Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-557-2019.pdf
PDF · 96.87 KB
Case nature
Subarea
44Ek/557/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. XXXX/ X, XXX XX K. G., zastúpený zákonným zástupcom: S. K. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. XXXX/X, XXX XX K. G., proti povinnému: V. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. XXXX/XXX, XXX XX K.N. G., právne zast: JUDr. Iveta Ďurčaťová, advokátka, so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.680,00 Eur a bežného výživného vo výške 160,00 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, IČO: 11 935 391, pod č. 331EX 167/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 620,00 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. III. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.04.2019, prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Mariána Janca, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného za obdobie od 07/2016 do 04/2019 vo výške 1.680,00 Eur, ako aj bežného výživného vo výške 160,00 Eur mesačne, počnúc mesiacom máj 2019 naďalej, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15P/247/2016 zo dňa 20.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2018 a vykonateľnosť dňa 02.01.2018 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/557/2019 dňa 15.05.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Crkoňovi, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, IČO: 11 935 391, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 331EX 167/19. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.06.2019 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 18.06.2019. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.07.2019. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.07.2019 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2019 spolu s plnomocenstvom a prílohami (návrh matky na zvýšenie výživného a úhrady výživného), vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.07.2019, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.06.2019 a doručenku. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2019 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že povinný nemal vedomosť o tom, že v konaní sp. zn. 15P/247/2016 vedenom na Okresnom súde Žilina bola výška výživného na oprávneného - maloleté dieťa zvýšená zo sumy 120,00 Eur/mesačne na sumu 160,00 Eur/mesačne. Povinný sa nezúčastnil
pojednávania v danej veci, neboli mu doručené dokumenty z konania, ani rozsudok vo veci samej. V dôsledku uvedeného povinný uvádza, že nakoľko nemal vedomosť o zvýšení výživného, tak matke ako zákonnej zástupkyni oprávneného naďalej zasielal na úhradu výživného počnúc mesiacom marec 2018 sumu 120,00 Eur/mesačne zvýšenú o 20,00 Eur/mesačne, t.j. sumu celkovo 140,00 Eur/ mesačne s tým, že do februára 2018 (vrátane) platil na úhradu výživného sumu 120,00 Eur/mesačne v zmysle predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Povinný ďalej poukazuje na skutočnosť, že matka oprávneného s ním nekomunikuje, nemala ho informovať ani o podaní návrhu na zvýšenie výživného, resp. vydaní exekučného titulu. O exekučnom titule sa podľa slov povinného, mal dozvedieť až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povereným súdnym exekútorom. Povinný je presvedčený o tom, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany zákonnej zástupkyne oprávneného podaný predčasne a neúčelne. K samotnej výške zameškaného výživného povinný uvádza, že je jeho výška určená nesprávne. Povinný dodáva, že od mesiaca júl 2016 do mesiaca máj 2019 uhradil výživné v celkovej sume 4.500,00 Eur. Podľa vykonateľného exekučného titulu, mal povinný na úhradu výživného zaplatiť k rukám matky oprávneného sumu 5.600,00 Eur. Povinný dáva do pozornosti zároveň skutočnosť, že matka oprávneného v návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 10.06.2019 uviedla: „V súčasnosti mi otec môjho syna V. O. dlží na výživnom 1.060,00 Eur a mesačne mi posiela 140,00 Eur“. V dôsledku uvedeného povinný považuje výšku zameškaného výživného za nesprávnu. Povinný zároveň rozporuje výšku zameškaného výživného za obdobie od 01.05.2019 do 30.06.2019, nakoľko za toto obdobie zaplatil 300,00 Eur. Povinný v súvislosti s nesprávnou výškou zameškaného výživného namieta aj výšku trov súdneho exekútora vyčíslenú v upovedomí o začatí exekúcie. Mimo úhrady výživného vo výške 140,00 Eur/mesačne mal povinný oprávnenému dávať priamo aj vreckové. V závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že sa nevyhýba svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenému a nemá záujem sa vyhnúť ani úhrade skutočne zameškaného výživného. Na základe vyššie uvedeného povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada, aby bola predmetná exekúcia zastavená. 6. Zákonný zástupca oprávneného sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 15.07.2019. V úvode svojho vyjadrenia zákonný zástupca uvádza, že odôvodnenie povinného, že sa nezúčastnil pojednávania a neboli mu doručené dokumenty z konania a exekučný titul, pokladá za účelové s cieľom zastaviť začatú exekúciu a tým sa vyhnúť svojej povinnosti, ktorou ho zaviazal exekučný titul. Stav, že si povinný nepreberal doručenia súdu upravuje tzv. náhradné doručenie, kde zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Zákonný zástupca oprávneného ďalej uvádza, že suma zameškaného výživného je skutočne určená nesprávne, hoci pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie bola suma vyčíslená podľa najlepšieho vedomia. V tejto súvislosti dopĺňa, že dlh na výživnom predstavuje spolu sumu vo výške 1.080,00 Eur. Ku vyjadreniu povinného o tom, že matka oprávneného s ním nekomunikuje táto uvádza, že povinného upozorňovala formou SMS správ, avšak povinný nereagoval a po vyše roku sa rozhodla podať návrh na vykonanie exekúcie a mala mu posielať na adresu trvalého bydliska aj exekučný titul. Zákonný zástupca oprávneného v závere svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že sa povinný vyhýba právoplatnému rozhodnutiu súdu a účelovo sa snaží mariť ho. Na základe uvedeného zákonný zástupca oprávneného trvá na uspokojení pohľadávky exekúciou. 7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu zákonného zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril k doručovaniu písomností v exekučnom konaní, a zároveň podrobne rozpísal stanoviská účastníkov konania. Vo svojom vyjadrení súdny exekútor uvádza, že návrh povinného považuje za dôvodný iba v časti určenia výšky zameškaného výživného. Súdny exekútor navrhuje, aby exekučný súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 620,00 EUR zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 18. Spravidla súd určí vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. 19. „Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb oprávnených výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveň musí ísť o zmenu tých okolností ( na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.“ (Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 51P/500/2014). 20. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že
sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15P/247/2016 zo dňa 20.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2018 a vykonateľnosť dňa 02.01.2018. 21. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 22. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 23. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 24. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného a súdneho exekútora dospel k záveru, že z podaní oboch účastníkov je zrejmé, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný v omeškaní s plnením vyživovacej povinnosti určenej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. K námietkam povinného, že mu nebol exekučný titul doručený, súd uvádza, že z odôvodnenia exekučného titulu jasne vyplýva, že súd pri doručovaní návrhu oprávneného vykonal šetrenia ohľadom pobytu povinného, písomnosti doručoval nielen na adresu jeho trvalého pobytu, ale aj na adresu D. Michaelliho 17, Martin a pokúšal sa sním spojiť aj telefonicky. Všetky pokusy boli neúspešné. Okresný súd Žilina preto využil inštitút náhradného doručenia (fikcie doručenia) v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Zákon v tomto prípade vychádza z toho, že fyzická osoba je zodpovedná za to, aké údaje má uvedené v registri obyvateľov. Pokiaľ sa na evidovanej adrese dlhšiu dobu nezdržiava, mala by si inak zabezpečiť preberanie doručovaných zásielok (prostredníctvom splnomocnenca, služby doposielania na inú adresu a pod.). Za to, že sa povinný o vydaní rozsudku dozvedel až po začatí exekúcie, tak nesie zodpovednosť výlučne samotný povinný. 25. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie podal aj námietku proti trovám exekúcie súdneho exekútora uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, a to z dôvodu ich neprimeranej výšky. Novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01. 04. 2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o nej rozhodovať. Výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§7 ods. 1,2, §22 ods. 1,2, § 23 uvedenej vyhlášky), pričom výpočet trov exekútora a ich správne vyčíslenie a uplatnenie je výlučne v kompetencii súdneho exekútora, ktorý v prípade pochybenia môže byť zodpovedný za škodu, ktorú povinnému spôsobí. Na základe uvedeného súd považoval námietku povinného proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú. 26. K určeniu výšky dlžného výživného súd poznamenáva, že podľa samotného vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného nebola táto výška správne určená ani v návrhu na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozpisu úhrad, ktorý je súčasťou podania zákonného zástupcu oprávneného, vyplýva, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (12.04.2019) bol povinný v omeškaní s plnením výživného v celkovej sume 1.060,00 EUR (pozostáva z nedoplatku za obdobie od 01.07.2016 do 30.11.2017 vyčíslenom v exekučnom titule vo výške 680,00 EUR a z nedoplatku za obdobie od 12/2017 do podania návrhu vo výške 380,00 EUR), nie vo výške 1.680,00 EUR, ako je uvedené v poverení na vykonanie exekúcie. Povinný taktiež ku nesprávnej výške zameškaného výživného priložil bankové výpisy preukazujúce plnenie výživného k rukám matky oprávneného. Na základe uvedeného preto exekučný súd exekúciu na zameškané výživné za uvedené obdobie vo výške 620,00 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. (I. výrok) 27. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia na zameškané výživné je však vo výške 1.060,00 Eur vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15P/247/2016 zo dňa 20.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2018 a vykonateľnosť dňa 02.01.2018
je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 28. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik celého vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení celej exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2019 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol. (II. výrok) 29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 34. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 35. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.