Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/144/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Ing. J. J., PhD. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. K. č. X a V. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na ul. O. č. XX v konaní o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.3.2019 č.k. -193 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. V. zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 70 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 29.5.2017 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 29.5.2017 do 28.2.2019 v sume 843,87 € zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a zamietol aj návrh otca na zmenu úpravy styku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v zmysle ust. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie podľa nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Pripojil fotokópiu sumy životného minima, ktoré sa každoročne mení a ktoré od 1.7.2018 bolo 199,48 €.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyslovila názor, že odvolanie otca maloletého treba zamietnuť ako neopodstatnené v súlade s . Poukázala na to, že otec mal v zmysle uznesenia zo dňa 2.10.2018 predložiť potvrdenie o jeho aktuálnom lekárskom zdravotnom stave, čo neurobil. Súd akceptoval napriek jej námietke prepis starého lekárskeho potvrdenia zo dňa 26.6.2017 invaliditu, resp. percento zníženia pracovnej schopnosti pri onkologickej diagnóze, čo však je nezvratné, preto mal súd akceptovať jej pripomienku a žiadať od otca aktuálne lekárske potvrdenie ohľadom jeho pracovnej schopnosti na základe jeho aktuálneho zdravotného stavu a nie zdravotného stavu spred vyše roka a pol. Čo sa týka námietky nájdenia si práce pri zníženej pracovnej schopnosti uviedla, že v súčasnosti napríklad Slovenská pošta zamestnáva 739 ZŤP zamestnancov a z nich 219 má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %. Pokiaľ otec sa odvoláva na to, že nemôže pracovať, lebo je

onkologický pacient, pričom liečbu má už ukončenú a napríklad aj jej dvaja kolegovia v práci sú takisto onkologický pacienti po ukončení chemoterapie a vrátili sa späť do pracovného pomeru. Poukázala na finančnú situáciu jej domácnosti a domácnosti otca, pričom ona a jej manžel sú zamestnaní, bývajú v 3- izbovom byte o výmere 64 m2, ktorý splácajú hypotekárnym úverom do roku 2034. V lete čakajú prírastok do rodiny a v byte budú štyria ľudia. Od 21.5.2019 nastupuje na materskú dovolenku a následne na rodičovskú dovolenku, čo bude mať dopad na ich rodinný rozpočet. Otec býva spolu so svojou matkou v dvojgeneračnom 4-izbovom byte o výmere 96 m2, v ktorom bývajú dve osoby, majú dve kúpeľne, dve lodžie a byt nie je na hypotekárny úver. Ak vezme do úvahy hodnotu týchto dvoch nehnuteľností, tak luxus žitia dvoch osôb v 4-izbovom byte, pričom jej byt je na hypotekárny úver, ako aj príjem a nutné výdavky obidvoch domácností musia byť v značnom nepomere. Otec sám priznal pravidelné mesačné výdavky na pivo 4 €, tvrdý alkohol 8 €, cigarety 16 €, telefón 20 €, zákonnú poistku na auto 80 € ročne. Poukázal na to, že nevie zo svojho invalidného dôchodku ušetriť cca 50 € mesačne a napríklad ísť s maloletým do reštaurácie alebo na výlety, pričom výdavky na alkohol, cigarety, návštevu reštaurácií, na auto napriek tomu, že syn chodí k otcovi autobusom a otec si ho vyzdvihuje v mieste svojho bydliska, tak v takomto prípade otcove výdavky nepovažuje za nevyhnutné. Vyslovila názor, že otec vzhľadom na to, že nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby si našiel aspoň čiastočný dodatočný príjem, je schopný platiť výživné 70 € mesačne na maloletého. Uviedla, že jej príjem sa znížil v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie jej zamestnávateľa Slovenská pošta a.s., u ktorého bola strata za rok 2018 a medializovaná strata v najbližších minimálne dvoch rokoch a zamestnávateľ znížil plošne osobné príplatky a zrušil príplatky za hodnotenie. Priemerný príjem, ktorý jej predložil zamestnávateľ nie je zhodný s výplatou, ktorá jej v skutočnosti príde na účet od 1. marca 2019. Tento jej priemerný príjem nie je jeho priemernou čistou mzdou, nie je očistený o cestovné náhrady pri služobných cestách, ktoré si platila z vlastných finančných prostriedkov, a to ubytovanie v Bratislave, cestovné vlakom do Bratislavy a späť. Zamestnávateľ jej vo výplate iba kompenzoval jej výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s výkonom práce. Uviedla, že jej priemerný príjem nie je očistený o príspevok zo sociálneho fondu, ktorý jej zamestnávateľ preplatil časť výdavkov za lekársky zákrok, a to je vo výplate z decembra 2017, ktorý nie je hradený zo zdravotného poistenie v plnej výške na základe podnikovej kolektívnej zmluvy. V rozsudku je uvedený priemerný čistý príjem za obdobie od augusta do decembra 2017 v sume 955,112 € mesačne vrátane preplatenia časti výdavkov za lekársky úkon, ktorý uhradila zdravotnému zariadeniu z vlastných finančných prostriedkov. Zamestnávateľ jej pripočítal tiež za august a september mesačný príspevok odborovej organizácie, ktoré sumy sú jej strhnuté z čistej mzdy ešte pred vyplatením mzdy na účet. V jej návrhu na úpravu výživného navrhovala sumu 200 € mesačne vzhľadom na zvýšené výdavky maloletého dieťaťa aj vzhľadom na pokles jej príjmu z dôvodu tehotenstva a pôrodu a aj z toho dôvodu, že v rámci vyporiadania BSM otec chce presunúť na ňu aj svoje individuálne dlhy.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrváva na svojich písomných podaniach a poukázal na to, že výživné pre maloleté dieťa môže byť určené v zodpovedajúcej miere, a to pre súčasnú dobu aj pre budúcnosť. Konštatoval, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd má pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V kontexte uvedeného odporúča stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a na majetkové pomery povinného rodiča.

5. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti, ako aj návrhu otca na zmenu úpravy styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. ).

6. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa

a contrario v spojení s a vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, preto odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom vtedy, ak boli preukázané zmeny závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom ide o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavuje v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať predovšetkým nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napr. v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy, prestupu na vyšší stupeň školskej dochádzky, ale aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 70 ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj potreby ako je šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je limitované možnosťami a schopnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov, ktoré sú dané nielen faktickými pomermi, ale aj potencionálnymi, pričom súd prihliada len na nevyhnutné životné náklady rodičov vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a prihliada i na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o deti tým ktorým z rodičov.

10. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vo veci vyplynulo, že matka sa domáhala zvýšenia výživného, pretože u mal. V. došlo k nárastu nákladov v dôsledku jeho prirodzeného rastu a vývinu, taktiež k nárastu nákladov spojených so školskou dochádzkou, ako i nákladov spojených so športovou činnosťou. Náklady na maloletého tak, ako boli špecifikované považoval súd prvej inštancie za odôvodnené a opodstatnené, pričom prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery, ale predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a zvýšené výživné vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady je primerané skutočným zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. V prejednávanom prípade bola predchádzajúca úprava rodičovských práv a povinností vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.1.2015, č.k. -304, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Na čas po rozvode súd zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením mesačného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná s príjmom 800 € brutto. Otec bol bez príjmu, nezamestnaný. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletý od septembra 2017 je študentom strednej školy. Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že došlo k zmene pomerov ako na strane mal. dieťaťa, tak aj na strane povinného z vyživovacej povinnosti, teda otca mal. dieťaťa. Správne ustáli, že už samotný vek maloletého, ktorý je od poslednej úpravy starší a študent strednej školy, je tou zmenou pomerov, ktorá zodpovedá hmotnoprávnej úprave , pretože je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dieťa má podstatne vyššie odôvodnené potreby v súvislosti s jeho stravovaním, ošatením, uspokojovaním všetkých osobitných potrieb slúžiacich zdravému a správnemu vývoju. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dôsledne a podrobne

zistil a vyčíslil odôvodnené potreby maloletého, všetky odôvodnené výdavky rodičov, správne určil počiatok zvýšeného výživného od zmeny pomerov, ku ktorým došlo na strane maloletého subjektívnymi okolnosťami, a to prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky. Správne konštatoval zvýšenie príjmu otca, pričom jeho náklady a výdavky mal súd preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nielen na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Hodnotiac uvedené skutočnosti berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prezentované náklady matkou s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý navštevuje strednú odbornú školu, výlučnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a berúc do úvahy, že došlo k nárastu príjmu otca a zohľadňujúc aj jeho majetkové pomery súd prvej inštancie správne ustálil výšku zvýšeného výživného na 70 € mesačne od podania návrhu predstavuje denné výživné 2,33 € a je evidentné, že matka musí dopĺňať zdroj výživy dieťaťa na úroveň jeho prežitia, preto sú odvolacie argumenty týkajúce sa odôvodnených potrieb dieťaťa neopodstatnené. Námietky otca o nesprávnom zistení skutočného stavu veci a následnom nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k zisteniam súdu a jeho záverom pri určení výšky výživného odvolací súd uvádza, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, nadaním, získanými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. Odvolací súd uvádza, že zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca možno považovať za správne. Pokiaľ ide o otcom prezentované náklady, odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či má ísť o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby či výdavky. Súdy tak ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmeny, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa. Pokiaľ otec namietal, že z matkou predložených dokladov ohľadne výdavkov na maloleté dieťa nevyplývajú reálne mesačné náklady na maloleté dieťa odvolací súd uvádza, že uvedené náklady súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku hodnotil komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky, či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročné záujmové činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len špeciálne zvýšené potreby dieťaťa vybočujúce z rámce potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Napokon námietka otca k potencionalite príjmu matky, ktorá je nezamestnaná a okrem

rodičovského príspevku nemá žiadny príjem, odvolací súd uvádza, že matka osobnou starostlivosťou zabezpečuje všetky potreby maloletého dieťaťa. To znamená, že sa podieľa aj finančným spôsobom v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

12. Súd prvej inštancie správne určil zvýšené výživné, ako aj počiatok jeho plnenia, správne ustálil aj dlh na zvýšenom výživnom aj spôsob jeho zaplatenia, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (ust. druhej vety ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).