Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-17-2017.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15Csp/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpený JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: O. Q., J.. X.X.XXXX, G. H., S. X, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 10.2.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 12 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.1.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 28 eur, so splatnosťou do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom upomienok na úhradu jeho dlhu. Dňa 9.5.2016 žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Žalovaný do dnešného dňa dlh neuhradil.
3. Žalobca k žalobe pripojil nasledujúce dôkazy: Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
4. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu podľa § 116 ods. 2 CSP, t.j. zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 23.7.2019, nevyjadril.
5. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 písm. b) CSP, nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu bolo oznámené 22.1.2020, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
7. Zo zmluvy o úvere zo dňa 24.1.2014 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkový spotrebiteľský úver vo výške 100 eur. Žalovaný mal poskytnutý úver uhradiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutým úverom vo výške 28 eur. RPMN bola vypočítaná na 2290,09 % a priemerná hodnota RPMN 75,53 %. Žalovaný do podania žaloby dlh neuhradil.
8. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
11. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
13. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
16. Podľa § ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
17. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania, mal súd za to, že medzi právnym predchodcom predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 24.1.2014 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver (§1 ods. 3 ZoSÚ, ), nakoľko ten úver bol splatný v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Avšak aj na takýto úver sa vzťahuje § 9 ods. 1a 2 citovaného zákona a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle § 9 ods. 1,2 , § 11 ZoSÚ.
18. Niet pochýb, že predmetná zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou s poukázaním na postavenie subjektov, ktoré ju uzatvárali. Žalobca ako veriteľ uzatváral spotrebiteľskú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako dlžník je spotrebiteľom, ktorý nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, preto sa naň zároveň vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. V zmysle citovaného § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, kje podpísaný
konajúcou osobou a v zmysle § 40 ods 4. Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
20. Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami, nebola uzavretá v písomnej forme vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o elektronickú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval.
21. V tejto súvislosti potom súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia by mal žalobca len nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru.
22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100 eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 eur. V zmluve sa uvádza, že finančné prostriedky poskytne veriteľ do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním z účtu veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa. Žalobca však relevantným spôsobom (napr. výpisom zo svojho účtu)nepreukázal, že k tomu došlo, a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
23. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 eur poukazujúc na čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku.
24. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, v ktorej dohode musí byť buď uvedená pevná suma zmluvnej pokuty alebo určený jednoznačný spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. V zmluve o úvere nie je žiadna dohoda o zmluvnej pokute a odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali byť žalovanému ako dlžníkovi známe, nemôže zakladať písomnú formu dojednania o zmluvnej pokute medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dohoda o zmluvne pokute obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, ktoré neboli podpísané, nie je platným dojednaním. Napokon tak ako žalobca nepreukázal, že došlo k písomnému uzavretiu zmluvy o úvere formou podpisu konajúcimi osobami, alebo elektronickou formou, preto je možné uzavrieť, že žalobca v tejto súvislosti nepreukázala ani písomnú dohodu o zmluvnej pokute, a preto na túto zmluvnú pokutu žalobca nemá nárok. Súdu sa žiada dodať, že aj v prípade platného dojednania takejto zmluvnej pokuty, išlo by o zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorú ma spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy. Takáto neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná
26. Na základe vyššie uvedeného je uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu nedôvodný, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súdu mu ich nárok na náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.