Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-615-2019.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Subarea
44Ek/615/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Olšanka spol. s r.o., so sídlom Košické Oľšany 305, 044 42 Košické Oľšany, IČO: 31 727 727, právne zast.: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 231 939, proti povinnému: Tokaj Harmony, s.r.o., so sídlom Byster 246, 044 41 Sady nad Torysou, IČO: 47 096 349, o vymoženie peňažného nároku vo výške 37.414,39 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 537 957, pod číslom 214EX 209/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zatavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.04.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 37.414,39 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 8Up/1063/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2019 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vyzval dňa 07.05.2019 právneho zástupcu oprávneného na opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania v zmysle exekučného titulu. Po doručení opravy návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd pod spisovou značkou 44Ek/615/2019 dňa 21.05.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 537 957, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 214EX 209/19. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.05.2019 bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 30.05.2019. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.06.2019. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.06.2019 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2019, žiadosť oprávnenému na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.06.2019, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.05.2019 a doručenky. Poverený súdny exekútor súdu dňa 23.06.2019 doručil aj vyjadrenie oprávneného (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.06.2019. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2019 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že medzi povinným a oprávneným v exekučnom konaní došlo k uzavretiu troch zmlúv o pôžičke, predmetom ktorých boli odplatné prevody finančných prostriedkov v prospech povinného v súhrnnej výške 80.000,00
Eur. Jednotlivé zmluvy sú uzavreté dňa 25.06.2015, 29.07.2015 a dňa 23.09.2015. V čase účinnosti týchto zmlúv bol jedným zo spoločníkov povinného p. N. H., ktorý je podľa slov povinného v súčasnosti štatutárnym orgánom oprávneného. Povinný uvádza, že vymáhaná pohľadávka je zostatkom peňažného záväzku vyplývajúceho z vyššie uvedených zmlúv o pôžičke a dodáva, že bola predmetom vysporiadania vzájomných záväzkov medzi oprávneným a povinným v inominátnej zmluve, ktorá bola následne uzavretá dňa 28.03.2018 (ďalej len „Inominátna zmluva“. V článku II. ods. 6 inominátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v lehote 7 dní od zápisu zmien v Obchodnom registri zaplatí povinný 35.000,00 Eur oprávnenému. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosť, že v čl. III inominátnej zmluvy sa účastníci tejto zmluvy dohodli, že splnením predmetného záväzku vo výške 35.000,00 Eur zo strany povinného v prospech oprávneného budú medzi účastníkmi zmluvy a súčasne bývalými spoločníkmi povinného vysporiadané všetky záväzky a navzájom si nebudú nárokovať žiadne iné práva, resp. peňažné plnenia. Povinný uvádza, že aj napriek tomu, že nebol výslovne určený charakter inominátnej zmluvy, táto sa podľa samotného charakteru zmluvy javí ako Dohoda o urovnaní. Povinný pripojil ust. § 585 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zároveň povinný uvádza, že je zrejmé, že Zmluva o pôžičke bola nahradená iným záväzkovým vzťahom, t.j. právny titul zanikol/odpadol. Konanie oprávneného považuje povinný za protizákonné, čím má oprávnený sledovať bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Povinný zdôrazňuje, že uvedenú sumu 35.000,00 Eur uhradil dňa 23.04.2018 bezhotovostným prevodom na bankový účet oprávneného. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie súdu doložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.06.2015, Zmluvu o pôžičke zo dňa 29.07.2015, Zmluvu o pôžičke zo dňa 23.09.2015, Inominátnu zmluvu zo dňa 28.03.2018 a zároveň potvrdenie o úhrade pohľadávky zo dňa 23.04.2018. Na základe vyššie uvedeného a predložených listín žiada povinný exekučné konanie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.06.2019. Oprávnený v úvode uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je v celom rozsahu nedôvodný. Podľa oprávneného skutočnosti, ktoré uvádza vo svojom návrhu na zastavenie povinný, nie sú spôsobilé byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Tieto skutočnosti mal podľa oprávneného povinný namietať v súdnom konaní, ak bol názoru, že sú dôvodom pre nepriznanie uplatňovaného nároku súdom. Oprávnený sa vyjadril aj ku inominátnej zmluve zo dňa 28.03.2018, pričom uvádza, že zmyslom tejto zmluvy nebolo urovnanie, ani nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým. Podľa vyjadrenia oprávneného by to muselo vyplývať z obsahu inominátnej zmluvy a zaniknutý záväzok by musel byť individuálne určený, a to jasne a zrozumiteľne. Oprávnený je toho názoru, že tvrdenie povinného o tom, že sa inominátna zmluva javí ako Dohoda o urovnaní, je nesprávne a zároveň ako oprávnený popiera, že by inominátnu zmluvu uzatváral práve s týmto úmyslom alebo vedomím. Vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený ďalej uvádza, že nároky súvisiace so zmluvami o pôžičke, na základe ktorých ako oprávnený uplatnil svoje práva v súdnom a exekučnom konaní, neboli medzi stranami nikdy sporné. Dodáva, že aj keby ako oprávnený hypoteticky prijal argument o tom, že inominátna zmluva by sa mala javiť ako úkon urovnania, tak je v tomto pohľade nevyhnutné poukázať na ust. § 587 Občianskeho zákonníka, ktorého citáciu oprávnený priložil. Oprávnený vo svojom vyjadrení tvrdí, že inominátna zmluva nerieši právne vzťahy zo zmlúv o pôžičke a už vôbec, že by z jej obsahu vyplývalo niečo iné. Na základe uvedených skutočností oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. 7. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadreniu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril len ku skutočnostiam týkajúcich sa doručovania písomností v exekučnom konaní, ktoré následne všetky súdu predložil. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 8Up/1063/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2019. 15. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 17. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 18. Vykonateľnosť je podľa § 232 Civilného sporového poriadku vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 8Up/1063/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2019 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
20. K námietkam povinného týkajúcich sa toho, že vymáhaná pohľadávka je zostatkom peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmlúv o pôžičke zo dňa 25.06.2015, 29.07.2015 a 23.09.2015 (uzavretými medzi ním a oprávneným), a k tvrdeniu povinného, že bola vymáhaná pohľadávka predmetom vysporiadania vzájomných záväzkov medzi oprávneným a povinným v inominátnej zmluve, ktorá bola následne uzavretá dňa 28.03.2018, čím právny titul mal zaniknúť a došlo tak k vysporiadaniu vzájomných záväzkových vzťahov medzi ním a oprávneným súd uvádza, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 21. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 22. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2019 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 29. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.