Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-76-2019.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltéš, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Michal P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X/X, A., o zaplatenie sumy 1 351,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 351,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 351,75 eur od 04.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s., v zmysle projektu rozdelenia zlúčením, pokračoval v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti, ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 351,75 eur spolu s príslušenstvom ako aj trovy konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 23.10.2015 zmluvu o pôžičke č. 6220273/6600504778 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1 300 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 38,59 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 315,40 eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 231,54 eur. Poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom zo dňa 27.07.2016 - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Pretože žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.09.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.09.2016. K samotnému zosplatneniu došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53
ods.9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn: 17Co/447/2016. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1 351,75 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v sume 161,50 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1583,29 eur, túto tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 231,54 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = Žalovaná suma (1583,29 eur + 0 eur - 231,54 eur = 1351,75 eur).
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 07.08.2019 pod č. k. 36Csp/76/2019 - 40, ktorý bol z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením zo dňa 07.11.2019, č. k. 36Csp/76/2019-49, zrušený.
3. Zo strany žalobcu bol doručený návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu, a to z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca ku dňu 21.10.2019 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na Intrum Slovakia s.r.o. Uvedená spoločnosť so vstupom do konania súhlasila a súd uznesením zo dňa 13.11.2019, č. k. 36Csp/76/2019-82 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil do konania ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.
4. Žalovanému sa nepodarilo žalobu doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska evidovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a napriek rozsiahlym šetreniam sa iné miesto jeho pobytu súdu zistiť nepodarilo. Súd preto žalovanému doručoval žalobu, jej prílohy a príslušné procesné poučenia súdu spôsobom, ktorý predpokladá §116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), čiže zverejnením oznámenia o doručovaní týchto listín na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené.
5. Žalovaný sa takto k žalobe nevyjadril, v dôsledku čoho sa podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia žalobcu považovali za nesporné. Naviac však skutočnosti žalobcom tvrdené preukazovali listiny pripojené k žalobe.
6. Vo veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovanému bolo doručené predvolanie na pojednávania podľa § 106 ods. 1 písm. a) na adresu, ktorú má evidovanú v registri obyvateľov SR.
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca, a to notársku zápisnicu z 11.12.2017, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku, zmluvu o úvere zo dňa 24.10.2015, štandardné európske informácie a info o RPMN, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2019, a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Súd konštatuje, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 1 300 eur. Ku dňu termínu pojednávania žalovaný v prospech žalobcu uhradil celkovo 231,54 eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2015, č. zmluvy 6600504778, bol poskytnutý žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver (typ najľahšia pôžička), pričom podľa bodu V. zmluvy mal žalovaný vrátiť požičanú sumu v 60 mesačných splátkach po 38,59 eur (37,50 eur + 1,09 eur). Splátka zahŕňala aj poistenie v sume 1,09 eur, ktoré si strany sporu v zmluvy dohodli. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2015 a každá ďalšia bola splatná do 20. dňa v mesiaci. Priemerná hodnota RPMN bola 33,96% a RPMN 26,99 %.
9. Žalobca listom zo dňa 27.07.2016 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, spolu s upozornením, že ak do 05.09.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 05/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle §53 ods.9 Občianskeho zákonníka a dňa 19.09.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.09.2016 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka.
10. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
18. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
19. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu, či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd zistil, že zmluva obsahuje všetky požadované údaje, ktoré vymedzuje tento zákon. Vzhľadom na to, že žalovanému bol poskytnutý úver, z ktorého zaplatil len sumu 231,54 eur, dlh žalovaného činil sumu 1 351,75 eur. Mesačná splátka bola dohodnutá na sumu 38,59 eur, z toho bola istina vo výške 37,50 eur a poistné v sume 1,09 eur. Žalovaný zaplatil 4 splátky po 38,59 eur a jednu splátku vo výške 77,18 eur, tj. spolu ide o sumu 231,54 eur. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie dlžnej sumy 1 351,75 eur vyhovel.
20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaný mu dlžnú čiastku neuhradil v lehotách stanovených v zmluve o úvere. Keďže žalovaný neuhrádzal poskytnutý úver riadne a včas v lehotách stanovených v zmluve o úvere, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný a uplatnil si úroky z omeškania od 04.10.2016, tj. od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil v priebehu konania prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania a ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .