Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/147/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.1.2020 v Trebišove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

E. W. , nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Y., L. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 19.7.2019 v čase okolo 21.30 hod. na dvore obývaného rodinného domu s popisným číslom XXX/X na ulici L. v obci Y. v podnapitom stave a po predchádzajúcich slovných nezhodách fyzicky napadol svojho nevlastného otca, poškodeného X. U., ktorého niekoľkokrát udrel najprv fackaním a potom aj päsťami do oblasti tváre a celej hlavy, taktiež ho nohou kopol do oblasti hrude, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde sa z dôvodu omráčenia nemohol poriadne brániť a kde ho obžalovaný ešte niekoľkokrát päsťami udieral do hlavy, do ucha a do krku, čím mu takto podľa zabezpečeného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, vypracovaného znalcom MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc., spôsobil ľahké zranenia, a to tržnopomliaždenú ranu na ľavej ušnici, tržno pomliaždenú ranu v pravom obočí, pomliaždenie hornej a dolnej pery, tržno pomliaždené rany na sliznici hornej a dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v ľavej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou, dve malé tržné rany na hornej ľavej mihalnici, pomliaždenie očnej gule vľavo s nakrvácaním pod spojovkou ľavého oka a s nakrvácaním do prednej očnej komory, zlomeninu spodiny očnice a dostrednej steny očnice vľavo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do ľavej čeľustnej dutiny a ľavých čuchových dutín, trieštivú zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov a otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne od dňa 19.7.2019 do 9.8.2019, t.j. 21 dní, maximálne však do dňa 16.8.2019, t.j. 28 dní, pričom vzhľadom na predmet a smer útoku, pri väčšej intenzite násilia, ktoré smerovalo na oblasť tváre a hlavy poškodeného, mohlo dôjsť aj k ťažkej ujme na zdraví, a to k poraneniu v oblasti mozgu.

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona), § 39 ods. 4 Tr. zákona (per analogiam) trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému X. Karasovi.

odôvodnenie:

Na obžalovaného E. W. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Po začatí hlavného pojednávania súd upovedomil procesné strany, že skutok ktorý je predmetom obžaloby, bude právne posudzovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona (podľa názoru súdu v prejednávanej veci nejde o spáchanie trestného činu na blízkej osobe).

Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (pri jeho súdom upravenej právnej kvalifikácii). Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami obžalovaného, poškodeného a svedkov, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle , , , a , a to aj napriek nesúhlasnému stanovisku prokurátora, ktorým však súd nie je viazaný. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.

Z prečítaných listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta svojho bydliska bližšie charakterizovaný. Aktuálne je zamestnaný v spoločnosti H. N. H., ktorá vyrába motorové vozidlá zn. J. a Audi, zamestnávateľom je hodnotený v podstate kladne. A. doposiaľ súdne trestaný nebol, v registri priestupkov má jeden záznam za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 24.3.2017, keď porušil povinnosti chodca, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur.

Súčasťou spisového materiálu je aj register priestupkov poškodeného X. U., z ktorého je zrejmé, že menovaný bol v období rokov 2016 až 2018 celkovo 3x znaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 Priestupkového zákona z dôvodu fyzického napadnutia obžalovaného E. W. a jeho matky N. W., ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Poškodený X. U. sa aj ďalších evidovaných priestupkov dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom pre vykreslenie vzťahu s obžalovaným E. W. možno uviesť napr. priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Priestupkového zákona zo dňa 1.6.2018, keď pod vplyvom alkoholu odcudzil obžalovanému E. W. bicykel, čím mu spôsobil škodu vo výške 150 Eur. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení obžalovaného a jeho obhajcu na hlavnom pojednávaní navyše vyplýva, že aj prejednávanému skutku predchádzal vzájomný konflikt vyvolaný poškodeným X. U., v rámci ktorého poškodený napadol pod vplyvom alkoholu obžalovaného a ohrozoval aj jeho maloletého syna, ktorý sa obžalovaný pokúšal vyriešiť volaním na políciu.

Z okolností prejednávaného skutku a vyššie uvedených skutočností možno podľa názoru súdu vyvodiť záver, že vzájomný vzťah medzi obžalovaným E. W. a poškodeným X. U. je nepochybne negatívny a nepriateľský, nejde teda o situáciu, že by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý právom pociťoval ako ujmu vlastnú. Nakoľko poškodený nie je príbuzným obžalovaného v priamom rade (jedná sa o nevlastného otca obžalovaného), je zrejmé, že poškodený X. U. nie je blízkou osobou obžalovaného E. W.. Tou sa v zmysle 127 ods. 4 Tr. zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Z právneho hľadiska preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný

dopustil konaním bližšie popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom je potrebné uviesť, že pri úderoch obžalovaného do hlavy poškodeného pri väčšej intenzite násilia, ktoré smerovalo na oblasť tváre a hlavy, mohlo u poškodeného dôjsť k ťažkej ujme na zdraví, a to k poraneniam v oblasti mozgu, teda k poraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Subjektívna stránka trestného činu je daná nepriamym úmyslom podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že poškodený pri jeho fyzickom útoku môže utrpieť ťažkú ujmu na zdraví.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd taktiež bral ohľad j na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. S poukazom na uvedené a predovšetkým vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (ktoré súd prijal), považoval súd za primerané, spravodlivé a pre splnenie účelu trestu v zmysle Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 3 roky (dolnú hranicu trestnej sadzby pri prejednávanom trestnom čine stanovuje Tr. zákon na 4 roky), pričom trest bol u obžalovaného znížený s analogickým použitím Tr. zákona (uvedené ustanovenie umožňuje súdu znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu).

V súvislosti s takto uloženým trestom (analogicky zníženým podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona) súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017 sp.zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno uvedené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), nakoľko obžalovaný neodvolateľne prijíma všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. V prejednávanej veci je zrejmé, že v prípade obžalovaného ide zjavne iba o ojedinelý protiprávny exces v inak doposiaľ bezúhonnom spôsobe jeho života, navyše evidentne vyprovokovaný násilným správaním poškodeného, ktorého sa poškodený dopúšťal vo vzťahu k obžalovanému preukázateľne aj v minulosti, a to opakovane. Súd mal teda za to, že samotná hrozba výkonu trestu počas stanovenej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného a mediačného úradníka, bez okamžitého uväznenia obžalovaného, by mala dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti ako aj výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, uložil súd obžalovanému povinne aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou súčasťou je aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok (obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu) ako aj povinnosť obžalovaného osobne sa ospravedlniť poškodenému X. U..

Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií ako aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

Záverom možno pre úplnosť uviesť, že súd o náhrade škody (bolestnom) spôsobenej poškodenému X. U. v trestnom konaní nerozhodoval, keďže ten si náhradu škody voči obžalovanému neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.