Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/69/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci navrhovateľky: U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, U., proti matke: U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, U., zastúpená: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, advokátka so sídlom Čilistovská 12, Šamorín, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -106 zo dňa 06. februára 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie zaviazal matku platiť navrhovateľke výživné vo výške 130,00 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc mesiacom február 2019. Dlžné výživné za obdobie od 14.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 593,70 eur je matka povinná platiť v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. O trovách rozhodol výrokom II. tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase podania návrhu museli odôvodnené výdavky navrhovateľky (§ 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine) presahovať sumu 155 eur mesačne, nakoľko navrhovateľka do tejto sumy nezahrnula (nevedela zahrnúť) výdavky na domácnosť (strava, energie a ďalšie súvisiace náklady), ktoré platí jej otec a o ktorých ona nemá vedomosť. Pokiaľ ide o priame navrhovateľkou vyčíslené výdavky na jej osobu, tieto súd vyhodnotil ako dôvodné v uvedenej sume s tým, že uznal za opodstatnenú sumu 30 eur na štúdium, keďže navrhovateľka je v maturitnom ročníku, s čím bežne súvisí zvýšená potreba kopírovania a tlače materiálov, návštevy knižníc a využívania dátových služieb (internet); rovnako uznal za opodstatnenú sumu 50 eur mesačne na dopravu - pri počte 20 pracovných (školských) dní v mesiaci ide o sumu 2,50 eur denne, čo na trase Q.-U. a príležitostne H. L. nepredstavuje neprimerané náklady (matka deklarovala náklady na dopravu 55 eur mesačne len v rámci U.). Aj keď si navrhovateľka aktuálne privyrába na základe dohôd o brigádnickej práci študentov, nemožno tieto jej príjmy považovať za nadobudnutie schopnosti sama sa živiť, nakoľko ide o príjmy príležitostné, ktoré neumožňujú zbaviť rodičov ich zákonnej vyživovacej povinnosti ani len sčasti. Takéto príjmy spravidla slúžia oprávneným osobám na úhradu vecí, ktoré nie je možné, resp. účelné zabezpečiť zo strany povinných osôb v rámci ich zákonnej vyživovacej povinnosti (ide o „nadštandard“, ktorý si oprávnená osoba zabezpečuje sama, vlastnou prácou).

3. Rozhodnutia súdov vo veciach výživného sa v ostatnom období zhodujú na tom, že výživné, ktoré hradí rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu. Napriek tvrdeniu matky, že jej výdavky sa rovnajú príjmom, resp. ich presahujú, súd v zmysle cit. ustanovení zákona o rodine s poukazom na prednosť výživného pred ostatnými výdavkami rodičov uložil matke prispievať na výživu navrhovateľky. Vychádzajúc z údajov o výške príjmu matky

s ohľadom na jej zhoršený zdravotný stav, ktorý má prognózu dlhšieho trvania, určil výživné na dolnej hranici, v rozsahu 20 % jej priemerného čistého mesačného príjmu; po zaokrúhlení ide o sumu 130 eur mesačne. Keďže sa nepreukázalo, že matka sa v čase od podania návrhu do 31.1.2019 podieľala na výžive navrhovateľky, súd za toto obdobie uložil matke povinnosť doplatiť aj dlžné výživné (17 dní v mesiaci september 2018 + mesiace október až december 2018 a január 2019), ktoré po zaokrúhlení predstavuje sumu 593,70 eur (73,67 eur + 4x130 eur). Vzhľadom na žiadosť matky umožnil splácanie dlžného výživného v splátkach. Keďže súdu neboli predložené údaje o výdavkoch otca na domácnosť, v ktorej navrhovateľka aktuálne býva, vychádzal z predpokladu, že ak sa otec bude podieľať na výžive navrhovateľky rovnakým percentom zo svojho príjmu ako matka (20 %), t.j. po zaokrúhlení sumou 290 eur mesačne, z ktorých 120 eur poskytuje navrhovateľke priamo, zvyšných 170 eur pokryje náklady na domácnosť a stravu pripadajúce na navrhovateľku v rámci jeho domácnosti. Spolu s výživným od matky tak budú zabezpečené všetky odôvodnené potreby navrhovateľky.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa .

5. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Matka namieta, že pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať výživné počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, nemožno priznať nárok súdnym rozhodnutím v období pred právoplatnosťou rozsudku, t.j. od 1.2.2019. Navyše, pokiaľ súd stanovil, že vyživovacia povinnosť začína od 1.2.2019. nie je právny dôvod a titul na zameškané výživné spätne od podania návrhu, t.j. od 14.9.2018 do 31.1.2019. Takýto postup súdu nie je správny a zákonný. Ako mohlo vzniknúť zameškané výživné pred 1.2.2019, pokiaľ súd stanovil vyživovaciu povinnosť od 1.2.2019. Navyše súd nekonal o návrhu navrhovateľky tak ako bol podaný, keďže podľa jej návrhu mal byť vznik vyživovacej povinnosti viazaný až na právoplatnosť rozhodnutia súdu, ktorá ešte nenastala. Súdom stanovené výživné je privysoké, nezodpovedá reálnym požiadavkám/výdavkom navrhovateľky a možnostiam matky. Z bodu 5. odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že navrhovateľka svoje výdavky vyčíslila na 155 eur mesačne. Súd však v bode 11. odôvodnenia predmetného rozsudku v rozpore s vykonaným dokazovaním a preukázanými výdavkami navrhovateľky uvádza. že "z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase podania návrhu museli odôvodnené výdavky navrhovateľky (§ 75 ods. l prvá veta zákona o rodine) presahovať sumu 155 eur mesačne, nakoľko navrhovateľka do tejto sumy nezahrnula (nevedela zahrnúť) výdavky na domácnosť (strava, energie a ďalšie súvisiace náklady), ktoré platí jej otec a o ktorých ona nemá vedomosť." Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Iné výdavky ako 155 eur navrhovateľka netvrdila a ani nepreukázala. Matka vo svojom podaní zo dňa 7.11.2018 žiadala, aby súd preskúmal príjmy a výdavky otca, tento návrh na dokazovanie však realizovaný nebol, údajne pre neprevzatie zásielky na strane otca resp. pre nezáujem navrhovateľky. Matka trvá na tom, že pokiaľ navrhovateľka uplatnila svoje mesačné výdavky v sume l55 eur, súd nemôže nahradiť dokazovanie a vôľu navrhovateľky svojou úvahou, že výdavky navrhovateľky museli presahovať 155 eur.

6. Matka trvá na tom, že medzi bežné potreby dieťaťa nepatria pohonné hmoty v sume 50 eur mesačne. Autobus mesačne z Q. do U. je určite neporovnateľne lacnejší. Navyše matka nevie o tom, že by navrhovateľka o takomto svojom výdavku predložila súdu dôkaz. Nie je správny postup súdu, pokiaľ porovnáva výdavok matky v sume 55 eur na dopravu s výdavkom navrhovateľky. Navrhovateľka je mladá, zdravá osoba, ktorá používa auto ako výraz svojho komfortu, nie nutnosti. Má zdravotné problémy, jej presun z domu do práce by pešo trval 20 minút, pričom pri jej dlhotrvajúcich zdravotných problémoch by sa do práce inak ako s autom nedostala.

7. Vychádzajúc z údajov o výške príjmu matky s ohľadom na jej zhoršený zdravotný stav, ktorý má prognózu dlhšieho trvania, určil výživné na dolnej hranici, v rozsahu 20 % jej priemerného čistého mesačného príjmu; po zaokrúhlení ide o sumu 130 eur mesačne. Súd však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy výdavkami preukázané tvrdenia matky, že jej výdavky sa rovnajú príjmom, resp. ich presahujú. Matka taktiež namieta výdavok navrhovateľky na školské potreby v sume 30 eur mesačne, takýto výdavok navrhovateľka nepreukázala žiadnymi bločkami či iným hodnoverným dôkazom. Podľa názoru matky, pokiaľ navrhovateľka preukázala svoje výdavky v sume 155 eur (z ktorých matka namieta výdavok 50 eur doprava mesačne a 30 eur školské potreby mesačne), pričom súd porovnal čistý prijem matky a čistý príjem otca, ktorý vo vzájomnom pomere je: Mesačný príjem otca v čistom je 1.480 eur a mesačný príjem matky v čistom je aktuálne 476,45 eur, čo je pomer 75 % v prospech otca a 25% v prospech matky, správne by bolo rozložiť vyživovaciu povinnosť v sume 155 eur (pokiaľ by navrhovateľka takéto výdavky aj reálne mala a preukázala ich) na otca 116 eur a 39 eur na

matku. Podľa názoru matky môžu byť výdavky navrhovateľky maximálne 75 eur mesačne, z ktorých 25 % pripadajúcich na matku je 18,75 eur. Matka sa rozhodla počnúc mesiacom február 2019 prispievať dobrovoľne na výživu navrhovateľky sumou 29,00 eur prevodom na účet navrhovateľky. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľka uviedla, že si šetrí na auto, a teda nemôže byť v stave hmotnej núdze, naopak, uvedené signalizuje prebytok finančných prostriedkov. Taktiež súd opomenul vziať do úvahy, že navrhovateľka poberá rodinné prídavky v sume cca 24 eur mesačne, ako aj tú skutočnosť, že otec uplatňuje na navrhovateľku daňový bonus.

8. Matka uvádza, že sa dozvedela, že navrhovateľka holduje alkoholu, chodí po chatách, častokrát ju ľudia vídajú pod vplyvom alkoholu. Matka si myslí, že spôsob života, aký si navrhovateľka vybrala nie je správny, no momentálne to nevie ovplyvniť. Matka si rovnako myslí, že pokiaľ navrhovateľka má na to, aby sa zúčastňovala alkoholických večierkov, na tomto sa matka nemieni podieľať finančne a v tomto navrhovateľku podporovať.

9. Z bodu 14. predmetného rozsudku vyplýva, že "Keďže súdu neboli predložené údaje o výdavkoch otca na domácnosť, v ktorej navrhovateľka aktuálne býva, vychádzal z predpokladu, že ak sa otec bude podieľať na výžive navrhovateľky rovnakým percentom zo svojho príjmu ako matka (20 %), t.j. po zaokrúhlení sumou 290 eur mesačne, z ktorých 120 eur poskytuje navrhovateľke priamo, zvyšných 170 eur pokryje náklady na domácnosť a stravu pripadajúce na navrhovateľku v rámci jeho domácnosti. Spolu s výživným od matky tak budú zabezpečené všetky odôvodnené potreby navrhovateľky." Takýto postup súdu nie je správny a zákonný. Súd nemôže pri svojom úsudku vychádzať z predpokladu, ale iba z predložených dôkazov. Navyše záver súdu, že otec poskytuje navrhovateľke 120 eur priamo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní záver súdu o výdavkoch otca na domácnosť v sume 170 eur mesačne. Matka žiada, aby odvolací súd predmetný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. -106 zo dňa 6.2.2019 zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie event., aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. -106 zo dňa 6.2.2019 tak, že sa návrh navrhovateľky zamieta, s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. K odvolaniu matky sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že stanovené výživné pokladá k vzhľadom k súčasnej dobe a stavu ako adekvátne. Náklady predložila a v dnešnej dobe sa ešte zvýšili a to vzhľadom k skutočnosti, že má podanú žiadosť na vysokú školu a príprava na fyzické prijímacie pohovory si vyžaduje navyše tréningy plávania a fítness vzhľadom k náročnosti. V prípade prijatia na Vysokú školu sa výdavky ešte zvýšia. Čo sa dokladania príjmov a výdavkov jej otca týka, tak toto bolo na základe žiadosti súdu osobne podané v podateľni krátko po prepustení jej otca z nemocnice. Otec odovzdal súdu všetky príjmy aj výdavky podložené dôkazmi a potrebnými dokladmi. Už nie je dieťa, má svoj život, svoje povinnosti a plány do budúcnosti. Žijú v dobe, kde pohonné hmoty nemusia patriť do bežných potrieb, ale vzhľadom k okolnostiam je auto jednoducho potrebné, pretože autobusy z Q. a späť nechodia v 10 minútových intervaloch a čas je dnes dôležitý a je ho veľmi málo. Preto je presun medzi povinnosťami a aktivitami možný len autom, pretože inak sa proste nedá stíhať. Navyše stará Škoda Felícia nie je žiadny komfort. Čo sa týka autobusu, pravdepodobne bude cestovať do Bratislavy a tam aj autobus s MHD v rámci mesta ju vyjde približne rovnako, ak nie viac. Dôkaz doložila a ten aj súd akceptoval. Všetko čo sa dalo podložila a vydokladovala a nemá problém vydokladovať výdavky aj v budúcnosti.

11. Snaží sa šetriť si na auto, ale žiaľ nedá sa moc veľa ušetriť. Podotýka, že otec jej vypomáha nad rámec. Okrem bývania, stravy, tepla a všetkými nákladmi s tým spojenými jej dáva 120 eur mesačne, plus stravné lístky v hodnote 20.- eur, plus ak treba aj niečo navyše, ak má navyše nepredpokladaný výdavok. Otec žiadny daňový bonus nepoberá a to, že sa snaží privyrábať si brigádami je jej dobrá vôľa a snaha. Odmieta obvinenie z toho, že holduje alkoholu, že chodí po chatách a podobne. Bola s priateľmi na chate na Silvestra, čo je celkom bežná a normálna vec. Bola aj v kaviarni sadnúť si na pohár vína s priateľom, keď nemusela šoférovať, čo je tiež bežná vec. To, že bola raz na chate s priateľmi a raz za čas si sadnúť v kaviarni na kávu, alebo na pohár vína neoprávňuje odporkyňu nazývať ju alkoholičkou a tvrdiť o nej, že je to jej štýl života. Navyše sa pripravuje na prijímacie skúšky na vysokú školu, čo zahŕňa fyzickú prípravu a nemôže si dovoliť vystavovať moje telo záťaži, ako je nadmerná konzumácia alkoholu. Ona si chodí na dovolenky po Európe a užíva si, a to nie lacné dovolenky v Chorvátsku napríklad. Keďže obdobie od dnes spätne už prežila, tak týmto vyjadrením oznamuje, že nemá potrebu od svojej matky

- odporkyne žiadať výživné za doterajšie obdobie spätne, ako určil súd. Tejto sumy, podľa rozhodnutia súdu 593,70.- eur sa aj napriek tomu, že by jej to pomohlo, vzdáva v prospech odporkyne.

12. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadrila matka. Uviedla, že v čase posledného pojednávania vo veci, do vyhlásenia rozsudku na pojednávaní neboli zo strany otca a navrhovateľky predložené žiadne doklady o výdavkoch otca. Nie je pravdou, že súd rozhodol na podklade dôkazov predložených otcom, samotný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že zo strany otca neboli predložené žiadne dôkazy. Navrhovateľka nepredložila doklad k žiadnemu svojmu tvrdeniu uvedenému v podaní zo dňa 25.3.2019. Matka trvá na tom, že medzi bežné a nevyhnutné výdavky dieťaťa nepatria pohonné hmoty. So vzdaním sa nároku navrhovateľky na 593,70 eur titulom spätného výživného matka súhlasí. Uvádza, že aj posielanie minimálneho výživného 29 eur matku finančne zaťažuje do takej miery, že sama matka si nevie následne zabezpečiť nevyhnutné potreby na život.

13. K vyjadreniu matky sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že otec osobne zaniesol doklady za jeho výdavky na súd v Dunajskej Strede. I keď nepredložila doklady, čo sa týka prípravy na prijímacie konanie na VŠ, predsa len je dnes študentkou Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Vyjadrila sa tiež k svojmu vzťahu s matkou a na záver uviedla, že sa zaujíma o novú štátnu službu kadeta, s čím sa spája aj minimálna mzda. V prípade úspešného vykonania prijímacích skúšok bude mať možnosť stať sa kadetom. V prípade nástupu do tejto štátnej služby nevie, či budem mať nárok na výživné, preto žiada súd aby v tejto veci rozhodol aj s ohľadom na možnú skutočnosť nástupu do štátnej služby.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s - ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

15. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 250 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Súd I. inštancie vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľky a zaviazal matku platiť navrhovateľke výživné vo výške 130,00 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc mesiacom február 2019. Dlžné výživné za obdobie od 14.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 593,70 eur je matka povinná platiť v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

17. S prihliadnutím na rozsah odvolania matky, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie výroku rozsudku súdu I. inštancie, ktorým súd zaviazal matku navrhovateľky na platenie výživného v sume 130 eur s účinnosťou od februára 2019 a dlžné výživné, keď matka namietala prekročenie návrhu navrhovateľky, poukazovala tiež na tú skutočnosť, že súd nesprávne rozhodol aj o dlžnom výživnom, keď o ňom rozhodol za mesiace predchádzajúce určeniu vyživovacej povinnosti, súdom stanovené výživné je privysoké, nezodpovedá reálnym požiadavkám/výdavkom navrhovateľky a možnostiam matky, poukazovala na to, že súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal z vykonaného dokazovania a neprihliadol na jej možnosti a schopnosti.

18. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa , Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

23. V konaniach podľa , ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nebude viazaný rozsahom návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nebude viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a pod. V tomto prípade postačuje, že konanie sa mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je ovládané dispozičným princípom, t.j. môže sa začať len na návrh. Skutočnosť, že konanie možno začať len na návrh sa prejavuje aj v ďalších dispozičných úkonoch, ktoré sú charakteristické pre civilný proces. V tomto druhu konaní je súd viazaný petitom návrhu na začatie konania. Pokiaľ navrhovateľ žiada určiť výživné na jeho osobu vo výške 300 eur, ale súd je toho názoru, že návrh je dôvodný len čo do výšky 200 eur, v enunciáte rozhodnutia zaviaže povinného k vyživovacej povinnosti prispievať na výživu touto sumou a vo zvyšku návrh zamietne. Rovnako súd nemôže priznať výživné na plnoletú osobu vo vyššej časti, ako by si navrhovateľ v návrhu uplatňoval. Ani dispozičný princíp však neredukuje povinnosť súdu, ktorá vyplýva z článku a je v spojení s a 36 .

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka matky v tom, že súd prekročil rozsah návrhu navrhovateľky bola dôvodná. Súd pochybil pokiaľ určil vyživovaciu povinnosť matky nad rozsah navrhnutý navrhovateľkou (to je určil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od februára 2019), a rovnako tak aj v prípade dlžného výživného dokonca za obdobie od 14.9.2018 do 31.1.2019. Súd I. inštancie nezdôvodnil svoj postup, vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu určil vyživovaciu povinnosť práve od februára 2019, z akého dôvodu určil dlžné výživné za obdobie od 14.9.2018 do 31.1.2019, pokiaľ určil výživné od februára 2019 (aj keď navrhovateľka v odvolacom konaní v tejto časti zobrala návrh späť) a napokon pochybil aj v tom, že pokiaľ nevyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu (navrhovateľka žiadala výživné vo výške 250 eur), jeho povinnosťou bolo návrhu vo zvyšnej časti zamietnuť. Už len z týchto dôvodov bolo preto nevyhnutné rozhodnutie súdu I. inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

25. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase rozhodnutia súdu I. inštancie navrhovateľka študovala vo 4. ročníku strednej školy, bývala u otca. Príležitostne brigádovala a svoje výdavky vyčíslila na sumu 155 eur, pričom osobitným výdavkom boli šaty na stužkovú v sume 100 eur a doplnky v sume 30 eur. Okrem príjmu z brigád, dostáva rodinné prídavky vo výške 24 eur a otec jej prispieva sumou 120 eur mesačne.

28. Aj keď ide o návrhové konanie, súd bol povinný zisťovať pomery nielen na strane matky, ale aj otca, u ktorého navrhovateľka býva a ktorý má taktiež vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. súd I. inštancie nedostatočne zistil pomery na strane oboch rodičov, aby mohol o výživnom rozhodnúť. Matka namietala niektoré výdavky navrhovateľky (náklady na dopravu a štúdium). Treba mať na zreteli, že z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Navyše vychádzajúc z poznatkov zo súdnej praxe, nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe. Zároveň treba vychádzať aj zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Súd I. inštancie však nedostatočne zisťoval pomery strán. Je pravdou, že otec navrhovateľky predložil listinné dôkazy, avšak stalo sa tak potom ako rozhodol súd I. inštancie, preto na tieto prihliadnuť nemohol. Je nutné stotožniť sa aj s námietkou matky, ktorej príjem je v porovnaní s príjmom otca navrhovateľky podstatne nižší a má aj zdravotné problémy. Na uvedené súd neprihliadol, resp. z odôvodnenia uvedené nevyplýva a nie je zrejmé, akým spôsobom sa s uvedeným súd vysporiadal, ako zohľadnil jej výdavky, keď uviedol iba tú skutočnosť, že vychádzal z jej príjmu s ohľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav bez bližšej konkretizácie.

29. Je nepochybné, že navrhovateľka je dospelá žena, ktorá má už podstatne vyššie nároky a výdavky ako maloletí, a na tieto je potrebné i prihliadnuť. Ani odvolaciemu súdu sa suma 50 eur mesačne ako náklady na cestovné nejaví ako vysoká. Pokiaľ išlo o náklady na štúdium vo výške 30 eur mesačne, tu nie je zrejmé o aké konkrétne náklady išlo, aj keď s ohľadom na maturitný ročník ani tieto nie sú vylúčené. Je však potrebné skúmať a zisťovať pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktorí voči nej majú vyživovaciu povinnosť, a súd pri svojom rozhodovaní má vychádzať zo skutočností, ktoré sú preukázané, resp. všeobecne známe. Za účelom zistenia všetkých podstatných faktorov na určenie výživného, mal súd I. inštancie vykonať dokazovanie výsluchom strán, resp. aj ďalšími dôkazmi, čo ale neurobil v dostatočnej miere. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potom záver súdu o výške výživného predčasný a s ohľadom na už vyššie uvedené nesprávny.

30. Všetky tieto nedostatky v konaní boli dôvodom pre odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zrušil s použitím a v spojení s a 36 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

31. V ďalšom konaní preto už v naznačenom smere doplní súd dokazovanie, zistí zárobkové a majetkové pomery otca, vypočuje navrhovateľku k jej výdavkom, prípadne doplní dokazovanie za účelom zistenia pomerov, možností a schopnosti oboch rodičov, pomerov navrhovateľky a až takto po doplnenom dokazovaní bude môcť súd znovu o vyživovacej povinnosti rozhodnúť, pričom ale musí vychádzať z návrhu navrhovateľky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

32. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).