Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-10-2020.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného T. U., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného T. U. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 13. 12. 2019, sp. zn. 4Pp/69/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. 1. 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného T. U. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/187/2010 zo dňa 10. 2. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7To/11/2011 zo dňa 6. 4. 2011 v trvaní 9 (deväť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku uvedenú v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Nesplnil však ani jednu materiálnu podmienku tohto ustanovenia, keď nepreukázal polepšenie plnením svojich povinností a správaním sa vo výkone trestu, keďže stanové ciele programu zaobchádzania v ústave na výkon trestu odňatia slobody sa u odsúdeného neplnia vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni a v individuálnej práci s ním sa podarilo dosiahnuť len čiastočné zmeny v hodnotovej orientácii. Počas výkonu trestu bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“, odkiaľ bol neskôr pre pozitívny postoj k plneniu povinností premiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, avšak opakovane sa dopúšťal disciplinárnych previnení, za ktoré bol postihnutý. Celkovo bol štyrikrát disciplinárne odmenený a trinásťkrát disciplinárne potrestaný. Odsúdený podľa názoru súdu I. stupňa nesplnil ani ďalšiu materiálnu podmienku a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania je vysoké a preto neodporučili jeho podmienečné prepustenie. Poukázal aj na odpis registra trestov, z ktorého je zrejmé, že mu boli v minulosti ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré neviedli k náprave, pričom sa dostal 18-krát do rozporu s Trestným zákonom. Súd I. stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nebude pokračovať v trestnej činnosti. Poukázal aj na hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, z ktorého vyplýva, že predpokladaný koniec výkonu jeho trestu je 29. 4. 2020.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ihneď po jeho vyhlásení, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne neodôvodnil.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený dňa 29. 4. 2011 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 2T/187/2010 v trvaní 9 rokov, ktorého predpokladaný koniec je 29. 4. 2020. Lehotu na podmienečné prepustenie mal s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. splnenú dňa 29. 8. 2016.
Počas výkonu trestu odňatia slobody však zatiaľ nedostatočným plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie sa. Nepodarilo sa u neho v dostatočnej miere dosiahnuť zmeny v hodnotovej orientácii, čím možno konštatovať, že nesplnil jednu z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorá je viazaná na polepšenie sa počas výkonu trestu. V tomto smere je potrebné uviesť, že do ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, ako vyplýva z hodnotenia ústavu, bol premiestnený dňa 19. 1. 2010 a zaradený bol do diferenciačnej skupiny „B“. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, pričom nedostatky boli zaznamenané v oblasti pracovnej morálky, v prechovávaní nepovolených vecí a v interpersonálnej oblasti. Pracovne bol zaradený na pracovisku s dozorom ručného šitia obuvi, odkiaľ bol opakovane vyradený na návrh zamestnávateľa. Dvakrát bol disciplinárne odmenený a v piatich prípadoch disciplinárne potrestaný. Z dôvodu opakovaného porušovania ústavného poriadku a neplnenia programu zaobchádzania bol dňa 21. 10. 2013 umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Aj po zmene diferenciačnej skupiny bolo spočiatku jeho správanie na nedostatočnej úrovni. Disciplinárne odmenený počas tohto umiestnenia nebol a v štyroch prípadoch bol disciplinárne potrestaný, naposledy dňa 16. 12. 2015. Následne vzhľadom k jeho pozitívnemu postoju k plneniu si povinností bol dňa 27. 3. 2017 opäť umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, kde sa stanovené ciele programu neplnia v oblasti edukácie, v oblasti zaraďovania do práce sa plnia priebežne a v ostatných oblastiach čiastočne. Jeho správanie a vystupovanie nie je vždy bez nedostatkov, aktuálne nie je pracovne zaradený. Počas tohto umiestnenia bol dvakrát disciplinárne odmenený a štyrikrát disciplinárne potrestaný. Pokiaľ ide o jeho kontakt s vonkajším prostredím, tento udržiava s blízkou rodinou. O návštevy pravidelne nežiada, využíva písomný kontakt s matkou a družkou.
Aj krajský súd konštatuje, že vôbec nebolo u odsúdeného preukázané ani splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde nadriadený súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu a jeho pomer k práci vo výkone trestu a tiež, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.
Odsúdený má doposiaľ 14 záznamov v odpise z registra trestov (na ktoré možno prihliadať) a to pre páchanie rôznorodej majetkovej trestnej činnosti. Vzhľadom na opakované páchanie trestných činov v
krátkom časovom slede za sebou je možné konštatovať, že sa jedná o recidivistu. V minulosti už vykonal viac nepodmienečných trestov odňatia slobody. Z toho je zrejmé, že ani uvedená predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestov odňatia slobody, nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok.
Odsúdený preto očakávanie, že výkon trestu u neho splnil účel a výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu v civilnom živote, doposiaľ vôbec nepreukázal, poukazujúc v neposlednom rade i na jeho nepriaznivú resocializačnú prognózu konštatovanú Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, ako i na charakter páchanej trestnej činnosti, pre ktorú je momentálne vo výkone trestu a skutočnosť, že ani počas obmedzenia jeho osobnej slobody vo výkone trestu zatiaľ u neho nedošlo k zmene jeho hodnotových orientácií, čo vyplýva i zo skutočnosti, že počas výkonu trestu bol 13-krát disciplinárne potrestaný. Týmto je daná dôvodná obava, že by sa aj v budúcnosti mohol dopúšťať protiprávneho konania. Okrem uvedeného krajský súd konštatuje, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo totožnej trestnej činnosti ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili.
Krajský súd tiež dáva do pozornosti, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za prípadné vzorné plnenie pracovných povinností v ústave bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený. Podstatou úvah pri takomto rozhodovaní je najmä dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Správne súd I. stupňa uvážil, že nie je v danom prípade zabezpečená podmienka jeho budúceho riadneho života, keďže doposiaľ neodstránil svoje charakterové vlastnosti, ktoré ho viedli k opakovanému páchaniu trestnej činnosti. Zohľadniac všetky zadovážené dôkazy a vytvoriac si komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, nemal krajský súd za preukázané splnenie materiálnych podmienok pre možnosť jeho podmienečného prepustenia na slobodu.
Krajský súd nezistil ani splnenie podmienok pre jeho prípadné podmienečné prepustenie s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním.
Na podklade vyššie uvedeného a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, bola sťažnosť odsúdeného T. U. ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a ani porušenie ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku pri rozhodovaní súdom I. stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.