Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24785199, právne zastúpený: ŠMÍDA, advokátní kancelář s.r.o., Svornosti 43, Bratislava, IČO:472 557 73 proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, E., G. XX, štátny občan SR, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. -46 zo dňa 7. decembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania m e n í takto : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 144,- euro s 5,00 % úrokom z omeškania od 17. 10.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 163,12 eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 574,00 eur s príslušenstvom a trovy konania. Dôvodil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 20.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len .zmluva“) číslo: XXXXXXXXX, na základe ktoré poskytla žalovanému pôžičku vo výške 500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 14.12.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným dňa 20.10.2013 uzatvoril zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 257,50 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Zdôraznil, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 356 eur. V žalobe tiež uviedol, že celkovú čiastku za obidve zmluvy vo výške 930,- eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 15,50 eur. Pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 356,- eur, a teda uhradil riadne len 22 splátok, pričom na 23. splátku uhradil len 15, - eur. Žalobca podanou žalobou Záverom uviedol, že si uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako istinu o výške 238,38 eura, istinu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 163,12 eura, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 172,50 eura, úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia. 2. Súd prvej inštancie po prejednaní veci konanie v sume 163,12 eura (odmena právneho predchodcu žalobcu podľa zmluvy o zabezpečení splátok) pre späťvzatie žaloby v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 5, § 54

ods. 1,2 , , , prvá veta, , , ,d, , , ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku nie je dôvodne podaná. Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom uzavretá stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , s tým, že táto zmluva neobsahuje správne uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá v platnom znení. V zmluve je uvedená ročná priemerná miera nákladov v neprospech spotrebiteľa vo výške 46,06 % , pričom podľa údajov Národnej banky Slovenska bola v období november 2013 , teda v čase , keď bola zmluva uzavretá ročná priemerná miera nákladov vo výške 15,8060%. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani presne uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie konečnej splatnosti úveru ako „ siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy „ je nezrozumiteľné a nejasné a nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navyše celá zmluva je písaná drobným, takmer nečitateľným písmom V zmluve je uvedený aj poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 100,50 eur, pričom takýto poplatok nebol dohodnutý individuálne a nie je z neho jasné , akú „garantovanú službu“ má spotrebiteľ právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť. Na základe týchto zistení prijal záver, že snahou právneho predchodcu žalobcu nebolo podľa názoru súdu uzavrieť rovnovážny a spravodlivý zmluvný vzťah , ale jednotlivé ustanovenia zmluvy uviesť tak, aby boli pre žalovaného - teda spotrebiteľa- nezrozumiteľné, takýto postup právneho predchodcu žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi. Záverom zdôraznil, že v zmluve neboli určené termíny splátok, miera RPMN bola určená v neprospech spotrebiteľa , nebol nedefinovaný poplatok za garantovanú službu a súd zistil nesúlad dojednaní s dobrými mravmi, preto považoval posudzovanú zmluvu o poskytnutí pôžičky za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 356, -eur a požičal si ( 500 eur výška pôžičky mínus 163,12 eur späťvzatie žaloby ) sumu 336,88 eur, teda viac ako si požičal žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa , ods. l a v konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že právny predchodca na základe zmluvy č. XXXXXXXXX poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 500,- eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku vo výške 930,- eur. Žalovaný uhradil celkovo 356,- eur, preto si žalobca uplatňoval v žalobe sumu vo výške 574,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia. Bránil sa tým, že po dôkladnom posúdení uplatneného nároku vzal žalobca žalobu dňa 17.04.2018 v časti zmluvy o zabezpečení splátok, t. j. vo výške 163,12 eura späť a naďalej si uplatňoval, čiastku vo výške 410,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z istiny vo výške 238,38 eura od 17.12.2016. S ohľadom na skutočnosť, že súd považoval zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 144,- euro (500,- eur pôžička - 356,- eur celková čiastka uhradená žalovaným = 144,- eur).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania je treba podľa zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 5. Pretože odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania predmetom odvolacieho konania bol zamietajúci výrok rozsudku a v súvislosti s ním aj výrok o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania bol potom nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 410,88 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% z istiny vo výške 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol nie je vecne správne. Z písomného odvolania žalobcu je zrejmé, že dôvody odvolania nesmerovali voči záveru

súdu prvej inštancie v tom, že zmluvu o úvere je treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca iba namietal, že s ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 144 euro ako rozdiel medzi sumou 500,- euro, ktorá predstavovala výšku pôžičky a sumou 365 euro, ktorú žalovaný vrátil. Odvolací súd sa preto zaoberal týmto žalobcom namietaným odvolacím dôvodom, pričom vychádzal z toho záveru, že v odvolacom konaní už žalobca právne posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy bezúročnej a bez poplatkov, súdom prvej inštancie, nenamietal .

7. Z obsahu spisu vyplýva, že po čiastočnom späťvzatí žaloby bola predmetom žaloby suma 410,88 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05% z istiny vo výške 238,38 eura od 17.12.2016 do zaplatenia, pričom žalobca uviedol, že návrh v časti istiny 163,12 euro t.j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru berie späť. Trval teda na zaplatení sumy 410,88 eura, ktorá pozostávala z istiny 238,38 eura a z nákladov spojených z úverom t.j. zo sumy 172,50 eura . Je nesporné, že žalovaný žalobcovi pred podaním žaloby ( jeho právnemu predchodcovi) zaplatil sumu 356,- euro , pričom poskytnutá pôžička predstavovala sumu 500,- euro . Pretože zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.10.2013 treba považovať z dôvodov uvedených súdu prvej inštancie za bezúročnú a bez poplatkov je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 144,- euro ako rozdiel medzi poskytnutou sumou žalobcom a tým , čo už žalovaný pred podaním žaloby zaplatil . Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému poskytol titulom úveru sumu 500,- euro s tým, že z poskytnutého úveru celkovo žalovaný vrátil žalobcovi sumu 356,- euro. Odvolací súd rovnako ako žalobca v podanom odvolaní započítal celú vrátenú sumu ako plnenie na istinu a rozdiel t.j. sumu 144,- euro zaviazal žalovaného zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a žalobe čiastočne vyhovel. Zároveň odvolací súd uložil žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,00 % od 17. 10.2017 do zaplatenia , pretože žalobca prípisom zo dňa 5.10. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy o čom svedčí podací hárok Slovenskej pošty zo dňa 9.10. 2017, najneskôr do 16.10.2017 . Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené závery ako nedôvodnú zamietol. 8. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože strany sporu mali úspech vo veci len čiastočný. 9.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).