Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-41-2019.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej: Z. Z., rod. U.-J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. A. XX/XXX, W. Z., v konaní o zaplatenie 280,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 310 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 310 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 310 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 310 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava uzavreli dňa 12.02.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611139827. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovanej bezúčelový úver vo výške 360 Eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v týždenných splátkach po dobu 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí finančných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t. j. 04.03.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 07.04.2016. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 12.02.2015 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 185,40 Eur. Žalobca so rozhodol ku prospechu žalovanej tuto čiastku neuplatňovať. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 50 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na Žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila svoj záväzok ani len z časti. Žalobca listom zo dňa 23.08.2018 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje iba sumu 310 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t. j. 360 Eur - 50 Eur, 310 Eur a zákonné úroky z omeškania z istiny.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 28.09.2018 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Tunajší súd žalovanej doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP.
3. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 12.02.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611139827, na základe ktorej spoločnosť Provident poskytla žalovanej spotrebiteľský úver v sume 360 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,50%, RPMN vo výške 64,61%, priemerná RPMN vo výške 36,36%. Celková čiastka, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť predstavovala sumu 475,36 Eura. Žalovaná celkovo uhradila 50 Eura. V ten istý deň t.j. 12.02.2015 uzatvoril pôvodný žalobca so žalovanou zmluvu o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanej za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 611139827. Nárok z tejto zmluvy nie je predmetom tohto konania. Žalobca si tento nárok v konaní neuplatňuje.
5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo dňa 23.08.2018 vyzval žalovanú k úhrade vyčísleného dlhu vo výške 638,75 Eur a to najneskôr do 02.09.2018.
6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 360 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach.
13. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.
14. Žalovaná doposiaľ uhradila len časť svojho záväzku a to v sume 50 Eur. Súčasnému veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku žiadnu sumu. Žalobca tak uplatňuje istinu 310 Eur (pôvodná istina vo výške 360 Eur ponížená o platby žalovanej 50 Eur) a úrok z omeškania z istiny od 17.12.2016.
15. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 310 Eur. V konaní zostala žalovaná nečinná, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcom sa nevyjadrila, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.
16. Keďže sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy istiny 310 Eur vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.