Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/14/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne: Y. Q., L.. Z., I.. X.XX.XXXX, G. Z. E. N. XXXX/X, M., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslavy Slovinskej, advokátky so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: V. Q., I.. X.X.XXXX, G. Z. E. N. XXXX/X, M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. novembra 2019 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. novembra 2019 č.k. -27

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 18. novembra 2019 č.k. -27 nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Súd ukladá žalovanému V. Q., I.. X. X. XXXX povinnosť nevstupovať do bytu č. XX I. U.. E. N. XXXX/ X O. M., nachádzajúceho sa v bytovom dome stojacom na parc. č. 1043/3, k. ú. M., vedeného na LV č. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení žalovaného z užívania bytu. II. Súd ukladá žalovanému V. Q., I.. X. X. XXXX, povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni Y. Q., I.. X. XX. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. III. Ukladá žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súd žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. XX I. U.. E. N. XXXX/X O. M., nachádzajúceho sa v bytovom dome stojacom na parc. č. 1043/3, k. ú. M., vedeného na LV č. XXXX. IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ako bolo nariadené súdom prvej inštancie, s odôvodnením, že so žalovaným sú manželmi žijúcimi v spoločnej domácnosti v predmetnom byte spolu s dvomi maloletými deťmi: synom V., I. XX.X.XXXX F. X. Y., I. X.X.XXXX. Návrh podala v dôsledku incidentu, ktorý sa odohral dňa 10.11.2019, kedy ju manžel fyzicky napadol tak, že ju oboma rukami chytil za zápästie a celou silou ju sotil do steny, pričom si udrela hlavu o stenu. Po tomto konflikte žalobkyňa ušla z bytu, nakoľko sa bála pokračovania fyzických útokov zo strany žalovaného a vyhľadala lekársku pomoc. Na lekárskom ošetrení bolo zistené, že utrpela pomliaždenie zápästia, záhlavia a pravého ramena a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 7 dní. Uvedený incident v ten istý deň oznámila na OO PZ v Spišskej Novej Vsi a následne bol žalovaný na dobu 10 dní vykázaný zo spoločného bytu a jeho bezprostredného okolia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo strany žalovaného sa nejednalo o prvý fyzický útok, už vo februári 2019 ju manžel prvýkrát fyzicky napadol, kedy ju zahnal do kúta a začal jej vykrúcať ruky. Odvtedy ju napadol ešte 7- krát, avšak v žiadnom z týchto prípadov nevyhľadala lekársku pomoc a dúfala, že sa útoky nebudú opakovať. Situácia v rodine sa zhoršila po zistení nevery žalovaného, ktorú on popiera. Od toho času

žalobkyňu aj psychicky týra, vyhráža sa jej, že ju pripraví o deti a dostane ju do blázinca. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že žalovaný často požíva alkoholické nápoje, najmä po práci vo večerných hodinách. Má strach zo správania sa žalovaného, ktorý sa jej opakovane vyhráža fyzickými útokmi, tak že ich ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným. Dňa 13.11.2019 podala na Okresný súd Spišská Nová Ves návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a pripravuje návrh na rozvod manželstva. Má obavu, že sa situácia ešte zhorší a fyzické útoky voči nej sa zopakujú, preto sa domnievala, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným uložením mu navrhovanej povinnosti nevstupovať dočasne do bytu a nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 m až do skončenia rozvodového konania.

3. K návrhu žalobkyňa predložila sobášny list, rodné listy detí, lekársku správu zo dňa 10.11.2019, záznam o podaní oznámenia na OO PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10.11.2019, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané OR PZ a návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

4. Súd vec právne posúdil podľa , , a spolu s , ,, . Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi zistil, že žalobkyňa a žalovaní uzavreli dňa 5.8.2006 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti - Y. F. V. Q.. Žijú v spoločnej domácnosti v byte na ulici E. N. O. M.. Z písomného záznamu Okresného riaditeľstva PZ, Odboru poriadkovej polície OO PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10.11.2019 súd vzal za preukázané, že v byte obývanom manželmi a deťmi došlo k incidentu, ktorý je žalobkyňou v návrhu popísaný a následne príslušným Okresným riaditeľstvom PZ v Spišskej Novej Vsi bolo vydané potvrdenie o vykázaní žalovaného V. Q. zo spoločného obydlia na dobu 10 dní, ktorému bolo zároveň odovzdané poučenie vykázanej osobe a žalobkyni bolo dané poučenie ohrozenej osobe. Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný ako vykázaná osoba sa bude zdržiavať na adrese U.. L. XX O. M., pričom na výzvu príslušníka Policajného zboru žalovaný neodovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi. Súd sa ďalej oboznámil s lekárskou správou vydanou W.. L. Y., sekundárnym lekárom Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, z oddelenia urgentného príjmu z 10.11.2019, v ktorej lekár konštatuje, že žalobkyňa utrpela dňa 10.11.2019 následkom fyzického napadnutia manželom pomliaždenia zápästia, záhlavia, pravého ramena a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 7 dní. Žalobkyňa dňa 13.11.2019 podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o ktorom návrhu v čase rozhodovania súdu prvej nebolo rozhodnuté.

5. Súd dospel k záveru, že je daný dôvod na vydanie predmetného neodkladného opatrenia o zákaze vstupu žalovaného do bytu a o povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, nakoľko dôkazné listiny predložené žalobkyňou dostatočne opodstatňujú predmetný návrh.

6. Konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej za stavu, keď strany sporu ešte neboli v rozvodovom konaní. Poukázal na to, že neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupoval do domu, alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva, teda samotné obmedzenie je vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Súd nemohol dočasný charakter nariadenia vymedziť ukončením rozvodového konania, nakoľko strany sporu v čase rozhodovania ešte neboli v rozvodovom konaní a bolo by v rozpore so zákonnou úpravou na ochranu rodiny nariaďovať žalobkyni, aby podávala návrh o rozvod. Preto súd po posúdení, že predmetným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, považoval za nevyhnutné v tomto konkrétnom prípade určiť žalobkyni povinnosť podať samostatnú žalobu o vylúčení žalovaného z užívania bytu.

7. O trovách konania rozhodol podľa spolu s , s tým, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov konania. Vychádzal z úvahy, že nie je dopredu možné predpokladať, či žalobkyňa pristúpi k podaniu žaloby vo veci samej, preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania v tomto konaní.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol všetky výroky uznesenia považujúc ich za nezákonné a nesprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

9. Odvolateľ namietal vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie, t.j. závery o splnení podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, realizované súdom prvej inštancie. Uviedol, že voči

manželke sa nesprával spôsobom popísaným v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Nikdy sa nesprával agresívne ani na ňu nikdy fyzicky neútočil. Má za to, že žalobkyňa koná účelovo v snahe získať pre seba výhodu, s cieľom znemožniť žalovanému užívať družstevný byt, ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom (nakoľko predmetný družstevný byt žalovaný nadobudol ešte pred uzavretím členstva). Toto konanie podľa neho smeruje k zlepšeniu situácie žalobkyne pri riešení bytovej otázky a pri rozhodovaní o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom, ktoré majú na tento byt citové väzby. Ďalej poznamenal, že manželské spolužitie je poznačené nedôvodnou chorobnou žiarlivosťou manželky. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa zamlčala tú okolnosť, že trpí „chorobou“, v dôsledku ktorej pri akomkoľvek menšom tlaku, či kontakte jej pokožky s iným predmetom sa jej vytvára krvná podliatina

- hematóm. Takéto následky u nej vznikajú aj bez toho, aby došlo k pôsobeniu sily vyššej intenzity, ktorú skutočnosť žalobkyňa v návrhu zneužila. Žalovaný potvrdil, že v uvedený deň 10.11.2019 k nemu pristúpila žalobkyňa, ktorá naliehala na rozhovore a osočovala ho z nevery. V miestnosti boli prítomné aj ich maloleté deti. Žalovaný ju preto chytil za ruky v časti zápästí a odviedol, či odtlačil ju do spálne, aby sa upokojila a deti nemuseli byť svedkom jej excesu. Žalovaný však zdôraznil, že žiadneho iného násilného konania, či sotenia do steny sa nedopustil. Uviedol, že ostatné zranenia uvádzané žalobkyňou a na základe jej tvrdení uvedené v lekárskom náleze nemožno objektivizovať, či verifikovať. Ďalej dôvodil, že po útoku žalobkyňa neprivolala príslušníkov policajného zboru hneď, ale odišla z domu bez toho, aby mu oznámila, kam ide a až následne s odstupom možno dvoch hodín, kedy bol v obchode mu povedala, že sa má vrátiť domov, kde ho už čakal hliadka PZ a oznámili mu, že má dočasný zákaz užívať byt.

10. Žalovaný do spisu predložil kópiu návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (kde on je navrhovateľom), ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. (návrh z 13.12.2019).

11. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že odvolanie obsahuje množstvo prekrútených faktov a nepravdivých tvrdení, preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové a skresľujúce, pričom k predmetnému bytu zdôraznila, že sa nejedná o byt v osobnom vlastníctve žalovaného, ale o družstevný byt, kde poukázala na ust. . Spochybnila tvrdenia žalovaného o jej žiarlivosti, nakoľko disponuje dôkazom o tom, že žalovaný má milenku - kolegyňu (odfotená správa od kolegyne v mobilnom telefónne s jednoznačným textom). Poprela aj tvrdenia žalovaného o jej chorobe, v dôsledku ktorej sa jej majú ľahko tvoriť krvné podliatiny. Zdôraznila, že fyzické útoky sa udiali viacnásobne pred očami ich maloletých detí, pred ktorými sa žalovaný o nej vyjadruje hanlivo. Žalobkyňa opakovane vyjadrila svoje obavy o svoj život a zdravie, ktoré je svojou váhou nadradené užívaniu bytu žalovaným. Ako dôkaz pripojila fotografie rozbitých dverí v domácnosti a poranení, ktoré jej žalovaný spôsobil.

12. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu písomne vyjadril tak, že zotrváva na svojom odvolaní, odmieta tvrdenia žalobkyne. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že bol vykázaný z družstevného bytu ešte neobjektivizuje tvrdenia jeho manželky, čo podľa neho platí aj o lekárskej správe z urgentného príjmu. Namietal konštatovanie lekára urgentného príjmu v písomnej správe z 10.11.2019, ktorý podľa neho prekročil svoje kompetencie, ak uviedol, že sa jedná o poranenia spôsobené fyzickým napadnutím manžela. Podľa žalovaného je dôležité skúmať, na základe čoho lekár na urgentnom príjme dospel k záveru o poraneniach žalobkyne, či tieto objektivizoval ultrazvukom alebo röntgenom, resp. inak alebo, či si iba osvojil tvrdenia pacientky. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neexistuje žiaden záznam na akomkoľvek štátnom orgáne o tom, že by sa v minulosti správal ku svojej manželke tak, ako to ona popisuje. Uviedol, že viacerí svedkovia sa môžu k veci vyjadriť, rovnako, ako aj ich deti, ktoré majú dostatočný vek na to, aby sporné udalosti popísali. Ďalej žalovaný namietal, že výrok č. II napadnutého uznesenia zasiahol aj do výkonu jeho rodičovských práv a prakticky mu znemožnil, resp. výrazne obmedzil možnosť realizovať výchovu maloletých detí, čo považuje žalovaný za neprípustné. Zároveň uviedol, že dňa 20.1.2020 prebehlo na Okresnom súde Spišská Nová Ves konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kde medzi ním a žalobkyňou došlo k rodičovskej dohode o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Poukázal na to, že striedavá starostlivosť vyžaduje, aby pri odovzdávaní oboch maloletých detí došlo ku kontaktu medzi oboma rodičmi a žalobkyňa v uvedenom konaní nemala žiaden problém, resp. nenamietala stretávanie sa pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí so žalovaným.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

15. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení , a .

17. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a podrobnostiam na ne odkazuje ( ).

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom.

21. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa ust. od. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

24. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

25. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

26. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

30. Odvolací súd konštatuje, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

31. Súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade použil správny právny predpis, správne ho vyložil a zároveň ho správne aplikoval na daný skutkový stav, teda zároveň vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

32. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k správnemu záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa , v spojení s a . Aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti tvrdenia žalobkyne o ohrozovaní jej telesnej a duševnej integrity zo strany žalovaného, ktoré odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán, a to rozhodnutím súdu, ktorým uložil zákaz vstupu žalovaného do bytu, v ktorom žalobkyňa býva spolu s maloletými deťmi, ako aj povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15m, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu.

33. Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní a ďalšom vyjadrení, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o podanom návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že popísaná a zistená situácia odôvodňuje, aby žalovanému bolo dočasne zakázané vstupovať do bytu a približovať sa k žalobkyni, a to v záujme ochrany života a zdravia žalobkyne, jej fyzickej i psychickej integrity, ktoré sú ohrozované konaním žalovaného.

34. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti vyplývajú z ňou predložených listinných dôkazov, najmä záznamu o podaní oznámenia na OOPZ v Spišskej Novej Vsi dňa 10.11.2019, potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, lekárskej správy.

35. Naopak tvrdenia žalovaného nemožno považovať za osvedčené. Pokiaľ žalovaný uvádza, že jeho tvrdenia môžu byť preukázané výpoveďou svedkov, takéto dokazovanie bude môcť byť vykonané v konaní vo veci samej, avšak v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, najmä v prípade neodkladného opatrenia, o ktorom má byť rozhodnuté v skrátenom čase (podľa , do 24 hodín od podania návrhu) nie je možné takéto dokazovanie vykonávať. Vykonávanie dôkazov by marilo účel neodkladného opatrenia nariadeného podľa (z dôvodu podozrenia z nevhodného správania psychického alebo fyzického), ktorým je predísť a eliminovať situácie ohrozujúce navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda má preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku.

36. V konaní o nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti všetkých tvrdených rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z ohrozenia duševnej, či telesnej integrity a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vytýkané nevhodné (protispoločenské) správanie postihnuté v trestnom, či priestupkovom konaní.

37. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o splnení podmienok na nariadenie navrhovaného opatrenia.

38. Odvolací súd má za to, že aj napriek tvrdenému právu žalovaného k predmetnému bytu nariadeným neodkladným opatrením mu nevznikne neprimeraná ujma, pretože neodkladné opatrenie obmedzí iba jeho užívacie právo, aj to iba na určitý čas, keďže nejde o trvalú úpravu pomerov strán. Neodkladné opatrenie je nariadené iba do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, v ktorom konaní bude vykonané dokazovanie na základe návrhov strán sporu.

39. Nebolo možné akceptovať ani námietku odvolateľa, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k neprimeranému zásahu do jeho rodičovských práv. Odvolací súd tu poukazuje aj na skutočnosť uvádzanú odvolateľom, a to, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (má byť realizovaná striedavá starostlivosť).

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

41. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd zmysle ust. tak, že priznal ich náhradu úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

44. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).