.03.2017 ako dňa vzniku invalidity žalobkyne. Ak za relevantný vezmeme žalovaným uvádzaný argument, že invaliditu už od 28.11.2016 nebolo možné akceptovať z dôvodu poberania nemocenských dávok žalobkyňou až do 11.01.2017, potom tu vyvstáva časový úsek od 12.01.2017 do 29.03.2017, pri ktorom chýba z medicínskeho aj právneho hľadiska zrozumiteľné vysvetlenie, prečo aj tento nebol (alebo nemohol byť) zahrnutý ako súčasť obdobia invalidity žalobkyne. Správny súd sa stotožňuje aj s námietkou žalobkyne vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu percentuálneho zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v odbornom posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018 oproti záverom posudku zo dňa 06.03.2018, ak z lekárskych správ nie je postrehnuteľná, prinajmenšom nie je žalovaným zrozumiteľne vysvetlená, taká zmena v zdravotnom stave žalobkyne, ktorá by toto zníženie vysvetľovala, za situácie, keď pre žalobkyňu ako účastníčku administratívneho konania ide vo vzťahu k petitu jej odvolania o prekvapivé rozhodnutie. Ak samotný zákonodarca pre stabilizovaný zdravotný stav pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne určil rozpätie 30 % až 50 %, v rámci ktorého posudkoví lekári sociálneho poistenia môžu pri svojich úvahách manévrovať, potom argument, že stabilizácia bola dosiahnutá, nie je postačujúcim pre vysvetlenie, prečo bola u žalobkyne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená striktne na dolnej hranici prípustného rozpätia. Argumentácia, že nejde o neliečiteľnú formu ochorenia, resp. že chemo a rádioterapia neboli indikované, pôsobí vo vzťahu k vysvetleniu voľby dolnej hranice rozpätia pri písm. b) v rámci uvedenej položky č. 7 mätúco, keďže pri neliečiteľnom zdravotnom postihnutí sa zdravotný stav obligatórne posudzuje podľa písm. c) položky č. 7 ako „neliečiteľné formy“ a ak je súčasťou liečby chemoterapia alebo rádioterapia, je z povahy týchto medicínskych úkonov zrejmé, že v takom prípade sa zdravotné postihnutie posudzuje podľa písm. a) položky č. 7, t.j. „počas onkologickej liečby.“ Ak teda zjednodušíme argumentáciu žalovaného, ktorá sa snaží javiť ako sofistikovaná, tak žalovaný voľbu písm. b) zdôvodnil v podstate iba tak, že písm. b) určil preto, lebo to nie je ani písm. a) a ani písm. c). S uvedeným záverom by nebol dôvod nesúhlasiť, ak by z neho bolo zrejmé aj to, prečo žalovaný siahol po dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, resp. ak by zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil, aké spolupôsobiace medicínske faktory a fenomény spôsobili nemožnosť určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí na úrovni vyššej ako 30 %, napr. 35 % alebo 40 %, t.j. k čomu dospel predchádzajúci odborný posudok o invalidite zo dňa 06.03.2018 pri zhruba rovnakej množine relevantných vstupných medicínskych informácií. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba prepísaný ostatný odborný posudok o invalidite, bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka administratívneho konania uvedenými v opravnom prostriedku a s inými jeho návrhmi, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniam § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť nielen to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ale aj to, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.“

Pokračovanie administratívneho konania po vrátení veci na ďalšie konanie

9. Nadväzujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 07.03.2019 bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne. Posudkový lekár zohľadnil nasledovné lekárske nálezy: onkourologické vyšetrenia zo dňa 07.12.2018, 12.02.2019 a 29.03.2019, urologické vyšetrenia zo dňa

15.06.2018, 18.06.2018, 19.07.2018 a 25.01.2019, interné vyšetrenie zo dňa 11.11.2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 11.11.2018, nefrologické vyšetrenie zo dňa 13.08.2018, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 22.02.2019, gynekologické vyšetrenie zo dňa 17.01.2019 a záznamy o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou od 01.01.2017 do 11.01.2017, od 31.08.2017 do 04.12.2017, od 25.06.2018 do 31.07.2018 a od 21.11.2018 do 06.03.2019. Poukážuc na obsah zdravotnej dokumentácie žalobkyne posudkový lekár skonštatoval, že nedošlo k žiadnym závažným diagnostickým zmenám, rozhodujúce postihnutie - karcinóm in situ ľavej obličky riešený nefrektómiou v marci 2016 je naďalej bez lokálnej recidívy, stav je stabilizovaný. Nefrológ konštatuje počínajúcu chronickú renálnu insuficienciu v solitárne obličke vpravo. Aktuálne táto oblička dokáže vylučovať všetky odpadové látky z tela aj za chýbajúcu ľavú obličku, laboratórne funkčné vyšetrenia - hladiny urey a kreatinínu vrátane jeho klírensu sú negatívne, ustálili sa aj hodnoty albuminúrie v moči na 0,08 gramu za 24 hodín, čo nefrológ hodnotí tiež ako negatívny nález. Žalobkyňa je okrem toho kontrolovaná urológom a urologickým onkológom, všetky vyšetrenia sú bez recidívy základného onkologického ochorenia.

10. Posudkový lekár zdôraznil, že pôvodné ochorenie - urotelový karcinóm ľavej obličky bol histologicky hodnotený ako karcinóm in situ, so synonymami - nulové štádium karcinómu, preinvazívny karcinóm, karcinóm neprerastajúci bazálnu membránu - teda ako predklinické štádium ochorenia (bez klinických príznakov), dokázané len mikroskopicky. Z posudkového hľadiska sa takýto stav neposudzuje ako rozvinutý karcinóm, čo je všeobecné pravidlo pre všetky in situ ochorenia na všetkých ľudských orgánoch. V prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení preto nie je paušálne u všetkých karcinómoch uvádzané, konkrétne je uvedené ako výnimka len u karcinómu maternice v kapitole XIII, položky 4. Ide o všeobecne prijímané stanovisko pri posudzovaní, dokumentované aj v odbornej literatúre - napríklad autor H. v roku 1965 a D. v roku 1973 v článkoch Pripomienky k pracovnej schopnosti s preinvazívnymi karcinómami udávajú, že posudzovanie takýchto stavov sa neriadi posudzovaním malígnych ochorení stupňa I. - IV., ale posúdenie je dané rozsahom operácie, v tomto prípade jednostrannou nefrektómiou. V tomto zmysle by teda zodpovedajúce posúdenie u žalobkyne malo byť v kapitole XI, oddiel A, položka 4 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - strata alebo výpad funkcie jednej obličky pri zdravej druhej obličke a hodnotený 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K pripomienke správneho súdu o nedostatočnom vysvetlení dolnej hranice zákonom stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v kapitole XI, oddielu A, položky 7, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení posudkový lekár uviedol, že v stupni pôvodného ochorenia žalobkyne

- karcinómu ľavej obličky - bol len jeho nultý stupeň, ktorého závažnosť neumožňuje posúdenie na vyššej ako dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Súčasne skonštatoval, že ochorenie teraz nemá žiadne prejavy, funkčný stav pravej - solitárnej obličky je dostatočný na odstránenie dusíkatých látok organizmu, čo neumožňuje posúdiť inú ako dolnú hranicu zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tieto myšlienkové postupy pri svojej činnosti posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Trenčíne, pokladá za jednoznačné. K pripomienke správneho súdu na lepšie argumentačné vyporiadenie sa so stanovením dátumu vzniku invalidity na deň 30.03.2017 posudkový lekár poukázal na výsledky nefrologického vyšetrenia zo dňa 30.03.2017, ktoré potvrdilo proteinúriu ľahkého stupňa s hepatopatiou sprevádzanou pozitívnym testom ALT. Požiadavku na uznanie invalidity od 12.01.2017 do 29.03.2017 posudkový lekár neakceptoval, nakoľko funkcia zostávajúcej obličky je dostatočná a v uvedenom období nebol daný dôvod ani na uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti, nie to ešte invalidity. Keďže pri posúdení zdravotného stavu dňa 21.05.2019 žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné vysvetľovať, posudkový lekár skonštatoval, že nenašiel vecný dôvod na zmenu odborného posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018. Skutkový stav bol dostatočne zistený a potvrdený nemeniacimi sa diagnózami v priebehu ďalšieho necelého roku.

11. Vychádzajúc z odborného posudku o invalidite zo dňa 21.05.2019 a odkazujúc na jeho závery žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.07.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2018 tak, že výrokom I. potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2018, ktorým bol žalobkyni podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 30.03.2017 priznaný invalidný dôchodok v sume 202,10 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení jej bol od 01.01.2018 zvýšený na sumu 206,20 Eur mesačne. Výrokom II. podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 10.08.2018 odňal invalidný dôchodok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne

potvrdil karcinóm ľavej obličky in situ bez recidívy, zaradený medzi choroby močovej sústavy, postihnutia obličiek, zhubný nádor obličky, po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly XI, oddielu A, položky 7, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 % (z rozpätia 30 % - 50 %). Za iné zdravotné postihnutie žalobkyne - hypertenzia I. - II. s angiopatiou retiny a HLP, ľahká steatóza podľa sono, bez biochemickej aktivity, nadváha 158 cm a 74 kg, thyreopatia hormonálnej eufunkčná, varixy bez zápalu, hypermetropatia s kataraktou, v anamnéze sterilizácia, OP hernie v jazve, určil posudkový lekár zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa o 10 % na celkových 40 %. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil od 30.03.2017 na úrovni 45 %, ale od 05.06.2018 naďalej na 40 %, a preto žalobkyňa nie je od 05.06.2018 už invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Argumentácia žalobkyne

12. Žalobkyňa v správnej žalobe vyslovila generálny nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, pričom uviedla nasledovné: „Namietal posudkové závery pri skúmaní môjho zdravotného stavu. Napriek vytýkaným nedostatkom rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 07.03.2019 žalovaný nevykonal nič pre nápravu svojho konania tak, ako súd rozhodol. Opätovne odborný posudok nezodpovedá môjmu zdravotnému stavu a aktuálnemu postihnutiu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre dôsledné uplatnenie ustanovenia , v znení neskorších predpisov je dôkladné a objektívne posúdenie stavu poistenca v závislosti na porovnaní jeho telesných, duševných a zmyslových schopností. V mojom prípade žalovaný predmetnú činnosť nevykonal v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa na túto činnosť vzťahujú a predovšetkým v jej rámci neakceptoval závery rozhodnutia krajského súdu. Naďalej teda existujú pochybnosti ohľadne objektívneho posúdenia môjho zdravotného stavu a teda i nedostatočný základ rozhodnutie o mnou uplatnenom nároku. Ak sa teda žalovaný preukázateľne tak, ako to bolo zistené v predchádzajúcom konaní, vyhýba objektívnemu posúdeniu môjho zdravotného stavu, je na mieste, aby táto odborná činnosť bola uskutočnená príslušným odborným lekárom, prípadne nariadením dokazovania súdnym znalcom príslušného odboru.“ S poukazom na citovanú argumentáciu žalobkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovaného na ďalšie konanie.

Argumentácia žalovaného

13. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zdôraznil, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite, vypracovaný dňa 21.05.2019 posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. Z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidná tak, ako konštatoval posudkový lekár. Žalobkyňa podľa žalovaného neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, než aká bola stanovená posudkovými lekármi. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalovaný zdôraznil, že jeho správna úvaha uvedená v napadnutom rozhodnutí, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, bola náležite odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. Žalovaný zdôraznil, že správnym súdom pri predchádzajúcom súdnom prieskume vytýkané nedostatky a vady v ďalšom konaní odstránil,

opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, čo sa premietlo do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v rámci odvolacieho konania dôsledne zaoberal námietkami žalobkyne v zmysle právneho názoru vysloveného správnym súdom. Jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia príslušných ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so zákonom o sociálnom poistení.

Konanie pred správnym súdom

14. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to podľa názoru správneho súdu vyžadoval verejný záujem.

18. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na obsahu podanej žaloby. Uviedla, že nový lekársky posudok, ktorý pre ňu znamenal odobratie invalidného dôchodku, obsahoval nižšie určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť preto, lebo sa stále odvolávala, čo jej mal potvrdiť posudkový lekár pri vyšetrení v súvislosti s posúdením jej zdravotného stavu. Preto je toho názoru, že žalovaný je voči nej zaujatý. Zdravotné ťažkosti, pre ktoré bola uznaná za invalidnú, stále pretrvávajú. Jej zdravotný stav je síce stabilizovaný, ale stále navštevuje ambulancie odborných lekárov. Nedávno ju začala bolieť ruka, opúchajú jej nohy. Celkovo nie je na to zdravotne tak dobre, ako vyplýva z posledného odborného posudku o invalidite, ktorým je odôvodnené odobratie invalidity.

19. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Zdôraznila, že všetky nedostatky a vedy, ktoré správny súd postupu žalovaného vytkol pri predchádzajúcom súdnom prieskume, boli v ďalšom konaní odstránené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal všetkými relevantnými námietkami žalobkyne a v tomto smere ho považuje za dostatočne odôvodnené. Ak by sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, zástupkyňa žalovaného jej odporučila podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

28. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k jeho vydaniu, spočívajúci v opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od procesnej aktivity žalobkyne a od jej schopnosti skutočnosti ňou uvádzané aj náležite podložiť relevantnými lekárskymi správami s

primeranou výpovednou hodnotou, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom.

30. V praxi posudkových lekárov nie je neobvyklé, a vyplýva to aj z úradnej činnosti správneho súdu, ak raz prijatý záver o tom, že zdravotné postihnutie konkrétneho posudzovaného žiadateľa o dávku podľa stavu a miery závažnosti jeho ochorení v určitom čase odôvodňuje jeho invaliditu, sa o niekoľko rokov pri opätovnom posúdení zdravotného stavu zásadne reviduje s tým, že poberateľ invalidného dôchodku už nie je posudkovými lekármi vnímaný ako invalidný, čo sa následne premietne do rozhodnutia Sociálnej poisťovne o odňatí invalidného dôchodku. Postačí aj bežná ľudská skúsenosť bez nutnosti medicínskych znalostí na konštatáciu, že zdravotný stav človeka vo všeobecnosti sa v priebehu života mení a vyvíja. Hoci s postupujúcim vekom sa zvyčajne zhoršuje, sú prípady, že aj pacienti trpiaci na vážne a život ohrozujúce ochorenia sa môžu uzdraviť a ak dovtedy boli poberateľmi invalidného dôchodku, reagujú na ich prípadné uzdravenie aj posudky vypovedajúce o uvedených zmenách v zdravotnom stave. Taký je aj prípad žalobkyne, ktorá v minulosti trpela na ochorenie, ktoré odôvodňovalo ku dňu 30.03.2017 jej invaliditu. Uvedené ochorenie, ako podľa názoru správneho súdu v ostatnom odbornom posudku o invalidite pomerne podrobne a inštruktívne vysvetlil posudkový lekár sociálneho poistenia, nie je možné v súčasnosti, a to ani s prirátaním pridružených (sekundárnych) zdravotných ťažkostí žalobkyne, hodnotiť ako také, ktoré by naďalej zakladalo jej invaliditu. Posudkové závery, odôvodňujúce od 05.06.2018 zánik invalidity žalobkyne, nie sú vytrhnuté z medicínskeho kontextu, aký pre vývoj zdravotného stavu žalobkyne v rokoch 2017 až 2019 vytvárajú početné lekárske správy špecialistov z príslušných medicínskych odborov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Nebol nájdený vecný dôvod pre pochybnosti o medicínskej správnosti záverov, ku ktorým sa dopracoval posudkový lekár sociálneho poistenia aj v ostatnom odbornom posudku o invalidite zo dňa 21.05.2019. Napokon ani žalobkyňa nad rámec všeobecnej argumentácie paušálne spochybňujúcej korektnosť záverov napadnutého rozhodnutia neuviedla nič konkrétne, na čo by správny súd v rámci súdneho prieskumu mohol nadviazať pri pátraní po nedostatkoch, ktoré sú napadnutému rozhodnutiu vytýkané v podstate iba na úrovni prezentácie generálnej subjektívnej nespokojnosti s tým, ako bolo vo veci žalobkyne správnym orgánom rozhodnuté (porovnaj citáciu podstatnej časti správnej žaloby v bode 12. tohto rozsudku).

31. Pokiaľ ide o výhrady správneho súdu k nedostatkom v kategórii preskúmateľnosti odôvodnenia predchádzajúcou správnou žalobou napadnutého skoršieho rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.07.2018 zrušeného rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.03.2019, možno skonštatovať, že vytýkané nedostatky boli následným postupom žalovaného, ktorý sa premietol do aktuálne preskúmavaného napadnutého rozhodnutia, odstránené. Správnemu súdu sa medicínske zdôvodnenia záverov posudkového lekára javia byť vysvetlené zrozumiteľne spôsobom majúcim oporu v zdravotnej dokumentácii žalobkyne. Rozhodujúce postihnutie - karcinóm in situ ľavej obličky riešený nefrektómiou v marci 2016 - je naďalej bez lokálnej recidívy, stav je stabilizovaný. Pravá oblička dokáže vylučovať všetky odpadové látky z tela aj za chýbajúcu ľavú obličku, laboratórne vyšetrenia - hladiny urey a kreatinínu, vrátane jeho klírensu, sú negatívne, ustálili sa aj hodnoty albuminúrie v moči na úrovni 0,08 gramu za 24 hodín, čo nefrológ hodnotí ako negatívny nález. Všetky vyšetrenia, z ktorých žalobkyňa predkladala lekárske správy, sú bez recidívy základného onkologického ochorenia. Urotelový karcinóm ľavej obličky bol histologicky hodnotený ako karcinóm in situ, so synonymami - nulové štádium karcinómu, preinvazívny karcinóm, karcinóm neprerastajúci bazálnu membránu - teda ako predklinické štádium ochorenia (bez klinických príznakov), dokázané len mikroskopicky. Z posudkového hľadiska sa takýto stav neposudzuje ako rozvinutý karcinóm, čo je všeobecné pravidlo pre všetky in situ ochorenia na všetkých ľudských orgánoch. K vysvetleniu voľby dolnej hranice zákonom stanoveného rozpätia percentuálne určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár akceptovateľne objasnil, že závažnosť ochorenia neumožňuje posúdenie na vyššej ako dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Ochorenie teraz nemá žiadne prejavy, funkčný stav pravej - solitárnej obličky je dostatočný na odstránenie dusíkatých látok organizmu, čo neumožňuje posúdiť inú ako dolnú hranicu zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Celkovo možno konštatovať, že po zrušení rozhodnutia žalovaného zo dňa X4.07.2018 rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.03.2019 žalovaný odstránil nedostatky, ktoré správny súd v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.07.2019 už neidentifikoval.

32. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, prihliadnuc na jeho vyjadrenie na pojednávaní, že náhradu trov konania nežiada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.