Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/54/2014

Zmenené rozhodnutím 3Cob/55/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., IČO: 31 338 976, so sídlom Ulica 29. augusta 1/A, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: A.. E. K., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXXX/XX, XXX XX J. - R., právne zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 868 434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, o zaplatenie 307,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/54/2014-148 z 30. januára 2020 takto rozhodol: Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta. Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: IX. zastúpenému advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie sumy 307,75 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 307,75 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 3.1.2014, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2014, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 307,75 eura, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca vedie v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov ( a ). Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade s Cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, a to nasledovne:

- za rok 2009 faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura,

- za rok 2010 faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura.

3. Kompletné znenia Cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke žalobcu www.cdcp.sk <http://www.cdcp.sk>. V prípade, ak žalovaný uhradí predmetné faktúry v zmysle platobného rozkazu, žalobca si nebude uplatňovať úroky z omeškania v zmysle ust. v znení neskorších predpisov. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry v uvedenom rozsahu neuhradil. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom z titulu neuhradenej pohľadávky za vedenie účtu majiteľa.

4. Okresný súd Prešov vydal dňa 12.2.2014 platobný rozkaz č. k. -11, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 307,75 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.

5. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený. Žalovaný v odpore zo dňa 4.3.2014 voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že uplatnený nárok zo strany žalobcu je vykonštruovaný a odporuje zákonom. Dokonca žalobca poprel, že dňa 17.12.2009 Ing. Juraj Ružbacký ako prevodca uzavrel s nadobúdateľom Fondom národného majetku SR (ďalej len „FNM“) Zmluvu o bezodplatnom prevode cenných papierov č. 59788/ZBPCP/1/2009/8106. Podľa tejto zmluvy FNM nadobudol kmeňové akcie v počte 2173 kusov, ktoré v čase prevodu mali minimálnu hodnotu 2.173.000 Sk, t.j. v súčasnosti 72.130,40 eura. Podľa záverečných ustanovení čl. 6.3. horeuvedenej zmluvy, cit.: „V prípade, ak bude v lehote do 31.12.2009 uskutočnený prevod len určitého počtu CP špecifikovaných v čl. 2.1. Zmluvy, Zmluva zanikne s účinnosťou od 1.1.2010 vo vzťahu k tým CP, ktoré neboli prevedené do 31.12.2009 a vo vzťahu k tým CP, ktoré boli prevedené do 31.12.2009 ostáva Zmluva v platnosti“. Navyše podľa čl. 4.1. horeuvedenej zmluvy, cit.: „Nadobúdateľ sa týmto zaväzuje na: 4.1.1. Prevzatie záväzku prevodcu zaplatiť poplatky spojené s evidenciou CP podľa (ďalej len „“) za kalendárny rok, v ktorom došlo k prevodu CP a za kalendárny rok predchádzajúci tomuto roku, ako aj prevzatie záväzku prevodcu zaplatiť poplatky spojené s registráciou prevodu CP (ďalej len „prevzatie“); 4.1.2. náhradu poplatkov podľa bodu 4.1.1 Zmluvy, ak už boli prevodcom zaplatené (ďalej len „náhrada“). Náhrada sa ďalej zaväzuje vykonávať všetky úkony súvisiace s prevodom CP, s prevzatím a/alebo náhradou záväzkov podľa tejto Zmluvy, ako aj všetky práva spojené s CP nadobudnutými na základe Zmluvy.“ Žalovaný preto tvrdí, že poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, a to za rok 2009 a rok 2010, tak ako uvádza žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu z 3.1.2014 zanikli, lebo tieto podľa Zmluvy citovanej v bode 2.1 tohto podania prevzal na seba FNM. Navyše žalovaný z opatrnosti vznáša voči uplatnenému nároku námietku premlčania, pretože podľa v spojení s a , žalobca si svoj nárok neuplatnil v premlčacej dobe 4 roky na Okresnom súde v Prešove. Konkrétne, pokiaľ sa malo jednať o poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008, potom štvorročná premlčacia doba následkom premlčania zanikla najneskôr 31.12.2012, resp. 31.1.2013. Žalobca si svoj nárok na súdu uplatnil 9.1.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný ani nevie identifikovať z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu (faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura a faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura - dodnes žalovaný neobdŕžal), za čo si žalobca uplatňuje poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, nevie zistiť o aké akcie sa má jednať, ani nevie určiť za aké obdobie tieto poplatky sa majú týkať. Žalovaný namieta existenciu svojej pasívnej legitimácie byť účastníkom konania. Pokiaľ by poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov mali sa týkať akcií obchodnej spoločnosti Limita a.s. Prešov, so sídlom Hlavná 57 v Prešove, IČO: 31 719 520, tak tieto akcie nepodliehajú registrácii a spravovaniu u žalobcu. Tieto akcie tejto akciovej spoločnosti nie sú verejne obchodovateľné a nepodliehajú registrácii v Centrálnom depozitári cenných papierov SR a.s. a potom ani žalobca nemá právo tieto akcie viesť a spravovať na účte majiteľa cenných papierov. Dokonca, majiteľom a správcom predmetných akcií majúcich formu akcií na meno je v správe a úschove a registrácii u Limity a.s. Prešov, so sídlom Prešov, Hlavná 57. Potom pokiaľ by žalobca mal spravovať tieto akcie a v súlade so zákonom mal by právo požadovať za túto správu a vedenie príslušné poplatku, tak v tomto konaní si poplatky za vedenie účtu majiteľa akcií vydaných Limitou a.s. Prešov mal uplatniť voči tejto akciovej spoločnosti. Legitimovaným žalovaným v tomto konaní by mala byť Limita a.s. Prešov, ktorá je vlastníkom akcií v celkovej menovitej hodnote 500.000 Sk, t.j. 16.596,96 eura.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 2.5.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené 5.5.2014, okrem iného uviedol, že žalobca viedol pre žalovaného v rokoch 2009 a 2010 účet majiteľa v zmysle ust. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa . Na základe poskytnutej služby „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ fakturoval žalobca žalovanému poplatok vo výške 331,94 eura za rok 2009 a poplatok vo výške 83,10 eura za rok 2010. Právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi žalovaným a žalobcom sa spravuje a v otázkach neupravených sa tento právny vzťah spravuje ustanoveniam a, a preto v zmysle ust. 387 je premlčacia doba štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca si teda svoj nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty. vymedzuje, že právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa sa spravuje a Obchodným

zákonníkom. Taktiež podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, a to konkrétne ust. v znení neskorších predpisov: „Právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a “. CDCP eviduje uskutočnenie bezodplatného prevodu časti cenných papierov na FNM evidovaných na účte žalovaného v roku 2009, a to konkrétne 2173 ks cenných papierov ISIN CS0009013958. Okrem uvedených cenných papierov evidoval CDCP na účte žalovaného aj ďalšie zaknihované cenné papiere, ktoré neboli predmetom bezodplatného prevodu. Právna úprava v ust. rieši otázku prevodu časti cenných papierov vedených na účte majiteľa, a teda prípad, kedy sú na účte majiteľa evidované aj iné cenné papiere, ktorých prevod nie je predmetom zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia FNM môže zaplatiť alebo nahradiť iba pomernú časť poplatkov za poskytnutú službu „CD-55“, zodpovedajúcu cenným papierom, ktoré sú predmetom bezodplatného prevodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2009 došlo k bezodplatnému prevodu len časti cenných papierov evidovaných na účte žalovaného, FNM uhradil poplatky za roky 2008 a 2009 iba v pomernej časti (rok 2008: 107,29 eura, rok 2009: 107,29 eura). Žalovaný je naďalej povinný uhradiť pomernú časť poplatkov za vedenie účtu za roky 2009 za neprevedené zaknihované cenné papiere a poplatok za rok 2010 vo výške vystavenej faktúry, a to všetko v rozsahu akom si žalobca uplatňuje v podanom návrhu.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2019, okrem iného uviedol, že v dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1991 a 1992, vznikla, okrem iného potreba centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú o cenných papieroch (ďalej len „“). Zaknihovaný cenný papier je v zmysle ust. zápis v evidencii ustanovenej zákonom. V zmysle vedením zákonom ustanovenej evidencie zaknihovaných cenných papierov štát poveruje „Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s.“ (ďalej len „SCP“), ktorý bol právnym predchodcom žalobcu. Podľa ust. bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, čo žalobca voči žalovanému splnil. Písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu nevyžadoval. Okrem zriadenia účtu SCP v zmysle ukladal povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľov cenných papieroch v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov z kupónovej privatizácie teda vznikol priamo na základe , nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle ust. a nasl. . V zmysle ust. právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi okrem iného . Keďže zákon bol nahradený o cenných papieroch a investičných službách žalobca v tejto súvislosti potrebuje zdôrazniť, že ust. bolo vo vzťahu k majiteľom účtov ponechané v platnosti v spojitosti s ust. , ktorý ustanovil, že vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákon sa posudzujú podľa doterajších predpisov, čo súvisí so zákazom retroaktivity právnych predpisov. Zmena v obsahu právneho vzťahu, ktorej dôsledkom by bolo podriadenie tohto právneho vzťahu právnej úprave by totiž musela vyplývať z právneho predpisu alebo dohody zmluvných strán a ani jedna z uvedených podmienok v danom prípade splnená nebola. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Podľa je premlčacia lehota v prípade obchodnoprávnych vzťahov 4 roky. Právo na plnenie možno na súde vymáhať po splatnosti záväzku, teda v prípade fa č. 9000012791 začiatok premlčacej lehoty začína 16.2.2010 a v prípade fa č. 100001343 dňa 1.3.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 3.1.2014 pri aplikovaní 4 ročnej premlčacej lehoty, právny nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalovaný mal na účte majiteľa evidované cenné papiere, ktorých bol zároveň vlastníkom. K údajnému nedoručeniu faktúr žalobca uvádza, že faktúry boli prílohou žalobného návrhu, ktorý žalovaný preukázateľné obdŕžal, napriek tomu do dnešného dňa neuhradil. Žalobca opätovne zaslal predmetné faktúry, pričom poukázal na skutočnosť, že úrok z omeškania si neuplatňuje.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2019, okrem iného uviedol, že žalovaný v ničom nesúhlasí s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 23.9.2019, lebo obsah tohto vyjadrenia je v rozpore s nielen doteraz platným , keď je porušený princíp koncentrácie, ale hlavne s platným hmotnoprávnym režimom podľa . Pritom žalobca pripojil dôkazy a svoje záväzné vyjadrenie ešte v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Prešov, a to dňa 25.2.2013, tzn. ešte pred 6 rokmi. Žalobca úplne odlišné vyjadrenie, s úplne iným právnym posúdením podal na Okresný súd v Prešove dňa 24.9.2019, tzn. tesne pred prvým pojednávaním vytýčeným dňa 30.9.2019. Žalobca svoje písomné vyjadrenie protizákonne odôvodňuje na tzv. aktuálnu súdnu prax

podľa rozsudku -117, vydaného Krajským súdom Bratislava dňa 21.5.2019. Žalobca tvrdí, že v tomto rozsudku je prejudikovaný nárok Centrálneho depozitára cenných papierov SR proti žalovanému Ing. V. Š. o zapl. 310,22 eura, keď odvolací súd potvrdil rozsudok prvého stupňa. Odvolací súd svoj rozsudok odôvodnil takto, cit. (str. 5 rozs. ): „Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 310,22 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to po tom, ako (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 8.9.2016, č. k. -56, z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobu zamietol, avšak na základe odvolania žalobcu uznesením Krajský súd v Bratislave zo dňa 28.2.2018, č. k. -81, predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o cenných papieroch v spojení s ustanoveniami , ktorý stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu a naviac daný vzťah nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský.“ Pritom prvý rozsudok -56 zo dňa 8.9.2016 OS Bratislava, zamietol v citovanom súdnom konaní žalobu Centrálneho depozitára cenných papierov SR z dôvodu premlčania uplatneného nároku v súlade s ustanoveniami vtedy platného (viď bližšie str. 2 prvý odsek rozsudku). Preto si žalovaný dovoľuje tvrdiť, že na posudzovanie uplatňovaného nároku existuje jednotná súdna prax, ktorá bola ustálená príslušným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Tento judikát je úplne odlišný od citovaného judikátu, ktorý predložil súdu žalobca. Naopak doterajšie posudzovanie uplatneného nároku bolo viacerými súdmi zamietnuté v neprospech Centrálneho depozitára cenných papierov SR. Dokonca posudzovanie nároku CDCP SR je definitívne ustálené i súdnou praxou Najvyššieho súdu SR podľa sp. zn. z 8.6.2016. Pre prehľadnosť, žalovaný cituje časť odôvodnenia NS SR na str. 2 rozhodnutia v jeho bode 2, cit.: „Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 23.4.2015 č. k. -107 podľa ust. a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na odôvodnenie a závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav, keď právny vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako spotrebiteľský a aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa , avšak odvolací súd korigoval právne závery pri posúdení vzťahu samotného. Dospel k záveru, že ustanovenia nemožno aplikovať z dôvodu absencie ustanovenia, ktoré by daný vzťah podriaďovalo pod ustanovenia tak, ako to vyplýva z ust. . Toto ustanovenie odkazuje na len pre vzťahy medzi členom a centrálnym depozitárom a vzťahy medzi členom a majiteľom účtu. Odvolací súd neprijal argumentáciu žalobcu, že aj vzťah medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu je potrebné podriaďovať pod úpravu , nakoľko takáto skutočnosť zo zákona nevyplýva. Podľa odvolacieho súdu ani z ust. nemožno vyvodiť záver, že ide o absolútny obchod, keďže ide o záväzkový vzťah z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah upravený zákonom o cenných papieroch, avšak nejde o vzťah, ktorý by vznikol na základe odplatných zmlúv, ktoré sú ako zmluvy definované v ust. a nasl. . Keďže nejde o vzťah založený na zmluve medzi účastníkmi konania, ale o vzťah, ktorý vznikol zo zákona, nie je možná aplikácia ustanovení . V závere upresnil, že konštatovanie, že medzi účastníkmi nejde o vzťah založený na základe zmluvy, ale o vzťah vzniknutý zo zákona sa vzťahuje na nesprávnu argumentáciu súdu prvého stupňa, keď daný vzťah posúdil ako spotrebiteľsko- právny vzťah. Na tento vzťah nemožno použiť ustanovenia o zmluvách s ohľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Keďže je správny záver súdu prvého stupňa, spočívajúci v tvrdení, že na daný vzťah sa aplikujú ustanovenia a tieto sa aplikujú aj v časti týkajúcej sa premlčania nárokom a súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, ktorá bola prekážkou priznania uplatneného nároku, správne, odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V zmysle citovaného judikátu NS SR, boli prijaté tieto záväzné právne závery na subsidiárne použitie všeobecného predpisu občianskeho práva vo vzťahu k Zákonu o cenných papieroch. Na základe toho k citovanému uzneseniu NS SR je ustálené, cit.: „Ustanovenie o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne podriaďujú . Analogické použitie takéhoto odkazu na iné vzťahy, ktoré v ňom uvedené zákonné podmienky nespĺňajú, je neprípustné. Pokiaľ neexistuje v ako osobitnom predpise (lex specialis) pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na (ako je to v ust. ), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva, ak je majiteľom účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ.“ Zo záverov citovaných v bode 2 a 3 tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že toto je relevantný judikát, ktorý súd musí aplikovať na uplatnený nárok a nie ako nesprávne a nelogicky sa odvolával žalobca na KS BA zo dňa 21.5.2019. Keďže žalovaný je

fyzickou osobou a takto je aj označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu, podaného na súdu dňa 25.2.2013, ešte na Okresný súd Bratislava I, pod č. k. , konkrétne ako Ing. Juraj Ružbacký, Švábska 43, 080 05 Prešov, potom by bolo právne irelevantné, pokiaľ by súd si mal osvojiť obsah vyjadrenia žalobcu, že uplatnený nárok a plynutie premlčania vyplýva z , lebo skutočne podľa hore citovanej ustálenej súdnej praxe NS SR žalovaným je fyzická osoba, na ktorú je potrebné aplikovať vrátane ust. - 101 .

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.10.2019, okrem iného uviedol, že na doplnenie svojho stanoviska zo dňa 2.10.2019 uvádza, že okrem záväzného judikátu podľa uznesenia NS SR zo dňa 8.6.2016, je nepochybne potvrdené, že takýto postulát akceptujú i iné súdu SR pri posudzovaní nárokov žalobcu voči žalovaným, ktorí majú právne postavenie fyzickej osoby. Na podporu vyššie uvedeného, právny zástupca žalovaného uviedol i právne závery Okresného súdu v Topoľčanoch, resp. Krajského súdu v Nitre v konaní . Tak ako žalovaný uviedol vo svojom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, žalovaný naďalej trvá na ním vznesenej námietke premlčania, lebo nárok žalobcu zanikol, a to podľa ust. , 101 . V zmysle toho nárok žalobcu zanikol a súd má povinnosť žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému 100 % náhradu trov konania.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2019, okrem iného uviedol, že účet majiteľa mohlo SCP zriadiť dvoma spôsobmi, a to buď: a) Typ 1: podľa ust. , podľa ktorého bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe kupónovej privatizácie, pričom písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu nevyžadoval, teda právny vzťah vznikol priamo zo zákona, alebo b) Typ 2: podľa ust. , podľa ktorého ostatným osobám zriadi SCP účet majiteľa na ich žiadosť, čiže právny vzťah vznikol na základe uzatvorenej zmluvy. Okrem zriadenia účtu 92 SCP v zmysle ust. ukladal povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľov cenných papierov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Zároveň tento zákon v ust. definuje právny vzťah medzi SCP a majiteľmi účtov ako obchodnoprávny. Uvedené ustanovenie považuje žalobca za kľúčové k pochopeniu rozdielnych rozhodnutí súdov v tejto veci. S rozvojom kapitálového trhu nastala potreba zmeny koncepcie vedenia účtov majiteľov, preto bol prijatý nový zákon . Prijatím zákona s účinnosťou od 1.1.2002 bolo SCP podľa ust. povinné do 31.12.2002 podať žiadosť o povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára podľa nového zákona. Túto povinnosť si SCP splnilo a dňa 28.8.2003 vydáva Úrad pre finančný trh rozhodnutie, v ktorom udeľuje SCP povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára s nový obchodným menom „Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „CDCP“). priniesol do vedenia účtov majiteľov rozsiahle zmeny, čo vyústilo do pomerne komplikovanej právnej úpravy. Účelom novej právnej úpravy totiž, okrem iného bolo, aby sa služba vedenia účtu majiteľa cenných papierov stala bežnou komerčnou službou za odplatu, ktorú budú poskytovať najmä členovia CDCP, ktorými sa mali stať najmä banky a obchodníci s cennými papiermi. Z tohto dôvodu zaviedol nové možnosti týkajúce sa zriadenia vedenia účtu majiteľa, a to: a) Typ 3: účet majiteľa zriadený podľa ust. , podľa ktorého CDCP zriadi účet majiteľa pre každého člena, ktorému udelí členstvo + štátnemu orgánu alebo Fondu národného majetku, alebo b) Typ 4: účet majiteľa zriadený podľa ust. , podľa ktorého člen CDCP môže na základe žiadosti zriadiť účet majiteľa FO alebo PO. Aj v ust. jednoznačne určil, že aj pre tieto nové typy účtov majiteľov (Typ 3 a Typ 4) platí, že sa budú posudzovať podľa , bez ohľadu na druh subjektov. O ust. súdu často krát opierajú svoje stanoviská týkajúce sa občianskoprávnej povahy veci s odôvodnením, že nakoľko v tomto ustanovení nie je explicitne stanovené, že obchodnoprávna povaha sa týka aj vzťahov medzi CDCP a majiteľmi účtov (Typ 1 a Typ 2) nie je možné analogické použitie takéhoto odkazu na iné právne vzťahy. CDCP s týmto záverom súdom súhlasí, nakoľko predmetné ustanovenie rieši právny režim účtov Typu 3 a Typu 4, avšak nesúhlasí s druhou časťou argumentácie súdov, že neexistuje priam odkazy, ktorý by účty Typu 1 a Typu 2 definoval ako obchodnoprávne. sa okrem zavedenia nový typov účtov musel vysporiadať s úpravou vzťahov vzniknutých pred účinnosťou tohto zákona, teda s účtami Typu 1 a Typu 2 vzniknutých podľa . v prvom rade v ust. určil, že ustanovenia tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pričom však vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, teda , ak tento zákon

neustanovuje inak. zároveň v ust. určil, že účet majiteľa zriadený podľa vedie CDCP aj naďalej a považuje sa za evidenciu podľa . Z uvedeného je zrejmé, že účty Typu 1 a Typu 2 nezanikli a ich vznik a povahu je nutné posudzovať podľa , ktorý v ust. jednoznačne definovať ich obchodnoprávny charakter. Rozhodnutia niektorých súdov obsahujú odôvodnenia, ktoré sa nestotožňujú s uvedenými závermi a uvádzajú, že účty zriadené podľa zanikli a je nutné ich posudzovať podľa , pričom tým, že v chýba zmienka o tom, že obchodnoprávna povaha sa vzťahuje aj na tieto účty, je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis . Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedený záver je v rozpore s výkladom a , žalobca je toho názoru, že aj v tomto prípade je nutné posudzovať takýto vzťah ako obchodnoprávny vychádzajúc z ústavného princípu rovnosti a použitého výkladu. Materiálna rovnosť predstavuje opak rovnosti formálnej. Zatiaľ, čo formálna spravodlivosť kladie požiadavku na rovnosť v okamžiku aplikácie normy, materiálna rovnosť sa naproti tomu snaží o individuálne zhodnotenie situácie, berúc na okolnosť rôzne situácie ako hodnotiace kritériá a zaujíma sa rovnako o výsledný dopad. To nám umožňuje dosiahnuť reálnej rovnosti tam, kde táto kvôli formálnych medzerám chýba. V prípade, že pripustíme skutočnosť, že je jediným platným ustanovením, ktoré upravuje obchodnoprávnu povahu vzťahu vedenia účtu majiteľa je namieste otázka, prečo zákonodarca do predmetného ustanovenia nezahrnul aj vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov Typu 1 a Typu 2, keď aj v pôvodnom zákone bol tento vzťah definovaný ako obchodnoprávny. V tomto prípade totiž dochádza k situácii, kedy pri tom istom predmete vzťahu, ktorým je účet majiteľa cenných papierov a tom istom okruhu subjektov vzťahu, ktorými sú na jednej strane PO (členovia CDCP alebo CDCP) na druhej strany majitelia účtov (PO alebo FO) dochádzalo k rozdielnemu hodnoteniu týchto vzťahov a nárokov z nich vzniknutých, kedy v prípade vzťahu člen CDCP vs. majiteľ účtu (Typ 4) ide v zmysle o obchodnoprávny vzťah a v prípade CDCP vs. majiteľ účtu (Typ 1 a ) vďaka chýbajúcemu ustanoveniu o občianskoprávny vzťah. Je teda zrejmé, že v tomto prípade by došlo k zásadnému narušeniu princípu materiálnej rovnosti pred zákonom, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. V prípadoch, kedy z právneho predpisu nie je možné jednoznačne vyčítať, aké právne normy sa na danú skutkovú podstatu majú aplikovať na pochopenie daného kontextu je nutné použiť niektorú z výkladových metód, v tomto prípade analogický a teleologický výklad ustanovenia . Analogický výklad nahrádza chýbajúcu alebo nejasnú explicitnú úpravu na základe úpravy obsiahnutej v inom právnom predpise. Je zrejmé, že ak rovnaký právny vzťah ako vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov (Typ 1 a Typ 2) čo do predmetu a obsahu upravuje , je namieste ho použiť. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel predmetnej právnej normy. Je nepochybné, že zákonodarca či už v starom predpise () alebo v novom () v súvislosti s vedením účtu majiteľa uvažoval vždy len o obchodnoprávnej povahe tohto vzťahu. Uvedená skutočnosť súvisí s povahou cenných papierov, kedy neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov. Cenné papiere disponujú dvomi základnými funkciami, a to ekonomickou a právnou. Z ekonomického hľadiska je najvýznamnejšou funkciou cenných papierov funkcia akumulácie kapitálu a tvorby zdrojov financovania potrieb podnikateľskej sféry, verejného sektora a štátu. Druhou zásadnou funkciou cenných papierov je funkcia právna, ktorej súčasť tvorí prevodová funkcia. Prostredníctvom prevodovej funkcie cenné papiere podstatne uľahčujú obeh práva a obchod s nimi. Je zrejmé, že majiteľ cenného papiera ním disponuje za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania svojho majetku. Cenný papier teda nie je vec bežnej spotreby, ale slúži na zhodnocovanie finančných prostriedkov investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť na správe a riadení spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov. Skutočnosť, že cenné papiere na seba viažu obchodnoprávne využitie bez ohľadu na povahu subjektov potvrdzuje aj skutočnosť, že odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov je nutné v zmysle ust. považovať za absolútne obchody. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade použitia analogického a teleologického výkladu ust. možno toto ustanovenie rozšíriť aj na právne vzťahy týkajúce sa vedenia účtu majiteľa medzi CDCP a majiteľmi účtov. Kľúčom k tomu podľa akého právneho predpisu súd posúdi danú vec je skutočnosť, ako a či vôbec sa súd zaoberá otázkou . V prípadoch kedy súd rozhodne, že ide o občianskoprávny vzťah súdy bez odôvodnenia a v rozpore s platným právom rozhodnú, že keďže neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by vzťah posúdila ako obchodnoprávny (napriek tomu, že existuje) definujú tento vzťah ako občianskoprávny. Žalobca si dovoľuje súd požiadať, aby pri rozhodovaní vo veci posúdil danú vec aj vo vzťahu k predmetnému ustanoveniu.

11. Dňa 30.1.2020 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez jeho účasti.

12. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2020 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č.1000011343, faktúry č.9000012791, Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., účinného od 1.1.2010, Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 15.12.2008, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.9.2019, Výpisu z účtu majiteľa k 1.1.2010, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 2.10.2019, Doplnenia vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 3.10.2019, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.10.2019, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12.11.2019, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.1.2020, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

13. Žalobca vedie v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov ( a ). Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade s Cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, a to nasledovne:

- za rok 2009 faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura,

- za rok 2010 faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura.

14. Kompletné znenia Cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke žalobcu www.cdcp.sk. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry v uvedenom rozsahu neuhradil. Žalobca preto stále eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky za vedenie účtu majiteľa.

15. Podľa o cenných papieroch, stredisko zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov.

16. Podľa o cenných papieroch, právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a .

17. Podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), účet majiteľa obsahuje najmä a) číselné označenie účtu majiteľa a dátum jeho zriadenia, b) tieto údaje o majiteľovi účtu: 1. obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo, ak je právnickou osobou, 2. meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt, ak je fyzickou osobou, c) údaje o jednotlivých cenných papieroch, a to najmä 1. druh cenného papiera, jeho bližšie určenie z hľadiska jeho zastupiteľnosti, ISIN a ďalšie náležitosti cenného papiera, 2. počet kusov cenného papiera príslušnej emisie a ich podiel z takejto emisie, 3. obchodné mená alebo názvy, identifikačné čísla, spolumajiteľov cenného papiera, ak sú právnickými osobami, a veľkosť ich podielu alebo mená a priezviská a rodné čísla spolumajiteľov cenného papiera, ak sú fyzickými osobami, a veľkosť ich podielu, 4. údaj o registrácii pozastavenia práva nakladať a obmedzení výkonu tohto práva, 5. obchodné meno a sídlo obchodníka s cennými papiermi, ktorý cenný papier spravuje podľa alebo s ním hospodári podľa , 6. údaj o tom, či je cenný papier predmetom záložného práva, a identifikačné údaje záložného veriteľa,

d) identifikačné údaje podľa písmena b) osôb oprávnených nakladať s cennými papiermi evidovanými na účte majiteľa a rozsah tohto oprávnenia, e) identifikačné údaje podľa písmena b) osôb oprávnených požadovať údaje o týchto cenných papieroch a rozsah tohto oprávnenia, f) dátum a čas vykonania príslušného účtového zápisu na tomto účte majiteľa.

18. Podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), centrálny depozitár zriadi na žiadosť účet majiteľa aj centrálnemu depozitárovi, členovi, štátnemu orgánu konajúcemu v mene Slovenskej republiky a právnickej osobe podľa osobitného predpisu. 90ab) Centrálny depozitár môže zriadiť účet majiteľa aj inej právnickej osobe, ak je to uvedené v prevádzkovom poriadku.

19. Podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), pre iné právnické osoby ako osoby podľa odseku 2 alebo pre fyzické osoby môže zriadiť účet majiteľa člen. Člen zriadi účet majiteľa právnickej osobe alebo fyzickej osobe aj na žiadosť obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, emitenta alebo burzy cenných papierov.

20. Podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), číselné označenie účtu majiteľa oznámi centrálny depozitár alebo člen iba osobe, ktorej tento účet majiteľa zriadil, a to bezodkladne po zriadení účtu majiteľa.

21. Podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a .

22. Podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

24. Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

25. Podľa , pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca vedie v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov ( a ). Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade s Cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, a to nasledovne:

- za rok 2009 faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura,

- za rok 2010 faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura.

27. Kompletné znenia Cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke žalobcu www.cdcp.sk. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry v uvedenom rozsahu neuhradil. Žalobca preto stále eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky za vedenie účtu majiteľa. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje celkovo sumu 307,75 eura. Súd preto

oprávnenej žalobe žalobu o zaplatenia sumy 307,75 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.

28. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vznesené v priebehu tohto konania, je potrebné uviesť, že sa s nimi podrobne vysporiadal samotný žalobca, a preto súd na jeho právnu argumentáciu v podstatnej miere nadviazal. V dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1991 a 1992, vznikla, okrem iného potreba centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú o cenných papieroch (ďalej len „“). Zaknihovaný cenný papier je v zmysle ust. zápis v evidencii ustanovenej zákonom. V zmysle vedením zákonom ustanovenej evidencie zaknihovaných cenných papierov štát poveruje „Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s.“ (ďalej len „SCP“), ktorý bol právnym predchodcom žalobcu. Podľa ust. bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, čo žalobca voči žalovanému splnil. Písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu nevyžadoval. Okrem zriadenia účtu SCP v zmysle ukladal povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľov cenných papieroch v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov z kupónovej privatizácie teda vznikol priamo na základe , nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle ust. a nasl. . V zmysle ust. právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi, okrem iného . Keďže zákon bol nahradený o cenných papieroch a investičných službách v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ust. bolo vo vzťahu k majiteľom účtov ponechané v platnosti v spojitosti s ust. , ktorý ustanovil, že vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákon sa posudzujú podľa doterajších predpisov, čo súvisí so zákazom retroaktivity právnych predpisov. Zmena v obsahu právneho vzťahu, ktorej dôsledkom by bolo podriadenie tohto právneho vzťahu právnej úprave by totiž musela vyplývať z právneho predpisu alebo dohody zmluvných strán a ani jedna z uvedených podmienok v danom prípade splnená nebola. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Podľa je premlčacia lehota v prípade obchodnoprávnych vzťahov 4 roky. Právo na plnenie možno na súde vymáhať po splatnosti záväzku, teda v prípade fa č. 9000012791 začiatok premlčacej lehoty začína 16.2.2010 a v prípade fa č. 100001343 dňa 1.3.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 3.1.2014 pri aplikovaní 4 ročnej premlčacej lehoty, právny nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalovaný mal na účte majiteľa evidované cenné papiere, ktorých bol zároveň vlastníkom, a to aj po tom čo časť z nich previedol na FNM SR. K údajnému nedoručeniu faktúr je potrebné uviesť, že faktúry boli prílohou žalobného návrhu, ktorý žalovaný preukázateľné obdŕžal, napriek tomu ich však do dnešného dňa neuhradil.

29. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.