Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-229-2019.pdf
PDF · 73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/229/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom M. X, U. proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefániková 17, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Y. O. X/A, V., o zaplatenie 217,82 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/9/2019-67 zo dňa 14. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,57 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z danej sumy od 6.5.2018 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že podmienky definované zákonom (§ 274 CSP) pre takéto rozhodnutie boli splnené. Konštatoval, že ospravedlnenie žalovaného doručené konajúcemu súdu v deň pojednávania (v dôsledku overovania podpisu zástupcu žalovaného bolo pripojené k súdnemu spisu až po skončení pojednávania) nemožno považovať „v žiadnom prípade“ za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Navyše, žalovaným tvrdené dôvody (vysoká pracovná zaťaženosť a hospodárnosť konania) nepredstavujú vážne dôvody neúčasti na pojednávaní. 2. O trovách konania - s poukazom na úspech žalobcu v celom rozsahu - rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému právo na ich náhradu v plnej miere.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez splnenia dotknutých zákonných podmienok. Primárne zdôraznil, že v zmysle dôvodovej správy k inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, tento slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný však v súdenej veci nečinný nebol. Zároveň svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 14.5.2019 riadne ospravedlnil tak z dôvodu neodkladných pracovných povinnosti a pracovnej vyťaženosti, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu jeho trov). Odvolateľ akcentoval, že v ospravedlnení tiež výslovne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. 4. Okresnému súdu tiež vytýkal, že o (negatívnom) posúdení ospravedlnenia sa dozvedel až zo samotného (napádaného) rozsudku. Žalovaný mal za to, že ak okresný súd považoval predmetné ospravedlnenie za nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 CSP analogicky postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne ho upovedomiť o neakceptovaní ospravedlnenia.
5. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že kontumačný rozsudok predstavuje sankciu za nedostavenie sa na pojednávanie. Vážnou okolnosťou ospravedlňujúcou neúčasť na pojednávaní pritom
nie je pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania, ktoré sú žalovanému „vopred známe“. Žalobca zdôraznil, že je výlučne na žalovanom, aby účinne realizoval svoje procesné práva a povinnosti a súd nie je povinný zohľadňovať jeho predchádzajúce procesné správanie. 6. Bol rozhodne proti analogickej - v zmysle čl. 4 CSP - v aplikácii § 183 ods. 4 CSP, keďže existuje konkrétna právna úprava, a tou je (práve) § 274 a nasl. CSP. Tvrdil, že ak by zákonodarca mal záujem na tom, aby sa v prípade rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie aplikovali aj iné ustanovenia/pravidlá, „takúto dôležitú skutočnosť“ by zakotvil priamo v zákone.
7. Na dotknuté vyjadrenie k (jeho) odvolaniu už žalovaný nereagoval.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
9. Okresný súd v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vychádzal z toho, že žalovaná strana sa na pojednávanie nedostavila a ani žiadnym spôsobom svoju neúčasť neospravedlnila. Toto bol rozhodujúci stav (§ 217 ods. 1 CSP), ktorý bol základom pre vydanie rozhodnutia okresného súdu - rozsudku pre zmeškanie žalovaného; uvedené je úplne jednoznačné i zo zvukového záznamu z priebehu pojednávania dňa 14.5.2019. 10. Pokiaľ okresný súd v písomnom odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá obsahom ospravedlnenia žalovaného, ktoré bolo do spisu založené neskôr, ide o neprípustné faktické posudzovanie iného stavu, než aký bol základom už vyhláseného rozsudku, ktorým je konajúci súd viazaný. Je pritom nesporné, že podanie žalovanej strany bolo Okresnému súdu Martin doručené už pred dotknutým pojednávaním (o 6.48 hod.; pojednávanie bolo nariadené na 9.15 hod.). Nedôslednosti v administratívnej činnosti súdu - neupovedomenie zákonného sudcu o dôjdení elektronického podania - nemôžu ísť na úkor strán sporu. 11. Len na okraj krajský súd dodáva, že včasnosť ospravedlnenia je dodržaná, pokiaľ k nemu dôjde najneskôr do začiatku pojednávania (bližšie napr. Veľký komentár k CSP, C. H. Beck, r. 2016, str. 1004).
12. Predovšetkým však okresný súd predvolanie na pojednávanie doručoval len priamo žalovanému (KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group), hoci tento bol zastúpený (kvalifikovaným právnym) zástupcom so splnomocnením pre celé konanie. V takom prípade sa písomnosti súdu vždy doručujú dotknutému zástupcovi - § 110 ods. 1 veta prvá CSP. Keďže žalovaná strana nebola predvolaná na pojednávanie spôsobom zodpovedajúcim zákonu, nemožno hovoriť o „riadnom predvolaní“, a teda neboli splnené ani podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. 13. V danej spojitosti krajský súd dodáva, že okresný súd v otázke vyhodnotenia existencie zastúpenia žalovaného postupoval nekonzistentne. Predvolanie na pojednávanie doručoval priamo žalovanému (aj na pojednávaní zákonný sudca hovorí o neexistencii zastúpenia), v záhlaví napadnutého rozsudku už však právneho zástupcu uvádza a aj rozsudok pre zmeškanie mu doručuje, hoci súčasťou spisu po celý čas bolo len to isté/jediné plnomocenstvo (č.l. 28) ešte zo štádia upomínacieho konania.
14. Napokon neobstojí ani pomerne všeobecné konštatovanie okresného súdu, že hospodárnosť konania nepredstavuje vážny dôvod neúčasti na pojednávaní. Zásada hospodárnosti konania je štandardnou zásadou občianskeho súdneho konania a aktuálne účinná právna úprava ju výslovne vymedzuje v čl. 17 Základných princípov CSP. 15. V súdenej veci je predmetom sporu zaplatenie sumy 217,82 eur s príslušenstvom. Len samotná prítomnosť (t. j. náhrada súvisiacich nevyhnutných výdavkov - cestovné, náhrada za stratu času) právneho zástupcu žalovaného, ktorého sídlom je V., na pojednávaní Okresného súdu Martin vo finančnom vyjadrení v zmysle § 15a a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 656/2004 Z.z. predstavuje cca sumu 300 eur. To znamená, že (iba) vecné náklady právneho zástupcu by presiahli hodnotu predmetu sporu. Na základe tohto pomeru je zásada hospodárnosti v súdenej veci jednoznačne významnou, a teda ospravedlnenie neúčasti jej rešpektovaním je ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní vážnymi okolnosťami. Je žiaduce doplniť, že finančné súvislosti „vyhláškových nákladov právneho zastúpenia“ (t.j. základné tarifné rámce v zmysle ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z.) zohľadňuje súd z úradnej povinnosti. 16. Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorého rámci opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu. Pokiaľ žalovaný včas (najneskôr do začiatku pojednávania) ospravedlní neúčasť svojej sporovej strany na
pojednávaní zásadou hospodárnosti, vec štandardne prejedná a rozhodne; t. j. nevydá rozsudok pre zmeškanie žalovaného.
17. V záujme komplexnosti krajský súd uvádza, že dovolávanie sa žalovaného analogickej aplikácie § 153 ods. 4 CSP nemá opodstatnenie. Právna úprava obsiahnutá v § 274 a nasl. CSP je komplexnou a ak zákonodarca nepovažoval za potrebné uložiť súdu dotknutú informačnú povinnosť, nie je namieste jej kreovanie prostredníctvom analógie. Zároveň úprava odročenia pojednávania vymedzená v § 183 a § 184 CSP sleduje odlišný cieľ a je postavená na absolútne opačnom východisku, a to na výslovnom záujme ospravedlňujúcej sa strany zúčastniť sa pojednávania. 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.