Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-101-2019.pdf
PDF · 70.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/101/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Milana Končeka v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému: Ľ.J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.B. XXX/XX, XXX XX P., pre vymoženie istiny 626,66 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod EX 2463/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10. septembra 2019 č. k. 5Er/476/2013-15, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 41,51 eur do troch dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 626,66 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 54,32 eura.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,51 eur.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zastával názor, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného. Uviedol, že je potrebné vykonať aktuálne zisťovanie majetku povinného a jeho sociálnych pomerov. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Oprávnený preto nesúhlasil
so zastavením predmetnej exekúcie pre nemajetnosť. Uviedol, že podľa jeho názoru konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov. Za právne relevantnú skutočnosť považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 31.05.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
14. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).