Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31P-5-2020.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. S. F., Q. XX.X.XXXX, X. W. F., Q. XX.X.XXXX, X. X. F., Q. XX.XX.XXXX, X. G. F., narodený XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, deti rodičov: matky - P. X., Q. XX.X.XXXX, U. N.. D. XXX/X, F., a otca - W.Š. F., Q. XX.X.XXXX, U. J. XX, O., t.č. v Ú. G. Ú. Z., J. Q.. Č.. X, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Otec je p o v i n n ý, s účinnosťou od 22.1.2020, prispievať na výživu maloletých detí S., W., X. G. G., na každého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.1.2020 do 31.1.2020 v sume 9,29 eur na každé z maloletých detí je otec povinný uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky.
III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
IV. Súd maloletým deťom ustanovuje za opatrovníka pre toto konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec.
V. Súd poučuje rodičov maloletých detí, že môžu kedykoľvek podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ako návrh vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.1.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletého na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala určiť na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere vo výške na každé dieťa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že s otcom detí sa zoznámila v roku 2010. V roku XXXX sa im narodila prvá dcéra S., ktorú si po troch mesiacoch od narodenia vzali do dočasnej starostlivosti jej rodičia a pobudla u nich až do jedného roka jej života. V krátkom čase sa narodil syn W. a žili všetci štyria v uvedenom rodinnom dome. Počas tohto spolužitia do spoločnej domácnosti vkladala financie pochádzajúce z rodičovského príspevku a z prídavkov na deti, ostatné financie zabezpečoval otec detí príležitostnými brigádami. Asi jeden rok nato bol otec detí odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, na ktorý aj nastúpil. V tomto období bola v šiestom mesiaci gravidity s maloletou X.. Otca detí z výkonu trestu odňatia slobody prepustili v auguste 2017. Po tomto opäť žili v spoločnej domácnosti, ktorej réžia bola finančne zabezpečovaná totožne ako vyššie. V decembri 2018 vzali otca detí pre podozrenie z trestného činu do väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Z., v ktorej sa nachádza doposiaľ. Vzhľadom nato, že toho času nemá iné možnosti bývania, uchýlila sa s deťmi do X. D. P.- zariadenie núdzového bývania. V zariadení majú svoju vlastnú priestrannú izbu, v ktorej sa stará o deti. Výchovu detí zvláda, avšak zápasí s finančnými
ťažkosťami, keďže im chýbajú finančné príspevky od otca detí, ktoré vkladal do spoločnej domácnosti v čase, keď žili spolu. Otec detí je toho času väzobne trestne stíhaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Z. a tak v súčasnosti nepracuje. Má však vedomosť o tom, že jeho matka mu na pravidelnej mesačnej báze zasiela do väzby finančný dar v sume od 100 do 200 eur. Otec detí je slobodný, s jednou ďalšou vyživovacou povinnosťou voči maloletej U.. Vyučený je za murára. Matka poberá iba rodičovský príspevok na maloletého G. v sume 220,70 eur a prídavky na tri maloleté deti v sume 73,02 Eur. Na štvrtý prídavok (maloletej S. F.) má ustanoveného osobitného príjemcu, obec O., ktorá jej financie z osobitného príjemstva poukazuje na adresu zariadenia. Tieto financie smie do uvoľnenia osobitného príjemcu použiť výlučne v prospech maloletej Lívie, ktorej sa týmito financiami snaží zabezpečovať potreby v škole. Súčasná sústavná starostlivosť o jednoročné dieťa jej nedovoľuje sa z objektívneho dôvodu zamestnať a ani inak si zvýšiť príjem a tak hospodárim mesačne s príjmom 293,72 eur + 24,34 eur. V zariadení vynaloží za poskytovanie sociálnej služby mesačne 170,- eur. Okrem tohto výdavku má zvýšené výdavky na zhoršený zdravotný stav maloletého G. a W., ktorí trpia asthmou bronchiale, v súvislosti s ktorou vynaloží na T. mesačne približne 10,- eur. Okrem uvedených výdavkov má aj bežné výdavky, úmerné veku detí, spojené so školou, škôlkou, hygienou, ošatením a stravovaním detí. Ako vyplýva z obsahu návrhu, vyvstáva neodkladná potreba poskytnúť predbežnú súdnu ochranu hmotnému právu maloletých na výživu aj zo strany otca, nakoľko ako vykonávateľka faktickej osobnej starostlivosti o maloletých je navrhovateľka na hrane hmotnej núdze a bez finančnej podpory aj zo strany otca jej nezostávajú peniaze na pokrytie všetkých výdavkov detí. Preto deti sú odkázané aj na výživu otca, ktorú si otec dobrovoľne neplní.
2. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie navrhovateľkou predloženými listinami, a to rodným listom maloletého, a lustráciou rodičov v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 95,96 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 4. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje inštitút umožňujúci zabezpečiť maloletým deťom dočasne finančné prostriedky zo strany rodiča, ktorý nemá deti v starostlivosti aspoň v rozsahu umožňujúcom pokrytie ich základných nevyhnutných výdavkov, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP neurčuje súd výšku výživného v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého a celkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, ale len v nevyhnutnej výške v rozsahu, ktorý umožňujú osvedčené majetkové a príjmové pomery povinnej osoby.
5. Matka maloletých detí sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala neodkladnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, keď nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, otec je vo väzbe, ona žije s deťmi v X. D. a otec na maloleté neprispieva. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po vykonanom dokazovaní, dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým, čo do platenia výživného otcom v nevyhnutnej miere, vo výške ako navrhuje matka maloletých. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že otec má vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí aj k maloletej dcére U., narodenej 13.3.2009. Od 16.12.2018 je vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. Z. (lustrácia ZVJS čl. 14). Matka je na rodičovskej dovolenke, a teda jej príjmy sa obmedzujú na rodičovský príspevok 220,70 eur a prídavky na maloleté deti. Má pritom výdavok na poskytovanie sociálnej služby mesačne 170,- eur a zvýšené výdavky v súvislosti s astmou v sume 10,- eur mesačne. Je teda zrejmé, že zo zostávajúcich prostriedkov je problematické zabezpečiť aj základné potreby maloletých detí bez akéhokoľvek príspevku otca maloletých a urgentné určenie výživného otcovi maloletých deti je dôvodné. Súd tak dospel k záveru, že je potrebné a v záujme maloletých neodkladne upraviť povinnosť otca prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keď zaviazal otca prispievať na výživu maloletých matkou navrhovanou sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa /aktuálne vo výške 28,79 eur/ mesačne k rukám matky, keď v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nezistil možnosť otca prispievať na maloleté deti sumou vyššou. Súd pritom uvádza, že v prípade nariadenia povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením ide o výživné „v nevyhnutnej miere“, ktoré aj pri bližšie neosvedčených pomeroch dotknutých subjektov je vždy odôvodnené vo výške podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. vo výške minimálneho výživného na maloleté dieťa, ktorým je povinný prispievať každý povinný rodič, bez ohľadu na jeho príjmové, či majetkové pomery. Súd dodáva, že neodkladným opatrením je upravené iba výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere, v prípade potreby môže matka, či otec podať návrh na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletých deťom ako návrh vo veci samej, o čom súd rodičov poučil v zmysle § 337 ods. 1 CSP vo výroku V. Súd neuložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých od 15.1.2020, ako žiadala matka, keď, aplikujúc ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné priznal odo dňa doručenia návrhu na súd. V neodkladnom opatrení matka totiž neosvedčila žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by súdu umožňovali priznať výživné i za dobu pred dátumom doručenia návrhu na súd. Otec maloletých bude tak povinný platiť výživné na maloleté deti
od dátumu 22.1.2020, a teda za mesiac január bude povinný uhradiť matke na maloleté deti alikvótnu časť výživného v sume 9,29 eur na každé z maloletých detí (28,79 eur / 31 dní * 10 dní), ktorú povinnosť uhradiť zročné výživné súd otcovi uložil vo výroku II. rozhodnutia. V časti (priznania výživného od 15.1.2020), v ktorej návrhu nebolo vyhovené, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku III. zamietol.
6. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2) Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
7. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletým deťom vo výroku IV. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať ich záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa bydliska maloletých miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, keďže návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.