Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/227/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: A. G., E.. XX.XX.XXXX, I.: I.E. XX, I., proti žalovanému: AMET Australia - Asia Center, s.r.o., IČO: 36 745 642, so sídlom: Obchodná 19, Bratislava, zast.: Eduard Omelka, nar. 12.03.1958, bytom: Pečnianska 23, Bratislava, o zaplatenie 3.485,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -567 zo dňa 11.09.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , / a vecne tým, že podaním zo dňa 26.06.2008 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu 3.485,36 Eur s prísl. ( pôvodne 105.000,Sk s prísl.) titulom náhrady mzdy. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu nemalo náležitosti riadnej žaloby, písomnou výzvou zo strany súdu zo dňa . 04.01.2010 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania v zmysle

3. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesmi sporových strán, písomnými vyjadreniami, výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami majiteľov spoločnosti, oboznámením sa s kópiami listín predložených žalobcom ako dôkaz o výsledkoch jeho práce pre žalovaného, kópiou dohody o zachovaní mlčanlivosti v jazyku anglickom ( Deed of confidentiality), s obsahom pracovných zmlúv a dohôd uzatvorených medzi žalovaným a pracovníkmi žalovaného, výsluchom svedkov ( sv. U. A., S.. Č., S..J., S.. M.Á.) a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je oprávnený z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu takých skutkových okolností, z ktorých by bolo možné bezpochyby určiť charakter právneho vzťahu a podmienky zakladajúce vznik a výšku uplatneného nároku.

4. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si uplatňuje mzdový nárok na základe pracovnoprávneho vzťahu, konkrétne pracovného pomeru, bolo potrebné v konaní preukázať jeho založenie.

5. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Pracovná zmluva na rozdiel od občianskoprávnych a obchodnoprávnych

zmluvných vzťahov zakladajú pracovný pomer ako právny vzťah závislej práce, obsahom ktorého je komplex práv a povinností jeho účastníkov. Právnym základom uvedeného komplexu práv a povinností je ustanovenie § 47, podľa ktorého je zamestnávateľ od vzniku pracovného pomeru predovšetkým povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou a zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Ďalej pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

6. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nepostihuje neplatnosťou, pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne dohodnutej pracovnej zmluvy, resp. konkludentne avšak za predpokladu, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach pracovného pomeru a to je :

- druh práce,

- miesto výkonu práce,

- deň nástupu do práce,

- mzdové podmienky.

7. V danom prípade je nesporné, že medzi sporovými stranami došlo k určitej dohode na základe ktorej žalobca, ktorý reagoval na inzerciu ohľadom ponuky voľného riadiaceho pracovného miesta v spoločnosti žalovaného, mal prístup do spoločnosti žalovaného a vykonal pre neho určité práce. Keďže mal mať prístup k informáciám o spoločnosti a predmetu činnosti žalovaný so žalobcom podpísal dohodu o mlčanlivosti (Deed of confidentiality) zo dňa 24.mája 2007.

8. Pokiaľ ide o pracovnú pozíciu resp. druh práce v spoločnosti žalovaného, v konaní nebol súdu predložený žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenie o jeho manažérskom poste preukázal.. Taktiež pokiaľ ide o náplň práce, žalobca vo svojej výpovedi ako aj v písomnom podaní zo dňa 20.06.2017 síce tvrdil, že pre žalovaného v jeho spoločnosti zastával funkciu "office manažéra", v prvom rade komunikoval s majiteľmi spoločnosti a informoval ich o riešení úloh spoločnosti, participoval pri návrhoch a tvorbe reklám prostredníctvom ktorých sa spoločnosť prezentovala a mala získať nových klientov, boli to reklamy na billbordoch. v rozhlase, v časopisoch, inzercie cez internet Taktiež vlastne dohliadal na prácu p. Č. a ešte inej zamestnankyni, p. M., aby správne vykonávali svoju prácu tzn., aby v rámci komunikácie s potencionálnymi zákazníkmi vedeli objasniť program spoločnosti a pod. Taktiež participoval alebo sa zúčastnil dohadovania zmlúv s klientmi a pod.. Tieto tvrdenia však žalobca nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, ak už nie v podobe pracovnej náplne tak ani v podobe písomných pokynov zo strany vedenia spoločnosti, v ktorých by bol druh práce dohodnutý ako výkon konkrétne určenej pracovnej činnosti alebo bol vymedzený okruhom pracovných činností má zamestnanec vykonávať. V tejto súvislosti sám uviedol, že dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť svojho nároku, pokiaľ ide o listinné dôkazy ako e-mailová korešpondencia s majiteľmi spoločnosti v súvislosti s odsúhlasovaním jeho rozhodnutí nemá žiadne, nakoľko komunikoval s majiteľmi na základe špeciálneho programu, podstatou ktorého bolo písanie informácií, ale tieto následne boli zmazané alebo sa zmazali. Navyše Z..Č. v čase jeho pôsobenia v spoločnosti žalovaného nebola zamestnankyňou žalovaného.

9. Žalovaný tvrdenia žalobcu ohľadom jeho činnosti nepotvrdil, naopak uviedol, že spoločnosť žalovaného vznikla za tým účelom zabezpečenia ďalšieho štúdia angličtiny pre študentov, ktorí študovali angličtinu a mali by záujem v štúdiu pokračovať, v rôznych krajinách predovšetkým v Austrálii. V tejto súvislosti spoločnosť zamestnávala zamestnancov na základe pracovnej zmluvy ako výkonný aparát t.j. sekretárka, účtovníčka a pod. A potom druhá časť mala byť manažérsky tím, ktorého súčasťou mal byť aj žalobca. Faktom je, že tvorba manažmentu neprebiehala tradičným spôsobom, čiže na základe výberových konaní ,ale potenciálnym záujemcom bola daná možnosť, aby v praxi preukázali svoje riadiace schopnosti a to vypracovaním konkrétneho projektu, ktorý zo strany žalobcu bol síce vypracovaný ale nie dostatočným spôsobom z hľadiska použiteľnosti. Žalovaný poprel existenciu akéhokoľvek pracovno - právneho vzťahu, nakoľko konzistentne tvrdil, že žalobca nebol so spoločnosťou

žalovaného v pracovnom pomere, jeho prvotnou úlohou bolo prostredníctvom podnikateľského plánu pre potreby žalovaného odprezentovať a obhájiť svoje schopnosti nevyhnutné pre výkon manažérskej pozície. Ak aj žalobca vykonal pre žalovaného práce, tak zo strany žalovaného mu boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky v rozsahu 35 000 Sk na krytie nákladov. Spolupráca so žalobcom začala z dôvodu jeho ním predloženého know - how, uvádzal že pracoval vo vysokých pozíciách vo firmách vo Švajčiarsku. Z uvedeného dôvodu si žalovaný, vzhľadom k prezentovanej odbornosti žalobcu, nemohol som dovoliť, aby žalobca do spoločnosti okamžite nastúpil. Rozhodol sa však mu sprístupniť pobyt v spoločnosti na oboznámenie sa s produktom s tým, že vypracuje projekty ako ďalej postupovať. Bolo čisto na žalobcovi kedy do sídla spoločnosti, prišiel a keďže žiadal o poskytnutie financií na krytie nákladov spojených s kúpou domén za účelom vypracovania bussines plánu, žalovaný mu v auguste 2007 poslal 35 000 Sk. Platba sa realizovala internetovým prevodom. Žalobca žalovanému neposlal žiadne projekty. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodov jeho správania sa v spoločnosti a nevhodných výstupov, nebolo pokračované v spolupráci s ním a nebola s ním uzavretá pracovná zmluva a ani iný právny vzťah.

10. Žalobcom tvrdené skutočnosti neboli potvrdené ani svedeckými výpoveďami zamestnankýň žalovaného. Faktom je, že žalobca do sídla spoločnosti žalovaného chodil prakticky denne, avšak nikto z prítomných zamestnancov, vrátane prevádzkovej manažérky U. A., nemal vedomosť o charaktere jeho práce, žiaden zamestnanec mu pracovne nepodliehal a neprijímal od neho pracovné úlohy k plneniu. Medzi žalobcom a žalovaným síce bola uzatvorená dohoda o mlčanlivosti, avšak táto sama o sebe nie je právne relevantným dôkazom o existencii pracovnoprávneho vzťahu.

11. Svedkyňa U. A., ktorá v tom čase a aj v súčasnosti pracuje v spoločnosti žalovaného ako prevádzková manažérka výslovne uviedla, že pracovná zmluva so žalobcom uzatvorená nebola, žalobca sa ani nezapisoval do prezenčnej listiny na pracovisku, do spoločnosti chodil nepravidelne, podľa jeho vyjadrenia mal sledovať spoločnosť.

12. Svedkyňa Č. sa k práci žalobcu vyjadriť nevedela, nakoľko jej pracovný pomer so žalovaným skončil pred tým, ako bola uzatvorená dohoda medzi žalobcom a žalovaným.

13. Svedkyňa M. vo svojej výpovedi nepotvrdila skutočnosti uvádzané žalobcom, uviedla, že žalobca do spoločnosti chodil sporadicky, nebola jeho podriadená a preto sa o jeho náplni práce nevedela vyjadriť. Podľa jej vedomostí žalobca nebol so žalovaným v pracovnom pomere.

14. Svedkyňa J. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie na akej pozícii žalobca u žalovaného pracoval, pokiaľ ide o jeho pracovnú náplň, tak jeho činnosť bola zameraná na marketingové aktivity. Pokiaľ svedkyne Č., J. v rámci výpovedi poukázali na nedodržiavanie pracovnoprávnych ustanovení v súvislosti s uzatváraním a rozväzovaním pracovného pomeru, kedy museli sa domáhať od žalovaného vydania písomnej pracovnej zmluvy, vyplatenia mzdy, dokladov o ukončení pracovného pomeru apod., a preto ak žalobca nedisponuje pracovnou zmluvou, tak to nevylučuje existenciu pracovného pomeru, z týchto tvrdení nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že takýto postup žalobcu bol obvyklý vo vzťahu k zamestnancom, nakoľko žalovaný, v rozpore s tvrdeniami svedkýň, predložil súdu kópie listinných dôkazov dokumentujúcich riadne uzatváranie pracovných zmlúv a dohôd o pracovnej činnosti resp. o vykonaní práce so svojimi zamestnancami. Navyše, tak ako súd už uviedol, pracovný pomer je možné založiť aj na základe ústnej dohody za predpokladu, že sa zmluvné strany dohodnú o jeho podstatných náležitostiach.

15. Podstatnou náležitosťou pracovného pomeru je dohoda o mzdových podmienkach za ktorých pracovník vykonáva svoju prácu. Žalobca tvrdil, že sa so žalovaným dohodol na mzde vo výške 50.000 Sk mesačne. Toto tvrdenie bolo žalovaným rozporované. Žalobca mal podľa tvrdenia žalovaného vypracovať projekt zameraný na ďalší rozvoj spoločnosti ako prezentáciu svojich riadiacich schopností a v tejto súvislosti mu boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 35.000 Sk. V konaní nebol preukázaný opak, nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty tvoriacej obsah právneho základu pracovného pomeru, a preto súd žalobu zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa ) podľa úspechu v konaní. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa , a a vecne tým, že v zmluve „Deed of confidentiality“ je zjavne napísané, že sa jedná o zmluvu medzi zamestnancom a zamestnaným, pričom takáto zmluva je súčasťou každej pracovnej zmluvy. Ďalej žalobca uvádza, že v prejednávanom prípade boli ústne dohodnuté všetky podstatné náležitosti pracovného pomeru: DRUH PRÁCE: nielen ja ale aj obžalovaný potvrdzuje že moja pozícia bola Office mangagor“ resp. „Office development manager“. MIESTO VÝKONU PRÁCE: ďalej je jednoznačné a potvrdené aj obžalovaným, že som zhruba 3 a pol mesiaca pracoval na vtedajšej adrese firmy, na F. Q. K. I.. DEŇ NÁSTUPU DO PRÁCE: ako deň nástupu do práce môžeme bez váhania prijať dätum podpísania tzv. „Deed of Confidentiality“ dodatku k pracovnej zmluve. MZDOVÉ PODMIENKY: V pracovnom inzeráte (kópia priložená) jasne ponúkajú 50 Tisíc mesačne. Ústne dohodnutý plat 50 tisíc korún mesačne pre osobu v mojej pozícii je v súlade a v pomere ku platobným podmienkam bežných zamestnancov ktorí mali dostať okolo 25 tisíc mesačne. Ale ani táto suma nebola všetkým zamestnancom nakoniec vyplatená a ani im nebolo vyplatené odstupné a odškodné ako bolo v prípade mojej spolupracovníčky a svedkyni p. J.C. či pani Č.. Pani Č. pracovala pre firmu Amet v čase keď som mal u nich pracovný pohovor. Sami pripúšťajú že v rámci ústnej pracovnej dohody sme diskutovali môj plat, ibaže miesto 50 tisíc SKK mesačne pripúšťajú iba 35 tisíc SKK mesačne. Ak sme diskutovali môj plat tak je jasné že hneď od začiatku bolo dohodnuté že budem ZAMESTNANEC a nie investor alebo spoločník. Ak som sa zdržiaval tri a pol mesiaca v kanceláriách firmy AMET, programoval, robil webové stránky, inzeráty atď., kde majú podpísanú nejakú dohodu o spolupráci alebo čokoľvek čím by to potvrdili? Na akúkoľvek dohodu o spolupráci tiež treba písomnú dohodu, ktorá však neexistovala? Prečo? Lebo som bol zamestnanec, tak ako bolo aj jasne napísané v „Deed of Confidentiality“ písomnému dodatku k ústnej pracovnej zmluve. To že firma Amet klame a zavádza o mojom pracovnom pomere je jasné a logické keďže porušovala viacero zákonov a neodvádzala dane ani odvody. To že poslala zálohu 35 tisíc nie na môj účet im asi vyhovovalo a to preto že v tom čase som ešte ani nemal účet na Slovensku, keďže moje zamestnanie pre firmu AMET bolo mojim prvým (a posledným) zamestnaním na Slovensku. Toto vysvetľuje aj moju naivnú dôveru vo vedenie firmy AMET a dôvod prečo som nepovažoval zdržiavacie metódy a odďalovanie dodania písomnej zmluvy a výplaty od P. a Pani X. za nenormálne či podvodné. Sudkyňa priznáva že medzi spornými stranami došlo k dohode a že od 24.mája 2007 som bol podľa dohody o mlčanlivosti vedený ako ZAMESTNANEC (EMPLOYEE). A ak som počas tri a pol mesiaca vo firme zrazu už nebol ZAMESTNANEC, tak čo som bol? Majú o tom nejakú písomnú dohodu? Navyše, tak ako súd už uviedol, pracovný pomer je možné založiť aj na základe ústnej dohody za predpokladu, Že sa zmluvné strany dohodnú o jeho podstatných náležitostiach. Podľa našej ústnej dohody podstatné náležitostí boli dohodnuté: Začiatok pracovného pomeru XX.X.XXXX, Miesto práce v kanceláriách firmy na F. Q. K. I., Plat vo výške 50 tisíc SKK mesačne, Druh práce: Office mangager“ resp. Office development manager, vrátane plánovacích, reklamných, webových, grafických, vypracovanie projektov a iných prác.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne uvádza ním tvrdený skutkový stav. Žalovaný má za to, že žalobca namiesto tie isté námietky, aké už použil v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný poukazuje na vykonané dokazovanie a žiada odvolací súd o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý trvá na tom, že žalovaný porušil jeho práva zamestnanca a zotrváva na svojich doterajších námietkach.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaným, ktorý má za to, že dôkazy uvádzané žalobcom v rámci odvolacieho konania v procese na súde prvej inštancie navrhované. Suma 35.000 Sk bola podľa žalovaného určená na nákup internetových domén a ich ďalšej prípravy na programovanie, avšak mimo činnosti riadne uzavretého pracovného pomeru žalobcu, teda nebola odmenou za výkon práce. Žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

24. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že napriek tomu, že nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nepostihuje neplatnosťou a pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy aj v tomto prípade však na platný vznik pracovného pomeru je potrebné, aby bola pracovná zmluva vyhotovená písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Pokiaľ by zamestnanec a zamestnávateľ pracovnú zmluvu podpísali neskôr, podľa by sa takéto uzavretie pracovnej zmluvy považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru, avšak v prejednávanom prípade neprišlo ani k takémuto uzavretiu pracovnej zmluvy.

26. Napriek tomu, ako je uvedené, že na platnosť pracovnej zmluvy nie je potrebné jej uzavretie v písomnej podobe, je platnosť pracovnej zmluvy (aj ústne uzavretej) limitovaná kogentnými ustanoveniami až d/ , pričom nenaplnenie čo i len jedného z týchto taxatívne vymedzených bodov znamená neplatné uzavretie pracovnej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o písm. a/ uvedeného zákonného ustanovenia a teda druhu práce na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, ako už uviedol súd prvej inštancie žalobca nepreukázal, že by u žalovaného zastával pozíciu manažéra „ofiice manažér“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie a najmä na výpoveď svedkyne A., ktorá uvádza, že žalobca prišiel do kancelárie „že bude sledovať chod spoločnosti, a že nie je v pracovnom vzťahu k žalovanému, tvrdil že nemá založený pracovný pomer, z toho dôvodu sa nezapisoval do prezenčnej listiny...“. Rovnako sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu o tom, že v rámci svojej pozície dohliadal na prácu pani Č.Q. a pani M.F., keď svedkyňa Č. uvádza, že žalobcu vôbec nepozná a nikdy sa s ním nestretla, svedkyňa M. uviedla, že žalobca nebol v pracovnom pomere so žalovaným, pričom pokyny od žalobcu neprijímala na základe jeho pracovnej zmluvy ale na základe dohody s pánom X., svedkyňa taktiež uviedla, že jej nebolo oznámené, že by žalobca bol v práci jej nadriadeným.

27. Rovnako tak žalobca súdu nepreukázal, že by si so žalovaným dohodli mzdové ohodnotenie práce v súlade s , pokiaľ sa jedná o vyplatenie čiastky 35.000 Sk, žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o mzdu. Pokiaľ by uvedená čiastka bola mzdou za vykonanú prácu, musela by byť táto čiastka zaťažená viacerými odvodmi napr. odvodom na sociálne poistenie, zdravotné poistenie atď., čo nebolo v konaní preukázané.

28. Pokiaľ sa jedná o listinu s názvom „Deed of confidentiality“, nemožno túto listinu chápať, ako pracovnú zmluvu, nakoľko v rámci danej listiny nie sú uvedené žiadne podstatné náležitosti potrebné na založenie pracovného pomeru ( ).

29. Žalobca vzhľadom na uvedené neuniesol v konaní dôkazné bremeno tým, že nepreukázal vznik pracovného vzťahu medzi ním a žalovaným. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana sporu označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.

30. Na záver odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR -32, K posúdeniu otázky, či došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, nie sú rozhodujúce subjektívne predstavy účastníkov o vzniku pracovného pomeru, významné je objektívne zistenie, či a kedy nastali také skutočnosti, s ktorými právna norma spája vznik pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ je povinný so zamestnancom dohodnúť druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, je pracovná zmluva uzatvorená v okamihu, keď sa účastníci dohodli na obsahu týchto podstatných (esenciálnych) náležitostí. K tomu môže dôjsť ako písomne, tak aj ústne alebo iným spôsobom,

nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Pracovná zmluva je platná aj vtedy, ak bola uzatvorená len ústne, prípadne iba konkludentne.“

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( ).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).