Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Uznesenie_9Co-318-2018.pdf
PDF · 112.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/318/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, K., 2. F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, K., 3. V.. F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, K., proti žalovanému: T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X/X, K., o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod spisovou značkou 14C/180/2005, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 29. júna 2018 č. k. 15C/505/2015-177 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 230 ods. 1, 2, 3 OSP (účinného do 30. 06. 2016), § 470 ods. 2, § 397 písm. a/, § 403 ods. 1, 2, § 407, § 408, § 410, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 14. 07. 2015 domáhali obnovy konania vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/180/2005, ktoré konanie bolo právoplatne ukončené dňa 03.09.2013. Uviedli, že Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 12. 06. 2012 v uvedenom konaní v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/179/2012-1070 zo dňa 25. 04. 2013 zamietol ich žalobu, ktorou sa domáhali náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovaným za výmeru prevyšujúcu jeho spoluvlastnícky podiel. V súčasnosti majú záujem o vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva a za tým účelom si objednali vypracovanie znaleckého posudku, nielen na hodnotu predmetu podielového spoluvlastníctva, ale aj na vypracovanie skutočných výmer užívaných medzi žalobcami a žalovaným, ako aj na určenie kvality jednotlivých častí spoločnej nehnuteľnosti užívaných žalobcami a žalovaným. Znalecký posudok bol podaný zo strany znalca Ing. Tibora Szabóa, ktorý v znaleckom posudku č. 36/2015 zo dňa 27. 04. 2015 podrobne popísal priestory užívané žalobcami a priestory užívané žalovaným, určil ich výmeru, aj percentuálnu využiteľnosť, t. j. kvalitu priestorov užívaných žalobcami a žalovaným, ako aj presnú výmeru, ktorú žalovaný užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Stav užívania spoločnej nehnuteľnosti je podľa žalobcov v tomto znaleckom posudku totožný so stavom, ako bola nehnuteľnosť užívaná v čase vynesenia rozsudku. Po oboznámení sa s obsahom tohto znaleckého posudku žalobcovia zistili, že ide o dôkaz, ktorý nemohol byť bez ich viny použitý v pôvodnom konaní a môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že súdy v pôvodnom konaní rozhodli vo veci bez nariadenia znaleckého dokazovania o kvalite a užívaniaschopnosti jednotlivých častí predmetu podielového spoluvlastníctva žalobcami a žalovaným. Súdy len na základe obhliadky predmetu podielového spoluvlastníctva dňa 04. 05. 2011 sudcom prvoinštančného súdu, na ktorej ohliadke nebol prítomný žiadny znalec, ani odborník z odboru stavebníctva, žalobu zamietli s odôvodnením, že je zrejmé z bežného vizuálneho pozorovania stavu
týchto nevyhovujúcich nebytových priestorov (aj bez pribratia znalca), ako aj z obsahu zápisnice napísanej dňa 10. 09. 2002 z výkonu štátneho stavebného dohľadu na stavbe v Komárne (č. l. 248-251 súdneho spisu), že súd nemohol zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady za užívanie nebytových priestorov na tom základe, že má vo svojej dispozícií nebytové priestory, z ktorých však minimálne 91,99 m2 sú nevyhovujúce priestory a priestory vo výmere 240,35 m2 sú čiastočne vhodné na využívanie, ktorá výmera je však o 37,89 m2 nižšia ako znalcom určená výmera zákonného podielu žalovaného v rozsahu 278,24 m2 a za tejto situácie by mal platiť náhradu za užívanie nevyužívaných priestorov v rozsahu priemerného nájomného za 54,09 m2 nebytových priestorov, ako aj vzhľadom k celkovému technickému stavu nehnuteľnosti. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že tieto závery súdov boli zistené len z ohliadky zo dňa 04. 05. 2011 a zápisnice spísanej zo dňa 10. 09. 2002, ktoré sú však úplne odporujúce záverom ustáleným v znaleckom posudku Ing. Zuzany Kočkovičovej, ktorá bola súdom ustanovená pre toto konanie, aby zistila výmeru, o ktorú žalovaný užíva viac, ako mu podľa jeho spoluvlastníckeho podielu prináleží. Tejto znalkyni však súd nenariadil, aby určila kvalitu priestorov užívaných spoluvlastníkmi, ani percento ich využiteľnosti, ak záverom o tom, že zaplatenie náhrady za užívanie výmery, o ktorú užíva žalovaný nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, dospeli súdy iba voľnou úvahou bez nariadenia znaleckého dokazovania, ako to z citovanej časti rozsudku odvolacieho súdu nepochybne vyplýva. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Tibora Szabóa zo dňa 27. 04. 2015 poukazuje na rovnaký stav užívania, aký bol v čase rozhodnutia súdov, ako je to aj v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku. Podľa uvedeného, žalobcovia v suteréne užívajú výmeru 89,29 m2, do ktorej je prístup možný len so spoločného dvora a táto časť priestorov je užívateľná len cca na 10 - 15%, kým žalovaný využíva výmeru 143,85 m2, do ktorej je samostatný prístup z hlavného námestia gen. Klapku a táto časť priestorov je užívateľná cca na 85 - 90%. Čo sa týka prízemia, žalobcovia užívajú 151,76 m2 čiastočne prístupné z námestia gen. Klapku a čiastočne z Pevnostného radu, využiteľnosť je cca 80 - 100%, kým žalovaný užíva 66,12 m2 s prístupom z námestia gen. Klapku, užívateľnosť cca do 100%. Čo sa týka poschodia, žalobcovia užívajú 104,83 m2 s prístupom iba zo spoločného dvora, priestory sú užívateľné cca do 5 - 10%, kým žalovaný užíva 105,08 m2 s prístupom cez prízemie z priestorov, ktoré sú prístupné z námestia gen. Klapku a využiteľnosť je cca 85 - 90%. V prípade užívania podkrovia, žalobcovia užívajú 167,16 m2 priestorov, pričom priestory sú nepoužiteľné z dôvodu zlého technického stavu, kým žalovaný užíva 131,83 m2 a priestory sú užívateľné do cca 25 - 35%. Z uvedených výpočtov vyplynulo, že časti nehnuteľnosti užívané žalovaným sú podstatne lepšej užívateľskej kvality ako časti užívané žalobcami, a podľa žalobcov je tiež nepochybne preukázané, že žalovaný užíva, aj v čase vynesenia rozsudku užíval, o 126,88 m2 podlahovej plochy viac, ako mu podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu prináleží. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie a ani súd odvolací nenariadil na skutočnosti rozhodujúce pre objektívne zákonné a správne rozhodnutie v tejto veci znalecké dokazovanie a až z obsahu znaleckého posudku Ing. Tibora Szabóa zo dňa 27. 04. 2015 žalobcovia zistili závažné skutočnosti, ktoré im a ani súdom nemohli byť známe v čase rozhodnutia, a ktoré môžu nepochybne v prípade žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože z výsledkov znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že priznanie náhrady za výmeru užívanú žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu by nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov mali žalobcovia za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky na podanie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, § 230 ods. 1 OSP a § 230 ods. 2 OSP. O zákonných podmienkach ustanovených v § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa žalobcovia dozvedeli dňa 27. 04. 2015 po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku Ing. Tibora Szabóa, t. j. žalobcovia mali za to, že žaloba je podaná v trojmesačnej lehote, ktorá podľa § 230 ods. 1 OSP mala uplynúť až 27. 07. 2015. Od právoplatnosti rozsudku, ktorý sa stal právoplatným 03. 09. 2013, neuplynuli 3 roky, takže podľa žalobcov je zachovaná aj zákonom predpokladaná trojročná lehota na podanie návrhu, ktorá sa počíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Návrh na obnovu konania bol podaný ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy OSP, pričom žalobcovia dôvod na obnovu konania vidia v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V prvom rade súd posúdil včasnosť podania žaloby na obnovu konania, kedy súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná v subjektívnej lehote 3 mesiacov. Žalobcovia sa so znaleckým posudkom mohli oboznámiť najskôr v deň jeho vyhotovenia, čo bolo 27. 04. 2015. Ak bola žaloba podaná 14. 07. 2015, bola podaná v subjektívnej lehote 3 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03. 09. 2013, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty 3 rokov. Z uvedeného možno konštatovať, že žaloba na obnovu konania je podaná aj v objektívnej trojročnej lehote. Žalobcovia ako dôvod obnovy konania pôvodne uvádzali ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP (teraz
§ 397 písm. a) CSP). Oproti pôvodnej právnej úprave v občianskom súdnom poriadku zákonodarca v CSP spresnil, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. Tak podľa predchádzajúcej právnej úpravy OSP, ako aj podľa novej právnej úpravy CSP, sa však má jednať o také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré sú síce spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, avšak musí sa zároveň jednať o skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. V danom prípade tento dôvod zakladá povolenie obnovy konania vtedy, ak by sa jednalo o skutočnosti a dôkazy objektívne existujúce v čase pôvodného konania, avšak strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii týchto skutočností alebo dôkazov nevedela a dozvedela sa o nich až následne po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že pre tento dôvod obnovy konania je dôležité, že sa musí vždy jednať o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Podľa žalobcov dôvodom na obnovu konania je znalecký posudok, ktorý si však žalobcovia dali vypracovať až po právoplatnom skončení konania, o obnovu ktorého ide. Jedná sa o znalecký posudok zo dňa 27. 04. 2015, pričom konanie bolo právoplatne ukončené dňa 03. 09. 2013. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorý by existoval už v čase pôvodného konania a v pôvodnom konaní len nemohol byť použitý, a to bez viny žalobcov. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je preto daný dôvod obnovy konania v súlade s ustanovením § 397 písm. a) CSP (predtým § 228 ods. 1 písm. a) OSP), od ktorého žalobcovia odvodzujú dôvodnosť obnovy konania, teda žaloba na obnovu konania je nedôvodná. Nič na tom nemení fakt, že žalobcovia mali za to, že takýto dôkazný prostriedok mal byť podľa nich vykonaný už v pôvodnom konaní. Súd preštudoval spisový materiál sp. zn. 14C/180/2005 a zistil, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, avšak len za účelom zistenia výmery, ktorú žalovaný užíva nad rámec spoluvlastníckych podielov (č. l. 120, 121 a 126, 127 pôvodného spisu), pričom žalobcovia nariadené znalecké dokazovanie v uvedenom rozsahu nenamietali a v čase nariadenia znaleckého dokazovania ani nenavrhli znalecké dokazovanie za účelom zistenia kvality a užívania schopnosti jednotlivých častí predmetu podielového spoluvlastníctva žalobcami a žalovaným. V priebehu konania bolo ustálené, že žalovaný užíva o 54,09 m2 nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, s ktorými závermi v priebehu pôvodného konania strany sporu súhlasili (viď strana č. 11 uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/109/2011-812 zo dňa 24. 11. 2011 a strana č. 11 rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/179/2012-1070 zo dňa 25. apríla 2013). V danom prípade bola znaleckým dokazovaním zistená len kvantitatívna stránka, ktorá v priebehu konania bola ustálená. Ako konštatoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 24. 11. 2011, bolo však potrebné posúdiť aj kvalitatívnu stránku užívaných priestorov, pretože bolo zistené, že nehnuteľnosť je v nevyhovujúcom stavebnotechnickom stave. Za účelom posúdenia kvalitatívnej stránky užívaných priestorov bola zo strany súdu nariadená obhliadka, ktorou bolo zistené, že žalovaný dokonca neužíval spoluvlastnícky podiel v celom rozsahu, z ktorého dôvodu nemohol súd prijať záver, že sčasti vylúčil žalobcov z užívania ich spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí (v pôvodnom spise na č. l. 1080) konštatuje, že závery rozhodnutia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorým bola okrem iného aj obhliadka. Ak súd v pôvodnom konaní nevykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním v smere zistenia kvality a užívania schopnosti spornej nehnuteľnosti, takéto dokazovanie nepovažoval za potrebné, pretože na zistenie týchto skutočností bola podľa súdu postačujúca obhliadka, s ktorým postupom sa stotožnil aj odvolací súd. Vo vyjadrení žalobcov zo dňa 26. 09. 2016 žalobcovia okrem iného uvádzajú, že dôvodom obnovy konania je práve citované ustanovenie, avšak následne dodávajú, že "...tento dôkaz nemohol byť vykonaný v pôvodnom konaní a môže privodiť pre nás žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci". Z uvedeného vyjadrenia možno mať za to, že žalobcovia za dôvod obnovy konania považujú aj ustanovenie § 397 písm. b), podľa ktorého proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rovnaký dôvod obnovy konania existoval aj v čase podania návrhu na obnovu konania - ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b) OSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto prípade však súd poukázal na ustanovenie § 408 CSP, podľa ktorého dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, to znamená, ak žalobcovia aj poukazujú na ďalší dôvod obnovy konania, tento bol uvedený len vo vyjadrení zo dňa 26. 09. 2016, teda po uplynutí tak trojmesačnej, ako aj trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie dodal, že dôvod obnovy konania vyplývajúci z ustanovenia § 397 písm. b) vychádza z procesnej
situácie, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typický príklad možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b), čo však nie je prípad tejto žaloby na obnovu konania, pretože z pripojeného spisu, o obnovu konania ktorého ide, má súd za preukázané, že v tomto konaní bol zo strany súdu vykonaný dôkaz na určenie kvality využívania nehnuteľnosti tak žalobcami, ako aj žalovanými, avšak obhliadkou, a nie znaleckým dokazovaním. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kvalita nehnuteľnosti bola zistená, avšak iným dôkazným spôsobom, o ktorom spôsobe rozhodol súd v pôvodnom konaní. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania súd tak dospel k názoru, že táto je zjavne nedôvodná, pretože znalecký posudok znalca Ing. Tibora Szabóa jednoznačne neexistoval v čase pôvodného konania, o obnovu ktorého ide, ako aj žaloba je v časti podaná oneskorene. Súd preto odmietol žalobu na obnovu konania, a to v súlade s § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP ako podanú oneskorene a nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania, a to a contrario podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto konaní bol úspešný žalovaný, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil, zo spisu mu ani žiadne trovy konania nevyplývajú. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade, domáhajúc sa ním zrušenia, resp. zmeny napadnutého uznesenia tak, že súd žalobe o povolenie obnovy konania vyhovie. Uviedli, že v danom prípade skutočnosti popísané v znaleckom posudku existovali už aj počas pôvodného konania, avšak žalobcovia sa o nich dozvedeli až po právoplatnosti rozsudku z obsahu znaleckého posudku, v ktorom sa popisuje a posudzuje kvalitatívna stránka užívaných priestorov, ktorá bola aktuálna aj v čase pôvodného konania, avšak súdy v pôvodnom konaní posúdili kvalitatívnu stránku užívaných priestorov bez posúdenia odborníkov
- znalcom a vyvodili záver o skutočnom stave len na základe ohliadky predmetu užívania podľa subjektívneho posúdenia sudcu, ktorý nie je odborníkom pre kvalifikované posúdenie kvalitatívnej stránky užívaných priestorov, pretože nemá na to potrebné vzdelanie. Až z následne vypracovaného znaleckého posudku sa žalobcovia dozvedeli, že aj v čase rozhodovania súdov v pôvodnom konaní existovali skutočnosti uvedené v znaleckom posudku, to znamená, že kvalitatívna stránka užívaných priestorov bola rovnaká v čase rozhodovania súdov, ako to bolo posúdené v znaleckom posudku, teda v tomto prípade ide o skutočnosti existujúce už aj počas pôvodného konania. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak sa javí byť pravdepodobné, že môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto prípade nový dôkaz, teda znalecký posudok, je spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože sa ním preukazuje právne spôsobilá skutočnosť, ktorá existovala v čase rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní, avšak žalobcom známa nebola a môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože stav deklarovaný v znaleckom posudku objektívne existoval, avšak žalobcovia ho v pôvodnom konaní nevedeli použiť, pretože o ňom nevedeli, keďže súdy sa uspokojili posúdením kvalitatívnej stránky užívaných priestorov len na základe subjektívneho posúdenia bez odbornej spôsobilosti. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvodnosť podanej žaloby na obnovu konania, keď uvádza, že nejde o skutočnosti a dôkazy existujúce v priebehu pôvodného konania, pretože stav deklarovaný v znaleckom posudku v čase rozhodovania súdov v pôvodnom konaní existoval, teda skutočnosť, o ktorej sa žalobcovia z obsahu posudku dozvedeli po právoplatnom rozhodnutí súdov, existovala už aj v priebehu pôvodného konania, a keďže o nej žalobcovia nevedeli, bez svojej viny ju nemohli v pôvodnom konaní použiť a po povolení obnovy konania môže pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ OSP, tento dôvod nie je dôvodom, pre ktorý žalobcovia podali žalobu na obnovu konania a žalobcovia nemenili dôvod podania žaloby na obnovu konania ani vo svojom stanovisku zo dňa 14. 09. 2016.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že toto odvolanie žalobcov nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou zo dňa 14. 07. 2015 domáhali, aby súd prvej inštancie povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 14C/180/2015 (v ktorom sa vo vzťahu k žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností žalobcovia domáhali náhrady za užívanie nehnuteľností nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu), dôvodiac, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom Ing. Tibora Szabóa č. 36/2015 zo dňa 27. 04. 2015 (ktorý zadali vypracovať) zistili, že existuje dôkaz, ktorý nemohol bez ich viny byť použitý v pôvodnom konaní a môže privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedli, že súdy v pôvodnom konaní rozhodli o kvalite a užívania schopnosti jednotlivých častí predmetu podielového spoluvlastníctva bez nariadenia znaleckého dokazovania a len na základe ohliadky predmetu podielového spoluvlastníctva, pričom žalobu zamietli s odôvodnením, že je zrejmé z bežného vizuálneho pozorovania stavu nevyhovujúcich nebytových priestorov( aj bez pribratia znalca), ako aj zo zápisnice zo dňa 10. 09. 2002 z výkonu štátneho stavebného dohľadu na stavbe, že súd nemohol zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady za užívanie nebytových priestorov na tom základe, že má vo svojej dispozícii nebytové priestory, z ktorých však minimálne 91,99 m2 sú nevyhovujúce priestory a priestory o výmere 240,35 m2 sú čiastočne vhodné na využitie, ktorá výmera je však o 37,89 m2 nižšia ako znalcom určená výmera zákonného podielu žalovaného v rozsahu 278,24 m2 a za tejto situácie by mal platiť náhradu za užívanie nevyužitých priestorov v rozsahu priemerného nájomného za 54,09 m2 nebytových priestorov. Z obsahu znaleckého posudku Ing. Tibora Szabóa jednoznačne vyplynulo, že závery súdov pri rozhodovaní o tejto veci bez nariadenia znaleckého dokazovania len na základe bežného vizuálneho pozorovania sudcu súdu prvej inštancie pri ohliadke dňa 04. 05. 2011 sú v úplnom rozpore so skutočným stavom veci, ktorý existoval v čase rozhodnutia súdov. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie a ani súd odvolací nenariadil na skutočnosti rozhodujúce pre objektívne zákonné a spravodlivé rozhodnutie v tejto veci znalecké dokazovanie a až z obsahu znaleckého posudku Ing. Tibora Szabóa zistili závažné skutočnosti, ktoré nemohli byť známe v čase rozhodovania, môže nepochybne privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože z výsledkov znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že priznanie náhrady za výmeru užívanú žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu by nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov mali za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ OSP.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 397 písm. a/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
11. Podľa § 413 ods. 1 písm. e/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná.
12. Obnova konania je v občianskom súdnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí.
Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.
13. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd pri skúmaní jej prípustnosti, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP). V obidvoch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že v pôvodnom konaní sa nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, prípadne, že sa dôkazy nemohli vykonať. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní, a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy, keď strana sporu dôkaz v pôvodnom konaní označila, ale tieto dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
14. Dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania nie je ani vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania a nevzťahuje sa ani na prípad nevykonania dôkazov na zistenie skutočností, ktoré súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie veci, hoci tieto boli stranou v pôvodnom konaní označené. Ak si strana sporu nesplnila svoje základné procesné povinnosti v pôvodnom konaní - povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na ich preukázanie, ktoré sú dôvodom jej neúspechu v spore, nemôže za týmto účelom iniciovať obnovu konania.
15. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP) je mienená nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní, alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy stranám sporu voči súdu. Predpokladom obnovy podľa citovaného zákonného ustanovenia je, aby dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohla strana sporu použiť bez svojej viny. Právne relevantná je nemožnosť ich použitia (použitia dôkazov), nie ich neexistencia.
16. Po prejednaní tejto veci, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobcov v 1. až 3. rade, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov na obnovu konania je zjavne nedôvodná, a treba ju v zmysle ustanovenia § 413 ods. 1 písm. e/ CSP odmietnuť, keď rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že neboli naplnené zákonné predpoklady ustanovenia § 397 písm. a/ CSP na povolenie obnovy konania.
17. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že znalecký posudok, ktorý si dali žalobcovia vypracovať po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/180/2005, nie je takým dôkazným prostriedkom, ktorý by tu bol už v čase pôvodného konania a v tomto pôvodnom konaní bez viny žalobcov nemohol byť použitý, takýto záver súdu prvej inštancie je jednoznačne správny. Potom následne možno konštatovať len to, že v danom prípade, na základe žaloby žalobcov a nimi prezentovanej žalobnej argumentácie nie je daný dôvod na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a/ CSP. V zásade to, čo žalobcovia prezentujú nimi podanou žalobou, možno považovať za snahu o reparáciu pôvodného konania, len s ohľadom na to, že po jeho skončení si dali vyhotoviť znalecký posudok, z ktorého im vyplynuli závery, z ich pohľadu použiteľné v pôvodnom konaní, ktoré sa im javia ako tie, ktoré by mohli priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a tak spätne začali namietať to, akým spôsobom bolo vedené dokazovanie vo veci sp. zn. 14C/180/2005, predovšetkým z hľadiska skúmania faktického stavu spornej nehnuteľnosti a možností jej reálneho využívania. Takýto postup zvolili žalobcovia napriek tomu, že v pôvodnom konaní, po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12. 06. 2012 č. k. 14C/180/2005-971 síce podali odvolanie, avšak v tomto odvolaní v žiadnom smere nenamietali tie skutočnosti, ktoré namietajú až v tomto konaní, a
teda to, že faktický stav nehnuteľností bol zistený ohliadkou na mieste samom zákonným sudcom, a nie odborníkom znalcom. Teda, pokiaľ žalobcovia až po skončení konania, novým dôkazným prostriedkom, ktorý v čase rozhodovania súdu neexistoval a nebol daný ani návrh na jeho vykonanie, sa snažia docieliť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, i vrátane novo prezentovanej námietky vykonávania dôkazov súdom, takýto postup žalobcov je neprípustný a v žiadnom prípade nezakladá dôvod obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a/ CSP. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že predsa sú tu skutočnosti, ktoré existovali už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, majúc na mysli kvalitatívnu stránku užívaných priestorov, je nespornou skutočnosť, že uvedená otázka bola predmetom posudzovania súdov v pôvodnom konaní, avšak práve vo vzťahu k tejto otázke, ktorá sa pre žalobcov z hľadiska podania tejto žaloby stala kľúčovou, mali žalobcovia prezentovať také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, čo sa však nestalo, keď sa prezentovali len dôkazom, ktorý bol vyhotovený až po skončení pôvodného konania, a v jeho duchu sa snažili privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo svoj prospech. Navyše, ustanovenie § 397 písm. a/ CSP má na mysli také skutočnosti, ktoré strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
18. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalobu o obnovu konania podali výlučne v zmysle ustanovenia § 387 písm. a/ CSP, a nie aj podľa § 397 písm. b/ CSP, túto ich námietku je potrebné vyhodnotiť za dôvodnú, avšak bez akéhokoľvek vplyvu na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že neboli naplnené zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a/ CSP, a takto podaná žaloba je zjavne nedôvodná, čo správne viedlo súd prvej inštancie k jej odmietnutiu podľa § 413 ods. 1 písm. e/ CSP. S poukazom na vyššie prezentované dôvody potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).