Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-75-2019.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24785199, právne zastúpený: ŠMÍDA, advokátní kancelář s.r.o., Svornosti 43, Bratislava, IČO:472 557 73 proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, E., G. XX, štátny občan SR, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Csp/234/2017-46 zo dňa 7. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania m e n í takto : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 144,- euro s 5,00 % úrokom z omeškania od 17. 10.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 163,12 eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 574,00 eur s príslušenstvom a trovy konania. Dôvodil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 20.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len .zmluva“) číslo: XXXXXXXXX, na základe ktoré poskytla žalovanému pôžičku vo výške 500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 14.12.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným dňa 20.10.2013 uzatvoril zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 257,50 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Zdôraznil, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 356 eur. V žalobe tiež uviedol, že celkovú čiastku za obidve zmluvy vo výške 930,- eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 15,50 eur. Pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 356,- eur, a teda uhradil riadne len 22 splátok, pričom na 23. splátku uhradil len 15, - eur. Žalobca podanou žalobou Záverom uviedol, že si uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako istinu o výške 238,38 eura, istinu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 163,12 eura, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 172,50 eura, úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia. 2. Súd prvej inštancie po prejednaní veci konanie v sume 163,12 eura (odmena právneho predchodcu žalobcu podľa zmluvy o zabezpečení splátok) pre späťvzatie žaloby v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 5, § 54
ods. 1,2 , § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 prvá veta, ods.3, § 9 ods. 1 písm. l, § 11 ods. 1 písm. b/,d, § 24 ods. 1, § 25f ods.6 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku nie je dôvodne podaná. Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom uzavretá stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 ods.1 Občianskeho zákonníka, s tým, že táto zmluva neobsahuje správne uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. V zmluve je uvedená ročná priemerná miera nákladov v neprospech spotrebiteľa vo výške 46,06 % , pričom podľa údajov Národnej banky Slovenska bola v období november 2013 , teda v čase , keď bola zmluva uzavretá ročná priemerná miera nákladov vo výške 15,8060%. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani presne uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie konečnej splatnosti úveru ako „ siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy „ je nezrozumiteľné a nejasné a nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navyše celá zmluva je písaná drobným, takmer nečitateľným písmom V zmluve je uvedený aj poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 100,50 eur, pričom takýto poplatok nebol dohodnutý individuálne a nie je z neho jasné , akú „garantovanú službu“ má spotrebiteľ právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť. Na základe týchto zistení prijal záver, že snahou právneho predchodcu žalobcu nebolo podľa názoru súdu uzavrieť rovnovážny a spravodlivý zmluvný vzťah , ale jednotlivé ustanovenia zmluvy uviesť tak, aby boli pre žalovaného - teda spotrebiteľa- nezrozumiteľné, takýto postup právneho predchodcu žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi. Záverom zdôraznil, že v zmluve neboli určené termíny splátok, miera RPMN bola určená v neprospech spotrebiteľa , nebol nedefinovaný poplatok za garantovanú službu a súd zistil nesúlad dojednaní s dobrými mravmi, preto považoval posudzovanú zmluvu o poskytnutí pôžičky za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 356, -eur a požičal si ( 500 eur výška pôžičky mínus 163,12 eur späťvzatie žaloby ) sumu 336,88 eur, teda viac ako si požičal žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1, § 262 ods. l CSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že právny predchodca na základe zmluvy č. XXXXXXXXX poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 500,- eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku vo výške 930,- eur. Žalovaný uhradil celkovo 356,- eur, preto si žalobca uplatňoval v žalobe sumu vo výške 574,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia. Bránil sa tým, že po dôkladnom posúdení uplatneného nároku vzal žalobca žalobu dňa 17.04.2018 v časti zmluvy o zabezpečení splátok, t. j. vo výške 163,12 eura späť a naďalej si uplatňoval, čiastku vo výške 410,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z istiny vo výške 238,38 eura od 17.12.2016. S ohľadom na skutočnosť, že súd považoval zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 144,- euro (500,- eur pôžička - 356,- eur celková čiastka uhradená žalovaným = 144,- eur).
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania je treba podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 5. Pretože odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania predmetom odvolacieho konania bol zamietajúci výrok rozsudku a v súvislosti s ním aj výrok o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania bol potom nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 410,88 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% z istiny vo výške 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
6. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol nie je vecne správne. Z písomného odvolania žalobcu je zrejmé, že dôvody odvolania nesmerovali voči záveru
súdu prvej inštancie v tom, že zmluvu o úvere je treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca iba namietal, že s ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 144 euro ako rozdiel medzi sumou 500,- euro, ktorá predstavovala výšku pôžičky a sumou 365 euro, ktorú žalovaný vrátil. Odvolací súd sa preto zaoberal týmto žalobcom namietaným odvolacím dôvodom, pričom vychádzal z toho záveru, že v odvolacom konaní už žalobca právne posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy bezúročnej a bez poplatkov, súdom prvej inštancie, nenamietal .
7. Z obsahu spisu vyplýva, že po čiastočnom späťvzatí žaloby bola predmetom žaloby suma 410,88 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05% z istiny vo výške 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia, pričom žalobca uviedol, že návrh v časti istiny 163,12 euro t.j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru berie späť. Trval teda na zaplatení sumy 410,88 eura, ktorá pozostávala z istiny 238,38 eura a z nákladov spojených z úverom t.j. zo sumy 172,50 eura . Je nesporné, že žalovaný žalobcovi pred podaním žaloby ( jeho právnemu predchodcovi) zaplatil sumu 356,- euro , pričom poskytnutá pôžička predstavovala sumu 500,- euro . Pretože zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.10.2013 treba považovať z dôvodov uvedených súdu prvej inštancie za bezúročnú a bez poplatkov je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 144,- euro ako rozdiel medzi poskytnutou sumou žalobcom a tým , čo už žalovaný pred podaním žaloby zaplatil . Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému poskytol titulom úveru sumu 500,- euro s tým, že z poskytnutého úveru celkovo žalovaný vrátil žalobcovi sumu 356,- euro. Odvolací súd rovnako ako žalobca v podanom odvolaní započítal celú vrátenú sumu ako plnenie na istinu a rozdiel t.j. sumu 144,- euro zaviazal žalovaného zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a žalobe čiastočne vyhovel. Zároveň odvolací súd uložil žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,00 % od 17. 10.2017 do zaplatenia , pretože žalobca prípisom zo dňa 5.10. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy o čom svedčí podací hárok Slovenskej pošty zo dňa 9.10. 2017, najneskôr do 16.10.2017 . Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené závery ako nedôvodnú zamietol. 8. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože strany sporu mali úspech vo veci len čiastočný. 9.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).