Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobkyne: G.. Q. W., nar. XX.X.XXXX, C. A. X, W. XXX XX, zast.: Legium s.r.o., Bukurešťská 3, Bratislava - Staré mesto 811 04, proti žalovanému: ARTREST s. r. o., Ľaliová 23/2787, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 05, IČO: 45 285 373, zast.: Mgr. Eva Máťašová, advokátka, Suché Miesto 14, Chorvátsky Grob 900 25, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2016 domáhala určenia neplatnosti uznesení č. 1, 2, 3, 4, 5 valného zhromaždenia konaného žalovaného, ktoré mali byť prijaté dňa 25.7.2016 podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 25.7.2016. Zároveň navrhovala s poukazom na znenie , aby súd zrušil všetky zápisy do obchodného registra vykonané na podklade zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 25.7.2016.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný má dvoch spoločníkov s obchodným podielom vo výške 50 % na základnom imaní, ktorí sú súčasne konateľmi spoločnosti, a to G.. Q. W. a G.. P. W.E.. Spôsob konania za spoločnosť je spoločný. Žalobkyňa zistila dňa 28.9.2016 náhodným nahliadnutím do výpisu z obchodného registra zverejneného na internete, že v spoločnosti žalovaného boli zapísané s účinnosťou od 8.9.2016 zmeny týkajúce sa sídla spoločnosti, štatutárnych orgánov spoločnosti z dvoch konateľov na jedného a zmenu spôsobu konania v mene spoločnosti zo spoločného na samostatný. Žalobkyňa nahliadnutím do zbierky listín obchodného registra zistila, že podkladom na vykonanie zapísaných zmien je zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré sa údajne malo konať dňa 25.7.2016 na Ľ. XX Q. W., teda v mieste bydliska G.. W.. Na tomto valnom zhromaždení sa podľa listiny prítomných spoločníkov pripojenej k zápisnici z VZ mala zúčastniť aj žalobkyňa a mala (bod 3 zápisnice) súhlasiť s odvolaním z funkcie konateľa spoločnosti a zmenu spôsobu jeho konania na samostatný. Taktiež mala súhlasiť so zmenou sídla spoločnosti, aktualizáciou trvalých pobytov spoločníkov a konateľov spoločnosti. Uvedené skutočnosti nie sú pravdivé, žiadneho valného zhromaždenia sa žalobkyňa nezúčastnila, o uvedených zmenách nehlasovala a ani s nimi nesúhlasila, pretože sú v absolútnom rozpore so všetkými jej doterajšími krokmi týkajúcimi sa žalovaného. Žiadne valné zhromaždenie sa nekonalo, žalobkyňa na žiadne valné zhromaždenie pozvaná nebola, a teda skutkové i právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené. Podľa zápisnice predloženej registrovému súdu sa valné zhromaždenie spoločnosti malo konať dňa 25.7.2016 na Ľ. XX Q. W., teda v mieste bydliska G.. W.. Valné zhromaždenie sa

malo údajne konať od 17.00 hodiny. Žalobkyňa sa však toho valného zhromaždenia nemohla v žiadnom prípade zúčastniť. Tento deň je posledným dňom pre podanie daňového priznania za žalovaného, ktorý je mesačným platiteľom DPH. Podľa zákona je spoločnosť povinná do 25. dňa v mesiaci podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za predchádzajúci kalendárny mesiac a súčasne aj odviesť prípadnú daň. Ako vyplýva z priložených listinných dôkazov, žalobkyňa podala príslušné daňové priznanie dňa 25.7.2016 o 17.49 hodine. Súčasne vykonala aj platbu splatnej dane vo výške 28,69 EUR, ako to vyplýva z priloženého detailu pohybu účtu. Daňové priznanie sa podáva elektronicky prostredníctvom identifikačných údajov viazaných priamo na osobu žalobkyne, teda nie je možné, aby priznanie podala iná osoba. Počítač, ktorý žalobkyňa používa, sa nachádza v mieste kde prevádzkuje žalovaný svoju činnosť na Krasovského ulici v Bratislave, kde sa nachádzajú aj všetky účtovné podklady. Z uvedených skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že v uvedenom čase je vylúčená účasť žalobkyne na valnom zhromaždení žalovaného na Ľ. XX W., Prievoz. Spoločenská zmluva žalovaného žiadnu osobitnú úpravu zvolávania valného zhromaždenia nemá, preto platí právny režim . Žalobkyňa nedostala žiadnu písomnú pozvánku na valné zhromaždenie žalovaného a teda o termíne a programe valného zhromaždenia nemala žiadnu vedomosť. Je zrejmé, že toto porušenie zákona obmedzilo práva žalobkyne ako to má na mysli , nakoľko hlasovanie o odvolaní konateľa a o zmenách spoločenskej zmluvy predstavuje zásadné oprávnenia spoločníka, ktorých výkon je možný iba na valnom zhromaždení. Vzhľadom k tomu, že sa žalobkyňa valného zhromaždenia nezúčastnila, je vylúčené, aby bolo uznášaniaschobné, keďže veľkosť jej obchodného podielu je 50 % na základnom imaní spoločnosti. Z toho vyplýva, že listiny predložené obchodnému registru pri zápise uvedených zmien sú nepravé, pozmeňované, falošné a tieto skutočnosti sú aj predmetom trestného oznámenia zo strany žalobkyne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobkyne, právnej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobkyňa je spoločníkom žalovaného s výškou vkladu 2.500,- EUR, čo predstavuje 50 % zo základného imania spoločnosti. Dňa 25.7.2016 o 17:00 hod. sa konalo valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného na adrese Ľ. XX Q. W. X. programom: 1. Otvorenie a voľba predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia; 2. Schválenie vydania plnenia po odstúpení; 3. Schválenie odvolania z funkcie konateľa spoločnosti ARTREST s.r.o. Bratislava a zmeny spôsobu konania konateľa spoločnosti ARTREST s.r.o. Bratislava; 4. Schválenie zmeny sídla spoločnosti a schválenie zmien trvalého pobytu spoločníkov a konateľa; 5. Schválenie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti ARTREST s.r.o. Bratislava; 6. Uznesenie z valného zhromaždenia. Na tomto valnom zhromaždení bolo prijatých päť uznesení, za ktoré hlasovali obe spoločníčky. Podľa listiny prítomných sa valného zhromaždenia zúčastnili: G.. Q. W., G.. P. W., G. Q. a P. W.. V prejednávanej veci bol pripojený spis Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - východ Č.: E.-XX/ SMV-W.-XXXX z ktorého vyplýva, že trestné stíhanie pre skutok skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa bolo zastavené podľa , , keďže sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné konania. V rámci uvedeného trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, zo záverov ktorého okrem iného vyplýva, že so zápisnicou z konania valného zhromaždenia zo dňa 25.7.2016 v podobe akej bola predložená nebolo manipulované. Zároveň bol v rámci uvedeného trestného konania vypracovaný aj znalecký posudok Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, zo záverov ktorého vyplýva, že sporný podpis vyhotovený k menu a priezvisku „Q. W.“ na zápisnici z konania valného zhromaždenia spoločnosti ARTREST, s.r.o. zo dňa 25.7.2016 vyhotovila G.. Q. W., od ktorej bol predložený porovnávací materiál. V rámci uvedeného trestného konania boli zároveň v postavení svedka vypočuté ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa25.7.2016, a to G.. P. W., G. Q. a P. W..

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, či žalobu podala žalobkyňa v pozícii spoločníka, konateľa alebo bývalého konateľa a už vôbec nie je zo žalobného návrhu zrejmé, ako a čím, prípadne ktorým ustanovením napadnutých uznesení bola porušená spoločenská zmluva alebo zákon. Z uvedeného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa svoj návrh podala v súlade s v spojitosti s ustanovením . Z akého dôvodu majú byť napadnuté uznesenia neplatné, to už v žalobe uvedené nie je. Návrh je podpísaný žalobkyňou, ktorá si pod

menom uvádza, že je „spoločník a konateľ spoločnosti ARTREST s.r.o.“, čo nie je pravda a vyriešenie postavenia žalobkyne je dôležité z hľadiska procesnej legitimácie. V prípade, ak by bolo zo strany žalobkyne jej právne postavenie v zmysle jej návrhu dodatočne menené alebo upravované, je zrejmé, že by tak bolo po uplynutí v § 131 ods. 1 Obch. zák. stanovenej lehoty. Žalobkyňa vo svojej žalobe nepravdivo, zavádzajúco a účelovo uvádza, že spôsob konania za spoločnosť je spoločný, čo sama žalobkyne nižšie v texte žaloby popiera. Podľa výpisu z Obchodného registra zo dňa 8.9.2016 je „Spôsob konania štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným: Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne.“ Existenciu prítomnosti žalobkyne, potvrdenú na listinách z valného zhromaždenia sa ani len nesnaží spomenúť, nie to spochybniť. Nikto a určite ani žalobkyňa nie, „náhodne“ nenahliada do obchodného registra zverejneného na internete. Žalovaná sa môže len domnievať, že tak bolo zo strany žalobkyne učinené účelovo a pravdepodobne za účelom kontroly zápisu zmien v Obchodnom registri potom, čo ich prijalo valné zhromaždenie žalovaného, ktorého sa sama žalobkyňa zúčastnila. Žalobkyňa odo dňa 25.7.2016 na Ľ. XX Q. W. v mieste sídla žalovaného. Na valnom zhromaždení sa nikdy nepodpisovala „listina prítomných spoločníkov“. Na valnom zhromaždení sa podpisovala Listina prítomných, ktorú vlastnoručne podpísali štyri osoby: G. Q. W., G.. P. W., G. Q. a P. W., ktoré sa zúčastnili na valnom zhromaždení. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia žalobkyňa súhlasila so všetkými zmenami na tomto valnom zhromaždení prijatými a ani sa len nepokúsila ich rozporovať. Tvrdenie žalobkyne, že je jedinou osobou, ktorá je oprávnená konať za žalovanú, je možno jej túžbou, ale nie vyjadrením právnej skutočnosti. Aj pre konaním žalobou napadnutého valného zhromaždenia (a uznesení na ňom prijatých( dňa 25.7.2016, nebola žalobkyňa oprávnená za žalovanú konať samostatne a výlučne sama. Žalovanej nie je zrejmé, aké „žiadne“ valné zhromaždenie sa nekonalo a na aké žiadne valné zhromaždenie žalobkyňu nepozvali. Čo sa týka napadnutého valného zhromaždenia, tak žalobkyni bola dňa 14.6.2016 odoslaná spoločníčkou G.. P. W. „Pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti“ zo dňa 13.6.2016, ktorú žalobkyňa podľa vrátenej doručenky prevzala dňa 4.7.2016 na doručovacej pošte, kde bola zásielka uložená. Valné zhromaždenie sa konalo presne podľa programu a informácií uvedených v pozvánke zo dňa 13.6.2016 a žalobkyňa vlastnoručne podpísala Listinu prítomných. K podaniu daňového priznania k DPH a zaplateniu tejto dane žalovaná uviedla, že systém finančnej správy dňa 6.6.2016 nemohol vedieť, že žalobkyňa bude dňa 25.7.2016 o 17:49 podávať elektronicky daňové priznanie. Rovnako takýto doklad nepreukazuje, kto skutočne pri počítači v danú dobu sedel a už vôbec nie to, kde sa ten počítač nachádzal. Žalovaná ďalej uviedla, že aj keď len hypoteticky, ak žalobkyňa podávala daňové priznanie dňa 25.7.2016 o 17:49 hodine na ulici O. XX v Bratislave, v žiadnom prípade to žalobkyni nebránilo byť v čase od cca 16:50 do cca 17:15 hodine na Ľ. XX Q. W.. Valné zhromaždenie sa konalo cca 20-25 minút a začalo sa príchodom účastníka G. Q., ktorý prišiel o 16:50 hod. Ako je možné vidieť na predkladanej listine, cesta z Ľ. XX na O. XX v Bratislave, trvá cca 11-13 min. v ideálnej premávke a keďže 25.7.2016 bol pondelok, čas prázdnin, kedy deti nechodia do školy a väčšina obyvateľov Bratislavy je odcestovaná, čiže preukázateľne išlo o ideálne podmienky, žalobkyňa by nemala ani žiadny problém po skončení valného zhromaždenia presunúť sa na O. ulicu a podať daňové priznanie. Ako nepravdivé a zavádzajúce je aj tvrdenie žalobkyne, že na O. XX v Bratislave žalovaná prevádzkuje reštauráciu, čoho dôkazom je aj tvrdenie žalobkyne na inom pojednávaní konanom dňa 6.6.2016 na Okresnom súde Bratislava I v inej veci, kde žalobkyňa po zákonnom poučení ako svedok uviedla, že žalovaná sa teraz zaoberá tým, že prenajíma priestor na základe zmlúv. Aj toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko za žalovanú nikdy nebola podpísaná žiadna platná nájomná zmluva, zo žiadne nájmu nikdy nevznikol žiadny výnos a žalobkyňa na písomnú výzvu druhej spolukonajúcej konateľky, aby predložila údajné nájomné zmluvy, tieto nikdy nepredložila. Žalobkyni bola dňa 14.6.2016 odoslaná spoločníčkou G.. P. W. „Pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti“ zo dňa 13.6.2016, ktorú žalobkyňa podľa vrátenej doručenky prevzala dňa 4.7.2016 na doručovacej pošte, kde bola zásielka uložená. Valné zhromaždenie žalovaného sa konalo presne podľa programu a informácií uvedených v pozvánke zo dňa 13.6.2016. V zmysle ustanovení je poštová doručenka verejnou listinou a platí (vyvrátiteľná) fikcia, že údaje na nej uvedené sú platné a pravé. Je na žalobkyni, aby túto fikciu vyvrátila.

6. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že podľa jeho informácií Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - východ viedlo pod Č.: E.-XX/SMV-W.-XXXX trestné konanie vo veci skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa , v ktorom žalobkyňa napadla a poprela pravosť svojich podpisov na Zápisnici z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 25.7.2016 a na doručenke k pozvánke na predmetné valné zhromaždenie. O predmetnom konaní má žalovaný vedomosť z dôvodu, že ako svedok bola vypočutá konateľka žalovaného G.. P. W., ktorá

pre účely trestného konania vydala originál zápisnice z valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo dňa 25.7.2016 a originál doručenky z pozvánky na valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti pre žalobkyňu. Podľa informácií žalovanej bola uvedená trestná vec právoplatne skončená rozhodnutím podľa , z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Veci/listiny, vydané pre účely trestného konania Č.Q.: E.- XX/SMV-W.-XXXX, boli po ukončení predmetného trestného konania vrátené G.. P. W., konateľke žalovaného, a to dňa 26.6.2019. Pri osobnom prevzatí týchto vecí a následne emailom bola G.. P. W. zo strany povereného príslušníka OO PZ Bratislava Staré Mesto - východ F.. P.. P. M. informovaná, že pre účely trestného konania bol vyhotovený znalecký posudok „grafická diagnostika - technické falšovanie dokumentu“ - Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, ktorým bolo posúdené, či so Zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 25.7.2016 bolo manipulované a či pri podpise G.. W. na uvedenej zápisnici sú znaky po technickom falšovaní a znalecký posudok „písmoznalectvo - skúmanie podpisu“ - Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, ktorým bola posúdená pravosť podpisu G.. W. na Zápisnici z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 25.7.2016. Vyššie uvedené znalecké posudky sú dôkazom, že žalobkyňa pozvánku valného zhromaždenia žalovaného dňa 25.7.2016 prevzala, uvedeného valného zhromaždenia sa zúčastnila a zápisnicu v časti prezenčná listina z tohto valného zhromaždenia osobne podpísala.

7. Právny zástupca žalobkyne k veci uviedol, že navrhuje súdu rozhodnúť v zmysle podanej žaloby, pričom poukázal na to, že v konaní preukázali listinnými dôkazmi, že sa žalobkyňa nezúčastnila valného zhromaždenia, na ktorom malo dôjsť k jej vzdaniu sa funkcie konateľa, pričom poukázal na listinný dôkaz - detail potvrdenia o elektronickom podaní daňového priznania ARTREST s.r.o., ako aj detail pohybu o zaplatení DPH za túto spoločnosť, ktoré listiny potvrdzujú, že v čase, kedy sa údajne toto valné zhromaždenie malo konať, sa žalobkyňa nachádzala na inom mieste.

8. Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, v súdnom konaní boli preukázané skutočnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vyvracajú tvrdenia žalobkyne, a to čo sa týka účasti na valnom zhromaždení - jej účasť potvrdilo viacero svedkov, tak ako to vyplýva zo zápisníc pripojeného trestného spisu a ako to vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I z 28.11.2018, kde sa uvádza, že svedkovia P. W., G. Q.I. a P. W. vo svojich výpovediach nemenne popísali priebeh valného zhromaždenia, pričom popísali aj účasť a postavenie jednotlivých osôb na predmetnom valnom zhromaždení. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o podaní daňového priznania, keďže ide o elektronické podanie, za počítačom mohla sedieť akákoľvek tretia osoba, ktorá s použitím prístupových kódov žalobkyne mohla toto daňové priznanie odoslať. Okrem toho z časových súvislostí vyplýva, že bolo možné po ukončení valného zhromaždenia sa presunúť na adresu, ktorú udala žalobkyňa ako miesto podania daňového priznania a daňové priznanie podať. Čo sa týka zápisnice z valného zhromaždenia, táto bola v originálnom vyhotovení skúmaná v trestnom konaní, kde bolo potvrdené dvoma znaleckými posudkami, že s listinou nebolo manipulované a sporný podpis na tejto listine vyhotovila žalobkyňa. Vzhľadom k týmto všetkým uvedeným skutočnostiam, sú jednoznačne vyvrátené tvrdenia žalobkyne o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a preto súdu navrhla, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák., každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

10. Podľa § 131 ods. 2 Obch. zák., súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

11. Podľa § 126 Obch. zák., spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.

12. Podľa § 127 ods. 1 Obch. zák., valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

13. Podľa Článku VII. ods. 1. Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní všetci spoločníci, alebo ich zástupcovia. Každý spoločník má pri hlasovaní jeden hlas na každých 100,- EUR (slovom: jednosto Euro) svojho vkladu. Valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. Súhlas všetkých spoločníkov je potrebný na rozhodnutia podľa bodov c), d), e), i), j), m), n), o), p), q), r) uvedených v ods. 3 tohto článku.

14. Podľa § 129 ods. 1 Obch. zák., termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

15. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného č. 1 až 5 konaného dňa 25.7.2016. Žalobkyňa dôvodila tým, že žiadnu písomnú pozvánku na valné zhromaždenie nedostala, nemala žiadnu vedomosť o termíne a programe valného zhromaždenia a keďže sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnila, je vylúčené, aby bolo uznášaniaschopné.

16. Žaloba o určenie neplatnosti valného zhromaždenia je v podstate osobitným druhom určovacej žaloby. Ustanovenie § 131 Obch. zák. preto treba chápať ako osobitnú úpravu určovacej žaloby, ktorá sa uplatní vždy, ak predmetom určovacej žaloby bude určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Zákon uvádza, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Ide o taxatívny výpočet dôvodov, z čoho vyplýva, že prípadný rozpor s právnym predpisom nižšej právnej sily, než je zákon, nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Pritom platí, že žalobou o určenie neplatnosti možno napadnúť tak pre vecnoprávne, ako aj pre formálnoprávne vady uznesenia valného zhromaždenia (napr. nedodržanie postupu pri zvolaní valného zhromaždenia, prijatie uznesenia o otázke, ktorá nebola zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia, nedodržanie potrebného počtu hlasov pri prijatí uznesenia a pod.).

17. „Zvolávanie valného zhromaždenia sa musí podriadiť pevným pravidlám, aby sa zamedzilo manipulovaniu s účasťou spoločníkov v snahe ovplyvniť hlasovanie. Preto možno odporúčať, aby zakladatelia venovali týmto otázkam náležitú pozornosť už pri koncipovaní spoločenskej zmluvy. Valné zhromaždenie zásadne zvolávajú konatelia (§ 128 ods. 1), a to na základe pravidiel upravených v spoločenskej zmluve. Iba vo výnimočných prípadoch zákon pripúšťa, aby valné zhromaždenie zvolali spoločníci (bližšie k tomu pozri výklad v bode 2). Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, valné zhromaždenie musí byť zvolané s časovým predstihom najmenej 15 dní. Zákonom ustanovená pätnásťdňová lehota je lehotou dispozitívnou. Spoločenská zmluva môže napríklad určiť, že všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie tak, aby pozvánku dostali najneskôr 10 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, alebo môže naopak určiť, že valné zhromaždenie treba zvolať napríklad s časovým predstihom najmenej 30 dní. S účinnosťou od 1. januára 2002 sa zavádza dispozitívnosť aj pokiaľ ide o formu zvolania valného zhromaždenia. Zvolanie písomnou pozvánkou sa vyžaduje iba v prípade, keď spoločenská zmluva neupravuje iný spôsob zvolávania valného zhromaždenia. Prípustná je teda aj možnosť jeho zvolania telefonicky, telegraficky, elektronickou poštou a pod., čo výlučne závisí od úpravy obsiahnutej v spoločenskej zmluve. Napriek uvedenému treba odporučiť, aby spoločenská zmluva v záujme zabezpečenia väčšej miery právnej istoty pre jednotlivých spoločníkov vyžadovala doručenie pozvánky v písomnej forme. Jedným z dôvodov na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom totiž môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 21) Ak však spoločenská zmluva pripúšťa možnosť zvolania valného zhromaždenia telefonicky, spoločník, ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pre nedodržanie formálneho postupu jeho zvolania, bude zrejme len veľmi ťažko preukazovať súdu, že postup pre zvolanie valného zhromaždenia skutočne nebol dodržaný. Z odseku 1 vyplýva, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. To znamená, že zaradiť nové veci do programu (napríklad v priebehu valného zhromaždenia) nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov;

inak by aj v tomto prípade mohli byť uznesenia valného zhromaždenia napadnuté na súde žalobou o určenie ich neplatnosti podľa .“ (Oľga Ovečková a kolektív, , Komentár, Druhé doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION 2008)

18. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v uvedenej trestnej veci vypočutá v postavení svedka-poškodeného, pričom práve ona podala trestné oznámenie. Taktiež boli v tejto veci vypočutí aj ďalší svedkovia, a to G.. P. W., G. Q. a P. W.. Všetci svedkovia boli riadne zákonne poučení o význame svedeckej výpovede a o tom, že svedok je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať a zároveň aj o trestnosti toho, ak svedok uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo takúto okolnosť zamlčí. Nie je preto žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by tieto výpovede neboli použiteľné pre rozhodnutie tunajšieho súdu. Uvedení svedkovia sa vo svojich výpovediach vyjadrili k priebehu predmetného valného zhromaždenia, o priebehu ktorého bola spísaná zápisnica, ktorá zároveň obsahovala listinu prítomných osôb. Svedkovia G.. W., Q. a W. potvrdili, že žalobkyňa sa valného zhromaždenia zúčastnila a na tomto hlasovala. Žalobkyňa zároveň svoju účasť potvrdila aj svojim podpisom na listine prítomných. Tento záveru podporujú aj znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že so zápisnicou z valného zhromaždenia nebolo manipulované a podpis žalobkyne na listine prítomných je jej vlastný. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplýva, že všetky uznesenia boli prijaté hlasmi oboch spoločníčok, a teda kvórum pre ich platné prijatie bolo dodržané.

19. Proces zvolania valného zhromaždenia v danom prípade nie je rozhodujúci (podľa tvrdenia žalobkyne jej nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie), keďže žalobkyňa sa valného zhromaždenia zúčastnila a hlasovaním o všetkých bodoch programu v podstate zhojila aj prípadné formálne nedostatky pri zvolaní predmetného valného zhromaždenia. Na podporu tejto úvahy súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 30/2001 zo dňa 29.10.2003, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní predo dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú inak ( ). Postup zvolávania valného zhromaždenia môže byť v podrobnostiach doplnený v spoločenskej zmluve alebo stanovách spoločnosti, prípadne môže v nich byť upravený odchylne. Zmyslom tejto úpravy je ochrana záujmov spoločníkov v tom, aby každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a uplatniť svoje základné právo. Predovšetkým sa tak má zabezpečiť, aby každý spoločník mal možnosť v primeranej lehote dozvedieť sa o konaní valného zhromaždenia, rozhodnúť sa, či sa na ňom zúčastní, prípadne sa na rokovanie pripraviť. Preto je určené, kto môže zvolať valné zhromaždenie, akým spôsobom a v akej lehote sa spoločníci na valné zhromaždenie pozývajú. Dôsledky formálnych vád pri zvolávaní valného zhromaždenia z hľadiska vplyvu na platnosť valným zhromaždením prijatých rozhodnutí treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého zo spoločníkov. V praktickej činnosti spoločnosti môže nastať situácia, že spoločníci nebudú trvať na tom, aby v konkrétnom prípade bol dodržaný formálny postup pri zvolávaní valného zhromaždenia, prípadne budú mať záujem a trvať na konaní valného zhromaždenia napriek tomu, že nemohol byť, alebo nebol dodržaný predpísaný postup pre jeho zvolanie. Najčastejšie to bude zrieknutie sa dodržania písomnej formy pozvánky alebo lehoty na zvolanie valného zhromaždenia. Prejavom spoločníka o tom, že netrvá na niektorej zložke predpísaného formálneho postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, je podľa názoru dovolacieho súdu prípadná formálna vada zhojená. Prejav vôle musí urobiť spoločník, vo vzťahu ku ktorému predpísaný formálny postup dodržaný nebol. Opačný prístup k otázke platnosti rozhodnutia valného zhromaždenia by bol v rozpore so zmyslom a cieľom, ktorý zákonná úprava sleduje. Nebol by prejavom ochrany práv a záujmov spoločníkov, ale naopak, záujmy spoločníkov by poškodzoval. Z konania valného zhromaždenia 25. februára 1998 bol vyhotovený zápis. V úvodnej časti zápisu je konštatovanie, že valné zhromaždenie bolo zvolané spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve a je uznášaniaschopné. Zápis je podpísaný žalobcom a druhou spoločníčkou spoločnosti (ktorá mala len dvoch spoločníkov). Konštatovanie je tak nepochybne prejavom vôle všetkých spoločníkov považovať valné zhromaždenie za platne zvolané napriek prípadným formálnym vadám pri jeho zvolaní, i prejavom vôle zúčastniť sa ho, a to tým viac, že uznesenie valného zhromaždenia bolo prijaté hlasmi všetkých spoločníkov.“

20. Prijatím napadnutých uznesení preto nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne ako spoločníčky, podieľať sa prostredníctvom účasti a hlasovaním na valných zhromaždeniach, na chode spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobkyňa tvrdila, že v čase konania valného zhromaždenia dňa 25.7.2016 o 17:00 hod. na Y. Ľ. XX, sa mala nachádzať na inom mieste (O. XX), kde o 17:49 hod. podávala príslušné daňové priznanie a súčasne vykonala platbu splatnej dane. Predložené listinné dôkazy, a to detail potvrdenia o elektronickom podaní daňového priznania žalovaného a detail pohybu o zaplatení DPH za žalovaného, však túto skutočnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú. Nie je totiž vylúčené, ako na to poukázal j žalovaný, že tieto úkony nie sú viazané konkrétne len na osobu žalobkyne. V neposlednom rade aj z časového hľadiska mala žalobkyňa možnosť presunúť sa z miesta konania valného zhromaždenia po jeho skončení do miesta podania daňového priznania a toto podať v uvádzanom čase. Podľa vyjadrenia svedkov malo valné zhromaždenie začať už pred sedemnástu hodinou a malo trvať 20 až 25 minút. Danú trasu je pritom možné pri ideálnej premávke absolvovať za 10-11 minút (podľa údajov získaných na www.google.sk/maps). Z toho je zrejmé, že žalobkyňa sa mohla z časového hľadiska zúčastniť valného zhromaždenia a potom realizovať úkony spojené s podaním daňového priznania. V konečnom dôsledku je tvrdenie žalobkyne vyvrátené výpoveďami svedkov ako aj znaleckými posudkami.

22. Právny zástupca žalobkyne navrhol doplniť dokazovanie o výsluch sporových strán. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Nová právna úprava teda chápe výsluch strany iba ako krajné riešenie. Vzhľadom k tomu, že sporové strany boli v podstate vypočuté v prípravnom konaní a o priebehu valného zhromaždenia poskytujú dostatočný obraz iné dôkazy (listinné dôkazy, svedecké výpovede, znalecké posudky), nepovažoval súd za potrebné opakovane vykonať navrhované dôkazy. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.