Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobkyne: V. V., G.. XX.X.XXXX, K. K. XX, C., zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.1.2008, je v bode 7 tejto zmluvy označenom ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), neplatná.

II. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozsudkom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.01.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.1.2008, je v bode 7. tejto zmluvy, označenom ako „DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY (INÝCH PRÍJMOV)“, neplatná.. Žalobu podala spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.1.2008 požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 25.000,- Sk, ktorý sa mal splácať v 42 mesačných splátkach po 1.452,- Sk, zmluvná odmena bola vo výške 35.984,- Sk, nominálna hodnota úveru 60.984,- Sk, RPMN úveru 81,52%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 20.560,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 71,94 %. Úver bol jej schválený v súlade s jej požiadavkou. Súčasťou tlačiva (Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere) v bode 7 bola Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá obsahovala predtlačené vyhlásenie o tom, že „Podpisom Žiadosti/Zmluvy uzatvára dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v súlade s Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ďalej len „Dohoda“. Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty, ak boli uplatnené a náklady súdneho/ rozhodcovského príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka/ spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka/ spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vždy v riadnom výplatnom termíne a za účasti veriteľa č. (ďalej je uvedené číslo účtu a variabilný symbol). Strany dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v

najbližšom nasledujúcom mesiaci, či v mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi -platcovi mzdy dlžníka/spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“

3. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a tvrdí, že žalovaný mal záujem neoprávnene vykonať zrážky z jej mzdy. Poukázala na list spoločnosti ANACO, s.r.o. zo dňa 27.2.2019 adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý má uvedenú skutočnosť preukazovať, keďže na základe splnomocnenia od žalovaného žiada o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 2.120,70 EUR. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, žalobkyni majú byť vykonávané zrážky zo mzdy, keďže zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Uviedla, že žalovaný požaduje od zamestnávateľa žalobkyne, spoločnosti JACOM s.r.o., Robotnícka 20/9, 831 03 Bratislava, IČO: 51 443 546, vykonanie zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 2.120,70 EUR. Žalovaný dňa 27.02.2019 vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy. Medzi ňou a žalovaným uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za neprijateľnú a teda neplatnú, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa.

4. Pokiaľ ide o obsah dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa opísala, že v dohode o zrážkach zo mzdy súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky k v budúcnosti možnému dlhu a zároveň súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti Zmluvy o úvere. Žalobkyňa samotnú Zmluva o úvere považuje za typickú, štandardnú, formulárovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle definície ust. a nasl. ako „lex specialis“. Podľa žalobkyne absentuje jej slobodná, určitá a vážna vôľa uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, v texte dohody sa nachádza odkaz na ust. , pričom obsah citovaného paragrafu v zmluve chýba, čo pre laika nemusí byť dostatočne zrejmé, veľkosť písma v zmluve je tak malá, že odrádza až znemožňuje preštudovanie zmluvy. Žalovaný podľa nej nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá sa pri poskytovateľoch služieb očakáva a jeho praktiky je možné považovať za nekalé v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ako aj podľa ust. a nasl. , preto podľa jej názoru dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v Zmluve o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.1.2008 je neplatným právnym úkonom.

Dohoda navyše neobsahuje označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, ďalej výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Uviedla, že v čase uzatvárania Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

Žalobkyňa ďalej poukázala na dohodnutý úrok z úveru vo výške 81,52%, pričom úrokové miery bánk podľa Národnej banky Slovenska pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov, k januáru 2008 boli vo výške 13,82%. Úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol šesťkrát vyšší, takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné.

Podľa žalobkyne nárok žalovaného je premlčaný. Posledná splátka úveru bola splatná dňa 15.07.2011. Premlčanie úveru podľa žalobkyne nastalo ku dňu 16.07.2014. Pri uplatňovaní dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným, žalobkyňa nemá možnosť účinne sa domáhať ochrany v súvislosti s nezákonnými nárokmi veriteľa, musela by si až následne uplatňovať vrátenie týchto plnení.

Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa nej spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Tento inštitút podľa žalobkyne umožňuje obísť dôležitý prvok úniového

práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Veriteľ tak môže požiadať zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonal mimosúdny zásah do majetku žalobkyne, hoci existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy uhradí plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, ako je to v tomto prípade.

Žalobkyňa podľa jej názoru bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť typovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť ich výkonu, napriek tomu, že sú uplatnené z premlčaného nároku a neprijateľných zmluvných podmienok. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musí spotrebiteľ vedieť, akú pohľadávku táto dohoda zabezpečuje a v akej výške. Žalobkyňa považuje za neurčité zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy, týkajúce sa výšky splátok. Neprípustným je podľa nej navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku mesačnej splátky úveru, čo predstavuje obchádzanie obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, a to výšky mesačnej splátky úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou, a preto neplatnou zmluvnou podmienkou podľa , . Ďalej citovala aj ust. , v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Dodala, že ak by výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by bola v tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná ( ).

Postup žalovaného kvalifikuje aj ako nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa podporuje závery o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

K naliehavému právnemu záujmu na určenie neplatnosti tejto dohody žalobkyňa poukázala na ust. s účinnosťou od 01.01.2018, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Ďalej citovala ustanovenia , v zmysle ktorého ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa jej názoru aj v je uvedené oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Žalobkyňa uviedla, že podľa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (, ). Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia , .

5. Uznesením Okresného súdu Košice I, č.k.: -18 zo dňa 4.6.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uvedenej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.01.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako žalovaným dňa 23.1.2008, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V časti uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti JACOM s.r.o., Robotnícka 20/9, 831 03 Bratislava, IČO: 51 443 546 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 vykonávaných podľa Dohody o zrážkach zo (iných príjmov) uvedenej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.01.2008 uzatvorenej

medzi žalobkyňou a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako žalovaným dňa 23.1.2008, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. V podaní zo dňa 28.7.2019 žalovaný uviedol, že podaná žaloba je podľa jeho názoru neprípustná podľa §137 písm. c) (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa § 137 písm. d) (žiaden osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru či neplatnosti odplaty považoval žalovaný za nedôvodné a nesprávne. Podľa názoru žalovaného, žalobcom označená právna úprava spotrebiteľských úverov nadobudla účinnosť dňa 11.06.2010 a zmluvný vzťah vznikol v roku 2008, žalovaný predložil dohodu o zrážkach zo mzdy na ich vykonanie v čase, kedy žalobca neuhradil ani len to, čo prijal. Zároveň uviedol, že úrok dohodnutý v zmluve nie je v rozpore so zákonom, nedosahuje maximálnu hodnotu odplaty za spotrebiteľské úvery a poukázal na priložené Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 13.12. 2011, ktorým bolo konanie v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku zastavené, pretože právoplatné nároky veriteľa neboli súdom posúdené ako nedôvodné, neplatné a bol to žalobca, ktorý žalobu vzal späť. Argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou a nie je v rozpore s právom Európskej únie, ale ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou ( , o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia () bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Posledná zrážka zo mzdy žalobkyne bola vykonaná v roku 2010. Tvrdenie o nutnosti sa podrobiť zrážkam je preto neaktuálne, žalobkyňa ani prostredníctvom zrážok a ani dobrovoľne neuhradila ani len sumu, ktorú prevzala. Žalovaný sa zaoberal výkladom ust. . Ďalej uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky ( ) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Záverom poukázal na to, že argumentácia žalobkyne o bezúročnom a bezodplatnom charaktere zmluvy o revolvingovom úvere z pohľadu absencie jej obligatórnych náležitostí, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie je dôvodná a relevantná, keďže odkazuje na právnu úpravu, ktorá sa na zmluvu o úvere nevzťahuje.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 14.8.2019 žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene obsahu žaloby. Uviedla, že žalobu podala v zmysle z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Avšak v zmysle aj dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter. Poukázala na ust. , podľa ktorého spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti na súde a uviedla, že s ohľadom na toto ustanovenie, žaloba bola podaná podľa , preto žiada o zmenu žaloby. Doplnila, že nie je potrebné dokazovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, poukázala na argumentáciu uvedenú v odôvodnení Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 28.2.2019, že v zmysle v znení účinnom od 1.1.2018 je potrebné považovať žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy za prípustnú. Žalobkyňa zotrvala na vznesenej námietke premlčania. Posledná splátka úveru bola 15.7.2011, premlčanie dlhu nastalo 16.7.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa jej názoru spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, žalobkyňa bola v čase podpisu zmluvy o úvere nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o úvere. Nepovažuje uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy za platný právny úkon, keďže žalobkyňa nevedela, že jej je táto dohoda predložená k podpisu,

nemala vôľu ju uzatvoriť. Uviedla, že takto predložená dohoda o zrážkach zo mzdy obchádza právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa ( a a nasl, ). Dohoda o zrážkach zo mzdy je postavená na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a príslušenstva. Uviedla, že je vo všeobecnosti možné uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ale v jej prípade chýba dohoda o výške zrážok a aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide.

8. Žalovaný v podaní z 12.9.2019 zotrval na svojich tvrdeniach o neprípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) a d). K námietke premlčania uviedla, že premlčané právo ostáva ako naturálna obligácia. Dlžník môže námietku premlčania uplatniť len v prípade vymáhania pohľadávky voči nemu v súdnom konaní. V tomto prípade je dlžník v postavaní žalobcu, preto námietka premlčania z jeho postavenia je neprípustná. Poprel, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy bolo vynútené. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou ( , o spotrebiteľských úveroch v znení novely z účinnej dňa 23.12.2015). Poukázal pritom na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. - 86, v zmysle ktorého citoval, že „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch.“

9. V podaní zo dňa 20.10.2019 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5.11.2019 z dôvodu hospodárnosti konania. Doplnil, že žalobca tvrdí, že bol v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a súčasne tvrdí aj to, že o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy nevedel („ak žalobkyňa vôbec nevedela o tom, že jej je predložená na podpis dohoda o vykonávaní zrážok..“), tvrdenia žalobcu sa vzájomne vylučujú, keďže skutkovo nie je možné niekoho nútiť ku konaniu o ktorom on vlastne ani nevie. O nedôvodnosti a neprípustnosti žaloby svedčí podľa jeho názoru aj to, že žalobcom uplatnená námietka premlčania vylučuje výkon akéhokoľvek práva z dohody o zrážkach zo mzdy. Podaná žaloba teda neplní a nemôže plniť žiadnu praktickú funkciu, aká sa vo všeobecnosti určovacím žalobám priznáva a pripisuje.

10. Pojednávanie vytýčené na deň 5.11.2019 sa nekonalo z dôvodu nahlásenia mimoriadnej udalosti (bomby v budove súdu). Pojednávanie vytýčené na deň 28.11.2019 bolo zrušené z dôvodu kolízie s termínom pojednávania právnej zástupkyne žalobkyne.

11. Na pojednávaní dňa 30.1.2020 sa strany sporu nedostavili, svoju neúčasť súdu ospravedlnili, žiadali, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

12. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, súd uvádza:

13. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.1.2008 súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, návrh žalovaný prijal. Revolvingový úver bol vo výške 25.000,- Sk v 42 mesačných splátkach po 1.452,- Sk, zmluvná odmena bola vo výške 35.984,- Sk, nominálna hodnota úveru 60.984,- Sk, RPMN úveru 81,32%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 20.560,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 71,94 %.

14. Z bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že „podpisom Žiadosti/Zmluvy uzatvára dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v súlade s Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ďalej len „Dohoda“. Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty, ak boli uplatnené a náklady súdneho/ rozhodcovského príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka/ spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka/ spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vždy v riadnom výplatnom termíne a za účasti veriteľa č. (ďalej je uvedené číslo účtu a variabilný symbol). Strany dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy

vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či v mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi -platcovi mzdy dlžníka/spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“

15. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného z 3.5.2019 súd zistil, že je podnikateľom, ktorého predmet činnosti v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úver bolo okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

16. Z Oznámenia spoločnosti ANACO, s.r.o. zo dňa 27.2.2019 adresovaného zamestnávateľovi žalobkyne, súd zistil, že na základe splnomocnenia od žalovaného žiada spoločnosť ANACO, s.r.o. o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 2.120,70 EUR.

17. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

18. Podľa ods, 1-4 účinného k 23.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa -3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

21. Podľa , ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

22. Podľa a , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

23. Podľa odsl.6 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty () alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení ku dňu podania žaloby dňa 7.5.2019 (ďalej zák. ), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

25. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Právne súd podanú žalobou posúdil v zmysle , že ide o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu (). Súd sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou v odôvodnení Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zo dňa 28.2.2019, že s účinnosťou od 1.1.2018 môže spotrebiteľ podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je . Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné aj žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za prípustnú v zmysle .

28. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby, keďže neposúdil, že sa jedná o zmenu žaloby, ale otázku právneho posúdenia, aplikáciu právnej normy na tvrdený, neskôr zistený skutkový stav. Právne posúdenie je povinnosťou súdu, strany sporu nemajú povinnosť uviesť právne posúdenie. Žalobkyňa dôvodí zmenou obsahu žaloby, zmenou skutočnosti v nej uvádzaných, zmeneným právnym posúdením, pričom súd uvádza, že žalobkyňa nežiada iný nárok, neuviedla ani podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V tomto prípade skutkové tvrdenia nie sú uvedené rozdielne, právne vec posúdiť nie je povinnosť žalobcu. Súd však poukazuje, že žalobkyňa v samotnej žalobe uviedla v časti IV. (čl. 4) k naliehavému právnemu záujmu aj .

29. K právnemu posúdeniu súd uvádza, že dohodu o zrážkach zo mzdy z 23.1.2008 považuje za neurčitý právny úkon, keďže je neurčito vymedzená zabezpečovaná pohľadávka a aj výška zrážok. Aj Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať požiadavky , t.j. musí byť určitá a zrozumiteľná, preto musí obsahovať označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej zabezpečuje. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy má byť pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne (určito) prejaviť vôľu uzatvoriť takúto dohodu. V čase uzatvorenia dohody účastník zmluvného vzťahu musí vedieť, pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy.

30. Podľa názoru súdu sporná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. 7 je uvedené, že pohľadávka je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom a prípadne aj zmluvnými pokutami. Takéto vymedzenie pohľadávky súd považuje za neurčité, a teda v zmysle ust. i neplatné, teda podľa názoru súdu je potrebné dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neplatnú pre rozpor s .

31. V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( ). Uvedené sa vzťahuje aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. V prejednávanom spore súd ex offo skúmal či dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy navyše neobsahuje skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnutia uzavretia takejto dohody a o následkoch jej uzavretia. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že so zmluvným dojednaním zmluvnej pokuty žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo v zmysle sa považuje za neprijateľnú podmienku. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy súd považuje za súčasť typickej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, znenie zmluvy bolo vopred pripravené zo strany žalovaného ako poskytovateľa úveru, nebolo žalovaným preukázané individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, čo podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach spotrebiteľa. Žalovaný ako dodávateľ uviedol, že výkon zrážok zo mzdy je neaktuálny, posledná zrážka bola vykonaná v roku 2011, a nepristúpil k ďalšiemu výkonu zrážok. Tomuto tvrdeniu odporuje listinný dôkaz, list spoločnosti Aneco predložený zamestnávateľovi, preto spotrebiteľovi súd poskytol ochranu. S ohľadom na vyššie uvedené, súd považuje dohodu o zrážkach, uzatvorenú ako bod 7. zmluvy o úvere za neurčitú a zároveň individuálne nedojednanú, a z uvedených dôvodov za neplatnú. 33. Súd poukazuje aj na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. v skutkovo obdobnom spore, v zmysle ktorého odvolací súd uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná ex lege z dôvodu, že nebola uzatvorená v súlade so zákonom a nie preto, že by zákon takýto prostriedok zabezpečenia pohľadávky vôbec nepripúšťal. V prejednávanom prípade sa má žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne domáhať vymoženia aj odplaty za poskytnutie úveru, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, keďže prevyšuje šesťnásobne priemerné úrokové miery z úverov bánk zverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, preto súd súčasne výšku dohodnutého zmluvného úroku považuje tiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

34. K argumentácii žalobcu aj k poukázaniu na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. súd uvádza, že skutkový stav je odlišný, keďže v danom prípade bolo v dohode o zrážkach zo mzdy uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a v bode II. je uvedené, že dlžník - navrhovateľka má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bola navrhovateľka poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V prejednávanom spore dohoda o zrážkach zo mzdy takto formulovaná nebola. Zároveň k Uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. z 13.12.2011 súd uvádza, že v danom prípade bolo predmetom sporu zrušenie rozhodcovského rozsudku, došlo k späťvzatiu žaloby, ktoré nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pretože žalobkyňa bola v konaní plnej miere úspešná. Súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. .

36. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach ( ods. l ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ods. l ).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.