Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: C., v zast. opatrovníkom: O., právne zast.: B., proti žalovanej: E., o určenie, že žalobkyni patria členské práva a povinnosti k družstevnému bytu a iné, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. decembra 2019, č.k. -40, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žalovanej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáha, aby súd určil že jej patria členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na ul. C., na X. poschodí, nachádzajúcom sa v obci a katastrálnom území K. spolu s nájomným právom. Uviedla, že v roku 2016 bola súdnym rozhodnutím čiastočne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, v dôsledku čoho je spôsobilá disponovať len s finančnou čiastkou v sume 10,- eur týždenne bez súhlasu opatrovníka, ktorým je jej manžel, ktorý ju zastupuje aj v tomto spore, ktorým rozhodnutím bolo tiež určené, že nie je oprávnená vykonávať majetkovoprávne a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet. V znaleckom posudku vypracovanom v priebehu konania o čiastočné obmedzenie jej spôsobilosti znalec konštatoval, že narušený psychický stav osoby žalobkyne je trvalý a očakávať zlepšenie jej stavu do budúcnosti v dôsledku liečenia a užívania liekov je veľmi málo pravdepodobné s tým, že sa jedná o ochorenie, ktoré nie je len prechodného typu, a ktorého prognóza čo do vyliečenia je zlá, pričom poukázal na to, že problémy sú zistené od jej sedemnástich rokov. Dňa 09.07.2013 bola medzi žalobkyňou ako pôvodným nájomcom a žalovanou ako novým nájomcom uzavretá "Vzájomná dohoda o prevode členských práv a povinnosti" k X- izbovému družstevnému bytu na ul. C. XXXX/X - XX, na X poschodí, nachádzajúcemu sa v obci a kat. úz. K. (ďalej len ako "Dohoda"), ku ktorej sa žalobkyňa dostala až v mesiaci október 2019, kedy bola na vyžiadanie osobne vydaná jej zákonnému zástupcovi - opatrovníkovi O. M. zamestnankyňou K.. potom, ako jej rovnopisy vytiahnuté z archívu ešte zaniesla na podpis jej nadriadenému. Za účelom získania bližších informácií ohľadne uzatvorenia Dohody žalobkyňa prostredníctvom zákonného zástupcu - opatrovníka písomne požiadala K. o vyjadrenie s tým, že k Dohode uviedla, že išlo o "neoprávnený prevod bytu". K. jej poskytlo odpoveď zo dňa 21.10.2019. V jej závere uviedlo, že pri prevode bol

údajne aj O. M., na čo si po vyše 6 rokoch vraj pamätala ich nemenovaná zamestnankyňa (to však vylučuje aj absencia čísla jeho OP), a to s dovetkom, že ale aj tak jeho podpis nebol potrebný. Ešte v deň uzatvorenia Dohody, t.j. dňa 09.07.2013, bezprostredne potom ako si žalovaná na svoju osobu ako novú nájomníčku nechala previesť členské práva a povinnosti k v žalobe označenému družstevnému bytu, podala táto ako navrhovateľka na Okresný súd Bánovce nad Bebravou na osobu žalobkyne návrh na čiastočné pozbavenie (obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony k majetkovo právnym a dedičským úkonom, k bankovým a nebankovým pôžičkám, hypotékam a ďalším formám finančných a iných úverov" datovaný dňom 09.07.2013. Takýto návrh žalovaná odôvodnila tým, že u žalobkyne: "sa v priebehu posledných dvoch rokov stále viac prejavujú príznaky duševnej choroby týkajúcej sa neustáleho kupovania výherných žrebov, bratia úverov a pôžičiek od bankových a hlavne nebankových subjektov. Uvedený stav je dlhodobejší, ktorý má stúpajúcu tendenciu, čo znamená, že asi pred desiatimi rokmi matka predala všetko zlato (retiazky, prstene a pod) do záložne, aby získala finančné prostriedky, ktoré okamžite minula, ktorý návrh žalovaná doplnila podaním zo dňa 24.07.2013, v rámci ktorého uviedla, že dňa 24.07.2013 nastupuje žalobkyňa na psychiatrickú liečbu do Z. J., pričom k doplneniu priložila správu vyhotovenú psychiatrom M.. Q. C. dňa 19.07.2013, z ktorej obsahu priamo vyplýva: "Menovaná je dlhodobo psychiatricky liečená pre závažné duševné ochorenie, ktoré je trvalého charakteru, nevyliečiteľné, opakovane bola psychiatricky hospitalizovaná, prognóza do budúcna je zlá. Uvedené ochorenie oprávňuje začatie konania o čiastočnom resp. úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktoré zo psychiatrického hľadiska doporučujem." Citovanú správu psychiatra M.. Q. C. považuje žalobkyňa za osobitne relevantnú, nakoľko táto reflektuje a kvalifikovane popisuje stav jej duševného ochorenia iba 10 dní po uzatvorení spornej Dohody, ktorú na základe nej považuje žalobkyňa za absolútne neplatný právny úkon, a to jednak z toho dôvodu, že v čase jej uzatvorenia žalobkyňa na tento pre duševnú poruchu nebola právne schopnou (ust. ), ale rovnako tak aj pre jej rozpor s dobrými mravmi (ust. ). Hoci v čase uzatvorenia Dohody žalobkyňa ešte nebola formou súdneho rozhodnutia obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu závažného, nevyliečiteľného duševného ochorenia trvalého charakteru s negatívnou prognózou (duševná choroba v zmysle choromyseľnosti - zmiešaná forma schizoafektívnej psychózy cum defectu sanata), pre ktoré žalobkyňa už od 17 rokov nepretržite v intenzívnej ambulantnej a opakovane aj v ústavnej (Ústav Z. J.) psychiatrickej liečbe, preukázateľne žalobkyňa nebola schopná Dohodu platne uzavrieť. Žalovaná je dcérou žalobkyne, pričom v čase uzatvorenia Dohody bola ešte priezviskom "M.". V súčasnosti je už vydatá a používa priezvisko "P.". Žalovaná má však naďalej nahlásený trvalý pobyt na adrese C. XXXX/X - XX, C., a teda na adrese prislúchajúcej k družstevnému bytu, ku ktorému sú viažu členské práva a povinnosti, ktorých určenia v prospech žalobkyne sa žalobou žalobkyňa domáha. Súčasne strana žalobkyne podala i návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. , , , ktorým by súd žalovanej zakázal akékoľvek dispozície, t.j. darovanie, scudzenie, zaťaženie, obmedzenie prevodu a iné úkony s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu na ul. C. XXXX/X - XX, na X poschodí, nachádzajúcemu sa v obci a katastrálnom území K.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že má dôvodnú obavu (túto tiež umocňujú skutkovo a právne pochybné okolnosti za akých žalovaná členské práva a povinností k družstevnému bytu nadobudla), že po začatí konania sa žalovaná pokúsi zmariť účel žaloby tým, že s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu bude účelovo nakladať. Žalovaná má pritom vedomosť, že o členské práva a povinnosti k družstevnému bytu, ktoré žalobkyňu "donútila" na ňu previesť sa žalobkyňa začína zaujímať resp., že sa niečo okolo nich začína "diať".

3. Súd sa oboznámil so žalobou, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a za aplikácie ust. , , , , veta prvá, , , , , posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, pre neosvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy účastníkov prostredníctvom využitia tohto inštitútu. Dôvodil, že z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle a vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Z tvrdení žalobkyne a z preložených listín: Vzájomná dohoda o prevode členských práv a povinnosti" zo dňa 9.7.2013 a listiny K. zo dňa 21.10.2019 vyplýva, žalobkyňa práva a povinnosti spojené s družstevným bytom, ktorej jej bol dňa 1.11.1985 pridelený dňa 9.7.2013 previedla Vzájomnou dohodou o prevode členských práv a povinnosti na svoju dcéru - žalovanú, pričom predstavenstvo Vzájomnú dohodu o prevode členských práv a povinnosti zo dňa 9.7.2013 zobralo na vedomie uznesením č. XX/ XX/XX zo dňa 12.7.2013 mal súd za preukázané, že žalovanej ako členke K. prináležia toho času práva

a povinnosti vzťahujúce sa k bytu č. XX na ul. C. v K., čím mal za to, že žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku). Súd mal preukázané, že žalobkyňa v postavení prevodcu (ako pôvodný člen bytového družstva a nájomca) je účastníčkou právneho úkonu, dohody na základe ktorej členské práva k družstevnému bytu nadobudla žalovaná, ktorá dohoda je podľa žalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom z dôsledku neschopnosti žalobkyne takýto právny úkon urobiť, pretože žalobkyňa v čase jeho vykonania dňa 9.7.2013 trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju mohla robiť na tento právny úkon neschopnou, a to vzhľadom na závery vykonaného dokazovania znalcom v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. . Ďalej však súd k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že druhou podmienkou (okrem osvedčenia existencie práva) nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a ani z predložených dôkazov a najmä ani z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by žalovaná mala v úmysle so spornými právami (členskými právami v bytovom družstve) akýmkoľvek spôsobom nakladať, najmä ako tvrdí žalobkyňa ich darovať, scudziť, zaťažiť, obmedziť prevod a resp. inak s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu č.XX na ul. C. XXXX/X, na X poschodí nakladať. Za daného stavu by potom zásah do práv žalovanej bol zjavne neprimeraný. Preukázanie, osvedčenie týchto predpokladov spočíva práve na žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala, neosvedčila žiadnym spôsobom, že žalovaná skutočne a konkrétne má v úmysle nakladať s členskými právami v bytovom družstve. Žalobkyňa sama uvádza, že v byte ku ktorému sa viažu sporné členské práva a povinnosti má žalovaná naďalej i potom ako uzatvorila manželstvo vedenú adresu trvalého pobytu, z čoho možno dospieť k záveru, že žalovaná inú adresu trvalého pobytu toho času nemá a nebol ani osvedčený jej úmysel mať tento na inej adrese. Z tvrdení žalobkyne síce vyplýva, že žalovaná je toho času vydatá, avšak nie je zrejmé že jej titulom uzatvorenia manželstva aj vzniklo právo na bývanie v nejakej inej nehnuteľnosti slúžiacej jej za účelom trvalého uspokojovania potrieb bývania. Uvedené tiež preukazuje, že nie je na mieste obava o tom, že by žalovaná mohla a mala v úmysle s družstevným bytom (právami a povinnosťami k nemu sa viažucimi), ktorý do tohto času i toho času pre ňu "slúži i ako trvalý pobyt" nakladať. Žiadne okolnosti uvedené žalobkyňou v žalobe nenasvedčujú tomu, že je na mieste prevencia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len uviedla, že bezprostredne hroziaca ujma spočíva v tom, že má obavu, že sa žalovaná pokúsi účel žaloby zmariť tým, že s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu bude účelovo nakladať, čo však bez ďalšieho, t.j. bez rozhodných tvrdení žalobkyne (o konkrétnom existujúcom úmysle, prejavujúcom sa i navonok, žalovanej s právami nakladať), neosvedčuje bezprostredne hroziacu ujmu, a to ani na základe tvrdení žalobkyne, že žalovaná má mať vedomosť o tom, že sa žalobkyňa začína zaujímať o sporné členské práva a povinnosti k družstevnému bytu, resp., že sa niečo okolo nich začína "diať". S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že napadnuté uznesenie zmení a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ustanovení a (nesprávne skutkové a právne závery) namietala, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil existujúce skutočnosti vyplývajúce z obsahu žaloby a jej príloh, na ktorých zakladala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Opätovne poukazuje na to, že žalovaná si bezodplatne na seba previedla členské práva a povinnosti k družstevnému bytu, tiež že už v konaní výslovne namietala, že ju v jeden deň najskôr žalovaná donútila previesť na ňu členské práva k družstevnému bytu a následne na jej osobu podala na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, k čomu aj súdnym rozhodnutím napokon došlo. Podľa jej názoru išlo o zištný postup, vopred premyslený, a to pri súčasnej existencii skutočnosti, že žalovaná je jej dcérou. Napriek tomu, že žalovaná má vedomosť o tom, že dôchodok žalobkyne je nízky, dáva si od nej minimálne od roku 2015 pravidelne mesačne v prospech jej účtu vkladať peňažné sumy vo výške desiatok eur. Za tejto situácie potom podľa názoru žalobkyne reálne hrozí, že žalovaná uskutoční právne úkony, vedúce k sťaženiu vymoženia žalobkyňou uplatňovaných práv, respektíve vedúce k tomu, aby si majetkovú výhodu vyplývajúcu pre ňu, z pochybne nadobudnutých členských práv a povinnosti k družstevnému

bytu zachovala. Už len týmto podľa jej názoru je tu existencia zvýšenej hrozby v tomto smere a potreba usporiadania pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Poukazuje na to, že nemá istotu bývania, žalovaná jej poskytla predtým nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, že sa nemá čoho obávať, že v byte jej zriadila vecné bremeno doživotného bývania. Už len z toho, že sa žalobkyňa dotazovala na otázky spornej dohody, je zrejmé, že musela disponovať nejakým impulzom, že sa okolo bytu niečo začína diať. Žalobkyňa nevlastní žiadnu nehnuteľnosť vhodnú na bývanie. Už len tým je daná podľa jej názoru potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi. Spor vo veci samej môže trvať niekoľko rokov, počas ktorých nebude žalovanej reálne nič brániť, aby s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu nakladala. Bez neodkladného opatrenia sa žalobkyňa môže len spoľahnúť na to, že to snáď žalovaná neurobí. Týmto neodkladným opatrením by nedošlo k neprimeranému zásahu do práv žalovanej. Naopak, jeho nevydanie by mohlo mať v prípade krokov žalovanej fatálne následky. Podľa názoru právnych teoretikov, potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Poukázala tiež na to, že dňa 17.12.2019, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie, doručila tamojšiemu súdu prehlásenie jej zákonného zástupcu a manžela, O. M., ktorý má informácie o problémoch v manželstve žalovanej, ako aj o tom, že si rieši otázku vlastného bývania. Menovaný vyslovuje obavu, že by mohlo byť disponované s členskými právami k družstevnému bytu a že žalovaná by sa mohla pokúsiť získať finančné prostriedky za účelom riešenia jej vlastnej bytovej otázky. Podľa jej názoru osvedčila naplnenie zákonných predpokladov pre využitie požadovaného inštitútu. Je toho názoru, že ju nemožno zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel žalovanej, smerujúci k ohrozeniu práv, ktorých sa domáha žalobou. Ona nemá reálnu možnosť sa dozvedieť o tom, že žalovaná mala úmysel nakladať s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu, ktoré môže previesť, takpovediac, medzi štyrmi očami. Je iluzórne sa domnievať, že by žalovaná žalobkyňu o tom informovala. O tomto ju nebude napokon ochotné informovať ani K., keďže uzatvorením dohody prestala byť nájomcom, a teda je vylúčená možnosť získať informácie o pohnútkach žalovanej. Pokiaľ by sa to dozvedela, môže to byť už v čase, keď žalovaná s členskými právami a povinnosťami naloží. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na to, že trvalý pobyt žalovanej je stále adresovaný na adrese C. XXXX/ X K., z čoho tiež dovodzuje, že tu nie je na mieste obava, že by mala v úmysle s družstevným bytom nakladať, tak trvalý pobyt má len evidenčný charakter, a tento tam mala žalovaná nahlásený ešte pred uzatvorením samotnej dohody. To, že si trvalý pobyt neprehlásila na inú adresu nevylučuje, že by s členskými právami a povinnosťami nenakladala.

5. Po predložení veci odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní žalobkyne, odvolací súd postupom podľa , ods. 1 (keďže bude rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie), doručil žalovanej ako protistrane návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je súčasťou podanej žaloby vo veci samej, rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním, ako aj samotné odvolanie, s cieľom umožniť žalovanej sa k tomuto vyjadriť.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo sa k doručovaným písomnostiam vyjadriť.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( , ďalej "CSP") po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( ), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho zamietajúcej časti (výrok I.) ako vo výroku vecne správne podľa potvrdiť a v časti o trovách konania (výrok II.) za použ. zrušiť, keďže v tejto časti neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

9. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel z dôvodu, že nepovažoval za splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie posúdiac, že žalobkyňa podľa jeho názoru dostatočným spôsobom síce osvedčila svoje tvrdenia o existencii právneho vzťahu so žalovanou majúceho pôvod v dohode o prevode členských práv a povinností a s tým spojeného postavenia nájomcu viažuceho sa k družstevnému bytu č. XX na C. č. XXXX/X v K., ktorou žalobkyňa ako vlastníčka členského podielu previedla svoje členské práva a povinnosti na žalovanú, ako svoju dcéru, ktorej

neplatnosť tvrdí, domáhajúc sa vo veci samej určenia, že je nositeľkou týchto práv k bytu sa viažucich žalobkyňa, avšak neosvedčila existenciu naliehavej potreby poskytnutia jej ochrany prostredníctvom využitia tohto inštitútu, keďže jej tvrdenia o tom, že žalovaná môže mať úmysel s týmito nakladať, príkladmo tieto práva previesť na tretiu osobu, zostali len v rovine ničím neosvedčených tvrdení.

10. Žalobkyňa odvolaním namieta správnosť tohto záveru s poukazom na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil relevantné, v samotnej žalobe a návrhu tvrdené skutočnosti, ktoré podľa jej názoru dôvodne indikujú k potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami ako účastníkmi dotknutej dohody a to pre existenciu obavy na strane žalobkyne, že žalovaná by mohla s právami, ktoré boli predmetom prevodu nakladať.

11. Odvolací súd z hľadiska odvolacieho prieskumu po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, so zreteľom na podané odvolanie a v ňom produkované odvolacie dôvody uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery), posúdil námietky žalobkyne smerujúce proti zamietajúcemu výroku ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť v prospech nej priaznivejšie rozhodnutie v tejto jeho časti. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a z nich vyvodil správny právny záver o nesplnení zákonných podmienok pre vydanie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach naň odkazuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty danej veci.

12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza:

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporu sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musí pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, pretože hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho návrhu môže dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné poskytnúť ochranu pred neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

20. Pre odvolacie konanie má osobitný význam ust. , vychádzajúc z ktorého je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, vo svetle čoho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie odvolací súd založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd z uvedeného dôvodu nemôže prihliadnuť. Predmetom odvolacieho prieskumu teda nemôže byť vecná správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie. Navrhovateľ (žalobca) za ich existencie a pri splnení podmienok daných ust. sa môže ochrany svojich práv a záujmov domáhať novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobkyne vyplýva z jej obavy z bezprostredne hroziacej ujmy v podobe ohrozenia jej možnosti zabezpečenia bývania v dôsledku nakladania (prostredníctvom ich prevodu na tretie osoby) žalovanou (ktorá jej dcérou) s členskými právami a povinnosťami k bytu, v ktorom s manželom ktorý súčasne vykonáva funkciu jej opatrovníka býva, ktoré práva na žalovanú žalobkyňa previedla dohodou v roku 2013 a ktorú dohodu považuje z hľadiska ňou tvrdených vád za absolútne neplatný právny úkon.

22. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že jej patria členské práva a povinnosti, viažuce sa k družstevnému bytu na ulici C. XXXX/X - XX na E. poschodí, nachádzajúcemu sa v k.ú. K. spolu s nájomným právom k tomuto náležiacim dôvodiac, že dohoda o prevode členských práv a povinností, uzatvorená dňa 9.7.2013 medzi ňou ako pôvodnou nájomníčkou a členkou bytového družstva, a žalovanou ako jej dcérou, je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže trpí vadami, uvedenými v ust. , a , čo znamená, že zo strany žalobkyne nebola uzatvorená slobodne (tvrdí, že mala byť „donútená“), že v čase jej uzatvorenia pre duševnú poruchu, ktorou trpí, nebola k tomuto právnemu úkonu spôsobilá, a v konečnom dôsledku z dôvodu, že táto sa prieči dobrým mravom. Tvrdí, že žalovaná ju „donútila“ bez akejkoľvek protihodnoty členské práva k bytu na ňu previesť, pričom o jej nekalých vnútorných pohnútkach svedčí, že následne podala na žalobkyňu návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Tiež uvádza, že žalovaná má naďalej hlásený trvalý pobyt na adrese dotknutého bytu, teda C. XXXX/X - XX, C., tiež, že žalobkyňa v tomto byte býva aj so svojím manželom, ktorý je súčasne jej opatrovníkom, O. M., a v dôsledku tejto dohody bola pripravená o istotu bývania, keďže nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vhodnú na bývanie. Tiež uvádza, že náklady na bývanie v družstevnom byte sú uhrádzané z príjmov manžela žalobkyne, O. M., ktorý žalobkyňu vyživuje, keďže ona vzhľadom na to, že poberá len minimálny invalidný dôchodok, na to nemá prostriedky. V žalobe, súčasťou ktorej je tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodňujúci zo strany žalobkyne tvrdenou obavou, majúcou pôvod v pochybných okolnostiach, za ktorých nadobudla žalovaná členské práva a povinnosti k družstevnému bytu a domnienkou, že žalovaná by sa mohla pokúsiť s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu účelovo s poukazom na podanú žalobu nakladať, sa nekonkretizuje žiadne konania žalovanej, ktoré by mohlo svedčiť o jej úmysle akýmkoľvek spôsobom s dotknutými členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu nakladať.

23. Z obsahu „Vzájomnej dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 9.7.2013“ a listu K. zo dňa 21.10.2019, adresovaného opatrovníkovi žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa práva a povinnosti

spojené s družstevným bytom, ktorý jej bol dňa 1.11.1985 pridelený, dňa 9.7.2013 previedla na svoju dcéru, žalovanú, ktorú dohodu predstavenstvo bytového družstva vzalo na vedomie uznesením č. XX/XX/XX dňa 12.7.2013, a súčasne schválilo nájomnú zmluvu pre nového nájomcu, teda žalovanú ku dňu 1.7.2013. Tak z dohody, ako aj z listu bytového družstva vyplýva, že okrem samotnej žalobkyne, ktorá bola pri podpise identifikovaná aj číslom občianskeho preukazu, mal byť pri podpise dohody prítomný aj opatrovník žalobkyne a to jej manžel O. M., ktorý síce nebol nositeľom členských práv a povinností, faktom však je, že sa javí, že na tejto dohode je tiež jeho podpis, čo znamená, že pri jej podpise priamo na bytovom družstve aj bol prítomný (na čo v liste poukazuje tiež bytové družstvo), čo ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie zásadným spôsobom nespochybnil.

24. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že rozsudkom zo dňa 12.10.2016 pod číslom konania - 71, v spojení s opravným uznesením zo dňa 31.10.2016, Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozhodol o čiastočnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony žalobkyne v rozsahu, že je spôsobilá disponovať len finančnou čiastkou 10,- eur týždenne bez súhlasu opatrovateľa, nie je oprávnená vykonávať majetkovoprávne dedičské úkony, to znamená, uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy. Konanie bolo začaté na návrh manžela žalobkyne, ktorý jej bol tiež ustanovený za opatrovníka. V priebehu uvedeného konania bol vypracovaný aj znalecký posudok. Z obsahu návrhu, ako aj rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom podania návrhu boli následne aj v konaní nesporne zistené skutočnosti, že žalobkyňa nebola schopná splácať svoje záväzky, ktoré na seba prevzala z titulu pôžičiek od rôznych nebankových subjektov. Zo spisu tiež vyplýva, že dcéra žalobkyne, t.j. žalovaná skutočne v roku 2013, po podpísaní Dohody podala návrh na súd o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, ktoré konanie však bolo v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, v ktorom dôvodila v princípe rovnakými skutočnosťami, ako manžel žalobkyne v neskoršom konaní. Spôsobilosť žalobkyne na právne úkony však bola jednoznačne obmedzená v dôsledku návrhu podaného jej manželom.

25. Preskúmaním vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou, ako jedného zo základných predpokladov umožňujúcich využitie požadovaného inštitútu. Úlohou súdu prvej inštancie totiž, ako ani odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo skúmať dôvodnosť tvrdení žalobkyne o existencii takých skutočností, ktoré podľa jej názoru nasvedčujú v prospech ňou tvrdenej absolútnej neplatnosti vzájomnej dohody o prevode členských práv a povinností uzatvorenej v roku 2013 (kedy spôsobilosť žalobkyne na právne úkony súdnym rozhodnutím ešte obmedzená nebola), či okolností za ktorých táto dohoda podľa nej mala byť uzatvorená, či úmysel žalovanej ktorým jej uzatvorenie malo byť motivované, ktoré naviac sú produkované nie dostatočne preskúmateľným spôsobom, teda posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť a tiež aj budú predmetom posudzovania len vo veci samej, ale ich úlohou bolo iba preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým limitom závery súdu prvej inštancie plne korešpondujú.

26. Pokiaľ žalobkyňa ňou uvádzané okolnosti za ktorých mala byť podľa nej Dohoda uzatvorená produkovala tvrdiac, že mali pôvod v nekalých vnútorných pohnútkach žalovanej, ktoré vzbudzujú obavu z jej aktuálneho, či budúceho možného konania, tak odvolací súd zastáva názor, že v tomto štádiu dôkaznej situácie, k žalobkyňou požadovanému rozhodnutiu (rozumej v prospech vydania neodkladného opatrenia) neindikujú, pretože konštrukcia v tomto smere zvolená žalobkyňou vo svetle skutočností doposiaľ vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu vyvoláva pochybnosti. Žalobkyňa len všeobecne uvádza, že mala byť k dohode (zrejme žalovanou) „nútená“, ale nekonkretizuje, v čom (v akom konaní žalovanej) mal tento nátlak spočívať. Tvrdí, že k dohode sa dostala až v mesiaci október 2019, kedy bola na vyžiadanie osobne vydaná jej manželovi a opatrovníkovi O. M. zamestnankyňou K.. Z doposiaľ pripojených listinných dokladov však vyplýva, že pri podpise dohody na bytovom družstve nebola len žalobkyňa, ale aj jej manžel, u ktorého nebolo tvrdené, že by jeho rozpoznávacie schopnosti v tom čase, či v súčasnosti boli znížené. Javí sa nepravdepodobné, keďže tento od doby obmedzenia spôsobilosti žalobkyne na právne úkony plní funkciu jej opatrovníka, že by až doposiaľ, resp. už od doby uskutočnenia uvedeného právneho úkonu, nebol v záujme svojej manželky podnikol kroky na zjednanie nápravy, pokiaľ by uzatvorenie dohody malo pôvod v tvrdenom nekalom úmysle, či konaní žalovanej. Nebolo osvedčené, ale ani žalobkyňou tvrdené, na základe akého právneho dôvodu od doby dohody (rok 2013) žalobkyňa s manželom dotknutý byt užívajú. Pokiaľ by si žalobkyňa totiž nebola vedomá existencie dohody (keď tvrdí, že sa k nej dostala až v roku 2016) pravdepodobne by

musela disponovať presvedčením, že je plnohodnotnou nájomníčkou a realizovala by vo svojom mene všetky úhrady spojené s užívaním bytu, čo však ani netvrdila. Faktom tiež je, že i keď žalovaná podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne po podpise dotknutej dohody, tento vzala následne späť a konanie výsledkom ktorého bolo obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na PÚ nebolo iniciované žalovanou, ale manželom žalobkyne v roku 2016. Za pozornosť v súvislosti s týmito konania stojí tiež zistenie, že v oboch prípadoch (teda aj v prípade návrhu podaného žalovanou) sa uvádza, že dôvodom podania návrhov boli následne aj v konaní nesporne zistené skutočnosti, že žalobkyňa berie na seba rôzne záväzky z pôžičiek od nebankových subjektov a bola obava, že tieto nebude schopná splácať, či bude si brať na seba ďalšie záväzky, čo nasvedčuje v prospech odlišnej motivácie uzatvorenia dohody ako podsúva žalobkyňa (o to viac, že dohoda niekoľko rokov nebola spochybnená) a to s cieľom nie poškodiť, ale ochrániť majetkové záujmy žalobkyne, čo však bude nepochybne v ďalšom konaní o veci samej predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Pokiaľ tiež v odvolaní žalobkyňa uvádza zrejme v snahe „vykresliť“ charakter žalovanej, že od roku 2015 si v prospech seba žalovaná má od nej nechávať realizovať pravidelne mesačne peňažné vklady na svoj účet napriek tomu, že má mať vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne, ani tieto tvrdenia nie sú spôsobilé k osvedčeniu obáv z „nekalého“ budúceho konania žalovanej voči žalobkyni. Predovšetkým oprávneným disponovať finančnými prostriedkami žalobkyne je od roku 2016 jej opatrovník (manžel) a nie žalovaná (dcéra), keďže súdnym rozhodnutím má žalobkyňa obmedzenú dispozíciu s finančnými prostriedkami čo znamená, že k tomu nemôže dochádzať v dôsledku jednostranného úkonu žalovanej, a pokiaľ jej žalobkyňa s manželom na účet prostriedky vkladajú, zrejme existuje legitímny právny dôvod takéhoto ich konania, pretože nie je racionálne zdôvodniteľné, z akého dôvodu by to inak dobrovoľne robili. Tento dôvod však v najmenšom v rámci tohto tvrdenia nevysvetľujú, za ktorých okolností v takomto argumente rozhodne nemožno hľadať dôvod pre záver o opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia.

27. Vyhodnotením teda všetkých tvrdených skutočností, ktorými žalobkyňa argumentovala s cieľom dosiahnuť požadovanú úpravu, odvolací súd uzatvára, že tieto nie sú spôsobilé osvedčiť dôvodnosť obáv žalobkyne z konania žalovanej s cieľom scudziť členské práva k dotknutému bytu, ktorých v zásade prinavrátenia sa v prospech seba domáha podanou žalobou žalobkyňa, čím nie je splnený jeden z dvoch základných predpokladov, ktoré zákon z hľadiska citovaných zákonných ustanovení pre využitie tohto inštitútu vyžaduje. Jej tvrdenia v tomto smere zostali totiž len v rovine ničím reálne podložených dohadov.

28. Pokiaľ v priebehu odvolacieho konania, t.j. po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobkyňa produkovala tvrdenia osvedčujúc ich čestným prehlásením svojho manžela (jej opatrovníka) tvrdiac, že tento mal nadobudnúť vedomosti o tom, že žalovaná má mať problémy v manželstve v dôsledku čoho môže mať úmysel chcieť si riešiť bytovú otázku prevodom práv k bytu, práva ku ktorému boli predmetom Dohody, tak ide o nové, ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie neprodukované skutočnosti, vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia s ohľadom na ust. nespôsobilé spochybniť, pretože z hľadiska uvedeného ustanovenia je vylúčené, aby odvolací súd zakladal svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu na tieto ani nemohol prihliadať. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k nim však je potrebné poznamenať, že aj tieto boli produkované len v rovine ničím nepodložených domnienok a dohadov.

29. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potencionálne ohrozeného práva, nepredpokladá na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci však nedošlo, z ktorého dôvodu strana žalobkyne legitímne nemohla očakávať iné, ako v neprospech seba vydané rozhodnutie.

30. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že týmto svojím rozhodnutím neprejudikuje (a tiež súd prvej inštancie neprejudikoval) rozhodnutie vo veci samej a dodáva, že všetky tvrdenia strán sporu (teda aj žalobkyne obsiahnuté v podaniach), týkajúce sa tiež návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, budú tvoriť podklad pre rozhodovanie súdu prvej inštancie vo veci samej, teda budú predmetom následného vecného prieskumu.

31. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto v uvedenom rozsahu podľa potvrdiť. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

32. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal aj výrokom o trovách konania, pretože rozhodovanie o trovách konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

33. Keďže v tomto prípade však nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí ( ), neboli splnené zákonné podmienky preto, aby súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v časti vzťahujúcej sa k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu v tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (výrok II.) zrušil. S otázkou trov konania (tiež odvolacieho) a ich prípadnej náhrady, sa súd prvej inštancie vysporiada následne až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).