Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-9-2020.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného I. P., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného I. P. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 13.12.2019, sp. zn. 4Pp/61/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 30.01.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného I. P. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného I. P. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/8/2018 zo dňa 01.04.2019.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie aj výsluchom zástupcu ÚVTOS Želiezovce (ďalej len „ústav“) a listinnými dôkazmi. Z výpovede zástupcu ústavu zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/8/2018 vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý začal vykonávať dňa 03.09.2019, po výkone predchádzajúceho trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, a ktorého predpokladaný koniec je 02.06.2020. Odsúdený bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný príslušníkmi polície dňa 10.09.2018 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Ústavný poriadok, časový rozvrh dňa dodržiaval, príkazy a nariadenia rešpektoval a plnil. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Dňa 18.09.2018 bol premiestnený do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiaval. Ani tu nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Do tunajšieho ústavu bol premiestnený dňa 02.10.2018 a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa v oblasti zaraďovania do práce plnia priebežne, v ostatných oblastiach sa plnia čiastočne. V oblasti edukácie sú ciele programu zaobchádzania zamerané na zapájanie odsúdeného do aktivít pedagogického pôsobenia s protidrogovou a protialkoholickou tematikou a na zvyšovanie právneho a morálneho vedomia, vedenie k zodpovednosti a samostatnosti a to formou individuálnych pohovorov, prednášok a besied. O uvedené aktivity vlastný záujem neprejavuje. V individuálnej práci s ním sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. Počas dočasného premiestnenia do ÚVV a ÚVTOS Bratislava bol u odsúdeného zaznamenaný jeden nedostatok menej závažného charakteru, za čo nebol disciplinárne potrestaný. V tunajšom ústave zatiaľ neboli zaznamenané nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku. V kolektíve odsúdených je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva. Nie je poverený funkciou z radov odsúdených. Voľný čas trávi sledovaním televíznych programov, hraním spoločenských a športových hier, čítaním. Do aktivít v rámci
kultúrno-osvetovej činnosti sa nezapája. Pracovne je zaradený na pracovisku kamenárskeho charakteru a pracovnú morálku má na požadovanej úrovni. Zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov. Disciplinárne odmenený bol dňa 03.10.2019 pochvalou za vzorné plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol. V oblasti vzťahov s vonkajším prostredím je motivovaný k udržiavaniu a rozvíjaniu vzťahov s blízkou rodinou a písomný kontakt sa snaží udržiavať so starou matkou. Odsúdený sa páchania trestnej činnosti dopustil opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. Jeho aktivita pri plnení cieľov programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni. Doposiaľ si vytvoril podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny len v jednom prípade. Na základe uvedených skutočností s poukazom na kriminálnu minulosť, dlhodobú nezamestnanosť, užívanie návykových látok pred výkonom trestu odňatia slobody je riziko sociálneho zlyhania vysoké a aktuálna resocializačná prognóza je nepriaznivá. V závere hodnotenia je konštatované, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a jeho podmienečné prepustenie sa neodporúča. Z odpisu registra trestov súd I. stupňa zistil, že odsúdený sa 15 - krát dostal do rozporu s Trestným zákonom, v jednom prípade bolo trestné stíhanie zastavené Okresnou prokuratúrou Bratislava 2, v piatich prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Boli mu ukladané aj podmienečné tresty odňatia slobody, ktorých výkon mu musel byť nariadený ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré neviedli k jeho náprave a prevýchove, odsúdený sa dopúšťal páchania najmä majetkovej trestnej činnosti. Po vykonanom dokazovaní súd I. stupňa zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku- výkon polovice uloženého trestu a to dňa 17.07.2019, nesplnil však ani jednu materiálnu podmienku uvedenú v ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona. Odsúdený plnením svojich povinností a správaním počas výkonu trestu nepreukázal polepšenie, aj keď získal jednu disciplinárnu odmenu za plnenie pracovných povinností, porušil aj ústavný poriadok, za čo však nebol disciplinárne potrestaný, jeho aktivita pri plnení cieľov programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni a nepodarilo sa u neho dosiahnuť ani pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. Odsúdený nesplnil ani druhú materiálnu podmienku a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti, teda po podmienečnom prepustení povedie riadny život. Súd I. stupňa dospel k takémuto záveru po preskúmaní odpisu registra trestov, z ktorého zistil, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti najmä majetkového charakteru, o čom svedčí 15 záznamov v registri trestov a teda v jeho prípade sa už jedná o špeciálnu recidívu. Hoci mu boli ukladané aj alternatívne tresty, resp. tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu a ako to vyplýva z registra trestov, musel mu byť nariadený ich výkon, z čoho sa dá usudzovať, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Trestnej činnosti sa dopúšťal krátko po vykonaní uloženého predchádzajúceho aj nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo vyplýva zo záznamov o odsúdeniach pod sp.zn. 0T/382/2013 Okresným súdom Bratislava 2, v ktorom trest vykonal dňa 24.02.2014 a už dňa 28.3.2014 bol odsúdený Okresným súm Bratislava 2 pod sp.zn. 0T/151/2014 pre identický trestný čin. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že menovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti, tresty, ktoré mu boli doposiaľ ukladané nemali na neho dostatočný prevýchovný vplyv, odsúdený sa napriek nízkemu veku už 15 krát dostal do rozporu s Trestným zákonom, nesnaží sa zaobstarávať si finančné prostriedky na svoju obživu zamestnaním, ale páchaním trestnej činnosti. Súd I. stupňa pri rozhodovaní prihliadol aj na hodnotiacu správu riaditeľa ústavu na výkon trestu, z ktorej vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania vysoké. Od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nebude pokračovať v trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené, má súd I. stupňa za to, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil tým, že počas celého výkonu trestu sa správal na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, do aktivít sa nezapájal z dôvodu neskorých príchodoch z pracoviska. Vykonávaním práce nezostáva čas na žiadnu inú aktivitu. V minulosti nebol z výkonu trestu podmienečne prepustený a preto má za to, že by mu súd mal dať šancu dokázať, že tento trest je dostačujúci pre jeho nápravu. Po prepustení sa ihneď vráti k svojej babke, ktorú má nadovšetko rád a váži si ju a je mu úprimne ľúto, že ju sklamal. Poukázal na § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a na to, že poukazovanie na jeho predošlé tresty je v rozpore so zákonným ustanovením. Takéto vyjadrenie súdu nemá oporu v zákone, takže súd týmto porušuje všetky ustanovenia a aj Ústavu Slovenskej republiky. Poukázal na to, že každý prechádza vývojovým procesom uvedomovania sa a v istej fáze zistí, že to, čo žil v minulosti, bolo zlé pre neho samého ako aj pre okolie a spoločnosť a nebol vychovávaný v najlepších rodinných podmienkach. Vychovávala ho babka, ktorá sama nemala v jeho pubertálnom veku veľký vplyv. Dnes vie, že bude riadnym občanom a bude viesť riadny spoločenský a rodinný život.
Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, sú opodstatnené, a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného zákona, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje. K úvahám súdu I. stupňa krajský súd dopĺňa, že z ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že vykonal zákonom stanovenú dobu z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu sa trest vykonáva. Výkon zákonom stanovenej doby uloženého trestu a v súčasnosti pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje pre záver o splnení zákonných podmienok na jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia jeho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti (aj závažnosti trestnej činnosti, za ktorú si toho času vykonáva trest odňatia slobody), doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Súd v posudzovanom prípade prihliadol na všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd poukazuje na to, že odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti totožného charakteru, a aj krajský súd je toho názoru, že na odsúdeného možno hľadieť ako na recidivistu. Práve hodnotenie predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného je nevyhnutným predpokladom na zistenie splnenia druhej materiálnej podmienky ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. Krajský súd tak stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že v prípade odsúdeného nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, navyše nie možné ani konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie a to poukazujúc práve úvahy súdu I. stupňa ktoré vychádzajú zo hodnotenia správania sa odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby na odsúdeného tak naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a preto podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.