Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/204/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľa: C.. X. H., O.. XX.XX.XXXX, bytom P., X. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti manželke navrhovateľa: S. H.E., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, bytom XX B. G. E., M. XXXX, O. K., štátny občan Z. M., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. L. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. U. H., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto

rozhodol:

I. manželstvo účastníkov konania C.. X. H., nar. XX.X.XXXX v P., Slovenská republika, a S. H., E.. F., nar. X.X.XXXX v P.-O., Z. M., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v M., P., Z. M., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika V., vo zväzku D., ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX rozvádza,

II. na čas po rozvode zveruje maloletého L. H., nar. X.XX.XXXX v P., Z. M. a U. H., nar. XX.XX.XXXX v D., O. K. do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,

III. určuje matke prispievať na výživu mal. L. a na výživu mal. U. každému vo výške 100 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca - navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,

IV. styk odporkyne - matky s maloletými deťmi neupravuje,

V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

VI. náhradu trov konaniu štátu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 3.8.2018 žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s manželkou a upravil pomery k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že ich zverí do jeho osobnej starostlivosti a zo strany matky určí minimálne výživné. Styk upraviť nežiadal.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou, ktorá je štátna občianka Z. M. žili v Z. a O. K.. Po narodení druhého dieťaťa, dcéry s Downovým syndrómom sa manželka vnútorne nestotožnila so zdravotným stavom dcéry, chcela ju dať na adopciu s čím, ale on nesúhlasil. Tento spor medzi nimi postupne viedol k rozpadu vzťahu. V tejto situácii mu pomocnú ruku ponúkla jeho mama a tak vzniklo rozhodnutie vrátiť sa s obidvoma deťmi na Slovensko. Manželka na Slovensko odísť nechcela. V júli

XXXX prišiel na Slovensko od vtedy je tu, s manželkou sa nestretol ani ona s deťmi. Komunikujú spolu len telefonicky alebo prostredníctvom sociálnych sieti.

3. Manželka navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavila, hoci o termíne pojednávania vedela. Vyjadrila sa písomne s tým, že súhlasila s rozvodom manželstva ako aj s konaním v jej neprítomnosti. Taktiež súhlasila so zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, styk upraviť nežiadala a uviedla, že sú dohodnutí na výživnom vo výške 30 % zo sumy životného minima.

4. Opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Zo strany matky však žiadal určiť primerané výživné.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, písomným vyjadrením manželky navrhovateľa, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, rodnými listami maloletých, sobášnym listom účastníkov konania ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Z. M., v meste P., miestna časť M.. Manželka navrhovateľa je štátnou občiankou Z. M.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti L. H. narodený X.XX.XXXX a U. H. narodená XX.X.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku dobré. Po narodení dcéry v roku XXXX, ktorá sa narodila s Downovým syndrómom sa však manželka navrhovateľa nestotožnila so stavom dcéry. Chcela ju dať na adopciu s čím navrhovateľ nesúhlasil. Tento spor medzi nimi postupne viedol k rozpadu vzťahu. V tejto situácii mu pomocnú ruku ponúkla jeho mama a tak vzniklo rozhodnutie vrátiť sa s obidvoma deťmi na Slovensko. Manželka na Slovensko odísť nechcela. V júli XXXX prišiel na Slovensko od vtedy je tu, s manželkou sa nestretol ani ona s deťmi. Komunikujú spolu len telefonicky alebo prostredníctvom sociálnych sieti.

7. Účastníci spolu komunikujú len sporadicky, prostredníctvom telefónu alebo sociálnej sieti. V obdobnom kontakte je matka s maloletými deťmi. Od júla XXXX neboli v osobnom kontakte. Manželka navrhovateľka na ich výživu prispieva len minimálne. Podľa vyjadrenia navrhovateľa je zdravá, nič jej nebráni pracovať, pracovala údajne ako čašníčka. V súčasnosti má iný vzťah, obnovu spolužitia vylučuje. Navrhovateľ iný vzťah nemá, riadne sa stará o maloleté deti.

8. Podľa správy opatrovníka má navrhovateľ vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí, o tieto sa riadne stará.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že účastníci konania spolu nežijú už takmer 5 rokov. Potom ako manželka navrhovateľa odmietla starostlivosť, resp. nevytvorila si vzťah k mladšej dcére, ktorá je postihnutá Downovým syndrómom navrhovateľ situáciu musel riešiť odchodom z O. K. a návratom na Slovensko, kde mu v starostlivosti o maloleté deti pomohla a pomáha jeho matka. Vzťah účastníkov ako manželov od narodenia mladšej dcéry postupne zanikal a v súčasnosti prakticky už neexistuje. Účastníci spolu dlhodobo nežijú, nevedú manželský život, komunikujú spolu len sporadicky. Manželka navrhovateľa má iný vzťah, chce manželstvo ukončiť. O výchovu detí nejaví prakticky záujem, na ich výživu neprispieva. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že je namieste návrhu vyhovieť a tento fakticky nefunkčný vzťah potvrdiť aj právne rozvodom manželstva.

18. Keďže z manželstva pochádzajú maloleté deti súd upravil pomery k týmto deťom, o deti sa riadne a po každej stránke stará otec, takže mu ich súd zveril do osobnej starostlivosti. Hoci sa rodičia dohodli na minimálnom výživnom, vzhľadom na potreby maloletých detí ako aj možnosti a schopnosti a hlavne potencionalitu príjmu matky, súd určil výživné po 100 Eur mesačne, ktoré je v súčasnosti primerané. Styk matky vzhľadom na vzdialenosť jej pobytu od miesta pobytu detí neurčoval.

19. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

21. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa , súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

23. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

26. Podľa , (ďalej len ) každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci

priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

27. V predmetnom konaní vznikli štátu trovy titulom úhrady odmeny vyplatenej prekladateľke Mgr. Jarmile Bandžákovej zo štátnych prostriedkov vo výške 402 Eur na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 9.10.2019, č. k. -53. Predmetné trovy štátu vznikli v súvislosti s právom účastníka - matky, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom - aby sa s ňou konalo v jej materinskom jazyku resp. v jazyku, ktorému rozumie. Súd preto v súlade s ustanovením náhradu štátu za tieto trovy vo výške 402 Eur nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. ( )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.