Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: W.. S. G., J. E. J., J. X, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: , so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, 2/ C.. D. C., J. E. J., G. XX, zast. LEGAL GROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 27/B, 3/ C.. C. C.T., J. E. J., G.Á. XX, zast. Doc. Ing. arch. Dušanom Sokolom, PhD., bytom v Bratislave, Púpavová 26, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. mája 2017 č.k. -940, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemku parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, k.ú. T. E., zapísaná na LV XXXX, a časti pozemku XXX/X, zapísaná na LV XX k.ú. T. E., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2, v zmysle geometrického plánu č. XX/ XXXX, označená ako novovzniknutá parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 34 m2, ako aj určenia, že žalovaný 2/ a 3/ nie sú spoluvlastníci stavby súp. č. XXXX - garáže na pozemku parc. č. XXX/X, zapísanej na LV XXXX pre k.ú T. E., a stavba súp. č. XXXX - garáž na pozemku par. č. XXX/ X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E. je nedeliteľnou súčasťou stavby súp. č. XXXX - rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X S. XXX/X, zapísanej na LV XXXX T..Ú. T. E.. Žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach uviedla, že sa cíti byť vlastníčka nehnuteľností titulom vydržania, pretože jej právny predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali v dobrej viere a parcela číslo XXX/ XX je jedinou prístupovou cestou k jej rodinnému domu. Uviedla, že jej právna predchodkyňa p. T. dňa 23.7.1979 uzavrela s RODOM Zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorou došlo s účinnosťou k 28.8.1979 k prevodu celého jednobytového domu v skupinovej výstavbe postavenom na pozemku v KN parc. č. XXXX/XX E. T..Ú. T. E. do osobného vlastníctva. Pani T. financovala výstavbu rodinného domčeka a tento nerušene užívala až do roku 2005, kedy ho predala pánovi K., ktorý následne daroval nehnuteľnosť žalobkyni v roku 2006 tak, ako bola zapísaná na liste vlastníctva. Je pravdou, že jednu z garáži v rodinnom dome užívala rodina Š.M.. Keďže žalobkyni nesvedčal nadobúdací titul k spornej parcele číslo XXX/X o výmere 19 m2, uzavrela dodatočne Zmluvu o postúpení práv a povinností s p. T., čím preukazovala vlastníctvo k parcele číslo XXX/X vydržaním, pretože túto nerušene užívala niekoľko rokov. Ohľadne garáže, ktorá je vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/ uviedla, že vlastne predmetná garáž je pod časťou jej rodinného domu a bez tejto garáže by rodinný dom spadol, je presvedčená, že garáž bola postavená a projektovaná ako nedeliteľná súčasť jej rodinného domu, nikdy nebola a ani nie je

samostatnou vecou v právnom slova zmysle a preto ani nemôže byť predmetom vlastníckeho práva tak, ako to vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností. Na podporu svojich tvrdení založila do spisu Odborné stanovisko číslo XX/XXXX W.. L. S. G.., znalkyne z odboru stavebníctvo, ako aj stanovisko W.. K. Q.. 3. Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť, pričom v časti ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti - parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2 už nie je pasívne legitimovaný, pretože predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy je vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/, ohľadne novovytvorenej parcely č. XXX/XX, žiadal, aby žaloba bola zamietnutá, pretože žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala vydržanie predmetného pozemku, a to najmä čo sa týka dobromyseľnosti, oprávnenej držby a spôsobilosti pozemku na vydržanie. Žalobkyňa od samého začiatku, kedy nadobudla rodinný dom spoločne s dvomi garážami vedela o tom, že tento pozemok je situovaný priamo pred garážou a okrem verejnosti tento pozemok užívajú aj žalovaní 2/ a 3/ ako prístupovú cestu do garáže, takže ani v tejto časti nemožno hovoriť o vydržaní v prospech žalobkyne. 4. Žalovaní 2/ a 3/ rovnako navrhli žalobu zamietnuť čo sa týka časti, ktorá súvisí so žalovanými 2/ a 3/. Títo v roku 2006 kúpili od manželov Š. nehnuteľnosť- garáž súp. č. XXXX, pričom vklad bol povolený pod č. E. XXXX/XX. Predmetnú garáž ich predchodcovia financovali z vlastných prostriedkov, boli aj členmi družstva RODOM, ktoré realizovalo výstavbu rodinných domov a garáží. Podľa ich názoru je garáž pevne spojená so zemou, zhotovená zo stavebných konštrukcií, ktoré ju definujú ako stavbu a tak je samostatnou vecou v právnom zmysle a t. č. patrí vlastnícky žalovanému 2/ a 3/. Ohľadne pozemku parc. č. XXX/X túto žalobkyňa nemohla vydržať, pretože od roku 1980 bola v užívaní manželov Š. na základe Dohody o osobnom užívaní, ktorá bola registrovaná na štátnom notárstve a neskôr bola zapísaná ako ich vlastníctvo. Teraz je vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/. Ohľadne skutočnosti, ktorú tvrdí žalobkyňa, že garáž je nedeliteľnou súčasťou jej rodinného domu uviedli, že všetky garáže, ktoré boli takto postavené družstvom RODOM, sú postavené na zemskom povrchu, nadzemná časť rod. domov spočíva na stropnej konštrukcii garáží, teda nad zemským povrchom. Podľa etapy výstavby sa najskôr realizovala výstavba garáží a následne rodinných domov, pričom konštrukčný systém rod. domov je prispôsobený stavbe garáží a nie naopak. Ďalej poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa má tiež jednu garáž v tejto radovej zástavbe vo vlastníctve, avšak nie je vlastníčkou rodinného domu. 5. Súd prvej inštancie po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania k žalobe v časti o určenie vlastníctva konštatoval jej nedôvodnosť. Pri rozhodnutí vychádzal zo skutočností ako aj z predložených dôkazov a vyjadrení, kedy mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ani jej právny predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Držba pozemku ako prvý predpoklad vydržania vychádza jednak z vôle držiteľa a jednak z faktického ovládania veci. Žalobkyňa ani jej právny predchodcovia nikdy nenakladali s garážou, ktorá stojí na pozemku parc. č. XXX/X ako s vlastnou a ani nemali vôľu ju držať, pretože tento pozemok mali v osobnom užívaní manželia Š.Í., neskôr sa stali účinnosťou bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku a rovnako boli vlastníkmi aj garáže na predmetnom pozemku. Neskôr garáž ako aj pozemok previedli kúpnou zmluvou na žalovaných 2/ a 3/. Podľa názoru súdu žalobkyni chýbajú všetky základné predpoklady k tomu, aby pozemok nadobudla vydržaním. Ohľadne pozemku parc. č. XXX/XX, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX ako časť pôvodnej parcely č. XXX/X súd bol toho názoru, že ani v tomto prípade žalobkyňa nesplnila podmienky vydržania, pretože predmetný pozemok je vo vlastníctve žalovaného 1/, ide o prístupovú cestu do garáží a naviac o verejné priestranstvo, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenú držbu, dobromyseľnosť a zákonnú 10 ročnú lehotu. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Správy katastra zo dňa 30.01.2009, kde žalobkyňa žiadala opravu zápisu rodinného domu súp. č. XXXX, čiže už v roku 2009 vedela, že parcela XXX/X nie je v jej vlastníctve a tak potom ani súd nemohol konštatovať, že žalobkyňa splnila podmienky vydržania či už k parcele č. XXX/X alebo k parcele č. XXX/XX. 6. K druhému petitu žalobkyne ktorým žiadala, aby súd určil, že žalovaný 2/ a 3/ nie sú spoluvlastníci stavby súp. č. XXXX - garáž na pozemku parc č. XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E., resp. že táto je nedeliteľnou súčasťou stavby súp. č. XXXX - rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X S. XXX/X zapísanej na LV XXXX k. ú T. E. rovnako súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a aj v tejto časti žalobu zamietol. Pri tomto závere vychádzal najmä z ustanovenia , kedy sa nezaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi, ale vychádzal z toho, či je na takomto určení naliehavý právny záujem. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má miesto tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením . Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení a v podstate by sa jej postavenie v prípade, že by súd vyhovel žalobe a by určil, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú vlastníci garáže súp. č. XXXX, nezmenilo, a vyvolalo by to len ďalší spor. Ohľadne garáže súp. č. XXXX, ktorá podľa žalobkyne má byť súčasťou jej rodinného domu, súd konštatoval, že na základe listinných dôkazov ako aj vyjadrení účastníkov sporu, predmetná garáž bola daná do užívania manželom Š.T., pričom je označená ako stavba so súpisným číslom a zhotovená zo stavebných konštrukcií - teda nie ako súčasť rodinného domu, ale spojená so zemou pevným základom, preto má charakter nehnuteľnosti a slúži svojmu účelu so samostatným vchodom a nie je teda súčasťou rodinného domu. Táto skutočnosť bola žalobkyni známa už v čase, keď jej rodinný dom daroval jej brat C.. K., pričom nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnej zástavbe má obdobnú garáž, pričom rovnako nie je vlastníčkou rodinného domu. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že v spore úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhla, aby odvolací súd tento zmenil a žalobe vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa , , a . Ohľadom žaloby v časti určenia, že žalovaný 2/ a 3/ nie sú spoluvlastníci stavby súp. č. XXXX - garáž, namietala žalobkyňa záver súdu v tom, že nijakým spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení a v podstate by sa jej postavenie v prípade, že by súd žalobe vyhovel, nezmenilo a vyvolalo by to len ďalší spor. Uvedené holé tvrdenie sa neopiera o žiaden argument, ktorý by podporil záver súdu. Nie je jasné, aký právny spor by bol rozhodnutím súdu vyvolaný o to viac, že v druhou časťou žaloby je určenie, že garáž je súčasťou rodinného domu žalobkyne, čo súd celkom opomenul. Podľa žalobkyne nebolo preukázané, že stavba garáže je zhotovená zo stavebných konštrukcií a nie je súčasťou rodinného domu. Tak isto tvrdenie, že garáž je spojená pevným základom so zemou a preto má charakter nehnuteľnosti neznamená, že sa jedná samostatnú nehnuteľnosť. Súd sa nevysporiadal s ňou predloženými odbornými vyjadreniami. Žalobkyňa taktiež namietala, že súd sa nevyjadril k jej argumentom a námietkam, vôbec sa nezaoberal skutočným stavom a technickým stavom veci. Ohľadom určenia vlastníctva nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, k. ú. T. E. zapísanej na LV XXXX, žalobkyňa poukázala na to, že nemala vedomosť (ani právni predchodcovia), že manželia Š. majú pozemok v osobnom užívaní, ani že vlastnia garáž. A asi to nevedeli ani Š., keď po celý čas tvrdili a uvádzali vo všetkých úradných dokladoch a zmluvách, že pozemok im nepatrí a nakoniec si dali zapísať vlastnícke právo k pozemku až v roku 2016. Vlastnícke právo ku garáži si dali zapísať v roku 1996, ale nie na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ale na základe kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o súpisnom čísle. Žalobkyňa poukázala na to, že právni predchodcovia kúpili rodinný dom súp. č. XXXX ako jeden celok s tým, že v zmysle vtedy platného zákona mal im byť celý nerozdelený pozemok pod celým domom parc. č. XXX pridelený do osobného užívania. Doplneným odvolaním žalobkyňa opätovne poukazuje na to, že má naliehavý záujem na určení vlastníctva, nakoľko bez tohto určenia nemôže riadne, nerušene a plnohodnotne užívať svoju nehnuteľnosť. Namietala, že súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka p. S., ktorá by osvedčila, že predmetnú garáž nemožno považovať za samostatne stojacu alebo samostatnú stavbu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že ona aj jej právni predchodcovia vedeli, že garáž užívajú Š.M. a nebránili im v tom, aj keď boli presvedčení o svojom vlastníctve celého rodinného domu a pozemku pod ním. Je nesporné, že časť pozemku parc. č. XXX/X oddelená ako parc. č. XXX/XX je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu a preto tento priľahlý pozemok tvorí s rodinným domom jeden prevádzkový a funkčný celok. Žalobkyňa uvádza, že ona a jej právni predchodcovia nerušene nakladali s celým rodinným domom, teda aj s tou časťou, ktorá stojí na parc. č. XXX/X a preto má žalobkyňa rovnaké zákonné právo vlastniť pozemok pod stavbou svojho rodinného domu, ako by mali žalovaní 2/ a 3/. Čo sa týka parc. č. XXX/XX žalobkyňa upozorňuje na to, že časti tejto parcely už nadobudli na základe súdnych rozhodnutí do vlastníctva iné subjekty, pričom nejde len o prístup do garáží, ale aj o manipulačnú plochu. Pozemok parc. č. XXX/X vznikol až v roku 2004 oddelením od pozemku parc. č. XXX/X, po oddelení parcely č. XXX/X vo výmere 322 m2 ostala parcela č. XXX/X a táto bola na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV daná do podielového spoluvlastníctva vlastníkom garáží. 9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný 2/ považuje žalobkyňou napadnutý rozsudok za vecne správny, v súlade a právnym a skutkovým stavom veci, jasne, výstižne a presvedčivo v súlade s odôvodnený, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, zohľadňujúc preukázané skutočnosti. Súd vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalovaný

2/ sa v plnom rozsahu pridŕža svojej argumentácie k právnej stránke veci, ktorú počas tohto niekoľko rokov trvajúceho súdneho konania predkladal vo svojich početných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný súhlasí tiež s argumentáciou ostatných žalovaných v tom, že predpoklady pre vydržanie pozemku parc. č. XXX/XX (prístupová cesta pred garážou) neboli splnené. Žalovaný 2/ má za to, že nie je naplnený ani jeden z údajných odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou. Na podaní žaloby podľa žalovaného 2/ nemá žalobkyňa právny záujem. V konaní bolo preukázané, že pri výstavbe projektu nazvaného „10 rodinných domov a garáží“ financovali iné osoby výstavbu rodinných domov a iné osoby výstavbu garáží. Žalobkyňa predkladá mylnú konštrukciu, že bolo zriadené právo osobného užívania na pozemok parc. č. XXX/X pre p. T., pričom aj toto tvrdenie bolo vyvrátené vykonanými dôkazmi. Odôvodnenie rozsudku považuje žalovaný 2/ za jasné, výstižné a zohľadňujúce v danej veci relevantné skutočnosti. Doplnenie odvolania žalobkyne podľa žalovaného 2/ nespĺňa náležitosti potrebné pre odvolanie. 10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila aj žalovaná 3/ pridržiavajúc sa svojich doterajších argumentov, žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne mal za to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, iba opätovne poukazuje na skutočnosti a dôkazy, ktoré už vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedostatočné na určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keďže zo žiadneho dôkazu, ktorý predložila, nebolo preukázané vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam a nebola preukázaná dobromyseľnosť držby nehnuteľnosti žalobkyne a ani jej právnych predchodcov. 12. K vyjadreniam žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa samostatne, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom žalobkyňa v plnom rozsahu zotrvala na svojich doterajších podaniach, vyjadreniach a námietkach, vyjadrenia žalovaných považuje za účelové. 13. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukazuje na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, preukazujúce genézu zápisov nehnuteľností a vlastníkov od roku 1979. Žalovaný opätovne uvádza ním tvrdený skutkový stav a žiada o potvrdenie vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Obdobne sa vo veci vyjadrila i žalovaná 3/. 14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , dospel pritom k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 15. Vzhľadom na ustanovenie odvolací súd konštatuje, že na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti, tak ako to požaduje žalobkyňa svojím prvým petitom, je potrebné splniť podmienky stanovené zákonom a to po celý čas plynutia vydržacej doby, pričom tieto žalobkyňa nesplnila. V prvom rade žalobkyňa s nehnuteľnosťou na parc. č. XXX/X nenakladala ako s vlastnou. Predmetnú nehnuteľnosť po jej postavení dalo družstvo RODOM do osobného užívania manželom Š., ktorý túto garáž nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva účinnosťou spolu s pozemkom pod garážou, manželia neskôr garáž spolu s pozemkom previedli kúpnou zmluvou na manželov C. (ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností), ktorí ju užívajú doteraz. Garáž má svoj samostatný, od domu žalobkyne oddelený vchod, je možné ju užívať samostatne, oddelene od domu žalobkyne, pričom užívanie garáže manželmi C. ani ich predchodcami nebolo nikdy žalobkyňou rušené. Je tak možno uzavrieť, že žalobkyňa s nehnuteľnosťou nikdy ako s vlastnou nenakladala, pričom na vydržanie by bolo potrebné splniť taktiež aj podmienku dobromyseľnej držby, v ktorom smere odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa vzhľadom na zistený skutkový stav by nemohla ani byť dobromyseľná v tom, že vlastníctvo garáže, s ktorou jej dom susedí, vydržala. Dokazovaním bolo preukázané, že v zástavbe na G.G. A. E. J., časť T. E.R., je bežné, že vlastníkom domu je osoba rozdielna ako vlastník najbližšej k danému domu situovanej garáže, pričom aj samotná žalobkyňa je vlastníkom garáže v tej istej rodinnej zástavbe, aj keď nie je vlastníčkou domu s ktorou jej garáž (garáž súp. č. XXXX) susedí. Uvedené bolo preukázané taktiež svedeckými výpoveďami v konaní a to napr. výpoveďou svedkyne C. K., ktorá uviedla, že „niektoré garáže pod domami v radovej zástavbe nie sú vo vlastníctve majiteľov domov, takto je to aj u žalobkyne, ktorá má garáž, ale nie je vlastníčkou domu“. 16. Nakoľko teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa niekedy nakladala s garážou ako s vlastnou, dobromyseľnosť prípadnej držby by bola taktiež vylúčená, podmienka vydržacej doby (10 rokov) je bezpredmetná. Žalobkyňa, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nemohla predmetnú garáž na parc. č. XXX/X vydržať, nakoľko nie je splnená ani jedna z podmienok vydržania, pričom na bezpochybné vydržanie je navyše potrebné ich kumulatívne splnenie. 17. V súvislosti s vydržaním vlastníctva pozemku parc. č. XXX/XX, odvolací súd je toho istého názoru ako v prípade otázky vydržania vyššie uvedenej garáže, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie podmienok úspešného vydržania. Ako v predošlom prípade, aj pri vydržaní

predmetného pozemku absentuje základný predpoklad vydržania a to držba veci, vôľa ju vlastniť, oprávnenosť a dobromyseľnosť. V tomto smere odvolací súd taktiež poukazuje na to, že z uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami O.. T. T. S. C. K. ako kupujúcim (právny predchodca žalobkyne) je zrejmé, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bol pozemok „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXX/X. Predmetom prevodu bola aj stavba rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúc sa na pozemku parc. č. XXX/X, kde v čl. 1 ods. 1.1 je uvedené, že sa prevádza dom v radovej zástavbe s dvoma garážami, bez prístupového pozemku, časti parc. č. XXX/X. Pozemok č. XXX/XX je zapísaný na LV č. XX ako pozemok Hlavného mesta Bratislava, pričom sa jedná o prístupovú cestu a najmä o verejné priestranstvo, ktoré využíva širšia verejnosť. V tomto ohľade odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, rovnako poukazuje na vyjadrenie Správy katastra zo dňa 30.01.2009, keď žalobkyňa žiadala opravu zápisu rodinného domu súp. č. XXXX, teda už v roku 2009 mala vedomosť o tom, že pozemok parc. č. XXX/X nie je v jej vlastníctve. 18. Ohľadom požadovaného určenia, že žalovaný 2/ a 3/ nie sú spoluvlastníci stavby súp. č. XXXX - garáže na pozemku parc. č. XXX/X zapísanej na LV XXXX a stavba súp. č. XXXX - garáž na pozemku parc. č. XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E. je nedeliteľnou súčasťou stavby súp. č. XXXX- rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X S. XXX/X zapísanej na LV XXXX k. ú T. E. odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá na takomto určení naliehavý právny záujem. Pre zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na to, že určovací návrh podľa , (obdobne aj podľa ) podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcu alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 19. V danom prípade predmetným určením by sa nijako nezmenilo právne postavenie strán sporu, navyše súd by vniesol do právneho postavenia strán neistotou, a vyvolal by iné, nové právne spory bez úplného vyriešenia spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom vzťahu. 20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil ( ). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ). 22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).