Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave na Mlynských nivách č. 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine na ul. Jilemnického č. 30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej Q. J., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v B. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.426,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.5.2019, č.k. -138 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie finančného zadosťučinenia. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená v mesiaci december roku 2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver v dohodnutých splátkach vrátiť.

3. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania. Z dikcie ust. veta druhá vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z predžalobnej upomienky bolo zistené, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú dňa 27.2.2015, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december roku 2014 pristúpi k zosplatneniu úveru. V čase vyhotovenia predžalobnej upomienky bola žalovaná v omeškaní so splátkou za december roku 2014. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila poslednú splátku pred zosplatnením dňa 2.1.2015 vo výške 124,76 eur, ktorou však uhrádzala splátky za mesiace október a november roku 2014. Splátka za mesiac december roku 2014 uhradená nebola ani v čase zosplatnenia úveru a v dôsledku tejto neuhradenej splátky došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Žalobca podal žalobu na súde dňa 23.2.2018, teda zjavne oneskorene po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu je teda premlčaný.

4. Okrem toho po preskúmaní podmienok uzatvorenej úverovej zmluvy sa zistilo, že táto neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v ust. a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako termín konečnej splatnosti úveru je uvedený december 2018. Účelom tohto zákonného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný ako dlho je povinný splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet

splátok). Určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve nemožno považovať za súladné s ust. Ak samotná zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania. Uvedené má za následok s poukazom na ust. , že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalovaná v konaní žiadala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur, pričom sa opierala o ust. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nezdôvodnila jednak dôvody a jednak ani výšku uplatňovaného finančného zadosťučinenia. Podmienkou na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by mal byť aj vznik ujmy v nemateriálnej sfére spotrebiteľa, pretože iba podľa závažnosti, rozsahu a intenzity tejto ujmy je možné preskúmateľne určiť, aké finančné zadosťučinenie je primerané. Úvaha o výške, t.j. primeranosti finančného zadosťučinenia totiž nesmie byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Vznik žiadnej ujmy žalovaná netvrdila a je povinnosťou žalovanej takúto ujmu nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Vzhľadom na uvedené žalovanej náhrada na finančné zadosťučinenie priznaná nebola.

7. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. .

8. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výrokom o zamietnutí žaloby a trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Podľa ust. , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku, teda na prvú nesplatenú. Žalobca mal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 15-tich splátok evidoval úhrady 11- tich splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania s 12-tou splátkou ako prvou celou neuhradenou splatnou dňa 20.12.2014. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 12 bod 12.4 zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.3.2015, pričom 3- ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.3.2013. Nakoľko žalobca podal žalobu pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť 3 po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky je zrejmé, že táto listina nikde neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.12.2014. Samotný text uvádza, že v prípade neuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaná nepodnikla po výzve kroky smerujúce k splateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku, nakoľko pokiaľ veriteľ neuplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre niektorú splátku do splatnosti nasledujúcej splátky, obnovuje sa mu uvedené právo v prípade každej ďalšej splátky. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil. Nakoľko platné právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné meniť toto oprávnenie na povinnosť, nakoľko tým dochádza k zásahu do jeho zákonných práv. Žalobca ako veriteľ nemohol zosplatniť úver skôr než 19.4.2015, nakoľko v predžalobnej upomienke bola žalovanej poskytnutá lehota na plnenie do dátumu 5.4.2015.

9. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ust. , teda, že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ust. je nutné poznamenať, že ak sa žalovaná dostala do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.12.2014, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po 3 mesiacoch od danej splátky. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát uplatniť najskôr dňom 20.3.2015, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Je taktiež neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Právne posúdenie súdu má za následok skrátenie zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej doby o 3 mesiace. Takéto posúdenie je narušením ústavnoprávneho princípu právnej istoty veriteľa v zmysle , ktorý v dôsledku súdnej modifikácie jasného a zrozumiteľného zákonného ustanovenia je ukracovaný na svojich právach a nemôže tak očakávať spravodlivé a právne korektné rozhodnutie vo veci.

10. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa ust. sa poukázalo na výrok rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila, sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky sú splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 zmluvných podmienok do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.3 zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60-tich mesiacov pripadá na dátum 20.12.2018. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru sa poukázalo na to, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaná prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami bola oboznámená a mala tak vedomosť o dobe trvania úveru, ako aj o termíne konečnej splatnosti.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Ustanovenie teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

15. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

16. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu , ktorým je ustanovenie upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. , ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

17. Ust. , ako aj ust. tohto právneho predpisu upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. , podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby počiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15-dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.2.2015 (č.l. 13 spisu) právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december roku 2014. Následne podaním zo dňa 29.4.2015 (č.l. 17 spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s tým, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Právny predchodca žalobcu teda bez akýchkoľvek pochybností vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci december roku 2014 a odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh. Žalovaná sa nezaplatením splátky splatnej dňa 20.12.2014 riadne a včas dostala do omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu žalovanej s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. 3-ročná premlčacia doba vyplývajúca z ust. vety druhej tak uplynula najneskôr dňa 20.12.2017. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 23.2.2018, teda oneskorene, v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej žalobcovi nebolo možné takto premlčané právo priznať ( ).

18. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).