Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/228/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobkyne: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX H., zast.: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 13365,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 6515,61 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 0,32 eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. V časti o zaplatenie sumy 83,64 eur je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

V. V časti o zaplatenie sumy 989,60 eur je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

VI. V časti o zaplatenie sumy 12292,- eur je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania zo sumy 5510,40 eur a náhradu trov znaleckého dokazovania, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ustanovenej znalkyni: MUDr. Ľubici Slováčikovej, s miestom výkonu činnosti Hodžova 37, 949 01 Nitra, ev. číslo 915264 sumu 44,56 eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody v celkovej výške 13365,24 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (v sume 989,60 eur a 12292,- eur) a náhrady za stratu príjmu počas dočasnej práce neschopnosti (v sume 83,64 eur) a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 15.1.2015 došlo k dopravnej nehode motorového

vozidla zn. Škoda Felícia ev. č. PD771BH, ktorej následkom žalobkyňa, ktorá bola spolujazdkyňa, utrpela zranenia - tržnú ranu dolnej pery, tržná rana hornej pery, odreninu parieto-okcipitálnej oblasti hlavy, zmliaždeninu ľavej paže, zmliaždeninu ľavého ramena a odreninu ľavého kolena. V dôsledku dopravnej nehody bola žalobkyňa práceneschopná od 15.1.2015 do 15.3.2015. V súvislosti s liečením následkov dopravnej nehody navštevovala neurologickú, ortopedickú, chirurgickú, psychiatrickú a psychologickú ambulanciu. Poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prevádzkou ktorého došlo ku vzniku škody mala poistená, vodička D. O. uzatvorenú so žalovaným. Svoje nároky žalobkyňa voči poisťovateľovi, žalovanému právne odôvodnila (), § a , §, 5 a 10 , §-87 Za účelom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne bol MUDr. Vladimírom Lukáčom, súdnym znalcom v odbore chirurgia dňa 10.02.2016 vypracovaný Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil nasledovne: početné jazvy brady dolnej a hornej pery s deformáciou dolnej pery (položka 259b) - 100 bodov. S poukazom na závery lekárskeho posudku bol žalovaný listom zástupcu žalobkyne, spoločnosti indemax services s.r.o., so sídlom Petelenova 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 167 431, spoločnosť zapísaná v OR OS Banská Bystrica, odd. Sro, vl. č. 14802/S (ďalej ako indemax services s.r.o.) zo dňa 15.02.2016, označeným ako "Uplatnenie nároku na náhradu škody" vyzvaný na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia MUDr. Vladimíra Lukáča. Na základe výzvy žalovaného zo dňa 19.02.2016 spoločnosť indemax services s.r.o. listom zo dňa 02.05.2016 doplnila žalovaným požadované doklady k uplatnenému nároku, a to fotodokumentáciu žalobkyne preukazujúcu vznik jaziev na tvári v dôsledku dopravnej nehody. Následnej žalovaný listom zo dňa 09.05.2016 označeným ako "Oznámenie o poukázaní náhrady škody" oznámil žalobkyni výsledok šetrenia poistnej udalosti, v zmysle ktorého jej poskytol plnenie vo výške 424,- eur, čo zodpovedá bodovému hodnotenie vo výške 30 bodov. Priznané plnenie bolo zároveň znížené o 20 % z dôvodu spoluviny žalobkyne, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Žalovaný tak žalobkyni do dnešného dňa nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúcu 70 bodom, ktorá vyplýva z lekárskeho posudku MUDr. Vladimíra Lukáča zo dňa 10.02.2016. Nepriznané plnenie pri výške náhrady za jeden bod v sume 17,66 eur predstavuje 1.237,- eur (70 x 17,66 eur). Po zohľadnení spoluviny žalobkyne, ktorú žalovaný určil na 20 %, predstavuje nepriznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 989,60 eur (1.237 eur - 247,40 eur). Následne bol za účelom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne MUDr. Vladimírom Lukáčom, súdnym znalcom v odbore chirurgia dňa 11.07.2016 vypracovaný ďalší Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil nasledovne: posttraumatická stresová porucha, epizóda stredne ťažkej depresie, iná zmiešaná úzkostná porucha (položka 254) - 130 bodov. S poukazom na závery lekárskeho posudku bol žalovaný listom zástupcu žalobkyne, spoločnosti indemax services s.r.o. zo dňa 18.07.2016, označeným ako "Uplatnenie nárokov na náhradu škody" vyzvaný na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia MUDr. Lukáča. Žalovaný listom zo dňa 25.07.2016 označeným ako "Oznámenie o poukázaní náhrady škody" oznámil žalobkyni výsledok šetrenia poistnej udalosti, pričom jej odmietol poskytnúť plnenie z dôvodu, že v kompetencii chirurga nie je hodnotiť psychické poruchy, ktoré môže posudzovať psychiater, resp. psychológ. V nadväznosti na vyššie uvedené zástupca žalobkyne, spol. indemax services s.r.o. listom zo dňa 21.09.2016 označeným ako "Doplnenie dokladov k PU č. 1580101909" doplnil Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia psychiatra MUDr. Andreja Kostára zo dňa 12.09.2016, sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil nasledovne: vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (položka 255) - 1000 bodov. Žalovaný žalobkyňu o ukončení šetrenia poistnej udalosti informoval listom zo dňa 04.10.2016, pričom jej priznal položku č. 255 v hodnote 260 bodov, ktorú však s poukazom na 10 ods. 6 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia znížil o 50 %, t.j. o 130 bodov. Ďalej plnenie znížil o 20 %, čo zodpovedá spoluvine žalobkyne na spôsobenej škode, pričom celková výška priznaného plnenia predstavovala sumu 1.836,80 eur. Zníženie poskytnutého plnenia v porovnaní s bodovým hodnotením priznaným lekárskym posudkom MUDr. Andreja Kostára žalovaný odôvodnil tým, že posttraumatická stresová porucha sa u žalobkyne rozvinula už premorbidne (pred dopravnou nehodou) a diagnóza má involúčny charakter, a teda nesúvisí s dopravnou nehodou. Žalovaný tak žalobkyni do dnešného dňa nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúcu 870 bodom, ktorá vyplýva z lekárskeho posudku MUDr. Andreja Kostára zo dňa 12.09.2016. Nepriznané plnenie pri výške náhrady za jeden bod v sume 17,66

EUR predstavuje 15365,- eur (870 x 17,66 eur). Po zohľadnení spoluviny žalobkyne, ktorú žalovaný určil na 20 %, predstavuje nepriznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 12.292,- eur (15365,- eur - 3073,- eur). Žalobkyňa bola v dôsledku dopravnej nehody práceneschopná v období od 15.01.2015 do 15.03.2015. Z potvrdenia o strate na zárobku počas práceneschopnosti, ktoré žalobkyni vystavil zamestnávateľ, spoločnosť Gabor spol. s r.o., vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý jej zamestnávateľ vyplatil za obdobie od prvého do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v celkovej výške 90,52 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 200-002457-CA02/2015 zo dňa 05.02.2015 bol žalobkyni taktiež priznaný nárok na nemocenské, ktoré jej bolo vyplácané v období od 25.01.2015 do 15.03.2015, ako to vyplýva z Potvrdenia o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistené za obdobie od 01.01.2015 do 22.04.2015, vystaveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Topoľčany dňa 22.04.2015. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa splnila všetky podmienky na priznanie za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa predmetný nárok voči žalovanému uplatnila listom svojho zástupcu, spol. indemax services s.r.o. zo dňa 29.04.2015. O ukončení likvidácie poistnej udalosti bola žalobkyňa informovaná listom žalovaného zo dňa 23.06.2015, v zmysle ktorého bola žalobkyni priznaná náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 15.01.2015 do 26.02.2015, čo spolu predstavuje 43 dní, a to v sume 229,25 eur. Pri výpočte náhrady škody bola zohľadnená spoluvina žalobkyne v rozsahu 20 % z dôvodu nepoužitia bezpečnostného pásu, v dôsledku čoho predstavovala výšky poskytnutého plnenia sumu 183,40 eur. Nakoľko žalovaný s poukazom na odborné vyjadrenie č. 19/2015 MUDr. Nosáľa nepovažoval trvanie práceneschopnosti žalobkyne až do 15.03.2015 za opodstatnené, nepriznal jej náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 27.02.2015 do 15.03.2015. Tento postup žalovaného považuje žalobkyňa za svojvoľný, nakoľko splnila všetky zákonom stanovené požiadavky na priznanie predmetného nároku, pričom trvanie jej práceneschopnosti bolo priebežne posudzované jej ošetrujúcim lekárom, ktorý ju preukázateľne uznal za schopnú práce až od 16.03.2015. V súčasnosti nie je dôvod spochybňovať správne určenie dĺžky trvania pracovnej neschopnosti žalobkyne a jej opodstatnenosť, nakoľko tieto skutočnosti boli determinované jej aktuálnym zdravotným stavom. Žalobkyňa v predmetnom období bola práceneschopná, v dôsledku čoho došlo k zníženiu jej príjmov, pričom aj v prípade, ak by určenie dĺžky jej pracovnej neschopnosti bolo nesprávne, nemôže ísť o skutočnosť, za ktorú by zodpovedala žalobkyňa, ktorá túto odbornú skutočnosť nebola schopná vyhodnotiť ani posúdiť. Je nepochybné, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, ktorá by v prípade akceptovania postupu žalovaného nebola nijakým spôsobom kompenzovaná, čo nemožno považovať za akceptovateľné. Žalobkyňa si preto voči žalovanému uplatňuje náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za doposiaľ nepriznané obdobie od 27.02.2015 do 15.03.2015, t.j. za 17 dní. Výška nároku je určená ako 25 % denného vymeriavacieho základu, čo v prípade žalobkyne predstavuje sumu 83,64 eur (0,25 x 19,6781 = 4,92 x 17 dní = 83,64 eur). Žalovaný v prípade oboch lekárskych posudkov pristúpil k svojvoľnému prehodnoteniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, likvidátor žalovaného nie je osobou, ktorá by bola kvalifikovaná spochybniť či inak modifikovať závery prijaté odbornými lekármi. V žalobe a počas sporu žalobkyňa označila dôkazy: listinné dôkazy, ktoré aj k žalobe pripojila, navrhla v spore vykonať dokazovanie znalcom.

2. Po otvorení pojednávania na pojednávaní dňa 6.4.2017 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie 16,73 eur (ako 20 % zo sumy 83,64 eur), vzhľadom na námietky žalovaného o miere (20 %) spoluzavinenia žalobkyne.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.1.2020 zobrala žalobkyňa žalobu späť i v časti o zaplatenie 6498,88 eur, a to v dôvodu, že zo strany žalovanej došlo k úhrade sumy 6498,88 eur.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Žalované nároky boli síce zo strany žalobkyne uplatnené, neboli však do dnešného dňa riadne preukázané v celom požadovanom rozsahu a preto žalovaný nemohol pristúpiť k výplate plnenia za tieto nepreukázané nároky. Žalobkyňa má v zmysle zákona síce priamy nárok na náhradu škody (o čom svedči aj podanie žalobného návrhu len voči poisťovni), je však povinná tento nárok preukázať. Žalovaný naďalej zotrváva na správnosti likvidácie uvedenej poistnej udalosti. Neakceptovanie časti uplatnených nárokov nie je svojvôľou likvidátora, ale vychádza z vyhodnotenia všetkých dostupných podkladov.

Žalovaný vo svojich oznámeniach o poukázaní náhrady škody (zo dňa 23.6.2015 ,9.5.2016 a 4.10.2016 ktoré predložila žalobkyňa súdu a sú prílohou k žalobe) nielen oznamoval výšku plnenia vrátane spôsobu výpočtu sumy určenej k úhrade ale tiež uvádzal dôvod, pre ktorý náhradu škody za ten ktorý nárok krátil resp. neprizná. K uplatnenému nároku na stratu na zárobku zároveň žalovaný uviedol, že pri doplatku tohto nároku žalobkyňa neuvažuje s odpočítaním 20% spoluúčasti, s čím žalovaný nesúhlasí, pretože pre takýto postup neuvádza žiadny dôvod. Vo vyjadrení označil a k vyjadreniu priložil listinné dôkazy a v spore navrhol vypočuť žalobkyňu.

5. Žalobkyňa na žalobe zotrvala a navrhla tiež v spore dokazovanie znalcom.

6. Podľa (ďalej len "") žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

7. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Dňa 14.1.2020 strana žalovaného s čiastočným späťvzatím súhlasila, súd v súlade s ustanovením a 146 konanie v časti o zaplatenie sumy 6515,61 eur (16,73 eur a 6498,88 eur) zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami, a to: žaloba č.l. 1-7, lekárske správy č.l. 13-22, protokol o aplikácii ozonoterapie č.l. 23, lekárske správy č.l. 24-33, potvrdenia o PN č.l. 34-35, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.02.2016 č.l. 36, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 15.02.2016 č.l. 37, oznámenie zo dňa 19.02.2016 č.l. 38, doplnenie dokladov k uplatnenému nároku zo dňa 02.05.2016 č.l. 39, oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 09.05.2016 č.l. 40, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.07.2016 č.l. 41, uplatnenie nárokov na náhradu škody zo dňa 18.07.2016 č.l. 42, oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 25.07.2016 č.l. 43, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.09.2016 č.l. 44, doplnenie dokladov k PU č. 1580101909 zo dňa 21.09.2016 č.l. 45, oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 04.10.2016 č.l. 46, rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 05.02.2015 č.l. 47, potvrdenie o strate na zárobku počas PN č.l. 48, potvrdenie sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach č.l. 49, potvrdenie sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné č.l. 50, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 29.04.2015 č.l. 51, oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 23.06.2015 č.l. 52, vyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu zo dňa 27.12.2016 č.l. 64-66, hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného č.l. 68-69, kópia obálky č.l. 70, zaslanie dokladov zo dňa 11.06.2015 č.l. 71, odborné vyjadrenie č.l. 72-83, kópia obálky č.l. 84, lekárska správa zo dňa 21.10.2015 č.l. 85, kópie obálok č.l. 86-87, doplnenie dokladov k uplatnenému nároku zo dňa 02.05.2016 č.l. 88, listina označená ako hviezdicová jazva 3x3 cm č.l. 89, fotografia č.l. 90, kópia obálky č.l. 91, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Martišovej znal. úkon č. 011/16 č.l. 92-95, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 13.01.2017 č.l. 98-100, vyjadrenie žalovaného k duplike zo dňa 10.02.2017 č.l. 105-106, lekárske správy č.l. 111-112. Súd v spore na návrh žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie, znalec vo veci vypracoval písomný znalecký posudok a na návrh žalovaného súd znalca i vypočul.

10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 15.1.2015 ako spolujazdec v motorovom vozidle, ktoré viedla vodička D. O.Á., utrpela ublíženie na zdraví. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktoré viedla vodička D. O., zodpovedná za vznik škody, mal v čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v súvislosti s uplatnenými nárokmi žalobkyni plnil sumu 424,- a sumu 1836,80 eur (pred podaním žaloby) ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 183,40 eur ako náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 15.1.2015 do 26.2.2015, pri ktorých plneniach bola zohľadnená spoluvina

žalobkyne v rozsahu 20 % z dôvodu nepoužitia bezpečnostného pásu, pričom rozsah tejto spoluviny žalobkyne taktiež medzi stranami nebol sporný. Nesporné boli i skutkové tvrdenia žalobkyne o výške bodu za sťaženie spoločenského uplatnenia (17,66 eur/bod) a o výške vymeriavaceho základu (19,6781 eur) rozhodujúceho pre určenie výšky straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobkyne.

11. Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. ).

12. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa ust. 151 ods. 1 , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. Podľa ust. 186 ods. 2 , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

15. Podľa ust. 191 ods. 1, 2 , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

16. Spornými medzi stranami v spore zostali (po akceptovaní lekárskeho posudku MUDr. Vladimíra Lukáča žalovaným) skutočnosti o nároku na peňažné plnenie 12292,- eur, t.j. či v prípade poškodenia zdravia - vážne duševné poruchy v zmysle Lekárskeho posudku MUDr. Andreja Kostára toto poškodenie zdravia v celom rozsahu vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 15.01.2015 a tiež rozsah tohto poškodenia t.j. výška samotného bodového ohodnotenia (počet bodov) sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade tohto poškodenia zdravia podľa Spornými skutočnosťami zostali v spore o nároku na zaplatenie 66,91 eur (po čiastočnom späťvzatí sumy 16,73 eur) aj skutočnosti o opodstatnenosti trvania dočasnej práceneschopnosti v súvislosti so škodovou udalosťou aj v čase po 26.2.2015 t.j. od 27.2.2015 do 15.3.2015 a tým samotný nárok žalobkyne spočívajúci v náhrade škody spočívajúcej v strate na zárobku.

17. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Vladimíra Lukáča z 10.2.2016 je základné bodové hodnotenie v prípade poškodenia na zdraví žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 15.1.2015 -početné jazvy brady dolnej a hornej pery s deformáciu dolnej pery (položka č.259b prílohy č. 1 ), ktorú utrpela dňa 15.1.2015 v počte 100 bodov (ktoré pred podaním žaloby žalovaný v rozsahu 70 bodov rozporoval a ktoré sťaženie spoločenského uplatnenia v priebehu sporu však v celom rozsahu uhradil). 18. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Andreja Kostára z 12.9.2016 vyplýva základné bodové hodnotenie diagnózy vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii (položka č.255 prílohy č. 1 ), ktorú utrpela dňa 15.1.2015 v počte 1000 bodov, (sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný v rozsahu 870 bodov spochybnil).

19. Z Potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne spoločnosti Gábor spol. s r.o. zo dňa 22.4.2015 vyplýva denný vymeriavací základ vo výške 19,6781 eur. Z potvrdenia MUDr. Nikolaja Fominceva o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne vyplýva práceneschopnosť pri diagnózach S. 06.09,07.0,07.9.,10.85, 20.2, 27.9, (t.j. podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb - Poranenia, otravy a niektoré iné

následky vonkajších príčin). Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva výška vyplatenej dávky žalobkyni

- nemocenské za obdobie od 01-03/2015 vo výške 541,30 eur.

20. Z odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Nosáľa vypracovaného v konaní vedenom OR PZ Bánovce nad Bebravou č.p. ORP-4/DI-N-2015 vyplýva, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 15.1.2015 utrpela zranenia (tržná rana hornej a dolnej pery chirurgicky ošetrená sutúrou, odrenina vlasovej časti hlavy vľavo, zlomenie 1 zuba, pomliaždenie ľavého ramena ťažšieho stupňa povrchová rana, odrenina ľ.kolena). Liečbu a práceneschopnosť MUDr. Marián Nosáľ považuje za ukončenú dňa 26.2.2015, kedy bol klinická nález v norme. Z tohto odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Nosáľa je zrejmé, že ďalšia liečba nie je dôvodom na pokračujúcu práceneschopnosť, z dôvodu že ide o lokálnu liečbu jaziev.

21. Z listiny žalovaného - z Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou dňa 1.10.2016, z časti V. vyplýva, že v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 15.1.2015 žalobkyňa utrpela zranenie posttraumatická stresová porucha (položka č. 255 prílohy č. 1 ) v rozsahu 230 bodov, ktoré je potrebné znížiť podľa ust. t.j. celkom bodov 130, a to z dôvodu že posttraumatická stresová porucha sa u žalobkyne rozvinula pred dopravnou nehodou, popis závažnosti symptomatiky nemal korelát v terapeutických postupoch psychiatra.

22. Žalobkyňa vo výpovedi dňa 6.4.2017 uviedla, že na pojednávanie prišla so svatkom na aute, doviezli ju. Pamätá si že pri dopravnej nehode mala rozbité ústa, hlavu, ruku. Aktuálne sa lieči u neurológa s chrbticou a chodí k psychiatrovi. Pokiaľ ide o dolnú končatinu pri nehode mala rozbité koleno, buchnutú nohu. To asi druhú, nie tú čo jej to vyráža z chrbtice. Okrem úrazov pri dopravnej nehode počas života neutrpela nejaké iné úrazy. Nepamätá si presne kedy navštívila prvýkrát psychológa a kedy psychiatra, bolievala ju hlava. Poradil jej to obvodný lekár i neurológ. Najskôr navštívila psychologičku pani Pastorekovú a ona ju poslala psychiatrovi. Išla k doktorovi Kostárovi. Stále tam chodí, chodí tam každý mesiac. Pána Kostára nahradil doktor Kobida. Pani Pastorekovú musela zmeniť lebo to nezvládala, nahovárala ju na vodičský. Nie je držiteľkou vodičského oprávnenia. Ťažkosti ktoré ju donútili navštíviť psychologičku a psychiatra, boli také, že sa bála a ísť, bojí sa ísť, keď voľakde ide, ide so synmi, má takú istotu. Jej strach pramení, že tú nehodu má stále pred očami. V súvislosti s psychiatrickou liečbou, nebola hospitalizovaná. Zo strany ošetrujúceho lekára jej nebola hospitalizácia navrhnutá. Na otázku či bola uznaná práceneschopnou na tieto psychiatrické diagnózy uviedla, že je na invalidnom dôchodku od apríla minulého roka. Hlavné zdravotné dôvody prečo je invalidná sú chrbtica a psychické problémy. Na otázku ako často a ako dlho bola pre psychické problémy práceneschopná pred priznaním invalidity uviedla, že po nehode bola dva mesiace, potom dva mesiace robila a potom bola rok práceneschopná. Ťahala sa do roboty, dúfala že jej to prejde. Na otázku či okrem tejto dopravnej nehody, aké najťažšie momenty musela riešiť alebo zažila, uviedla, že pred tromi týždňami prišla o otca. Dovtedy všetko zvládala. Žije so synmi, je rozvedená. Pred dopravnou nehodou vykonávala bežné domáce aktivity, na prechádzky chodila, navštevovala súrodencom, otca ktorý žil v A., aktuálne sestra chodí k nim. Od roku 2015 navštevovala súrodencov, zaviezli ju tam deti, oni bývajú v A., žalobkyňa býva v H.. V A. ostávala aj týždeň. Dôvodom zmeny ošetrujúceho psychiatra bolo, že doktor Kostár odišiel ordinovať do Trenčína, nahradil ho MUDr. Kobida. Užíva viac liekov, bývalo jej zle, plietla si ich. Synovia jej ich teraz dávajú do dávkovača. Počas dňa čítam, navarí, poupratuje, príde na návštevu sestra. Býva v rodinnom dome, má záhradku, pestuje trochu zeleniny. Najväčšiu zmenu so stavom pred dopravnou nehodou pociťuje v tom, že jej býva zle od žalúdka, hlava ju bolí, chveje ju. Kamarátky má, stretáva sa s nimi. Susedka príde na kávu. Stretáva sa s nimi doma. Bola hospitalizovaná na neurologické ochorenie po nehode, v júni 2015. Pred dopravnou nehodou nemala žiadne hospitalizácie. Rozviedla sa ešte pred dopravnou nehodou, v roku 2013.

23. Zo znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 3.6.2018 vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou MUDr. Ľubicou Slováčikovou, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že v súvislosti poškodením zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode zo dňa 15.1.2015 stav žalobkyne možno považovať za ustálený po roku psychiatrickej a psychologickej intervencie, ktorá začala v období marec, apríl 2016. Následkom dopravnej nehody sa u žalobkyne rozvinula posttraumatická stresová porucha a bez účasti na dopravnej nehode by sa uvedená porucha nerozvinula. Na vzniku posttraumatickej stresovej poruchy sa iné úrazy a choroby žalobkyne nepodliehajú, môžu mať modifikujúci vplyv na jej priebeh (zhoršenie prognózy). So zraneniami žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 15.1.2015 bodovo ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa :

posttraumatická stresová porucha (položka č. 255 Prílohy zákona, 520 bodov) t.j. celkovo 520 bodov. Ďalej znalkyňa v písomnom znaleckom posudku uviedla, že podľa zdravotnej dokumentácie z psychiatrickej ambulancie MUDr. Andreja Kostára je známa pracovná neschopnosť od 15.1.2015 do 6.4.2016.

24. Znalkyňa pri výsluchu dňa 18.10.2018 zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku. K stanoveniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že posttraumatická stresová porucha, ktorá sa vyvinula u žalobkyne, kvôli ktorej vyhľadala žalobkyňa liečbu viac ako po roku od škodovej udalosti nesvedčí pre závažný priebeh posttraumatickej stresovej poruchy. Ťažkosti vplyvom liečby sa následne zredukovali, i keď úplne nevymizli, to je dôvod prečo túto poruchu nie je možné hodnotiť ako ťažkú, či i stredne ťažkú. Zároveň priebeh je nepriaznivo ovplyvnený aj komorbiditou, to jest účasťou aj iných chorôb. Predovšetkým depresívnej poruchy a takisto somatických ochorení. Na základe uvedeného dospela k bodovému hodnoteniu na rozmedzí prvej a druhej štvrtiny sadzby bodového hodnotenia (od 260-1300 bodov). Čo sa týka vzniku posttraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne, nie je objektívne preukázané, že v tom čase trpela nejakou duševnou poruchou. Takže tam sú len modifikujúce faktory posttraumatickej stresovej poruchy, je to podmienka vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Nie je žiadny relevantný údaj, že by v čase po nehode trpela depresívnou poruchou. Vyplýva že ňou trpela 28.04.2016. Aj keby vznikla skôr, nevie sa povedať či bola prítomná v čase do 6 mesiacov od dopravnej nehody. Jedným zo základných kritérií pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy je aj časový údaj. Prvé príznaky sa obvykle objavujú do 6 mesiacov od traumy. V tom čase v prípade žalobkyne neexistujú žiadne relevantné psychiatrické vyšetrenie, ktoré by potvrdzovalo, že v tomto období do 6 mesiacov trpela depresívnou poruchou. Čiže na samotný vznik posttraumatickej stresovej poruchy nie je priekazné, že bola aj iná psychiatrická komorbidita. Taktiež znalkyňa uviedla, že aj keď charakter utrpených zranení žalobkyne nemá korelát k psychiatrickej symptomatike, človek môže byť len svedkom traumatizujúcej udalosti, neutrpieť žiadne zranenie a môže u neho vzniknúť posttraumatická stresová porucha. Čo sa týka neskorého nástupu posttraumatickej stresovej poruchy, nástup symptomatiky bol u žalovanej do 6 mesiacov, to znamená nie neskoro, ale v obvyklej dobe uvádzanej literatúrou, a to že žalobkyňa vyhľadala odbornú pomoc po viac ako roku môžeme pripísať viacerým faktorom, predovšetkým že sa nejednalo o tak závažnú symptomatiku, ktorá by jej obmedzila alebo znemožnila bežné fungovanie, bežný život. Autonehody patria medzi najčastejšie, ak nie úplne najčastejšie dôvody k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Intelektová inferiorita ktorú spomína doktorka Martišová nie je duševná porucha. Môže tak byť nanajvýš fatoplastický faktor ovplyvňujúci jej vznik a priebeh. Čo sa týka emočnej lability, psychologička PhDr. Pastireková konštatuje 17.03.2016, nie premorbidne. Nie je zjavné že žalobkyňa bola emočne labilná v čase nehody alebo po nehode. Znalkyňa plne súhlasí s tým, že mohla existovať predispozícia, avšak nie je preukázaná psychická porucha v čase okolo nehody. V zdravotnej dokumentácii, sa doktor Andrej Kostár vyjadril k dĺžke prácenschopnosti, bol to vlastne posudok o sťažení SSU. V zdravotnej dokumentácii ktorá bola znalkyni následne poskytnutá z ambulancie doktora Kostára, doktor Kobidu, nie je žiadna iná zmienka o doporučení, resp. trvaní práceneschopnosti.

25. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

26. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

27. Podľa o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

28. Podľa , zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj zákon ), v znení účinnom v čase vzniku nehody, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

29. Podľa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

30. Podľa , pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Podľa , výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

31. Podľa až 6 Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením []. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpis. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

32. Podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

33. Podľa Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.

34. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

35. Podľa , 446 účinného v čase vzniku škody uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

36. Podľa ust. , 86 a 87 o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa , ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Úrazový príplatok sa poskytuje za dni. Suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

37. Po vykonanom dokazovaní strana žalobcu uviedla k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku 255, posttraumatická stresová porucha, prítomnosť tejto diagnózy u žalobkyne bola riadne preukázaná, a to aj znaleckým posudkom MUDr. Ľubice Slováčikovej. Sporná je len výška bodového ohodnotenia. Vzhľadom na závažnosť zistených symptómov, ako aj na preukázateľné postupné zhoršovanie zdravotného stavu žalobkyne vyplývajúce z odborných posudkov o invalidite, považuje žalobkyňa stanovenie bodového hodnotenia na 520 bodov za neadekvátne. Doposiaľ nebol presvedčivo vysvetlený zásadný rozdiel medzi bodovým hodnotením tejto položky znalkyňou a bodovým hodnotením v zmysle lekárskeho posudku MUDr. Kostára, ktorý túto položku ohodnotil na 1000 bodov. Čo sa týka nároku na náhradu za stratu na zárobku, máme za to, že znaleckým dokazovaním, ako aj ostatnými predloženými dôkazmi, a to predovšetkým potvrdením o strate na zárobku počas trvania práceneschopnosti a potvrdením o dočasnej práceneschopnosti vystavených ošetrujúcim lekárom bolo jednoznačne preukázané, že práceneschopnosť žalobkyne trvala najmenej do 15.03.2015, a teda je uplatnený nárok aj v tejto časti dôvodný. Žalobkyňa má za to, že v konaní preukázala všetky podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, t.j. protiprávne konanie poistenkyne žalovaného, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, existenciu škody na strane žalobkyne v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti, ako aj príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a vznikom škody. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, v tomto smere žalobkyňa odkazuje na argumentáciu, ako aj rozhodnutia obsiahnuté v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 13.01.2020 (Rozsudok KS v Trnave, sp. zn. , , rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp,zn. ). Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobkyňa nárok za dôvodný a žiada, aby súd rozhodol tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 6849,63 eur a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovanej.

38. Po vykonanom dokazovaní strana žalovaného uviedla, že žalovaný má za to, že žalobkyňu v riadne preukázanom rozsahu odškodnil. Čo sa týka nároku, ktorý zostal predmetom konania, konkrétne sťaženie spoločenského uplatnenia za psychické následky, znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa si tento nárok uplatňovala v neprimerane vysokej výške na základe lekárskeho posudku, ktorý nespĺňal náležitosti v zmysle zákona , pretože bol vydaný po cca 3 - 4 mesiacoch od zahájenia liečby psychiatrom, a teda v čase keď zdravotný stav nemohol byť ustálený. Uvedené vyplýva priamo zo znaleckého posudku MUDr. Slováčikovej. Vzhľadom k tomu má žalovaný za to, že nárok za psychiatrickú diagnózu bol žalobkyňou uplatnený v súdnom konaní v čase, keď de facto ešte naň nemala ani nárok, a teda žaloba bola v tomto smere podaná predčasne. Žalobkyňa uvedený nárok preukazovala riadne až v súdnom konaní na základe znaleckého posudku, ktorý v rámci dokazovania navrhla vykonať. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že námietky žalovaného pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, boli vo väčšej časti dôvodné, keď z uplatnených 1000 bodov ako preukázané sa ukázalo byť hodnotenie len vo výške 520 bodov z ktorých žalovaný ešte pred začatím súdneho konania žalobkyňu odškodnil v rozsahu 130 bodov na základe znaleckého posudku svojej zmluvnej lekárky MUDr. Martiškovej. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu považuje nárok na doplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia do výšky 1000 bodov za nedôvodný a žiadame, aby súd žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, vzhľadom k rozsahu zranení ktorý žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela a s poukazom na odborné vyjadrenie znalca MUDr. Nosáľa 19/2015 k primeranej dĺžke pracovnej neschopnosti je jej nárok na doplatenie straty na zárobku do 15.03.2015 tiež nepreukázaný a nedôvodný. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žiada aby súd rozhodol v zmysle , a to podľa pomeru úspechu sporových strán. Zastáva názor, že pokiaľ by zákonodarca chcel zachovať úpravu ktorá existovala pred prijatím konkrétne , bol by tak učinil aj v novom znení . Keďže však prebral len dve skutkové podstaty týkajúce sa plného úspechu a čiastočného úspechu, zastáva žalovaný názor, že prihliadanie na skutočnosť, či výška plnenia závisela od znaleckého posudku, je nedôvodné (rozhodnutie KS Nitra sp. zn. kde bol prejednávaný tiež nárok titulom SSU a konajúci súd o náhrade trov konania rozhodoval výlučne podľa , pričom súdne konanie v tom prípade bolo zahájené za účinnosti ). Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu sporových strán, pričom žalovaný si uplatňuje trovy konania spočívajúce v cestovnom na pojednávania.

39. Súd po vykonanom dokazovaní, zo zhodných tvrdení strán sporu ustálil, že prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobkyni prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 15.01.2015 s poukazom na ustanovenie . Žalobkyni, ako poškodenej vznikol priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi (povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), t.z. voči žalovanému s poukazom na ustanovenie zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zároveň poistený má z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho nahradil poškodenému

- žalobkyni uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

40. Nebolo v spore sporné, že k uplatneniu škody - náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v dôsledku škodnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 15.1.2015 došlo žalobkyňou voči žalovanému listom zo dňa 29.4.2015 a k uplatneniu škody - sťaženia spoločenského uplatnenia došlo žalobkyňou voči žalovanému listami zo dňa 15.2.2016, 18.7.2016, 21.9.2016. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ukončil šetrenie tejto uplatnenej škody - poistnej udalosti zo dňa 15.1.2015 ako vyplynulo z listu žalovaného adresovaného žalobkyni a k úhrade poistného plnenia v časti náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 15.1.2015 do 15.3.2015 uplatnenej žalobkyňou došlo len vo výške 229,25 eur (a to len za obdobie od 15.1.2015 do 26.2.2015) krátenej o 20 % s odôvodnením, že MUDr. Nosáľ v odbornom vyjadrení č.19/2015 vypracovanom pre potrebu trestného konania uviedol, že "liečbu a práceneschopnosť považuje za ukončenú najneskôr po kontrole dňa 26.2.2015, kedy bol klinický nález v norme. Lokálnu liečbu jaziev v priebehu ďalších 2 mesiacov nie je možné počítať do doby liečenia a už vôbec nie je dôvod na pokračujúcu práceneschopnosť" a preto žalovaný akceptoval 43 dní práceneschopnosti, prvé 3 dni 55% zo sumy výške 25% z 19,6781 eur = 196,781, t.j. strata na zárobku spolu 229,25 eur. Po odpočítaní spoluviny 20% žalovaný dňa 23.6.2015 uhradil náhradu straty na zárobku vo výške 183,40 eur. Súd považoval túto obranu žalovaného v časti uplatneného nároku náhrady za stratu na zárobku za dôvodnú, a to vzhľadom na závery vyplývajúce z dôkazu predloženého žalovaným - Odborné vyjadrenie MUDr. Mariána Nosáľa zo dňa 5.5.2015 (vydaného pre účely konania vedeného OR PZ Bánovce nad Bebravou, ČVS: ORP-4/DI-N-2015 bk). z ktorého záverov, konk. bod 3 jednoznačne vyplýva, že pokračovanie pracovnej neschopnosti žalobkyne po 26.2.2015 (v ktorý deň bol klinický nález v norme) nemožno považovať za dôvodné, pretože išlo už lokálnu liečbu jaziev a preto súd nárok žalobkyne o doplatenie náhrady za straty na zárobku za obdobie od 27.2.2015 do 15.3.2016 vo výške 66,91 eur ako nedôvodný zamietol. Aj keď ustanovená znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubica Slováčiková v závere znaleckého posudku konštatuje, že je jej známa zo zdravotnej dokumentácie pracovná neschopnosť od 15.1.2015 do 6.4.2016. Tento záver pri výsluchu dňa 18.10.2018 doplnila, že v zdravotnej dokumentácii ktorá jej bola následne poskytnutá z ambulancie doktora Kostára, doktora Kobidu, nie je žiadna iná zmienka o doporučení, resp. trvaní práceneschopnosti. Súd tak dospel k názoru, že jediný skutočný dôkaz o pracovnej neschopnosti je doklad MUDr. Nikolaja Fominceva, ktorý však nepreukazuje pracovnú neschopnosť žalobkyne z dôvodu poškodenia zdravia konštatovaného v lekárskom posudku MUDr. Andreja Kostára alebo poškodenia zdravia konštatovaného v znaleckom posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej, ale v dôsledku iného poškodenia zdravia (diagnóz klasifikovaných ako (S00 - T98) poranenia, otravy a niektoré iné následky vonkajších príčin), ktorého závery o trvaní dočasnej práce neschopnosti žalobkyne však žalovaný hodnoverne spochybnil odborným vyjadrením MUDr. Mariána Nosáľa. Žalobkyňa závery Odborného vyjadrenia č. 19/2015 MUDr. Mariána Nosáľa žiadnym spôsobom nespochybnila, aj keď v priebehu sporu za týmto účelom navrhla vykonať dokazovanie znalcom, neskôr (na pojednávaní dňa 14.1.2020) už na tomto dôkaze netrvala. Z takto vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody spočívajúcej v strate na zárobku aj za žalobkyňou uplatnené obdobie t.j. od 27.2.2015 do 15.3.2015, a preto žalobkyňou uplatnený nárok vo výške 66,91 eur na náhradu stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti zamietol.

41. Žalovaný v spore nepopieral právny základ nároku žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pri škode na zdraví, popieral jeho výšku a domáhal sa i postupu podľa ust. (t.j. jeho zníženia). Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Žalobca svoj nárok opiera o lekárske posudky MUDr. Vladimíra Lukáča z 10.2.2016, v ktorom tento lekár základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade poškodenia

na zdraví pri dopravnej nehode dňa 15.1.2015 žalobkyne-početné jazvy brady dolnej a hornej pery s deformáciu dolnej pery (položka č.259b prílohy č. 1 ) ohodnotil na 100 bodov a MUDr. Andreja Kostára z 12.9.2016, v ktorom tento lekár základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade poškodenia na zdraví pri dopravnej nehode dňa 15.1.2015 žalobkyne-diagnózy vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii (položka č.255 prílohy č. 1 ohodnotil na 1000 bodov. V priebehu sporu žalovaný akceptoval lekársky posudok MUDr. Vladimíra Lukáča a žalobkyni uplatnený nárok vo výške 989,60 eur na základe tohto lekárskeho posudku plnil.

42. Čo sa týka nároku na náhradu škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia pri poškodení zdravia uplatneného na základe lekárskeho posudku MUDr. Andreja Kostára vo výške 12292,- eur, mal súd preukázané ustanoveným znalcom, ktorého súd v konaní ustanovil na návrh žalobkyne, že pri škodovej udalosti dňa 15.1.2015, následkom dopravnej nehody zo dňa 15.1.2015 sa u žalobkyne rozvinulo poškodenie zdravia, postraumatická stresová porucha, tiež skutočnosť že bez účasti na dopravnej nehode by sa uvedená porucha u žalobkyne nerozvinula. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by mal sudca náležité odborné znalosti, pri hodnotení znaleckého posudku je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že na vzniku posttraumatickej stresovej poruchy sa mali podieľať aj iné úrazy a choroby, ktoré nesúvisia s poškodením zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode súd považoval za nedôvodnú a to vzhľadom na závery ustanovenej znalkyne, podľa ktorých sa na vzniku posttraumatickej poruchy iné úrazy a choroby žalobkyne nepodieľajú a nie je tak daný postup podľa ust. . Pripustila však, že tieto môžu mať modifikujúci účinok na jej priebeh, čo znalkyňa vo svojej výpovedi vysvetlila tak, že na vznik posttraumatickej stresovej poruchy sú potrebné dve veci. Jednak stresujúca udalosť, čiže nejaká trauma, ktorá ale samotná nestačí, sú to patoplastické faktory ktoré ovplyvňujú vznik. To znamená štatisticky, ak dvakrát rozvedená žena, má dvakrát vyššie riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Žalobkyňa je rozvedená žena. Anamnesticky popisovala nie dobrý vzťah s bývalým manželom. Ak sa pridá nejaká telesná komorbidita, v tom čase popisovala ochorenie chrbtice. Je to vlastne v zákonnej charakteristike tejto choroby, stresor plus okolité faktory. Čo sa týka vzniku posttraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne, nie je objektívne preukázané, že v tom čase trpela nejakou duševnou poruchou. Takže tam sú len modifikujúce faktory posttraumatickej stresovej poruchy. Tiež znalkyňa uviedla, že ohodnotenie poškodenia zdravia v hornej polovici zákonného intervalu (260-1300 bodov) hypoteticky prichádza do úvahy v prípade katastrofických tráum, u žien napr. v prípade znásilnenia. V prípade žalobkyne by to hypoteticky prichádzalo do úvahy v tom prípade ak by nebola vôbec schopná cestovať dopravným prostriedkom, terapia by musela nastať skôr, pretože príznaky by boli traumatizujúce. Dôvodnosť postupu znalkyne neohodnotenia poškodenia zdravia žalobkyne v hornej polovici zákonného intervalu ďalšie vykonané dokazovanie v spore preukazuje, pretože zo zdravotnej dokumentácie a z vyjadrenia znalca je zrejmé že psychiatrická resp. psychologická intervencia u žalobkyne začala až v období marec 2016 (psychológ), apríl 2016 (psychiater), žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dopravným prostriedkom autom ako spolujazdec cestuje, i na pojednávanie prišla autom, taktiež uviedla, že nikdy z psychiatrického hľadiska nebola hospitalizovaná a hospitalizácia jej ani nebola navrhnutá. Aj keď lekár MUDr. Andrej Kostár rozsah bodového hodnotenia odôvodňuje i fóbiou z cestovania autom, ktorá sa však u žalovanej vzhľadom na jej výpoveď nepreukázala, žalobkyňa autom cestuje, i na pojednávanie sa dostavila v aute. Súd sa stotožnil s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré utrpela žalobkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 15.1.2015 v rozsahu ako bolo ohodnotené v znaleckom posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej. Tak obsah znaleckého posudku a ani podklady slúžiace pre vypracovanie znaleckého posudku, výpoveď žalobkyne nespochybňujú závery znalca o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, i o jeho postupe o nemožnosti zníženia bodového hodnotenia o polovicu. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že nemá objektivizované, že žalobkyňa trpela nejakou psychickou poruchou, nie je žiadny relevantný údaj, že by v čase po nehode trpela depresívnou poruchou. Aj keď žalobkyňa opodstatnenosť bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podopiera tým, že na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 12.06.2017 došlo u žalobkyne k zvýšeniu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, znalkyňa uviedla, že posttraumatická stresová porucha nebola jediným faktorom pre posúdenia invalidity, pričom z odporného posudku o invalidite zo dňa 12.06.2017 je tiež zrejmé,

že na poklese schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť sa podieľali i ďalšie choroby, ktoré však podľa znalkyne z psychiatrického hľadiska nemajú súvis s poškodením zdravia pri dopravnej nehode, čo tiež nepreukazuje opodstatnenosť bodového ohodnotenia lekárskym posudkom MUDr. Andreja Kostára až v hornej hranici bodového rozpätia. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou prečo súd žalobkyňou navrhnutý dôkaz Lekársky posudok MUDr. Andreja Kostára zo dňa 12.9.2016, ale ani žalovaným navrhnutý dôkaz Posudok MUDr. Daniely Martišovej zo dňa 1.10.2016 nepovažoval za hodnoverný je, že preukázateľne oba tieto lekárske posudky o sťažení spoločenského uplatnenia boli vypracované v čase keď zdravotný stav žalobkyne nebol ešte ustálený, pretože k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne podľa znalkyne došlo až rok potom ako sa začala psychologická resp. psychiatrická intervencia žalobkyne teda až v čase marec, apríl 2017. Žiadny z dôkazov predložených v spore nespochybňuje závery v spore ustanovenej znalkyne, a nebol tak daný dôvod na preskúmanie tohto znaleckého posudku znaleckým .

43. Na základe takto vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení súd v prípade nároku o náhradu škodu na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia pri poškodení zdravia posttraumatická stresová porucha vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v spore a žalobkyňa tak má nárok na náhradu škody v rozsahu 520 bodov, tak ako vyplýva z bodu 6 Záverov znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 3.6.2018 vypracovaného znalkyňou MUDr. Ľubicou Slováčikovou. A preto postupom podľa ust. a žalobkyni vznikli nároky na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 8760,- eur (zaokrúhlene 100 krát 17,66 znížené o nerozporovanú mieru zavinenia žalovanej vo výške 20 % (1412,80 eur) plus zaokrúhlene 520 krát 17,66 znížené o nerozporovanú mieru zavinenia žalovanej vo výške 20 % (7347,20 eur), z ktorých súm žalovaný ešte pred podaním žaloby plnil sumy len 424,- eur a 1836,80 eur a po podaní žaloby len sumu 6498,88 eur), a preto súd žalovanému uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť ešte sumu 0,32 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

44. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa ustanovení C.s.p podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a , , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. O nároku na náhradu trov súd rozhodoval s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila tri nároky. Čo sa týka nároku o zaplatenie sumy 83,64 eur v tejto časti vzhľadom na ust. a 255 má žalovaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že v časti o zaplatenie 16,73 eur žalobkyňa zavinila zastavenie konania tým, že v tejto časti zobrala žalobu späť a vo zvyšnej časti tohto nároku bola žalobkyňa neúspešná (súd žalobu o zaplatenie sumy 66,91 eur zamietol). Čo sa týka uplatneného nároku vo výške 989,60 eur, v tejto časti má žalobkyňa podľa ust. nárok na náhradu trov konania, pretože v tejto časti pre správanie žalovaného (ktorý žalobkyni na základe ňou v spore predloženého dôkazu lekárskeho posudku MUDr. Vladimíra Lukáča plnil, ale až po podaní žaloby) zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť. Čo sa týka tretieho, posledného nároku o zaplatenie sumy 12292,- eur, i tu súd aplikoval zásadu úspechu a zásadu zavinenia pri zastavení konania s tým, že v prípade tohto nároku ide o nárok, ktorého výška vzhľadom na uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany závisela od znaleckého dokazovania a vzhľadom na charakter sporu a na priebeh sporu nie je možné žalobkyňu zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Ide o nárok, kde za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, škoda jej nebola nahradená (Veľký komentár , nakladatelstvi C.H.BECK, r. 2016, str. 926-927). A keďže zo záverov vykonaného dokazovania vyplýva, že postraumatická stresová porucha sa u žalobkyne rozvinula v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 15.1.2015, žalobkyňa sa považuje za plne procesne úspešnú (resp. svojím konaním nezavinila zastavenie konania, pretože žalovaný až po vykonaní znaleckého dokazovania žalobkyni plnil), avšak náhrada trov konania jej patrí iba z výšky plnenia určenej znaleckým posudkom t.j. vo výške 5510,40 eur (520-130 krát 17,66 eur po zaokrúhlení krátené o nerozporovanú mieru spoluzavinenia (20 %) žalobkyne za nepripútanie). Z dôvodu, že žalobkyňa sa v tomto nároku považuje za plne procesne úspešnú (resp. svojím konaním nezavinila zastavenie konania) je žalovaný povinný jej nahradiť i náklady trov znaleckého dokazovania. Podľa ust. o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z dôvodu, že žalobkyňa sa v tomto nároku považuje za plne procesne úspešnú (resp. svojím

konaním nezavinila zastavenie konania) uložil súd žalovanému tiež povinnosť znalcovi uhradiť zostatok priznaného znalečného vo výške 44,56 eur, ktorá suma nebola doteraz znalkyni uhradená z dôvodu, že presiahla výšku zloženého preddavku na vykonanie dôkazu znalkyňou.

46. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. , veta prvá podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

47. O poplatkovej povinnosti súd rozhodne samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to postupom podľa ust. , veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).