Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27CoE-1-2020.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávnených: 1/ T., 2/ P., proti povinnému: J., o vymoženie 661,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 1. augusta 2019, č.k. 1Er/1526/2000 - 17, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 24 ods. 2, § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, § 148 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie proti povinnému. Dňa 31.05.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet oprávneného na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie. Exekučnými titulmi v danej veci sú rozhodnutie T. č. G. zo dňa 07.09.1999, právoplatné dňa 05.10.1999 a platobný výmer T. Y.. XXX/XXXX MZ zo dňa 05.04.2000, právoplatný dňa 28.04.2000. Predmetné rozhodnutia boli vydané v zmysle zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka na zaplatenie poistného nemocenského a dôchodkového poistenia. Súd prvej inštancie v prípade, ak existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, môže exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Na základe uvedeného napriek skutočnosti, že žiadny z účastníkov nenavrhol zastavenie exekúcie, z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd prvej inštancie skúmal aj skutočnosť, či exekučný titul nie je v súčasnosti už neúčinný z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty určenej zákonom na jeho vykonanie. Zákon o Sociálnej poisťovni v čase vydania exekučných titulov neustanovoval prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutí, ktorými bola stanovená povinnosť zaplatiť poistné. Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutia od nadobudnutia ich právoplatnosti vykonať, bola zavedená až zákonom č. 242/2001 Z. z. zo dňa 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 01.07.2001 a v odseku 3 dňa 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z. z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 04.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne
spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu prvej inštancie zavedenie preklúzie rozhodnutí Sociálnej poisťovne zákonom č. 242/2001 Z. z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z. z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy. Uvedená lehota desiatich rokov je lehotou prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale i skončené. Ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už byť takéto rozhodnutie podkladom pre exekúciu. Exekučné tituly sa stali právoplatnými dňa 05.10.1999 (rozhodnutie) a dňa 28.04.2000 (platobný výmer). Uplynutím desaťročnej lehoty - t.j. dňom 05.10.2009 (rozhodnutie) a dňom 28.04.2010 (platobný výmer), došlo k preklúzii práva vymáhať predmetné nároky zo strany oprávneného, pričom ďalšie trvanie exekúcie po uplynutí tejto lehoty bolo neprípustné. Uplynutím času, s ktorým osobitný právny predpis spája preklúziu, t.j. zánik nároku vymáhať právo priznané v exekučnom titule, sa rozhodnutia stali neúčinnými a súd prvej inštancie exekúciu v zmysle cit. ustanovení Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, uplatňujúc odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (nesprávne právne závery) majúc za to, že zastavenie exekúcie je nesprávne. Exekučným titulom patriacim oprávnenému 2/ v predmetnej exekúcii je rozhodnutie T. pobočky Y., rozhodnutie č. XXX/XX/SZČO zo dňa 07.09.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.10.1999, vydaným a posudzovaným podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.1999. Stanovená 10 ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia bola daná až ustanovením § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni s účinnosťou zákona odo dňa 01.07.2001. V čase vydania exekučného titulu platné a účinné ustanovenia zákona neobsahovali žiadnu lehotu, do uplynutia ktorej sa mali ňou vydané rozhodnutia vykonať. Keďže v čase vydania, nadobudnutia právoplatnosti, nadobudnutia vykonateľnosti všetkých vyššie citovaných rozhodnutí lehota nebola stanovená a ohraničená, nemohla ani uplynúť. Oprávnený 2/ vyjadril názor, že exekučný titul nezanikol z dôvodu preklúzie a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Poukázal na zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a s ním súvisiaci princíp právnej istoty, ktorý bol daným rozhodnutím porušený. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia objektívne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. S poukazom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Oprávnený 1/ navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, ako vecne správne, založené na správnych skutkových a právnych záveroch, identifikoval sa s právnym názorom súdu prvej inštancie o preklúzii práva s následkom nemožnosti jeho vymáhania.
4. Oprávnený 2/ v reakcii na vyjadrenie nesúhlasil s názorom oprávneného 1/.
5. Povinný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 (a contrario) CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho
dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval stranám všetky známe fakty posudzovanej veci spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
10. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom smere, že súd prvej inštancie nedôvodne na vec aplikoval ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom odo dňa 01.07.2001, ktorý stanovil 10 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia. Podľa jeho názoru bolo na vec nutné použiť zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.1999, kedy platné a účinné ustanovenia zákona neobsahovali žiadnu lehotu, do ktorej sa mali ňou vydané rozhodnutia vykonať.
11. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie vo veci sa začalo dňa 20.06.2000 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne, na základe návrhu na vykonanie exekúcie a exekučných titulov (platobný výmer č. XXX/XXXX-MZ a rozhodnutie T. pobočka Y. č. XXX/XX/SZČO) vydal exekučný súd dňa 11.07.2000 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.07.2001, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
13. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.07.2001, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
15. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s urči tými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
16. Zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, neobsahoval ustanovenie o nemožnosti vymáhať poistné uložené právoplatným rozhodnutím, len v § 24 ods. 2 ustanovoval, že právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Zákonom č. 242/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2001 však bol doplnený nový § 25 ods. 2, podľa ktorého rozhodnutia o poistnom na nemocenské a dôchodkové poistenie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti; ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní bolo vylúčené. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 274/1994 Z.z. to isté platilo aj pre platobný výmer. Z dôvodovej správy k § 25 ods. 2 (Národná rada Slovenskej republiky, II. volebné obdobie, tlač 988) vyplýva, že cieľom bolo zaviesť všeobecnú 10 ročnú prekluzívnu lehotu, počas ktorej muselo byť rozhodnutie aj vykonané. Táto lehota sa vzťahovala tak na správny výkon rozhodnutia, súdny výkon rozhodnutia aj exekúciu. Po uplynutí tejto lehoty sa rozhodnutie stalo neúčinným a výkon rozhodnutia musel zastaviť. Z takto jasne vyjadreného úmyslu zákonodarcu vyplýva, že táto lehota sa musí týkať aj rozhodnutí vydaných pred 01.07.2001. Nie je totiž zrejmé, že by zákonodarca chcel takýmto spôsobom obmedziť práve a len rozhodnutia vydané od 01.07.2001. Naopak, cieľom bolo vo všeobecnosti obmedziť výkon všetkých rozhodnutí na poistné, teda aj rozhodnutí vydaných dovtedy.
17. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie § 25 ods. 2 v spojení s ods. 3 zákona č. 274/1994 Z.z. sa vzťahuje okrem rozhodnutia T., aj na platobný výmer vydaný pred 01.07.2001. Takéto
rozhodnutie teda bolo možné vykonať do 10 rokov od jeho právoplatnosti. Ak sa dovtedy nevykonalo, výkon rozhodnutia (exekúcia) sa musel zastaviť.
18. Odvolací súd má z obsahu spisového materiálu v posudzovanej veci za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.XXXX XXXXXX zo dňa 11.07.2000 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 19.923,-Sk (661,32 Eur) s príslušenstvom, na základe platobného výmeru č. XXX/XXXX-MZ zo dňa 05.04.2000 (právoplatného dňa 28.04.2000) a rozhodnutia T., pobočka Y. č. XXX/XX/SZČO. zo dňa 07.09.1999 (právoplatného dňa 05.10.1999), ktoré pohľadávky boli v priebehu konania postúpené z pôvodného oprávneného T., pobočka Y.. Lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 28.04.2010 pre platobný výmer č. XXX/XXXX-MZ a dňa 05.10.2009 pre rozhodnutie T., pobočka Y. č. XXX/XX/SZČO.
19. Nakoľko právo na výkon rozhodnutia bolo možné vykonať do 10 rokov, správne okresný súd ex offo exekúciu zastavil, nakoľko v priebehu exekúcie došlo k prekludovaniu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Dotknuté rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote neboli vykonané, preto uplynutím lehoty sa stal exekučný titul neúčinným. Na preklúziu súd prihliadol z úradnej povinnosti.
20. V konečnom dôsledku nespôsobilou k odlišnému rozhodnutiu je tiež poukaz odvolateľa na porušenie princípu právnej istoty a nejednotnosť rozhodovania a v súvislosti s tým iné rozhodnutia súdu prvej inštancie, či jedno rozhodnutie odvolacieho súdu (8CoE 30/2017 zo dňa 27.6.2017), ktoré mali identickú otázku riešiť odlišne. Predovšetkým rozhodnutiami súdu prvej inštancie a v nich vysloveným názorom nie je odvolací súd viazaný a pokiaľ ide o požiadavku na jednotu rozhodovania odvolacieho súdu v identických prípadoch, tak tuzemský právny poriadok nepozná pravidlo viazanosti senátu odvolacieho súdu právnym názorom vysloveným iným senátom toho istého súdu, naviac ojedinelým, keďže v obdobných veciach senáty odvolacieho súdu (príkladmo pod sp.zn. 6CoE 281/16, 4CoE 352/16) svoje závery založili na identickom právnom posúdení, ako odvolací súd v posudzovanej veci.
21. Článok 2 Základných princípov CSP, je vyjadrením princípu právnej istoty, ktorý možno chápať ako zabezpečenie predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čo znamená, že súd má v princípe rovnaké veci rozhodovať rovnako. Právna istota predstavuje teda stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Ustálenosť rozhodovacej praxe viaže teda zákonodarca prioritne v CSP len na „najvyššie súdne autority“, pričom rozhodnutie takéhoto charakteru v identickej otázke odvolateľ neoznačil. Posúdenie spornej otázky preklúzie práva tak v posudzovanej veci nepredstavuje z hľadiska konkretizovania tejto námietky odvolateľom nielen porušenie princípu právnej istoty, ale je podľa názoru plne udržateľným aj vo svetle princípu spravodlivosti, keď v prípade nadobudnutia účinnosti právnej normy, ktorá je priaznivejšia pre jej adresáta, táto platí spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, či nevýhodnejšie. 22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).