Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: Mgr. A. H., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. Z. XXX, XXX XX K., právne zast. Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom B. P. XX, J., proti žalovanej: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, IČO: 00 397 563, právne zast. BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -311 zo dňa 6. augusta 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z r u š u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo určené, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 13.07.2016 zo strany žalovanej je neplatné a pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2012 medzi žalovanou a žalobkyňou trval do 31.08.2017. Zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2016 až do doby nástupu na materskú dovolenku dňa 09.02 2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 10.02.2017 do 31.08.2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia zastavil. Napokon súd prvej inštancie žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

2. Nárok žalobkyne súd prvej inštancie posudzoval podľa , , ,, , , , , , , , , podľa , , , , o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania v konaní vyplynulo, že zamestnávateľ vyhotovil výpoveď v písomnej forme dňa 13.07.2016 a toho istého dňa doručil výpoveď aj zamestnankyni - žalobkyni. Výpoveď bola podpísaná dekankou Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline, pričom jej oprávnenie rozviazať pracovný pomer so zamestnancami - žalobkyňou jej vyplýva z ustanovenia Zákona o vysokých školách. V týchto ustanoveniach je podľa súdu prvej inštancie upravené oprávnenie dekana konať a rozhodovať v mene

verejnej vysokej školy v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov zaradených na fakulte. Vo výpovedi bolo uvedené, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobkyni je rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách. Samotná výpoveď obsahuje len rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, avšak toto rozhodnutie nie je žiadnym spôsobom označené. Podľa súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dôvodom nadbytočnosti a dôvodom výpovede. Keďže nie je nijako označené ani číslom, značkou, ani dátumom, pričom zákonné ustanovenie prísne ukladá zamestnávateľovi, aby dôvod výpovede skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Keďže z výpovede nie je zrejmé, na základe ktorého rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách sa stala žalobkyňa ako zamestnanec nadbytočná, súd prvej inštancie zistil, že pre nedodržanie tohto ustanovenia je výpoveď neplatná. Žalovaná ani netvrdila a z predložených výpovedí nevyplýva, že rozhodnutie o organizačných zmenách Fakulty Humanitných vied zo dňa 26.05.2016 bolo neoddeliteľnou súčasťou výpovede, keďže toto rozhodnutie nie je žiadnym spôsobom vo výpovedi opísané. Uvedená skutočnosť mala za následok, že skončenie pracovného pomeru je neplatné bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími hmotnoprávnymi podmienkami platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer je chránený, toto malo za následok, že súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 13.07.2016 je neplatné a pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2012 medzi žalovanou a žalobkyňou naďalej trvá. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodne sa podanou žalobou žalobkyňa domáhala náhrady mzdy za obdobie od 01.11.2016, teda odo dňa, kedy skončila výpovedná doba až do doby opätovného prideľovania práce, pričom podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2018 sa žalobkyňa domáhala zmeny žaloby tak, že si uplatnila náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2016 až do doby nástupu na materskú dovolenku zo dňa 09.02.2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto. Uvedený dispozičný úkon súd prvej inštancie nevyhodnotil ako zmenu žaloby, ale ako čiastočné späťvzatie a konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy od 10.02.2017 až do 31.08.2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto zastavil. Podľa súdu prvej inštancie priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplate v rozhodujúcom období a za obdobie odpracované zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Teda súd prvej inštancie zisťoval priemerný zárobok za obdobie mesiacov júl až september 2016, pričom v tomto období bol predpokladaný priemerný zárobok žalovanej 885,53 eur (júl 2016 879,53 eur, august 2016 879,53 eur, september 2016 897,52 eur). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovanú ako zamestnávateľa k povinnosti poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2016 až do doby nástupu na materskú dovolenku dňa 09.02.2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že pôvodnou žalobou si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila príslušenstvo náhrady mzdy, a to 5 % úrok z omeškania ročne z dlžnej mzdy až do zaplatenia, pričom na pojednávaní konanom dňa 06.08.2018 právny zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti uplatnenia príslušenstva späť, pričom so späťvzatím v tejto časti súhlasil aj substitút právneho zástupcu žalovanej, a preto súd konanie v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej mzdy až do zaplatenia zastavil. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2012 medzi žalovanou a žalobkyňou aj naďalej trvá, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a mal byť skončený dňom 31.08.2017, pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala, že pracovný pomer aj naďalej trvá, súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol, pretože pracovný pomer bol pôvodne dojednaný medzi sporovými stranami na dobu určitú 31.08.2017. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že vyhodnotil úspech sporových strán v konaní. Žalobkyňa tým, že zobrala žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 10.02.2017 do 31.08.2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto, zavinila zastavenie konania v tejto časti, úspech mala v časti, čo sa týka zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 01.11.2016 až do doby nástupu na materskú dovolenku, t. j. do dňa 09.02.2017 vo výške 885,53 eur mesačne brutto. Mala teda úspech, čo sa týka náhrady mzdy za obdobie troch mesiacov a deviatich dní a zavinila zastavenie konania v časti zaplatenia náhrady mzdy za šesť mesiacov a dvadsať dní. V číselnom vyjadrení tak predstavuje náhrada mzdy za tri mesiace a deväť dní sumu 2.941,12 eur, čo predstavuje 33 % úspech, zastavenie konania, teda náhrada mzdy za obdobie 6 mesiacov 20 dní predstavuje v číselnom vyjadrení sumu 8.855,30 eur, čo predstavuje neúspech 67 %, pričom porovnaním miery úspechu/neúspechu mala strana žalovanej čistý úspech 34 %, a preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku, ktorým súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol a výroku, ktorým priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Žalobkyňa namietala, že prvoinštančný súd výrokom, ktorým žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol, rozhodol o nároku, ktorým nebol viazaný, teda v rozpore so zásadou ne ultra petitum ustanovenej podľa , Uvedená vada podľa žalobkyne zakladá odvolací dôvod podľa , pretože súd rozhodol o nároku, ktorý žalobkyňa po zmene žaloby, ktorú súd pripustil, nežiadala. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania, tento výrok pokladá za nesprávne právne posúdenie veci, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie správnu právnu úpravu ust. aplikoval nesprávne. Súd neskúmal príčinnú súvislosť medzi správaním žalovanej a prípadným následkom na strane žalovanej, ktorým je vznik „nadbytočných“ trov konania. Opakovanie pojednávaní na súde prvej inštancie zavinil sám súd prvej inštancie nesplnením procesnej povinnosti voči žalovanej, pričom žalobkyňa nenesie na tom žiadne zavinenie, a preto nemal žalobkyňu zaviazať na náhradu trov ním zavinených. Súd ani nevzal do úvahy zásadnú skutočnosť pre posúdenie nároku na priznanie trov konania, a to, že podanie žaloby a jej zmena boli zo strany žalobkyne dôvodné a zapríčinené nezákonným skončením pracovného pomeru zo strany žalovanej, čo súd určil v prvom výroku rozsudku, avšak vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania túto skutočnosť nezohľadnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto dôvodné považovať za nepreskúmateľné, a preto aj nezákonné. Z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobkyňa mala v prvých dvoch výrokoch úspech v rozsahu 100 %, v treťom výroku v rozsahu 33 %, pričom štvrtý výrok je nadbytočný, čo malo vplyv na rozhodnutie súdu v časti o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie nezohľadnil vo výroku o celkovom nároku na náhradu trov konania, ani svoj postup nezdôvodnil, prečo do pomeru celkového úspechu, resp. neúspechu žalobkyni neprihliadol na pomer úspechu dosiahnutých žalobkyňou podľa obsahu prvých dvoch výrokov rozsudku.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá odvolanie voči rozsudku pokladá za zjavne neodôvodnené a neopodstatnené. S výrokom súdu o náhrade trov konania súhlasí a pokladá ho za vecne správny. Na skutočnosť nástupu žalobkyne na materskú dovolenku upozornila ešte žalovaná v rámci pojednávania konaného 16.03.2018. Napriek výzve konajúceho súdu žalobkyňa neuskutočnila zmenu žaloby v lehote, v ktorej bola na to zaviazaná. Nedala žalovanej na vedomie dokumenty osvedčujúce jej nástup na materskú dovolenku v lehote, v akej bola na to zaviazaná konajúcim súdom, a preto bolo následne pojednávanie odročené. Preto jej konanie bolo zjavným zneužitím práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ žalobkyňa namieta nesprávnosť výroku, má žalovaná za to, že argumentácia žalobkyne neobstojí, keďže žiadala, aby súd rozhodol, že pracovný pomer naďalej trvá, pričom samotná pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, t. j. do 31.08.2017 a žaloba bola podaná dňa 23.12.2016. Žalobkyni preto muselo byť zrejmé, že súd v predmetnej právnej veci nerozhodne do uplynutia doby určitej, t. j. do dňa 31.08.2017. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti.

6. V replike sa žalobkyňa vyjadrila tak, že zotrváva na svojich tvrdeniach, pričom zásadným dôvodom bola tá skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (15.05.2017) pracovný pomer na dobu určitú ešte trval. Súd je viazaný skutkovým stavom v čase rozhodovania, a preto bol uvedený výrok súdu správny. Z dôvodu uplynutia času vrátenia veci prvoinštančnému súdu bolo dôvodné zmeniť žalobu o rozhodujúce skutočnosti platné v čase druhého rozhodovania súdu.

7. V duplike sa žalovaná vyjadrila tak, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Poukázala tiež na to, že žalobkyni nebránila žiadna okolnosť v tom, aby uskutočnila zmenu žaloby, pričom žalobkyňa tak dobrovoľne neurobila. Preto žalovaná navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti bolo potvrdené.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia zrušil vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol, a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa

9. Odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, pričom tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

11. Žalobkyňa napadla výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšnej časti žaloby, ktorý však nemá oporu v procesnom postupe sporových strán a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorého vyjadrením je odôvodnenie zamietnutia časti žaloby v bode 44. odôvodnenia rozsudku, kde súd konštatuje, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2012 medzi žalovanou a žalobkyňou aj naďalej trvá, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a mal byť skončený dňom 31.08.2017, pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala, že pracovný pomer aj naďalej trvá, súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol, pretože pracovný pomer bol pôvodne dojednaný medzi sporovými stranami na dobu určitú do 31.08.2017.

12. Nesprávnosť právneho posúdenia tejto časti rozsudku vidí aj odvolací súd, rovnako ako žalobkyňa, v tom, že súd prvej inštancie nebral do úvahy dôvodnosť zmeny žaloby zo dňa 14.05.2018. Podľa odvolacieho súdu jedným z dôvodov uvedenej zmeny žaloby bola skutočnosť, že v čase podania žaloby a zároveň vyhlásenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie, návrh žalobkyne, že pracovný pomer trvá, bol relevantným dôvodom žaloby až do uplynutia doby určitej podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2012, teda až do dňa 31.08.2017, kedy skončil pracovný pomer uplynutím dojednanej doby. Iba z dôvodu procesnej chyby súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie až po uplynutí dojednanej doby pracovného pomeru, čo vyvolalo potrebu návrhu zmeny žaloby, a to, že pracovný pomer trval do 31.08.2017. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu v zmysle , resp. , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto žalobkyňa dôvodne zmenila petit žaloby pre uvedený dôvod, ktorý súd nesprávne posúdil ako čiastočné späťvzatie. Tejto časti návrhu žalobkyne na zmenu žaloby súd prvej inštancie vyhovel vyhlásením prvého výroku rozsudku v celom rozsahu, a preto odvolací súd pokladá výrok súdu, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, v kontexte s odôvodnením podľa bodu 44. odôvodnenia rozsudku za nesprávny, nakoľko žalobkyňa sa už nedomáhala po pripustenej zmene žaloby, aby súd určil, že medzi žalobkyňou a žalovanou naďalej trvá pracovný pomer. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol, rozhodol o nároku, ktorým nebol viazaný. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, nadbytočný výrok, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol, zrušil.

13. Pokiaľ ide o druhý napadnutý výrok, teda o výrok o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 34 % v prospech žalovanej, odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny, keďže prvoinštančný súd nezohľadnil vo výroku o celkovom nároku na náhradu trov konania tú skutočnosť, že žalobkyňa mala v prvých dvoch výrokoch rozsudku úspech v rozsahu 100 % a v treťom výroku v rozsahu 33 %, pričom zjavne neprihliadol na pomer úspechu dosiahnutý žalobkyňou podľa obsahu prvých dvoch výrokov rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia v danej veci je zrejmé, že tento svoj postup nijako nezdôvodnil, preto je rozhodnutie v tejto časti možné považovať za nespreskúmateľné. Predmetný výrok o nároku na náhradu trov konania odvolací súd pokladá za nesprávne právne posúdený, pretože je v rozpore s , podľa ktorého za úspech, resp. neúspech v konaní nie je možné posudzovať iba pomer úspechu vo výroku, ktorým súd rozhoduje o požadovanom finančnom plnení obsiahnutom v petite žaloby, ale je povinný zohľadniť celkový pomer úspechu, resp. neúspechu, čo znamená vyhodnotenie pomeru úspechu, resp. neúspechu pri každej časti petitu jednotlivo a zároveň v celom súhrne žalobou uplatnených nárokov.

14. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť vo výroku o nároku na náhradu trov konania, pretože rozhodnutie vydané v konaní je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, a preto nemôže byť považované za správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej podľa ustanovenia , keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené a vrátené súdu na ďalšie konanie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. Následne zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )