Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-180-2019.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Z., X. XXX/XXX a otec D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Z., D. XX/XXX, o návrhu navrhovateľky: G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Z., L. XXX/XXX, t.č. B. republika, Z. XXX na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/90/2014 zo dňa 11.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/6/2015 zo dňa 07.05.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 01.06.2015 v časti prijímateľa výživného od rodičov tak, že rodičia s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku budú doposiaľ určené výživné platiť v nezmenenej výške na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany.
II. V ostatných častiach zostávajú uvedené rozsudky n e z m e n e n é .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. D. Y. voči rodičom tak, že navrhla, aby bola zvýšená ich vyživovacia povinnosť na sumu 200 eur mesačne u každého z nich s účinnosťou od septembra 2019 a návrh zdôvodnila tým, že doteraz určené výživné nepostačuje na potreby maloletej.
2. Rodičia sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavajú, súdu sa nepodarilo zistiť miesto ich terajšieho pobytu a preto ich na pojednávanie predvolal náhradným spôsobom - oznámením o doručovaní písomností na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP) a § 141 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 5743/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Spravovací poriadok).
3. Rodičia sa na pojednávanie nedostavili, preto ho súd vykonal v ich neprítomnosti.
4. Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:
6. Mal. D. Y. je narodená mimo manželstva, otec k nej uznal otcovstvo. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/90/2014 zo dňa 11.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/6/2015 zo dňa 7.5.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 1.6.2015, bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičia boli zaviazaní platením výživného k rukám navrhovateľky a to matka sumou 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa a otec sumou 50 eur mesačne, s účinnosťou od 1.4.2014.
7. O maloletú D. sa navrhovateľka doteraz riadne osobne stará, žijú spolu aj s navrhovateľkiným priateľom v B. republike, maloletá je žiačkou tretieho ročníka základnej školy.
8. Rodičia sa nachádzajú na neznámom mieste, lustráciou v dostupných registroch súd zistil, že nie sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere, ani samostatne zárobkovo činnými osobami.
9. Podľa § 45 Zákona o rodine: (1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
(9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
10. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v súčasnosti nie je možné zvyšovať vyživovaciu povinnosť rodičov na maloletú, pretože z vykonaných dôkazov vyplýva, že rodičia nie sú zamestnaní, nepoberajú žiadne sociálne dávky, nie je známe, kde sa v súčasnosti zdržiavajú, preto ich pomery nebolo možné zistiť ich výsluchom. Vzhľadom na uvedené súd potom návrhu navrhovateľky nevyhovel a vyživovaciu povinnosť rodičov na mal. Marion nezvýšil, rozhodol však o zmene prijímateľa výživného a to s poukazom na ustanovenie §-u 45 ods. 8 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné na maloleté dieťa, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je osoba, ktorá je povinná poskytovať výživu maloletému dieťaťu, povinná poukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
11. Z uvedeného vyplýva, že rodičia budú s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku povinní platiť doposiaľ určené výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.