Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/33/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., ml., s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100720055/2023 zo dňa 06.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.05.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 15.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100720055/2023 zo dňa 06.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 103344039/2022 zo dňa 13.12.2022, ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) v relevantnom znení vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2019 a uložil mu povinnosť uvedený rozdiel dane zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na v platnom znení). Návrh žalobca odôvodnil obavou, že ak by došlo k vykonaniu napadnutého rozhodnutia, žalobca by nemohol ďalej podnikať, riadne platiť odvody, či dane (napr. aj každomesačnú DPH). Uviedol, že medzi výkonom jeho činnosti a dôsledkami napadnutého rozhodnutia je zjavný nepomer a vytvára pre neho neprimeraný negatívny následok. Priznanie odkladného účinku podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb, pričom okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ktorú žalobca považuje za nenapraviteľný následok.

3. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo aj „správny súd“).

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.01.2024, v ktorom navrhol nepriznať odkladný účinok správnej žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

5. Podľa „podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

6. Podľa „správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. Podľa „písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

9. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil obavou z ohrozenia jeho ďalšieho podnikania a schopnosti riadne platiť odvody i dane, neprimeraným negatívnym následkom na neho, hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Správny súd konštatuje, že ide o všeobecné, nekonkrétne tvrdenia žalobcu, pričom hrozbu závažnej finančnej ujmy žalobca nijako nepreukázal (tá nevyplýva automaticky z rozhodnutia daňového orgánu). V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej škody ani iných vážnych nenapraviteľných následkov.

11. Výška rozdielu dane, ktorá bola žalobcovi vyrubená v napadnutom rozhodnutí, vo všeobecnosti nie je zanedbateľná, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Žalobca k návrhu nepredložil žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojej argumentácii len všeobecne skonštatoval, že vykonaním napadnutého rozhodnutia by nemohol ďalej podnikať, platiť dane ani odvody a hrozila by

mu značná finančná škoda. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Pre posúdenie splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia nie sú relevantné námietky žalobcu ohľadom nezákonnosti namietaného rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou.

13. Žalobca ďalej v podstate len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejnými záujmami bez toho, že by to konkretizoval. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil zákonom vyžadované predpoklady jeho priznania definované v ustanovení , súd preto v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).