Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_88Cb-17-2023.pdf
PDF · 74.59 KB
Case nature
Area
Subarea
88Cb/17/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu MAXIMM s.r.o., IČO: 48 050 407, so sídlom Stožok 342, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, proti žalovanému A. B. C. D., IČO: 32 996 187, s miestom podnikania Zakarpatská 1901/6, Rožňava, v konaní o zaplatenie 1 048,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. júla 2023, domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1 048,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1 032,00 eur od 15. marca 2022 do 13. júla 2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 532,00 eur od 14. júla 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 516,00 eur od 1. júna 2022 do zaplatenia, s paušálnou náhradou trov konania vo výške 40,00 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal žalovanému tovar, za ktorý mu vystavil faktúru č. 220100053 na 1 032,00 eur, splatnú 14. marca 2022, a faktúru č. 220100132 na 516,00 eur, splatnú 31. mája 2022. Žalovaný čiastočne uhradil len faktúru č. 220100053, a to dňa 13. júla 2022 vo výške 500,00 eur.
3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil faktúru č. 220100053 z 28. februára 2022, faktúru č. 220100132 zo 17. mája 2022, výpis z účtu žalobcu zo 14. júla 2022, obsahujúci detail transakcie z 13. júla 2022, Pokus o zmier pred podaním žaloby z 23. februára 2023 s výpisom zo sledovania zásielky zo stránky Slovenskej pošty, a.s. a e-mailom z 31. marca 2023.
4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 25. júla 2023 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Keďže žalobca po výzve súdu v súlade s § 10 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), Okresný súd Banská Bystrica dňa 10. októbra 2023 postúpil vec podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní) zrušil.
5. Tunajší súd, zistiac z vlastnej činnosti adresu, na ktorej žalovaný preberá písomnosti, dňa 19. októbra 2023 vo veci opätovne vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 3. novembra 2023 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 CSP k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
6. Podaný odpor žalovaný odôvodnil tým, že faktúra č. 220100053, vystavená na sumu 1 032,00 eur, bola uhradená v dvoch splátkach, a to splátkou vo výške 500,00 eur dňa 13. júla 2022 a splátkou vo výške 532,00 eur dňa 17. júla 2023, a faktúra č. 220100132, vystavená na sumu 516,00 eur, bola uhradená dňa 30. októbra 2023. V prílohe odporu žalovaný predložil súdu výpisy z jeho účtu, potvrdzujúce vykonanie uvedených úhrad v dňoch 13. júla 2022, 17. júla 2023 a 30. októbra 2023.
7. V reakcii na odpor žalovaného žalobca v replike z 29. decembra 2023 uviedol, že odpor žalovaného považuje za v celom rozsahu nedôvodný, poukazujúc na to, že návrh na začatie konania bol upomínaciemu súdu doručený 16. júla 2023. Súčasne potvrdil, že žalovaný mu dňa 17. júla 2023 uhradil sumu vo výške 532,00 eur ako doplatok kúpnej ceny fakturovanej faktúrou č. 220100053 a dňa 30. októbra 2023 sumu vo výške 516,00 eur ako kúpnu cenu fakturovanú faktúrou č. 220100132. Vzhľadom na to, že žalovaný mu po podaní návrhu vo veci samej uhradil celú sumu istiny, vzal návrh v rozsahu istiny vo výške 1 048,00 eur, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 532,00 eur od 18. júla 2023 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 516,00 eur od 31. októbra 2023 do zaplatenia späť a žiadal, aby konajúci súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň pripomenul, že zastavenie konania v tejto časti zavinil svojím správaním žalovaný, ktorý až po podaní žaloby uhradil sumu istiny. Záverom poznamenal, že voči žalovanému si naďalej uplatňuje nárok na zaplatenie príslušenstva, teda úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1 032,00 eur od 15. marca 2022 do 13. júla 2022, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 532,00 eur od 14. júla 2022 do 17. júla 2023, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 516,00 eur od 1. júna 2022 do 30. októbra 2023 a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, ako aj náhrady trov konania. V prílohe repliky žalobca predložil súdu Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo 17. júla 2023 a z 30. októbra 2023.
8. Podaním z 20. januára 2024 žalovaný oznámil súdu, že dňa 17. januára 2024 uhradil žalobcovi aj príslušenstvo istiny, t.j. 9,00 %-ný úrok vo výške 144,42 eur a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 eur, s tým, že mu ostáva uhradiť trovy konania.
9. V nadväznosti na dupliku žalovaného z 20. januára 2024 žalobca podaním z 2. februára 2024 oznámil súdu, že žalovaný mu dňa 17. januára 2024 uhradil sumu 9,00 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 1 032,00 eur od 15. marca 2022 do 13. júla 2022, 9,00 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 532,00 eur od 14. júla 2022 do 17. júla 2023, 9,00 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 516,00 eur od 1. júna 2022 do 30. októbra 2023, spolu so sumou vo výške 40,00 eur, a teda celú zostávajúcu sumu uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu vzal návrh v zostávajúcej časti 9,00 %- ného úroku z omeškania ročne zo sumy 1 032,00 eur od 15. marca 2022 do 13. júla 2022, 9,00 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 532,00 eur od 14. júla 2022 do 17. júla 2023, 9,00 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 516,00 eur od 1. júna 2022 do 30. októbra 2023 a nároku na uhradenie sumy vo výške 40,00 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto zostávajúcej časti zastavil. Opätovne poukázal na to, že aj k zastaveniu konania v danej časti dôjde zavinením žalovaného, ktorý mu až po podaní žaloby uhradil sumu úrokov z omeškania a sumu vo výške 40,00 eur. V prílohe podania preložil súdu Potvrdenia o zrealizovaní transakcií zo 17. januára 2024.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Vzhľadom na dispozičné úkony žalobcu z 29. decembra 2023 a z 2. februára 2024, ktorými žalobca vzal žalobu v konečnom dôsledku v celom rozsahu späť (podaním z 29. decembra 2023 v časti istiny a podaním z 2. februára 2024 v časti jej príslušenstva), a tak prejavil vôľu o tejto ďalej nekonať, súd, postupujúc podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1 a ods. 2 CSP, rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd si nevyžiadal súhlas žalovaného s takýmto procesným postupom, pretože akékoľvek jeho stanovisko k späťvzatiu žaloby by s ohľadom na znenie ustanovenia § 146 ods. 1, druhá veta, CSP nemalo vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania žiadnu relevanciu, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a zároveň v predmetnej veci nejde ani o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Jediná situácia, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby zaviní z procesného hľadiska žalovaný, nastáva v prípade, že žalovaný sa počas sporového konania zachová v intenciách žalobného návrhu. Inak povedané, keď je požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. V takom prípade má žalobca podľa § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie konania v prejednávanej veci žalovaný, keďže počas konania viacerými úhradami (dňa 17. júla 2023, 30. októbra 2023 a 17. januára 2024) plnil žalobcovi to, čo bolo predmetom sporu, v priamej príčinnej súvislosti s čím vzal žalobca žalobu postupne späť v celom rozsahu. Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.