Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-132-2019.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov
- matka: Simona I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom R. č. 4, a otec: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M. 3, H., na návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý S. I. C., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matka je povinná platiť výživné na maloletého S. I. v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám otca maloletého počnúc dňom 29.07.2019.
III. Zročné výživné za obdobie od 29.07.2019 do 31.01.2020 v celkovej sume 459,67 eur je matka povinná zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 29.07.2019, podaným tunajšiemu súdu toho istého dňa, žiadal otec, aby súd zveril maloletého S. I. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matku zaviazal výživným sumou 180,- eur mesačne, styk žiadal neupraviť. V podaní zo dňa 20.08.2019 žiadal, aby súd zaviazal matku výživným počnúc dňom 01.06.2019.
2. Návrh odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa už spolu nežijú a ani nehospodária, táto bola vo výkone trestu odňatia slobody a o maloletého nejaví záujem, na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieva. Nakoľko o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému doposiaľ nebolo rozhodované, obrátil sa otec so svojím návrhom na súd.
3. Matka sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná, nedostavila a ani nepožiadala o odročenie, preto súd vec prejednal v neprítomnosti matky v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením rodného listu maloletého, potvrdením o návšteve materskej školy, potvrdeniami o majetkových a príjmových pomeroch rodičov a nákladoch otca a maloletého, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.
5. Otec na pojednávaní žiadal zveriť maloletého do svojej starostlivosti s tým, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matku žiadal zaviazať výživným v sume 100 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 29.7.2019. Ďalej uviedol, že dva roky nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, odvtedy sa o maloletého stará sám za pomoci svojej matky, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti v obecnej garsónke, kde spolu hospodária. Stará matka zo strany otca poberá starobný dôchodok vo výške 370 eur a má aj pracovný príjem vo výške 250 eur mesačne. Otec je nemajetný, je diabetik I. stupňa, dialyzovaný pacient. Trikrát týždenne chodí na dialýzu, užíva inzulín. Jeho náklady spojené so zdravotným stavom činia cca 20 eur mesačne, keďže užíva iba lieky na vysoký tlak. Maloletý navštevuje materskú školu, krúžky nenavštevuje žiadne, s jeho zdravotným stavom nie sú trvale zvýšené náklady. O matke dieťaťa otec uviedol, že bola vo výkone trestu odňatia slobody pre nesplatenia pôžičky. Syna naposledy videla v lete 2019, žiadnym spôsobom sa o neho nezaujíma. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. zverenej do osobnej starostlivosti jej otca. Matka pracovala na Obchodnej ulici v obchode, odtiaľ ukradla peniaze, už tam nepracuje. Otec nemá vedomosť, či a kde matka aktuálne pracuje, je nemajetná, od podania návrhu zaplatila na výživu maloletého trikrát 50 eur, teda dokopy 150 eur, maloletému kúpila nohavice a sveter. Naposledy sa dopytovala na maloletého telefonicky pred štyrmi mesiacmi, odvtedy sa vôbec neozvala. Jej telefón je vypnutý.
6. Kolízny opatrovník navrhol otcovmu návrhu vyhovieť.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa nedohodli. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, s čím súhlasil i kolízny opatrovník, keďže matka maloletého opustila, nezaujíma sa oňho a tento je v starostlivosti otca už dva roky. V jeho starostlivosti o maloletého neboli zistené závady alebo nedostatky.
11. Právo zastupovať maloleté dieťa prináleží v bežných veciach obom rodičom a vo veciach nad rámec bežných vecí sa musia rodičia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Na nakladanie s majetkom maloletého dieťaťa rodičia potrebujú vždy súhlas súdu. V danej veci otec i kolízny opatrovník žiadali, aby bol otec poverený zastupovaním a správou majetku maloletého, s čím súd súhlasil aj s ohľadom na skutočnosť, že matka sa o maloletého nezaujíma, na jeho výchove sa nepodieľa, jej telefón je nedostupný.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
19. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
20. Súd preukázateľne zistil, že otec je invalidný dôchodca so 75 % mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidita u neho vznikla v dôsledku choroby diabetes mellitus 1. typu s obličkovými komplikáciami. Poberal invalidný dôchodok vo výške 379,60 eura mesačne od 19.02. 2018 do 31.12.2018; od 01.01.2019 do 31.12.2019 vo výške 389,50 eura a od 01.01.2020 ho poberá v sume 400,80 eura mesačne, je slobodný, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.10.2007 bol zamestnaný v Národnom onkologickom ústave, v priebehu roka 2017 sa stal práce neschopným, jeho práceneschopnosť trvala jeden rok a po jej ukončení mal dňa 0.03.2018 nastúpiť do práce, čo neurobil a zamestnávateľ jeho dlhodobú neospravedlnenú neprítomnosť v práci posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a dňa 20.04.2018 bol jeho pracovný pomer ukončený.
21. Matka bola v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde bola pracovne zaradená. V rozhodnom období bola zamestnaná v predajni potravín KORUK group s. r. o. od 30.11.2017 do 21.12.2018 a od 20.03.2019, ale jej zamestnávateľ súdu oznámil, že u neho nepracuje od septembra 2019 a jej pracovný pomer bol skončený z dôvodu krádeže. Na dohodu o pracovnej činnosti pracovala od 05.02.2019 do 12.03.2019 v BA G., s. r. o., v živnostenskom a ani v obchodnom registri evidovaná nie je. Ďalej súd zistil, že matka je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. R., nar. XX.XX.XXXX zverenej rozhodnutím tunajšieho súdu do osobnej starostlivosti jej otca, matke súd určil výživné vo výške 130,- eur mesačne, ktoré neplatí.
22. Maloletý S. I. má sedem rokov, so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá, navštevuje materskú školu na H. ulici X v H. od 05.02.2018. Maloletý má povolený odklad nástupu na povinnú školskú dochádzku z dôvodu, že bol dlhodobo chorý a nedokázal sa v poslednom roku materskej školy adaptovať na predškolský režim. Výdavky s maloletým otec vyčíslil v sume 27,- eur mesačne za stravné v materskej škole a poplatok na školné v sume 90,- eur na 10 mesiacov.
23. Otec výživné na syna napokon žiadal od podania návrhu, t. j. 29.07.2019, v sume 100 eur mesačne. Jednoznačne mal súd dokazovaním preukázané, že matka od podania návrhu zaplatila na syna 150,- eur, iným spôsobom potreby maloletého nezabezpečuje.
24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že návrh otca aj v časti určenia výživného je podaný dôvodne. Výživným na maloleté dieťa sa majú zabezpečovať všetky oprávnené výdavky dieťaťa, medzi ktoré patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, obuvi, lekárska starostlivosť, školská činnosť, akcie organizované školou, kozmetika, hygiena, voľnočasové aktivity, dovolenky. Súd návrhu vyhovel a určil výživné na maloletého v sume 100 eur mesačne, a takto určená výška výživného zodpovedá podľa názoru súdu v súčasnom období oprávneným a odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj pomerom zisteným na strane rodičov. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že matka bola v minulosti schopná prispieť trikrát po 50 eur mesačne na výživu maloletého, aktuálne iným spôsobom jeho potreby nezabezpečuje. Navyše pre nespoluprácu matky nie je zrejmé, či je zamestnaná, resp. aký druh príjmu a v akej výške v súčasnosti má, ani to, či je z hľadiska zdravotného stavu vôbec schopná pracovať. Na vrub matky v negatívnom smere treba pričítať, že sa o syna žiadnym spôsobom nezaujíma, netrávi s ním čas a nepodieľa sa na jeho výchove a výžive. Pri rozhodovaní súd prihliadol na to, že matka, ktorá je v produktívnom veku /takmer 38 rokov/, nepreukázala, že zo zdravotného hľadiska nie je schopná riadne pracovať, že má určité obmedzenia vo výbere a výkone v práci, a že pre nepriaznivý zdravotný stav sú jej trvale odčerpávané finančné prostriedky na kúpu liekov, zdravotných pomôcok, absolvovanie rehabilitácií a pod. Nie všetky náklady detí sa preukazujú - ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, predškolskú činnosť a pod. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na maloletého určeným výživným - teda sumou 100 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 29.07.2019, a to napriek tomu, že má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keďže žije v Bratislavskom kraji, kde je najnižšia miera nezamestnanosti, dostatok voľných pracovných ponúk, a ukončenie posledného pracovného pomeru si matka spôsobila sama z dôvodu krádeže.
25. Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne zabezpečiť, a to aj na svoj vlastný úkor.
26. Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu ani v čase, keď nežije s ním v spoločnej domácnosti a prípadne má iné vyživovacie povinnosti. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam a predovšetkým skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami povinného.
27. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd musí vždy chrániť predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa, a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade matky. Súd mal jednoznačne preukázanú potrebu určenia výživného zo strany matky.
28. Nakoľko súd matku zaviazal výživným od 29.07.2019, zročné výživné ku dňu 31.01.2020 vyčíslil v sume 459,67 eura /6 mesiacov a 3 dni x 100 eur = 609,67 €, pričom zohľadnil matkou poukázané platby výživného doposiaľ vo výške 150 eur/ a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 CSP.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.