Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-320-2019.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/320/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnej L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX J., zastúpenej Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, P.O.BOX 18, Bratislava, Kancelária Rimavská Sobota, so sídlom Čerenčianska 20, Rimavská Sobota, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský úrad, so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp.zn. EX 865/2013, o vymoženie 412,30 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/1091/2013-24 zo dňa 3. septembra 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/1091/2013-24 zo dňa 3. septembra 2015 v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 8Er/1091/2013-24 zo dňa 3. septembra 2015 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná navrhla exekúciu zastaviť z dôvodu, že sa od nej vymáha plnenie v rozpore s dobrými mravmi, zákonom na základe nevykonateľného platobného rozkazu odporujúcemu zákonu vydaného na základe postupu súdu, ktorým porušil jej ústavné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 a Európskym dohovorom o ľudských právach v čl. 6 ods. 1. Konštatoval, že od povinnej sa v exekúcii vymáha zaplatenie sumy 412,30 Eur a jej príslušenstvo na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17Ro/481/2013 zo dňa 08.08.2013. Povinná poukázala najmä n to, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 02.10.2006, ktorú považovala za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá porušuje práva spotrebiteľa a obsahuje ustanovenia o hrubej nerovnováhe medzi jednotlivými stranami, aj vo vzťahu k akcesorickému ručiteľskému záväzku a zároveň že nebola možná efektívna obrana pred nezávislým štátnym súdom vo veci.
3. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci zistil, že povinná poukazuje na skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, nemôže súd skúmať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, preto do právomoci exekučného súdu nenáleží ani preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia ohľadom povinnosti platiť. Pokiaľ povinná nesúhlasila s platobným rozkazom, ktorý je v tejto veci exekučným titulom, mala proti nemu podať odpor s odôvodnením. Keďže tak neurobila, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom. Vymáhané právo oprávneného bolo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, pričom v exekučnom konaní nie je
možné, aby súd opätovne preskúmal skutočnosti, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon exekučného titulu nie je v rozpore s verejným poriadkom a povinná nepreukázala, že by svoju povinnosť po vydaní rozhodnutia splnila, resp. že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť neprípustná, alebo ktoré by jej vykonaniu bránili, neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku a ani iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Preto súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Nakoľko povinná vo svojom návrhu neuviedla skutočnosti a ani nepredložila súdu žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku preukazovali, že sa bez svojej viny a len na prechodnú dobu ocitla v postavení, ktoré by pre ňu alebo jej rodinu malo zvlášť nepriaznivé následky a žiadala povoliť odklad len do doby, kým súd rozhodne o zrušení exekúcie, súd prvej inštancie odklad exekúcie nepovolil.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu. Poukázala na to, že ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto súd prvej inštancie mal v predmetnej veci postupovať podľa § 172 ods. 9 zákona č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Vzhľadom na to, že zmluva o úvere obsahuje nedostatky ňou uvedené v návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, trvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s odôvodnením a právnym základom rozhodnutia. Poukázal na viacerú judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že zákonná úprava umožňuje zastavenie exekúcie i z hmotnoprávnych dôvodov, ktoré argumentovala vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a povolil odklad exekúcie a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku, alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.
6. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnej veci úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) prejednal odvolanie povinnej v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu povinnej nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 31.10.2013 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 20.11.2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č.k. 17Ro/481/2013-46 zo dňa 08.08.2013. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.07.2015 povinná podala návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 02.10.2006 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Z uvedeného jednoznačne vyplýva spotrebiteľských charakter tohto právneho vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľského úveru. Namietala, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to podľa § 4 ods. 2 písm. a), g), i) a § 4 ods. 3 písm. a), b), c), d) a e) v spojení s § 4 ods. 5 tohto zákona. Namietala, že zmluva obsahuje nepresné určenie RPMN, do
RPMN nebol započítaný poplatok za poistenie, ktoré nemala možnosť vopred odmietnuť, neobsahovala presné termíny splátok, ani rozpis splátok. V súvislosti s ochranou spotrebiteľov poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Uviedla, že okresný súd v predmetnom právnom vzťahu neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve a tým priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi, čím došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tým, že sa od nej vymáha plnenie v rozpore s dobrými mravmi, zákonom a na základe nevykonateľného platobného rozkazu odporujúcemu zákonu, vydaného na základe postupu súdu bolo porušené jej ústavné právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zároveň dala do pozornosti viacerú judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil.
9. Keďže povinná podala odvolanie aj proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým súd odklad exekúcie nepovolil, toto rozhodnutie sa podľa § 374 ods. 4 OSP zrušilo zo zákona v tomto výroku a o návrhu na odklad exekúcie rozhodol sudca súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8Er/1091-39 zo dňa 13.11.2019 tak, že odklad exekúcie nepovolil. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 03.2019. Z uvedeného dôvodu predmetom odvolacieho konania je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v odvolaní namietala, že súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a že súd pri vydávaní exekučného titulu (platobného rozkazu) neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd k uvedenej námietke povinnej uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Vzhľadom na to, že povinná v základnom konaní nenamietala uvedené skutočnosti, pričom nevyužila ani možnosť v zákonom stanovenej lehote odporom podaným na príslušnom súde domáhať sa zrušenia platobného rozkazu a exekučný súd vo vykonávacom konaní už nie je oprávnený skúmať skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou a rozhodovať tak meritórne vo veci, odvolací súd túto námietku povinnej považoval za nedôvodnú. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výkon exekučného titulu nie je v rozpore s verejným poriadkom a že povinná nepreukázala, že by svoju povinnosť po vydaní rozhodnutia splnila, resp. že by existovali iné dôvody na zastavenie exekúcie alebo ktoré by jej vykonaniu bránili podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku a ani iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).