Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-28-2018.pdf
PDF · 123.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobcu F. E., J.. XX.X.XXXX, G. V. XXX, X. V., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica proti žalovaným X/ H. N., J.. XX.X.XXXX, G. S. XX, X. V. M. X/ S. V., J.. XX.X.XXXX, G. S. XX, X. V., obaja právne zastúpení JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou, Štefánikova 813/4, Púchov o určenie vlastníctva takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaní 1/,2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/,2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou proti žalovaným 1/,2/ domáhal sa určenia, že je výlučným vlastníkom parcely registra C XX záhrady o výmere XX m2, k. ú. X. V., zapísanej na LV XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, ktorú na základe dedičského rozhodnutia D XXX/XX po neb. Z. E., zom. XX.X.XXXX, jeho otcovi zdedil ako zákonný dedič, avšak táto parcela nebola v tom čase riadne identifikovaná, bola iba v rámci pozemnoknižného stavu vedená, ako pkn. parc. X/b v pkn. vložke XXX. Uvedenú pkn. parcelu nadobudol jeho právny predchodca a jeho otec, kúpnou zmluvou od X. E. v roku 1938. Z. E., jeho otec následne na predmetnej parcele, ktorú oplotil, postavil vedľajšiu stavbu, označenú ako stodola a to na základe výmeru Okresného úradu v Púchove zo dňa 6.5.1944. Stavbu realizoval aj na základe podmienok uvedených vo výmere OÚ v Púchove č. X/EXXXX/X-X/X-XXXX, k čomu bol vyhotovený aj nákres. Uvedené nehnuteľnosti, tj. parcelu, ktorá t.č. je zapísaná na LV XXXX ako parcela registra C záhrady o výmere XX m2, spolu so stodolou, ktorá sa nachádza na tejto parcele, nerušene užíva po svojom otcovi Z. E., najmenej od roku 1973, kedy nadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam spomínaným dedičským rozhodnutím O. XXX/XX. Vzhľadom na reálny stav vo vzťahu k nehnuteľnostiam a to parc. č. XX a stavbe na nej, čím myslí, že predmetnú parcelu a stavbu, ktorá je oplotená, nerušene užíval, ako svoje výlučné vlastníctvo, nemal dôvod riešiť zápis parcely a hospodárskej budovy na LV. Listom zo dňa 18.9.2013, ktorý mu bol doručený poštou, následne bol advokátkou JUDr. Janou Čigašovou vyzvaný k vyprataniu nehnuteľnosti, nakoľko táto mu oznámila, že parc. C KN XX záhrady o výmere XX m2 patrí jej klientom - žalovaným 1/,2/. Opakovanie uviedol, že predmetnú parcelu za svojho života nadobudol, ako reálne vydelenú jeho neb. otec Z. E. a následne na základe dedičského rozhodnutia uvedenú parcelu spolu s vedľajšou stavbou zdedil on, jeho zákonný dedič a následne pokračoval v užívaní aj parcele aj poľnohospodárskej budovy
- vedľajšej stavby. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných, právnej zástupkyni JUDĽ Čigašovej, ktorá ho vyzvala na vypratanie nehnuteľností a poprel, že parcelu č. 23 užíva bez právneho titulu. Nepoprel, že v čase dedičského konania neboli riadne geometrickým plánom zamerané ani parcela, t. č. XX a
ani vedľajšia stavba, avšak najmenej od roku 1944, kedy bola stavba Z. E. postavená, do roku 2013, kedy ho vyzvala advokátka na vypratanie nehnuteľností, nebolo žiadnych pochýb o jeho výlučnom vlastníctve predmetných nehnuteľností. Z LV XXXX, kde je zápis parcely XX záhrady o výmere XX m2 na žalovaných 1/,2/ možno konštatovať, že až rozhodnutím ROEP 8/12 v roku 2012 došlo k zápisu parcely č. 23 na LV 1714, ale ide o nezákonný zápis a domáha sa určenia vlastníctva, nakoľko vlastníctvo k parcele XX záhrady o výmere XX m2 patrí jemu a nie žalovaným 1/,2/. Pokiaľ aj následnými meraniami v rámci ROEP došlo k zápisu na žalovaných 1/,2/ tvrdil, že ak v minulosti nesprávne sa jeho právny predchodca Z. E. domnieval, že ide o parcelu, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou v roku 1938, vlastníctvo jeho právneho predchodcu a jeho samého bolo získané vydržaním, pretože od roku 1938 až do roku 2012 nik jeho vlastníctvo nespochybnil, nehnuteľnosti nerušene užíval a to aj so svojou rodinou a tvrdil, že žalované nehnuteľnosti nepatria do podielového spoluvlastníctva žalovaných, ale naopak sú jeho výlučným vlastníctvom.
2. Ako dôkaz označil kópiu pkn. vl. XXX, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 21.3.1938, uznesenie Okresného súdu Púchov zo dňa 5.4.1938 o povolení vkladu, kópiu výmeru OÚ v K., kópiu nákresu, výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a výsluch žalovaných 1/,2/.
3. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti nadobudli legitímne od zákonných dedičov a celý postup ako vlastníctvo nadobudli bol v súlade so zákonom. Otec žalobcu označený v žalobe ako Z. E. síce podľa pkn. vložky XXX nadobudol 3/23-iny k pozemkom a tiež aj zdedil po X. E. 2/3-iny ale zrejme len nedopatrením si nevšimli v pkn č. XXX zápis pod č. X z r. 1957, z ktorého jasne vyplýva, že Z. E. daroval 2. 6. 1955 X/XX-ín pozemku P. I. (po U. E.) a previedol na ňu nehnuteľnosť označenú ako X/b, t. j. dom a pozemky s dvorom X/a o výmere XXX m2, čiže je jasné, že vlastníkom všetkých pozemkov bola práve P. I.. Nesporným dôkazom o tom, že vlastníctvo k parcele nepatrilo otcovi žalobcu Z. E. je aj osvedčenie o dedičstve D XXX/XX zo dňa 15. 5 1973, právoplatné dňa 21. 5. 1973, pričom predmetom dedičstva po Z. E. bol dom súp. č. XXX a pozemok tak, ako to je uvedené v osvedčení, pričom predmetom dedenia neboli žiadne pozemky, ktoré by čo i len čiastočne mohli byť stotožnené s parc. č. XX, ktorá je predmetom tohto sporu. Keďže v roku 1956 Z. E. daroval svoj podiel P. I., tak vlastníčkou jeho podielu bola ona, pričom však nebol v tomto konaní zohľadnený všetok majetok po P. I. a preto dedičia v zastúpení JUDr. Tibora Bicka advokáta podali v roku 1999 návrh na dodatočné prejednanie dedičstva a toto konanie bolo vedené u JUDr. Emílie Rosinovej, notárky pod č. D XX/XX a predmetom dodatočného dedičstva bol práve podiel po P. I., ktorý nadobudla od Z. E.H. a ktorý je predmetom tohto sporu. V tomto osvedčení o dedičstve sa na strane 2 v časti Aktív uvádza jednoznačne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/4 k pozemkom vedených pod pkn XXX a teda parcela X/b dvor, dom o výmere XXX m2, čo je vlastne okrem iného aj pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu. Dedičmi okrem iných pozemkov ale aj pozemku, ktorý je predmetom sporu sa stali D. Q., Z. I., O. K. M. S. I., ktorý neskôr ako legitímni vlastníci pozemku - parcely KN E XX uzatvorili dňa 13. 8. 2003 so žalovanými Zmluvu o budúcej zmluve na základe ktorej žalovaní zaplatili za kúpu pozemkov sumu 40.000 Sk, pričom však už zrejme z dôvodu právnej nevedomosti neuzatvorili riadnu kúpnu zmluvu, keďže mali za to, že Zmluva o budúcej zmluve je právnym titulom postačujúcim na osvedčenie ich vlastníckeho práva k pozemkom. Keďže žalovaní mali za to, že sú vlastníkmi a následne sa pri ROEP, ktorá v roku 2012 prebiehala v Obci X. V. zistilo, že pozemky zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie X. V. nie sú správne vysporiadané a Obec X. V. mala vedomosť o tom, že pozemky vlastne kúpili žalovaní, tak začalo konanie o vydržaní, keďže všetci zúčastnení vedeli, že pozemky kúpili žalovaní a účastníkom konania o vydržaní boli práve účastníci Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorí na osvedčení o vydržaní osvedčili svoje podpisy na vyhláseniach o tom, že pozemok, resp .všetky pozemky zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovaných od nich legitímne kúpili a ich riadne užívajú. Predmetom tohto osvedčenia boli aj právni nástupcovia niektorých budúcich predávajúcich, keďže tí zomreli a museli konať za nich ich dedičia. Mali za to, že zo všetkých predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že vlastníkom pozemku sú oni a hlavne je zrejmé, že názor žalobcu, že vlastníctvo k pozemku patrí jemu, je čisto subjektívny a nemá oporu v zákone.
4. Ako dôkaz označili výzvu na uvoľnenie pozemku zo dňa 5. 8. 2013 pkn. č. XXX a zápis č. 5, Rozhodnutie štátneho notárstva v K. G. zo dňa 15. 5. 1973 spolu s Dodatočným lustrum, Osvedčenie o dedičstve D XX/XX zo dňa 16. 2. 2000, Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 13. 8. 2003, LV č. XXXX k. ú. X. V., správu katastra K. zo dňa 29. 6. 2012 č. U., ktoré dôkazy aj predložili. Zároveň navrhli, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov D. Q. a O. K., ktoré potvrdia, či boli účastníkmi konania o dodatočnom prejedaní dedičstva po P. I. a že boli legitímnymi vlastníkmi spoluvlastníckeho
podielu, ktorý potom previedli na žalovaných a ktorý je predmetom sporu. Zároveň navrhli, aby súd v prípade, ak by nepostačovali predložené dôkazy, vykonal znalecké dokazovanie ohľadom identifikácie parciel a vyžiadal si výpis z katastra ohľadom identifikácie parciel a aby znalec určil či parc. XX je totožná s pozemkom, ktorý zdedili dedičia v dedičskom konaní D XX/XX.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných 1/, 2/, oboznámením výpisu z LV č. XXXX k. ú. X. V., výzvy na uvoľnenie pozemku zo dňa 5. 8. 2013, výpisu z pkn. vložky XXX k. ú. X. V., obsahu pripojených spisov býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. D XXX/XX a Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXD/XX/XX, Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13. 8. 2003, rozhodnutia Správy katastra K. č. U. zo dňa 29. 6. 2012, identifikácie parcely X/b zapísanej vo vl. XXX k. ú. X.É. V. vyhotovenej Okresným úradom K., katastrálny odbor zo dňa 15. 3. 2019, Uznesenia Ľudového súdu v Púchove zo dňa 14. 12. 1955 č. k. D XXX/XX-XX, notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Púchove dňa 2. júna 1935, uznesenia Štátneho notárstva v Púchove zo dňa 15. apríla 1953 č. k. O. XX/XX-XX, kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21. 3. 1938, výsluchom svedkov Q. E. a Z.. Ľ. U..
6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1/, 2/ sú zapísaní na LV č. XXXX k. ú. X. V. ako spoluvlastníci, každý v podiele 1/2-ica, okrem iného aj parcely KN C XX záhrady o výmere XX m2, ku ktorej sa domáha žalobca určenia vlastníckeho práva.
7. Z identifikácie parciel predloženej Okresným úradom K., katastrálny odbor zo dňa 15. 3. 2019 vyplýva, že parcela KN C XX je vytvorená z časti pkn. parcely X/b (dom, dvor) o výmere XXX m2, zapísanej v pkn. vložke XXX k. ú. X. V. (po ROEP z časti KN E č. X/XXX-U.).
8. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníckymi parcely X/b dom č.X/a s dvorom o výmere XXX m2 zapísanej vo vložke XXX k. ú. X. V. boli X. E. S. (spoluvlastnícky podiel 1/8-ina), Z. E. S. (spoluvlastncky podiel 1/8-ina), M. E. S. ( spoluvlastnícky podiel 1/8-ina), U. I. (spoluvlastnícky podiel 1/8-ina) a P. E. S. (spoluvlastnícky podiel 1/8-ina).
9. Kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou dňa 21. 3. 1938 medzi pôvodným pozemnoknižným spoluvlastníkom X. E. S. ako predávajúcim a Z. E. Ž. ako kupujúcim, predávajúci odpredal kupujúcemu 3/4-iny zo svojho podielu na parc. X/b zapísanej vo vložke XXX k. ú. X. V.. V bode 5. kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21. 3 .1938 je uvedené, že predávateľ predáva kupiteľovi záhradu a smerodajné je, ako si stránky na tvar miesta túto vydelili. Na základe zhora uvedenej kúpnopredajnej zmluvy bolo do pozemkovej knihy, vl. XXX pod radové č. 2 zapísané vlastnícke právo k parcele X/b Z. E. Ž. a to v podiele 3/32-ín, pričom X. E. S. bol ( zostal) zapísaný jeho spoluvlastnícky podiel na pkn. parcele X/b o veľkosti 1/32-ín, zapísaný v pkn. vložke XXX k. ú. X. V. pod radovým č. 1.
10. Pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník parcely X/b X. E. S. zomrel dňa 4. 2. 1953. Uznesením býv. Štátneho notárstva v Púchove zo dňa 15. 4. 1953 sp. zn O..XX/XX-XX bolo potvrdené, že dedičstvo po neb. X. E. ( v pkn. vl. XXX k. ú. X. V. s prímením S.) a to nehnuteľnosť č. XXX k. ú. obce X. V. nadobudol ako dedič zo zákona, brata poručiteľa Z. E.. Nakoľko sa jednalo o súrodencov možno predpokladať, že podľa pkn. vl. XXX k. ú. X. V. sa jednalo o Z. E. s prímením S.. Na základe zhora uvedeného uznesenia býv. Štátneho notárstva v Púchove bol do pozemnoknižnej vložky XXX k. ú. X. V. pod radové číslo 4 zapísaný ako vlastník pkn. parcely X/b Z. E., obyvateľ v Lednických Rovniach a to v podiele 8/32-ín.
11. Súd má za to, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu Z. E. ( S.) bola do pozemkovej knihy, vl. XXX k..ú. X. V. zapísaná nesprávne, nakoľko Z.J. E. S.) sa mohol stať spoluvlastníkom pkn. parcely X/b po X. E. S. len vo výške 1/32, nakoľko X. E. S. za svojho života kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 21.3.1938 predal svoj podiel na pkn. parcele X/b vo výške 3/32 Z. E. Ž. a zostal mu len spoluvlastnícky podiel 1/32. V prospech Z. E. ( S.) bol pravdepodobne započítaný aj podiel o veľkosti 3/32 patriaci Z. E. Ž. ( 1/32+ 1/8 + 3/32 = 8/32, t.j. 1 -na).
12. Darovacou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice na býv. Štátnom notárstve v Púchove dňa 2.6.1955 Z.Á. E. S. (zastúpený kolíznym opatrovníkom Z. Č., vymenovaným uznesením Ľudového súdu v Púchove zo dňa 7.3.1955 číslo K..XXX/XX-XX) ako darca daroval vdove P. I., rod. E. nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územie obce X. V., okrem iného aj nehnuteľnosti v pkn. protokole číslo XXX M. F. V..X.S.. X/b dom č. 5/a s dvorom pod G. X/b,X,X v 1/ -ine. Z. E. S. mal síce v pkn. vložke
XXX k. ú. X. V. zapísaný spoluvlastnícky podiel na parcele X/b M. to 8/32-ín, v skutočnosti veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu predstavovala len 1/32 titulom dedenia po Z. E.H. S. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8-ina zapísaný v pkn. vložke XXX K. Xb), spolu 5/32-ín a nie 1/4-ina, ktorú daroval P. I., V.. E..
13. Podľa vyjadrenia žalobcu a svedka Q. E., syna žalobcu, otec žalobcu Z. E. mal prímenie Ž. a jednalo sa o Z. E. ( Ž.D.), ktorý kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou dňa 21. 3. 1938 medzi pôvodným pozemnoknižným spoluvlastníkom X. E. S. ako predávajúcim a Z.J. E. Ž. ako kupujúcim, nadobudol spoluvlastnícky podiel na parc. X/b zapísanej vo vložke XXX k. ú. X. V. o veľkosti 3/32-ín.
14. Z obsahu pripojeného spisu býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. O.-X mal súd za preukázané, že otec žalobcu Z. E., J.. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie sa viedlo na býv. Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. O.. Rozhodnutím býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 15.5.1973, sp. zn. O.-X bola schválená dedičská dohoda, podľa ktorej celé dedičstvo a všetky nehnuteľnosti, rodinný dom čp. XXX v X. V. spolu ku tomuto domu zastavanou plochou a poľnohospodárske nehnuteľnosti v užívaní Štátnych majetkov preberie syn poručiteľa F. E. (žalobca). V bode V./ uvedeného rozhodnutia bolo konštatované, že pozemnoknižný stav zistený nebol, podľa zistenia MNV v Lednickom Rovnom dom poručiteľa sa nachádza na parcele EN XX. Vlastnícky zápis bude možné previesť len po prípadnom zistení pozemnoknižného stavu a po identifikácii, zrejme len v druhej etape zriaďovania evidencie nehnuteľností.
15. Dňa 18. 7. 1990 podala manželka poručiteľa S. V.. E. na bývalé Štátne notárstvo v Považskej Bystrici žiadosť o prevedenie identifikácie v dedičskej veci po neb. Z.J. E., zomr. 12. 3. 1969. Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici, Stredisko Geodézie Považská Bystrica bolo vyhotovené dodatočné lustrum po neb. Z. E., v ktorom boli uvedené nehnuteľnosti zapísané vo vl. XX, XXX M. XXX k.ú. X. V.. Rovnakú žiadosť o prevedenie identifikácie podala manželka poručiteľa na bývalé Štátne notárstvo aj dňa 17. 8. 1990, následne bolo vyhotovené Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici, Stredisko Považská Bystrica dodatočné lustrum po neb. Z. E., v ktorom boli uvedené nehnuteľnosti zapísané vo vl. X, X a XXX k. ú. X. V.. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 9. 10.1990 štátnym notárom JUDr. Ľubomírom Kojtalom zaslaná spáva pre Stredisko Geodézie v Považskej Bystrici na zápis listiny O. XXX/XX tak, aby bol na liste vlastníctva zapísaný žalobca ako vlastník pozemkov podľa dodatočných lustier, medzi ktorými sa však parc. X/b zapísaná vo vl. XXX nenachádzala. Rovnako sa uvedená parcela nenachádzala ani v dodatočnej správe pre stredisko Geodézie v Považskej Bystrici zaslanej dňa 13. 3. 1991 štátnym notárom JUDr. Ľubomírom Kojtalom na zápis listiny O. XXX/XX po neb. Z. E..
16. Rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. O. XX/XX vo veci prejednania dedičstva po P. I. rod. E. (pkn. spoluvlastníčke parcely X/b zapísanej vo vl. XXX k. ú. X. V. pod rad. číslom 5) Štátne notárstvo v Považskej Bystrici schválilo dedičskú dohodu, na základe ktorej sa preberateľom celého dedičstva po poručiteľke stal syn poručiteľky D. I., nar. XX. X. XXXX a to okrem iného aj parc. X/b O. Č.. X/a a dvor o výmere XXX m2 v podiele 8/32.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, a to z obsahu pripojeného spisu Okresného súd Považská Bystrica sp. zn. XXD XX/XX, že na Okresnom súde Považská Bystrica prebiehalo konanie na dodatočné prejedanie dedičstva pre novoobjavený majetok po poručiteľovi D. I., zomr. XX. X. XXXX ( synovi pkn. spoluvlastníčky P.H. I.), predmetom ktorého bol okrem iného aj spoluvlastnícky podiel 3-iny na pkn. parcele X/b zapísanej vo vl. XXX k.ú X. V.. Na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 16. 2. 2000 sp. zn. O. XX/XX-XX , O. XX/XXXX sa nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu 3-iny pkn. parc. X/b vo vl. XXX k.ú. X. V. stali deti poručiteľa D. Q., Z. I., O. K. M. S. I., každý po 1 z podielu poručiteľa.
18. Dňa 13. 8. 2003 uzatvorili žalovaní 1/,2/ ako budúci kupujúci a dedičia po D. I. L.. XX. X. XXXX, ktorí sa stali každý v 1-ine spoluvlastníkmi podielu neb. D. I. na parc. X/b dom, dvor o výmer XXX m2 zapísané vo vl. XXX k. ú. X. V., a to D. Q., Z. I., O. K. M. S. I., ako budúci predávajúci zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol aj pozemok zapísaný vo vl. XXX pkn. parc. X/b dvor, dom vo výmere XXX m2 pod G., 5 spolu v 3-inách k. ú. X. V.. V zmysle zhora uvedenej zmluvy sa budúci kupujúci zaviazali odkúpiť predmet kúpnej zmluvy od budúcich predávajúcich za dohodnutých
podmienok s tým, že zmluvné strany uzatvoria v termíne do 30 dní odo dňa zápisu vlastníckeho práva v prospech budúcich predávajúcich na LV v katastri nehnuteľnosti kúpnu zmluvu.
19. Rozhodnutím správy katastra Púchov č. U. zo dňa 29. 6. 2012 Správa katastra Púchov ako orgán príslušný podľa § 3 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov Správa katastra Púchov rozhodla o návrhu na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemkom kat. úz. X. V. vydržaním v prospech žalovaných 1/, 2/, k parc. X/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá nehnuteľnosť podľa spätnej identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Púchov kat. odbor dňa 15. 3. 2019 predstavuje časť pkn. parcely X/b zapísanej vo vl. XXX k. ú. X. V., z ktorej bola vytvorená parcela K NC XX. Z odôvodnenia rozhodnutia Správy katastra Púchov zhora vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ podali návrh na uznanie nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele X/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vydržaním, pričom vo svojom návrhu uviedli, že ako druh a družka užívajú predmetný pozemok spolu s domom č.s. XXX, ktorý je na ňom postavený približne 15 rokov. Už v minulosti sa snažili právne usporiadať vlastníctvo k predmetnému pozemku, nakoľko majú záujem o prestavbu a úpravu stavby, v ktorej žijú. V roku 2003 uzatvorili s v tom čase evidovanými žijúcimi vlastníkmi predmetného pozemku, ktorými boli D. Q., Z. I., O. K. M. S. I. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a týmto zároveň vyplatili kúpnu cenu 40.000 Sk. Podiel Z. I. zdedila D. Q., podiel S. I. zdedila S.. S. G.. Všetci vyššie spomínaní vyplatenie kúpnej ceny uznávajú, vlastníctvo navrhovateľov nespochybňujú, potvrdzujú to svojimi podpismi v čestnom prehlásení, ktoré navrhovatelia priložili k svojmu návrhu. Navrhovatelia si zároveň osvedčujú podiely neznámych vlastníkov: M. S. E. M. P. S. E., ktoré sa odsťahovali ešte v dávnej minulosti na neznáme miesto a nie sú o nich žiadne informácie. Navrhovatelia predložili k návrhu aj vyjadrenie Obecného úradu Lednické Rovne zo dňa 25. 8. 2003 o tom, že obec nemá výhrady voči vydaniu osvedčenia o vydržaní. Z uvedeného mala Správa katastra Púchov za preukázané, že boli splnené podmienky stanovené zákonom a preto potvrdila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalovaných 1/, 2/.
20. Žalobca uviedol, že jeho otec kúpil parcelu X/b od X. E. v roku 1938. X. E. podpisoval zmluvu krížikmi, nevedel písať. I. sa proti tomu vždy búrili, lebo to chceli oni, ale nemali peniaze. Jeho otec bol Z. E. Ž.. Z. E. S. daroval spoluvlastnícky podiel v roku 1956 P. I., jeho otec Z. E. Ž.Č. nikomu nič nedaroval. Z. E. S. nadobudol podiely od X. E..
21. Svedok Ing Q. E., syn žalobcu uviedol, že bol prítomný pri výsluchu žalobcu v domácom prostredí. Pri výsluchu podal vysvetlenie ohľadom vzťahom v ich rodine, pokiaľ sa týka prímení jeho právnych predchodcov. Uviedol ďalej , že parcela XX, ktorá je predmetom súdneho sporu, bola rozdelená na viacero častí. Parcela, z ktorej sporný pozemok vznikol, jednu polovicu vlastnil vlastník I. I., ďalšiu polovicu vlastnili 4 majitelia, a to X. E. S., ktorý vlastnil 1/8, Z. E. S., ktorý vlastnil 1/8, P. E. S., ktorá vlastnila 1/8 a M. E. S., ktorá vlastnila 1/8. V akom príbuzenskom vzťahu boli tieto osoby presne nevedel, vedel len to, že Z. E.H. S. M. X. E. S. boli súrodenci. Jeho starý otec, teda otec žalobcu bol Z. E. Ž. a býval vedľa sporného pozemku, terajšej parc. XX, kde mal postavený dom a humno. Keď chcel rozšíriť humno, od X. E. S. kúpil 3-iny jeho podielu, čo predstavovalo podiel 3/32-iny. Toto kúpil v roku 1939. V roku 1943-1944 starý otec rozšíril pôvodné humno o nové humno, ktoré postavil na terajšej parc. č. KN C XX. Starý otec a po ňom jeho otec tento pozemok užíval vrátane humna a užíva ho do dnešnej doby. Jeho otec preto užíval po smrti svojho otca aj spornú parcelu, pretože tento pozemok zdedil v dedičskom konaní po svojom otcovi. V roku 2013 ich vyzvala právna zástupkyňa protistrany, aby pozemok opustili, zbúrali humno, pretože je to vlastníctvo žalovaných. Od tej doby sa začali celým prípadom zaoberať a zistili, že v pozemkovej knihe bol zlý zápis a bolo zamenené meno Z. E. S. M. Z. E. Ž.. Z. E. S. zdedil po X. E. S. aj ten podiel, ktorý dávno predal Z. E. Ž.. Týmto chybným zápisom prešlo vlastníctvo na rodinu I. a tá ho následne predala žalovaným. Uviedol ďalej, že z rozprávania otca a iného rodinného príslušníka má vedomosť, že X. E. S. M. Z. E. Ž. si medzi sebou na tvare miesta určili, že podiel 3/32 bude na tom mieste, kde si postavil humno a ktorá časť tvorí v súčasnej dobe parcelu XX. Aká bola situácia v tom čase medzi ostatnými spoluvlastníkmi, ako sa títo k tomu postavili, k tomu sa vyjadriť nevedel.
22. Svedok JUDr. Ľ. U., vedúci právneho oddelenia v čase prebiehajúceho ROEP v obci X. V. uviedol, že cca pred 16 rokmi prišli za ním žalovaní s tým, že chcú odkúpiť pozemok, na ktorom stála stará polozvalená budova. Spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom stála budova, boli 4 spoluvlastníci, traja známy a jeden neznámy. Upozorňoval ich na možné problémy, vypracoval zmluvu o budúcej
zmluve, ktorej obsahom bolo to, že keď sa určí neznámy vlastník poslednej štvrtiny, potom môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu. Na základe zmluvy o budúcej zmluve, žalovaní vyplatili trom známym spoluvlastníkom sumy. Možno 5 alebo až 8 rokov po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve začala REOP. Pri ROEP-e bol pozemok, na ktorom stojí spomínaný polozbúraný dom, zameraný geodetom. Vtedy bol štvrtým spoluvlastníkom určený štát, zastúpený SPF, ktorý neskôr v rámci ROEP-u previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaných, ktorí sa tak stali vlastníkmi celého pozemku a tým pádom aj domu na ňom postavenom. Dom na pozemku bol dlhodobo neobývaný, bol polorozpadnutý, v minulosti tam mal bývať nejaký K. S., ktorý tam údajne v posteli fajčil a pritom uhorel. Uviedol ďalej, že v obci Lednické Rovne je veľa obyvateľov s priezviskom E., nevedel sa presne vyjadriť v akom boli príbuzenskom vzťahu, ani to, aké mali prímenia a s týmito prímeniami kto bol v akom príbuzenskom vzťahu.
23. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
24. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide nehnuteľnosť.
26. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa v danom prípade domáha určenia vlastníckeho práva k parcele KN C XX záhrady o výmere XX m2, ktorej spoluvlastníkmi sú na LV XXXX, k. ú. X. V. zapísaní žalovaní 1/, 2/. Z uvedeného dôvodu má žaloba naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p..
27. Je nesporné, že parcela KN C XX záhrady o výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. X. V. vznikla z časti pkn. parcely X/b dom č.X/a s dvorom o výmere XXX m2 zapísanej vo vl. XXX k. ú. X.É. V.. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k parcele KN C XX od svojho právneho predchodcu Z. E. ( Ž.), nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel na pkn. parcele X/ b zapísanej vo vl. XXX k. ú. X. V. o veľkosti 3/32-ín od X. E.Y. S. kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou dňa 21. 3. 1938. Uvádzal, že predmetnú parcelu nadobudol ako reálne vydelenú od svojho neb. otca Z. E. v dedičskom konaní vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D XXX/XXXX a vlastníctvo jeho otca a vlastníctvo žalobcu bolo získané vydržaním, pretože od roku 1938 do roku 2012 jeho vlastníctvo nikto nespochybnil.
28. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníctva na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutím v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera ( dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „ so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Zákonnými predpokladmi vydržania je spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa, vydržacia doba. Tieto podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splanené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo i len jedna nedochádza k vydržaniu.
29. Tak ako súd konštatoval vyššie pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť kumulatívne nevyhnutne splnené podmienky vydržania, medzi inými aj oprávnenosť držby. Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci , v danom prípade nehnuteľnosti, pri ktorom je daná vôľa nakladať s nehnuteľnosťou ako so svojou , a oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. K posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska teda nie z aspektu subjektívneho presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby. Vždy je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu ( titulu) vzniku vlastníctva. Takýmto titulom sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva ale i dedenie a pod.. Právne akceptovateľnou je v tomto prípade aj skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu domnelého nadobudnutia vlastníctva - určitá skutočnosť má síce navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej však niektorá stránka, ktorú objektívne právo vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva. Domnelým titulom môže byť napr. rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo pozemku, ktoré nie je právoplatné, dedičské rozhodnutie o nadobudnutí pozemku, ktorý však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatril do jeho majetku, či scudzovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Posúdenie dobrej viery však nemôže vychádzať výlučne z hodnotenia subjektívnych predstáv. K tomu možno len dodať, neznalosť práva neospravedlňuje.
30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu Z. E. ( Ž. ) nadobudol kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 21.3.1938 spoluvlastnícky podiel 3/32-ín na parcele X/b zapísanej vo vl. XXX k. ú. X. V. od pôvodného pkn. spoluvlastníka X. E.Á. S., ktorému zostal spoluvlastnícky podiel 1/32-ín. Z bodu 5. kúpnopredajne zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bola záhrada a predmet kúpy si strany na tvare miesta vydelili. V tejto súvislosti súd uvádza, že pôvodnými pozemnoknižými spoluvlastníkmi parcely X/b zapísanými vo vl. XXX k. ú. X. V. boli okrem X. E. S. aj Z. E. S. (spoluvlastncky podiel 1/8-ina), M. E. S. ( spoluvlastnícky podiel 1/8-ina), U. I. (spoluvlastnícky podiel 1/8-ina) a P. E. S. (spoluvlastnícky podiel 1/8-ina). X. E. S. bol teda len jedným z podielových spoluvlastníkov a pokiaľ si s Z. E. Ž. vydedili na tvare miesta časť parcely X/b a túto si Z. E. Ž. oplotil, v danom prípade nemal súd za preukázané, že medzi pkn. spoluvlastníkmi parcele X/b zapísaným vo vl. XXX k. ú. X. V. došlo k dohode o reálnej deľbe a teda že právny predchodca žalobcu sa na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21.3.1938 stal vlastníkom nejakej reálne vydelenej časti parcely X/b, o ktorej žalobca tvrdí, že sa jedná o terajšiu parcelu KN C XX.
31. Žalobca odvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele KN C XX vydržaním od svojho neb. otca Z. E. v dedičskom konaní vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D XXX/XXXX. Z obsahu pripojeného spisu býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. O. však jednoznačne vyplýva, že parcela X/b zapísaná vo vl. XXX k.ú. X. V. predmetom dedenia po poručiteľovi Z. E. - otcovi žalobcu nebola a teda je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva žalobcu došlo na základe tohto právneho úkonu. Uvedené dedičské rozhodnutie by mohlo byť právnym titulom ( domnelým) pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcu len za predpokladu, že by pkn. parcela X/b zapísaná vo vl. XXX k. ú. X.É. V., resp. spoluvlastnícky podiel na uvedenej parcele bol predmetom dedenia po právnom predchodcovi žalobcu Z. E. a tento by žalobca dedením nadobudol avšak v čase smrti poručiteľa, by objektívne do jeho majetku nepatril.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k parcele KN C XX k. ú. X. V. vydržaním chýb jedna z podmienok vydržania a to dobrá viera držiteľa ( dobromyseľnosť), ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu ( titulu) vzniku vlastníctva. Posúdenie dobrej viery žalobcu nemôže vychádzať len z jeho subjektívnych predstáv. Žalobca už v roku 1990, keď bolo dané notárom JUDr. Ľubomírom Kojtalom na zápis do katastra nehnuteľností dedičské rozhodnutie D XXX/XX vedel, že predmetom dedenia po jeho otcovi nebola parc. X/b zapísaná vo vl. XXX a vlastníckeho práva sa začal domáhať až v tomto konaní.
33. Nakoľko podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené kumulatívne, pričom v danom prípade absentuje jedna zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľnosť žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti súd potom nevykonal dokazovanie navrhované žalovanými a to výsluch svedkov D. Q. a O. K. a znalecké dokazovanie.
34. Z výpisu z pozemkovej knihy vl. XXX k. ú. X. V. vyplýva, že z dôvodu chybných zápisov vlastníckeho práva k parcele X/b v prospech Z. E. S., ktorému bol do pkn. vl. XXX zapísaný pravdepodobne aj podiel Z. E. Ž., Z. E. S. v roku 1956, teda ešte pred smrťou Z. E. ( Ž.), otca žalobcu, darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel 8/32-ína a teda aj podiel Z. E. Ž. na P. I.. Predmetom dedenia po Z. E., otcovi žalobcu, preto spoluvlastnícky 3/32-ín, ktorý otec žalobcu nadobudol od Z. E. S. v roku 1938
už nebol. Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že v danom prípade sa žalobca môže domáhať jedine určenia, že parcela KN C XX patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi Z. E. . 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalovaní 1/,2/ boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník ( § 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) . Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.