Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-27-2012.pdf
PDF · 117.77 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-3Cb/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Anna Bejdová, v spore žalobcu: N. N., s miestom podnikania XXX XX F. XXX, X.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Valerij Podoľskij, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, p r o t i žalovanému: N. spoločenstvo J. K., XXX XX K., X.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 35 514 892, v konaní o zaplatenie sumy 33 211,49 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu zamieta.
II. Priznáva žalovanému zo strany žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 33 211,49 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe platnej a účinnej Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca, v súlade s predmetom zmluvy obhospodaroval podľa platného Q. (lesného hospodárskeho plánu) lesné pozemky žalovaného v k. ú. K., za dohodnutých podmienok. U. nijakým spôsobom predmetnú nájomnú zmluvu neporušil. Z iniciatívy niektorých členov pozemkového spoločenstva a neskôr aj štatutárnych zástupcov v rozpore s nájomnou zmluvou a právnymi predpismi mu bolo znemožnené obhospodarovanie podľa platného Q., čím mu vznikla majetková ujma. S niektorými dodávateľmi prác - pracovníkmi mal podpísané zmluvy, ktoré nemohol po zákaze obhospodarovania dodržať, taktiež nemohol dodať kontrahované drevo odberateľom. Vo veci dodržal zákonný postup, avšak bezvýsledne. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorého cieľom je hospodáriť tak, aby vytváral zisk. Hospodárenie v lese je komplex výkonov a výdavkov, ktoré je potrebné v zmysle LHP vykonávať, ako sú pestovné činnosti, zalesňovanie, vyžívanie, prerezávky, prebierky, príprava palivového dreva a pod., v tomto prípade aj zaplatenie nemalého dohodnutého nájmu. To všetko mu bolo zo strany žalovaného zákazmi a fyzickým bránením výkonu prác znemožnené, čím mu vznikla škoda - ušlý zisk za nevyťaženú plánovanú drevnú hmotu vo výške 27 052,90 eura. V rozpore s Nájomnou zmluvnou podľa článku 1 Podmienky, žalovaný ako prenajímateľ mu nevytvoril podmienky pre hladký priebeh zabezpečenia plnenia LHP, ba naopak znemožnil mu výkon jeho práv. Týmto bránením došlo zo strany žalovaného aj k porušeniu právnych predpisov a protiprávnemu konaniu a to § 21 ods. 3 a 4 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorým sa spravuje nájom poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, nakoľko zákazom ťažby a hospodárenia na predmete nájmu mu spôsobil škodu - ušlý zisk. Uviedol, že subsidiárne platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. V zmysle § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je ani povinný platiť nájom, okrem iného, ak nemohol vec užívať dohodnutým spôsobom,
t. j. nerušene. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, nakoľko porušil svoju povinnosť z nájomnej zmluvy a zákona, na základe čoho došlo ku škode - ušlému zisku a žalovaný sa nemôže ničím vyviniť za svoje úmyselné konanie, preto je tu príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Uviedol, že v plnom rozsahu tu boli naplnené atribúty na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a poukázal na stranami podpísanú a platnú Nájomnú zmluvu zo dňa 15.04.2008, ktorá sa taktiež nachádza na príslušnom lesnom úrade.
3. Vo veci tunajší súd naposledy rozhodol rozsudkom (medzitýmnym rozsudkom) zo dňa 22.03.2018 pod č. k. 3Cb/27/2012-242, ktorým rozhodol, tak že: I. Základ žalobného nároku je opodstatnený.
4. Proti uvedenému rozsudku (medzitýmnému rozsudku) žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie, pričom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.02.2019 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
5. V zmysle intencií Krajského súdu Prešov súd doplnil dokazovanie výsluchom, zástupcu žalobcu, zástupkyne žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: 6. Súd zistil, z Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, že žalovaný N. spoločenstvo J. K., ako prenajímateľ a žalobca N. N. ako nájomca, uzatvorili nájomnú zmluvu s predmetom zmluvy: prenájom lesných pozemkov v k. ú. obce K. na ich obhospodarovanie podľa platného Q. na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. R. zmluva je podpísaná za nájomcu a prenajímateľa. 7. Listom zo dňa 25.10.2010 adresovaným žalovanému N. spoločenstvu J. K., bola podaná žiadosť o zastavenie ťažby na súkromných lesných pozemkoch v k. ú. K., vlastníkov lesných pozemkov uvedených v tomto liste a to X.. A. I., K. H., K. W., K. U., S. U., K. U., O. I., O. I., S. A.. N. jednotlivých menách sú aj vlastnoručné podpisy. B. vlastníci zároveň žiadosť o zastavenie ťažby zo dňa XX.XX.XXXX zaslali aj N. N. s tým, že ho žiadajú o nápravu z dôvodu, že zistili, že je nájomcom prenajatých lesných pozemkov od N. spoločenstva v K., a z podkladov Q. zistili, že ťažbu vykonával na súkromných lesných pozemkoch neoprávnene. N. N. listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovanému K. H. upozorňuje ho na dopustenie sa trestného činu a že bude od všetkých, ktorí žiadali zastavenie ťažby žiadať úhradu všetkých svojich strát. 8. Z listu N. spoločenstva J. K. adresovaný N. N. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejme, že žalovaný žiada žalobcu o pozastavenie ťažbovej činnosti a žiada o predloženie Q. z dôvodu viacerých žiadosti fyzických osôb vlastníkov lesných pozemkov v k. ú. K. o zastavenie ťažby na ich súkromných pozemkoch. 9. Z listu N. I. V., zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že tento oznamuje pozastavenie ťažby na pozemkovom spoločenstve J. K., z dôvodu doručenia žiadosti o zastavenie ťažby niektorých vlastníkov lesov pozemkového spoločenstva J. K., z dôvodu, že nevie v ktorých dielcoch (častiach lesa) sa uvedené vlastnícke parcely nachádzajú. B. oznámenie V. N. I. zaslal predsedovi N. spoločenstva S. U., žalobcovi N. N., V. lesnému úradu v I.. 10. Žalobca predložil súdu aj ďalšie doklady a to dohodu o vykonaní práce uzatvorenú medzi žalobcom a pracovníkom K. D. zo dňa XX.XX.XXXX, s pracovníkom K. J. zo dňa XX.XX.XXXX, s K. J. zo dňa XX.XX.XXXX. J. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na dodávku a odber vlákninového dreva medzi N. N. ako predávajúcim a A. D., s.r.o., N. ako kupujúcim, a dodatky k tejto zmluve zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. J. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na dodávku dreva medzi N. N. ako predávajúcim a Q.&Co, s.r.o, ako kupujúcim. U. medzi N. N. ako predávajúcim a spoločnosť I. W., a.s., ako kupujúcim na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako aj ďalšie doklady. I. zistil z dokladov, ktoré predložilo N. spoločenstvo J. K., že dňa XX.XX.XXXX, na základe ustanovujúce schôdze bolo založené N. spoločenstvo J. K., ktoré bolo zaregistrované dňa XX.XX.XXXX na V. úrade v I.. 11. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č.X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý si dal vypracovať znalcom X.. S. A. znalcom v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva, poľovníctvo, pričom žiadal, aby mu znalec vypočítal ušlý zisk vyplývajúci z nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným za obdobie do konca roka 2011. V závere uvedeného znaleckého posudku sa uvádza, že celková výška ušlého zisku žalobcu vyplývajúceho z neplnenia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným za rok 2011 je 30 140,- eur. 12. Dňa 23.01.2020 písomne zástupca žalobcu predložil vo veci zmenu petitu žaloby s tým, že poukázal nato, že vo veci si dal vypracovať znalecký posudok na výšku ušlého zisku. Zmenu žalobného petitu žiadal tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi titulom ušlého zisku sumu 30 140,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia.
13. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
14. Podľa § 142 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. 15. Na pojednávaní dňa 30.01.2020 za prítomnosti sporových strán súd uznesením pripustil zmenu žaloby žalobcu tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi titulom ušlého zisku sumu 30 140,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia.
16. Zástupca žalobcu S.. C. advokát vo veci uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojej žalobe. Uviedol, že z pohľadu odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vytkol, že zmluva je neurčitá a takisto hlavne sa zaoberal otázkou nedostatku prejavu vôle žalovanej strany v tejto zmluve. Tu uviedol jednak to, čo bolo písomne uvedené z mojej strany a zároveň dodávam údaje na neurčitosť zmluvy zo dňa 15.04.2008 k tomu uviedol, že táto zmluva bola vyhotovená a podpísaná stranami v bežnom znení, kde pri podobných právnych vzťahoch sa podpisovala obvykle takýmto spôsobom. Bolo v nej uvedené, čoho sa týka predmet nájmu a to čo krajský súd nevidel, je zrejmé aj z tohto znaleckého posudku, ktorý predložili, lebo aj on vychádzal z LHP (lesohospodárskeho plánu), ktorý bol prílohou tejto zmluvy. To znamená, že zmluva bola určitá, v prípade, že by nebola štandardná, že by sa neposudzovala táto zmluva ako nájomná zmluva, tak prichádza do úvahy ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka, kde sú nepomenované zmluvy a tento právny vzťah sa niečím riadil a to bola tá konkrétna nájomná zmluva zo dňa 15.04.2008. Znamená, že mala náležitosť aj tú, lebo bol tam LHP, ktorý bol súčasťou tejto zmluvy a na základe tejto zmluvy a dal do pozornosti, že sa hospodárilo podľa neho a aj plnilo. To znamená, že počas platnosti zmluvy došlo z druhej strany, to znamená zo strany žalovaného, resp. jej niektorých členov, resp. spoločníkov k prejavu nevôle s touto tu zmluvou, čo mali vyjadriť, prípadne, keď mali nad 51 %, čo je podmienka pri takýchto vzťahoch prejavenia svojej vôle mohli dať žalobu o neplatnosť tejto zmluvy vypovedať prípadne uvedenú zmluvu, čo sa nestalo. Len sa stala tá skutočnosť, že sa bránilo najmä, resp. v hospodárení podľa LHP a žalobca nemohol ďalej pokračovať a splniť ročný plán ťažby, ktorý bol na tento rok, čo je uvedené aj v znaleckom posudku okolo 1500 m3, bolo vyťažených a nevyťažených bolo 1100m3 je to uvedené v tomto znaleckom posudku. Vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalovanej, že počas nájmu nemožno brániť užívaniu predmetu, tak ako sa stalo v tomto prípade. Pokiaľ ide o prejav vôle už to aj spomenul, že v takýchto veciach sa vyžaduje, keď ide o spoločenstvá nad 50 % väčšina, aby mohlo dochádzať k nejakej zmene alebo nájmu a tak ďalej. To, že nie je pravdou, to tvrdenie, že malo predchádzať valné zhromaždenie žalovaného a toto malo dať pokyn na uzatvorenie zmluvy. Tu poukázal na stanovisko odvolacieho súdu, kde aj uviedol vo svojom vyjadrení. Aký je právny názor na toto stanovisko. Prejav vôle je nejaký subjektívny pocit, to znamená, keď ničím nemôže žalovaná strana potvrdiť, že 51 % spoluvlastníkov bolo nespokojných s touto zmluvou a neurobili nič, pretože zmluva bola platná. Takže vôľa nie je iba jednotlivca takýchto obdobne reflektuje na príklady, ktoré už mal, kde sa jednalo o poľovníctvo, o vypovedanie nájomných zmlúv z bytov. Nikto sa nezaoberal jednotlivcami, pokiaľ sa jednalo o prenájom, pretože jednotlivci nemajú väčšinový podiel. To znamená, aj keby mali vôľu a prejavili vôľu, tak nemali dostatok hlasov, aby to zmenili. A ešte na dôvažok, pokiaľ ide o podpísanie tejto nájomnej zmluvy ako to bolo, tak na požiadanie výboru žalovaného pán N. sa zúčastnil na zhromaždení a oni ho vyzvali, aby urobil a podpísal nájomnú zmluvu. S tým, že táto bola riadne zaregistrovaná na okresnom úrade. Žalovaní majú právnu subjektivitu a za nich navonok konajú predseda a v takýchto veciach, keď sa jedna o úkon ešte len dvaja členovia, pričom túto zmluvu podpísal za prenajímateľa pán U., ktorý bol predsedom žalovaného a člen výboru O. C.. Dodal, že v tejto veci sa už vyjadrovali, bolo vykonané dokazovanie v širokom rozsahu v prvom stupni, takisto aj boli dvakrát protichodné rozhodnutia krajského súdu vydané. Pridržiava sa doterajších ústnych, písomných prednesov. Uviedol, že ide o obchodno- právny vzťah, resp. jemu podobný, kde sa používajú aj ustanovenia iných právnych predpisov, tak ako zástupkyňa žalovaného povedala a citovala nejaký právny predpis, ktorý vraj v tom čase už nebol platný, tak sa tento vzťah posudzoval hlavne podľa Obchodného zákonníka, kde priamo v zmluve je odkázané, že tento právny vzťah sa bude v inom riadiť podľa Obchodného zákonníka. To znamená tieto podporné právne predpisy na ktoré sa odvoláva celý čas protistrana sú len doplňujúce predpisy, ktoré tento vzťah nejakým spôsobom objasňujú, resp. že je taká možnosť a povolené aj podľa iných právnych predpisov konať a prenajímať lesnú pôdu, poľnohospodársku pôdu. Preto trval na uvedenej žalobe, ako aj zmeneného petitu žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ušlého zisku žalobcovi. 17. Zástupkyňa žalovaného S.. X. W., advokátka vo veci uviedla, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť. Poukázala na inštančnú záväznosť uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/63/2018
zo dňa 28.02.2019 a na záväznosť právneho názoru, ako aj pokynov na ďalší postup okresného súdu pre okresný súd ako súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázala na bod 17 označeného uznesenia v ktorom je uvedené, že úlohou súdu prvej inštancie bude však najprv okrem iného zaoberať sa najmä otázkou platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom Pozemkového spoločenstva J. K. zastúpeného pánom U. a N. N. predovšetkým z pohľadu zjavnej chýbajúcej neurčitosti tejto zmluvy, ako aj namietanou otázkou nedostatku prejavu vôle žalovanej strany. Až po vyriešení týchto základných otázok, ako aj otázok predbežných bude môcť súd prvej inštancie sa zaoberať bližšie uvádzaným. Ako je zrejmé už odvolací súd naznačil v citovanej časti svojho odôvodnenia, že nájomná zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, resp. údajné porušenie povinnosti z nej, je zjavné neurčitá. V tejto súvislosti teda nadväzujúc na tento právny názor krajského súdu poukázala nato, že prejav vôle nie je subjektívny pocit, ako sa domnieva právny zástupca žalobcu, ale prejav vôle je súčasťou zákonnej definície právneho úkonu v Občianskom zákonníku obsiahnutej podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zániku alebo zmene záväzkov, ktoré práva a povinnosti, ktoré právo takýmto prejavom vôle spája. Teda skonštatovala, že ak si na dnešnom pojednávaní vypočula, že prejav vôle je subjektívny pocit, je to taký ojedinelý výklad práva, ktorý si osvojil právny zástupca žalobcu, že sa domnieva, že je jediný v konaniach, ktorých podstatou je určenie resp. tých podstatou je posúdenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Ak sa teda zhodnú na tom, že prejav vôle nie je subjektívny pocit, ale kategória, ktorá je súčasťou definície právneho úkonu, potom sa môžu posunúť aj k ďalšiemu ustanoveniu Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že prejav vôle musí byť, resp. právny úkon musí určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný. Citovala z listiny označenej ako nájomná zmluva, kde je uvedené: „Predmet zmluvy prenájom lesných pozemkov v katastri v obci K. na ich obhospodarovanie podľa platného Q. na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.“ Uviedla, že nikde v texte tejto zmluvy ani v žiadnej prílohe na ktorú len tak mimochodom zmluva neodkazuje nie je uvedená žiadna ďalšia definícia alebo žiadne ďalšie údaje, ktoré by mohli identifikovať tieto lesné pozemky. Nie je dokonca ani uvedené v tejto nájomnej zmluve, či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva alebo či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré patrili tkz. súkromným vlastníkom a ktoré pozemkové spoločenstvo len obhospodarovalo. Za tohto stavu sa domnieva, že nie je potrebné akokoľvek ďalej argumentovať vo vzťahu k neurčitosti tejto zmluvy. Práve táto neurčitosť bola nakoniec ako je to súdu zrejmé už z vykonaného dokazovania dôvodom na prejav nespokojnosti vlastníkov týchto súkromných pozemkov s tým, že žalobca ťaží aj na týchto súkromných pozemkoch a bola dôvodom pre ktorý prejavili títo súkromní vlastníci svoju nespokojnosť a v dôsledku vlastne ich konania došlo k zastaveniu ťažby. Je teda zrejmé, že pri uzatváraní tejto nájomnej zmluvy, ak teda ju považujú za vôbec uzatvorenú nebolo zrejmé, čo je predmetom nájmu, či pozemkové spoločenstvo vôbec môže prenajímať pozemky súkromných vlastníkov, čo nemohlo a či ich vôbec prenajíma. Na druhej strane je nesporné z vykonaného dokazovania, že žalobca vykonával ťažbu aj na týchto pozemkoch, pretože už spomínaní súkromní vlastníci žiadali o zastavenie ťažby na súkromných lesných pozemkoch. Tvrdenie, ktoré v konečnom dôsledku by bolo pre určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy irelevantné, že medzi účastníkmi nájomnej zmluvy bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu je teda nepravdivé, pretože pokiaľ žalobca tvrdí, že podľa tejto zmluvy sa hospodárilo dá sa povedať to, že sa hospodárilo na pozemkoch o ktorých nebolo zrejmé, či sú alebo nie sú predmetom nájomnej zmluvy a ktoré v konečnom dôsledku predmetom nájomnej zmluvy nemohli byť. Pokiaľ ide o jej predložené tvrdenie, že teda pokiaľ nájomná zmluva nemá náležitosti alebo nezodpovedá ustanoveniam zákona č. 504/2003 Z.z., tak v tom prípade ide o nepomenovanú zmluvu podľa Obchodného zákonníka a poukázala nato, že zákon 504/2003 Z.z. priamo ustanovuje, že sa ním riadia nájomné vzťahy pri prenájme poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov. Nie je teda možné povedať, že ak teda táto zmluva je vo vzťahu alebo podľa ustanovenia zákona 504/2003 Z.z. neplatná, tak urobíme z toho tkz. nepomenovanú zmluvu. Existuje platný právny predpis, ktorý hovorí, že na prenajímanie lesných pozemkov sa vzťahuje tento zákon a prenajímanie lesných pozemkov sa riadi ustanoveniami tohto zákona. Pokiaľ by teda aj ak by sme pokračovali v tejto línii úvah účastníci uzatvorili akúsi nepomenovanú zmluvu obišli by zákon, pretože ich zmluva mala byť uzatvorená v súlade s ustanovením zákona č. 504/2003 Z.z.. Pokiaľ v podaní, ktoré žalobca súdu predložil sa naznačuje, že v prípade, že teda došlo k nedostatku prejavu vôle na strane žalovaného alebo k neurčitosti zodpovedá za tieto skutočnosti žalovaný a teda je zodpovedný zato, že spôsobil neplatnosť zmluvy. Poukázala nato, že tak zákon č. 504/2003 Z.z., ako aj zákon č. 181/1995 Z.z. sú všeobecne záväznými právnymi predpismi o ktorých platí, že ich zverejnením v zbierke zákonov sa stali známymi každému. Táto domnienka je nevyvrátiteľnou domnienkou to znamená, že pokiaľ účastníci konali tak, že ich právny úkon, ku ktorému smerovali, odporuje zákonu so zreteľom na uvedené zákonné predpisy nemožno povedať, žeby túto neplatnosť alebo nevzniknutie právneho úkonu zavinil žalovaný, pretože rovnaké
vedomosti o obsahu právnych predpisov podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky mal aj žalobca. Vzhľadom na uvedené sa domnievala, že je nadbytočné zaoberať ďalej tým, či súkromný znalecký posudok, ktorým žalobca vyčíslil údajnú škodu, tak tento znalecký posudok je nepreskúmateľný a obáva sa, že znalec pri jeho vyhotovení porušil právne predpisy predovšetkým zákon o znalcoch a tlmočníkoch, keďže odvoláva sa vo svojom znaleckom posudku na podklady, ktoré však s výnimkou žiadosti o vyhotovenie znaleckého posudku nie sú jeho prílohou. Takto nie je možné verifikovať údaje z ktorých znalec vychádzal, vrátane nákladov spojených s ťažbou. Ako uviedla jednoducho žiadny z údajov, ktorý tento znalecký posudok obsahuje nie je možné verifikovať. Znalec uvádza, že vychádza z výpisu z lesného hospodárskeho plánu za obdobie 2008 až 2017, ale ani tento výpis nie je prílohou aspoň tej kópie, ktorá nebola doručená k tomuto znaleckému posudku. Rovnako ako žiadne ďalšie podklady, takže tento znalecký posudok je nepoužiteľný ako dôkaz v predmetnom konaní, pretože je nepreskúmateľný a žalovaný zváži vykonanie opatrení teda podanie podnetu na Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti s porušením povinnosti znalca pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku. Taktiež poukázala nato, že v tomto konaní chýba základný predpoklad, ak odhliadneme od všetkých doposiaľ uvedených skutočností pre priznanie náhrady škody žalobcu voči žalovanému, keďže chýba základný predpoklad na strane žalovaného, ktorým je protiprávne konanie. Ak správne pochopila žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za údajný vznik škody z konania iných osôb. Samotný právny zástupca žalobcu uviedol vo svojom prednese, že žalovaný má právnu subjektivitu, áno, žalovaný má právnu subjektivitu z tohto dôvodu je žalovaný, ale z tejto skutočnosti vyplýva aj tá, ktorú už žalobca prehliada, že žalovaného nemožno stotožňovať so žiadnym jeho členom ani s inými osobami vlastníkmi súkromných pozemkov. Pokiaľ žalobca bol presvedčený o tom, že mu vznikla škoda konaním akýchkoľvek iných osôb mal sa domáhať tejto škody voči týmto osobám. Uviedla, že žaloba je nedôvodná, keďže právny vzťah z ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok, teda nájomný vzťah vzhľadom na absenciu prejavu vôle, ako aj na absolútnu neurčitosť tohto právneho úkonu nevznikol. Ďalej chýba základný predpoklad, tak ako uviedla protiprávne konanie konkrétnej osoby, v tomto prípade právnickej osoby, ktorá je žalovaná pozemkového spoločenstva, ktoré by malo viesť k vzniku škody. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť. 18. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z., o pozemkových spoločenstvách, vo vtedy platnom znení, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 3 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách cieľom pozemkového spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci, vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, pričom za týmto cieľom môže pozemkové spoločenstvo vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, alebo hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto účinnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže a)vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.
21. Podľa § 20 Zákona č. 504/2003 Z. z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov vo vtedy v platnom znení (ďalej len zákon) nájomná zmluva o nájme lesného pozemku15) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/504/20190701?ucinnost=1.1.2008> na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto časti zákona ustanovené inak.
22. Podľa § 21 ods. 3, 4 Zákona č. 504/2003 Z. z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Nájomca lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/504/20080101.html> a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa týchto osobitných predpisov.18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/20080101.html> V písomnej zmluve o nájme alebo v písomnom potvrdení nájomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí povinností z ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu a k nim sa pripojí grafická identifikácia pozemkov na porastovej mape a súpis jednotiek priestorového rozdelenia lesa v potrebnom rozsahu.
23. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov vo vtedy v platnom znení nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu § 663
- 684 Občianskeho zákonníka1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/20190701? ucinnost=1.1.2008> o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.
24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
25. Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
26. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V danom prípade sa súd zaoberal najprv otázkou platnosti nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V uvedenej Nájomnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný N. I. J. K., ako prenajímateľ a žalobca N. N. ako nájomca, uzatvorili túto zmluvu, kde je v predmete zmluvy uvedené, že N. zmluvy je: N. lesných pozemkov v katastri v obci K. na ich obhospodarovanie podľa platného Q. na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V uvedenom texte tejto zmluvy, v podmienkach, ani v žiadnej prílohe, ktorá by bola priložená k tejto zmluve, táto zmluva neodkazuje nie je uvedená žiadna ďalšia definícia alebo žiadne ďalšie údaje, ktoré by mohli identifikovať tieto lesné pozemky. R. je dokonca ani uvedené v tejto nájomnej zmluve, či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva alebo či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré patrili tkz. súkromným vlastníkom a ktoré pozemkové spoločenstvo len obhospodarovalo. N. z pohľadu zjavnej chýbajúcej neurčitosti tejto zmluvy je zmluva neplatná. D. preukázané, že dôvodom nespokojnosti súkromných vlastníkov lesných pozemkov, ktorí svojim listom zo dňa XX.XX.XXXX úplne legitímne nariadili okamžité pozastavenie ťažby na pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom v dôsledku ich konania došlo k zastaveniu ťažby. A. k nedostatku prejavu vôle na strane žalovaného, pričom zodpovedá za tieto skutočnosti žalovaný. O. súd poukazuje nato, že tak zákon č. XXX/XXXX Z.z., ako aj zákon č. 181/1995 Z.z. sú všeobecne záväznými právnymi predpismi o ktorých platí, že ich zverejnením v zbierke zákonov sa stali známymi každému. Táto domnienka je nevyvrátiteľnou domnienkou to znamená, že pokiaľ účastníci konali tak, že ich právny úkon, ku ktorému smerovali, odporuje zákonu so zreteľom na uvedené zákonné predpisy nemožno povedať, žeby túto neplatnosť alebo nevzniknutie právneho úkonu zavinil žalovaný, pretože rovnaké vedomosti o obsahu právnych predpisov podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky mal aj žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže bolo preukázané, že uvedená zmluva v dôsledku zjavnej chýbajúcej neurčitosti je neplatná, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu tieto sú len účelové a súd sa s ním nestotožnil.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania, pričom žalovaný mal vo veci plný úspech a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresný súd Svidník. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.