Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-52-2021.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: TOP KOMFORT s.r.o., IČO: 52 497 585, so sídlom Dolné Saliby 164, proti žalovanému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G. XXX, právne zastúpený: Advokátka kancelária Suba & Partners, s.r.o., IČO: 52 504 158, so sídlom Trnovec nad Váhom 71, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia nájomnej zmluvy a určenie trvania nájmu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 20.09.2021 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie nájomnej zmluvy (odstúpenie od nájomnej zmluvy) žalovanej zo dňa 20.07.2021, ktorá nájomná zmluva bola uzavretá dňa 27.02.2020 medzi žalobcom na strane nájomcu a žalovanou na strane prenajímateľa, ktorej predmetom bol prenájom časť nehnuteľností, a to stavby „budovy“ so súpisným č. XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcele č. XXX/X a stavby „I.“ so súpisným č. XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcele č. XXX/X, na ulici G. Č.. XXXX K. J., evidovaných Okresným úradom Š., katastrálnym odborom, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: Š., adresované žalobcovi, je neplatné a nájomný vzťah založený touto nájomnou zmluvou zo dňa 27.02.2020 trvá naďalej.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 27.02.2020 uzatvorená Nájomná zmluva na dobu určitú od 01.04.2020 do 31.03.2022, kde bolo dohodnuté mesačné nájomné vo výške 300,- Eur, ako aj možnosť odstúpenia od zmluvy, ak dôjde k hrubému porušeniu zmluvy zo strany nájomcu, pričom za hrubé porušenie zmluvy sa považuje omeškanie s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku zo strany nájomcu. Žalovaný ako prenajímateľ doručil žalobcovi okamžité ukončenie nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného od marca do júla 2021 vo výške 1.500,- Eur. Ďalším dôvodom na ukončenie nájomnej zmluvy bolo, že žalobca mal realizovať prerábku predmetu nájmu bez súhlasu žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako prenajímateľ poskytol žalobcovi možnosť odpustenia nájomného na obdobie 5 mesačných nájmov, a to od januára 2021 do mája 2021 s tým, že nedoplatok za elektrinu uhradí žalobca. K predloženému návrhu žalovaného pristúpil žalobca v zmysle uzavretej dohody o odpustení nájomného. Čo sa týka stavebných úprav v predmete nájmu, tak všetky stavebné práce žalobca realizoval výlučne so súhlasom žalovaného, pričom poukázal na to, že predmet nájmu bol v dezolátnom stave, ktorý nezodpovedá stavebným ani hygienickým predpisom, teda v stave nespôsobilom na riadne užívanie.
3. Žalovaná strana žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že žalobca sa dostal do omeškania s platením dohodnutého nájomného začiatkom roka 2021 a nezaplatil nájomné za mesiace marec až júl 2021 v celkovej výške 1.500,- Eur. Na základe toho žalovaný ukončil nájomný vzťah odstúpením od nájomnej zmluvy listom zo dňa 20.07.2021, čo žalobca prevzal 23.07.2021. Žalobca sa správal k žalovanému neúctivo a posmešne, keď tvrdil, že nájom už zaplatil, len si to žalovaný nepamätá. Žalovaný poprel, že by existovala dohoda o zániku jeho dlhu formou dohody o odpustení nájmu z dôvodu vysokej faktúry za odber elektriny v predmete nájmu. Uvedené tvrdenie považuje žalovaná strana za absurdné a za klamstvo. Zmluvu s dodávateľom energií má žalobca a žalovaný nevie, že by bol dodávateľom elektrickej energie zistený neoprávnený odber. Čo sa týka prerábky nebytových priestorov, tak tieto vykonal žalobca bez súhlasu prenajímateľa, čím porušil ustanovenia čl. VI. ods. 3 Nájomnej zmluvy.
4. K vyjadreniu žalovanej strany sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že strany sporu sa dohodli na odpustení nájomného za obdobie od januára do mája 2021, na základe čoho došlo k zániku záväzku žalobcu zaplatiť za uvedené obdobie nájom. Odpustenie dlhu bolo reakciou žalovaného na doručené vyúčtovanie elektriny, v zmysle ktorého mal žalobcovi vzniknúť vysoký nedoplatok, ktorý však reálne ani nemohol spotrebovať. Tento stav sa žalobca snažil riešiť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, keďže mal dôvodné podozrenie z neoprávneného odberu elektriny z jeho odberného miesta. Vtedy mu mala žalovaná ako možnosť ponúknuť odpustenie nájomného za dohodnuté obdobie, čo žalobca prijal. Prerobenie predmetu nájmu bolo podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy, nakoľko predmet nájmu bol v dezolátnom stave, a preto žalovaný so stavebnými prácami súhlasil.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie Nájomnou zmluvou zo dňa 27.02.2021, listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. J., listinou o okamžitom ukončení nájomnej zmluvy a zistil tento skutkový stav veci:
6. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností budovy so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa na parcele XXX/ X a XXX/X, a to v 1.-ici. Dňa 27.02.2020 žalovaný, v postavení prenajímateľ, uzavrel so žalobcom, v postavení nájomcu, nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajal žalobcovi nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v J., súpisné číslo XXXX. V čl. III. Nájomnej zmluvy je táto nehnuteľnosť špecifikovaná ako cukráreň, bar, sociálne zariadenie pre personál, šatňa, terasa pred obchodom. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú, a to od 01.04.2020 do 31.03.2022. Dohodnutá výška nájomného bola vo výške 300,- Eur mesačne. Mesačné nájomné za prvý mesiac sa nájomca zaviazal zaplatiť pri podpise zmluvy a mesačné nájomné za každý ďalší mesiac nájmu sa nájomca zaviazal platiť pravidelne mesačne vopred, a to vždy do 25 dňa predošlého mesiaca. Podľa čl. VI. uvedenej zmluvy náklady za spotrebovanú energiu a plyn, vodné a stočné, odvoz odpadu, za udržiavanie čistoty v prenajatých miestnostiach, vo dvore budovy, pred obchodom, je zodpovedný nájomca. Stavebné úpravy v prenajatých miestnostiach a na budove sú možné len so súhlasom prenajímateľa. Podľa čl. VIII. Nájomnej zmluvy je prenajímateľ oprávnený okamžite odstúpiť od zmluvy, ak dôjde k hrubému porušeniu zmluvy zo strany nájomcu, pričom za hrubé porušenie zmluvy sa považuje najmä omeškanie s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku zo strany nájomcu. Podľa čl. IX. Nájomnej zmluvy zmeny a doplnenia zmluvy je možné činiť iba písomne po dohode oboch zmluvných strán. V závere zmluvy zmluvné strany uviedli, že zmluve porozumeli, uzatvárajú ju slobodne, vážne a nie za nevýhodných podmienok, obsah zmluvy vyjadruje ich vôľu, zaväzujú sa svoje záväzky plniť a na znak súhlasu so všetkými ustanoveniami bez výhrad ju vlastnoručne podpísali.
7. Listom zo dňa 20.07.2021 prenajímateľ okamžite odstúpil od zmluvy pre hrubé porušenie zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného, keď dlh na nájomnom ku dňu 20.07.2021 činil sumu 1.500,- Eur, čo je nájomné za päť mesiacov. Odstúpenie od zmluvy žalovaný prevzal dňa 23.07.2021.
8. Podľa §-u 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa §-u 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa §-u 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
9. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že uzavreli Nájomnú zmluvu na dobu určitú. Sporové strany sa v zmluve zaviazali na plnenie záväzkov. V konaní bolo sporné, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. V zmluve bolo zakotvené právo odstúpenia od zmluvy v prípade neplatenia nájomného. V spore bolo preukázané, že v čase odstúpenia od zmluvy mal žalobca dlh na nájomnom 1.500,- Eur, čo činilo nájomné za 5 mesiacov. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu odpustila toto nájomné, keď uhradí nedoplatok za elektrinu. Takáto dohoda, ktorej existenciu žalovaná popiera, nebola uzavretá v písomnej forme.
10. Podľa §-u 570 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
11. Predpokladom platnosti právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zahojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd pri rozhodovaní ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadať.
12. Ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho subjektu zahŕňa všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom texte listiny (rozsudok NS ČR 33Cdo/2743/2008).
13. Podľa §-u 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu právneho úkonu pod sankciou neplatnosti pri dohode o odlišnom spôsobe splnenia dlhu v zmysle § 567 Občianskeho zákonníka, resp. pri dohode podľa § 570 Občianskeho zákonníka.
14. Jednak zákon vyžaduje, aby sa právny úkon, ktorý mal učiniť žalobca, vykonal v písomnej forme a taktiež to bolo dohodnuté sporovými stranami v nájomnej zmluve. Keďže právny úkon, ktorého existencia potvrdená nebola, nebol učinený v predpísanej forme, je absolútne neplatný. Z uvedeného je nutné odvodiť, že žalovaná strana platne odstúpila od nájomnej zmluvy pre hrubé porušenie zmluvných povinností - neplatenie nájomného.
15. Rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/73/2022 zo dňa 15.02.2023 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 21.02.2022 sp. zn. 35C/58/2021, na základe ktorého bola obchodná spoločnosť TOP KOMFORT s.r.o. zaviazaná zaplatiť X. P. 1.500,- Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania v rozsahu 95%. Z rozsudku vyplynulo, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, keď neuhrádzal nájomné od mesiaca január 2021, v dôsledku čoho ho žalovaná vyzvala na zaplatenie sumy 1.800,- Eur (6 x 300,- Eur od januára 2021 do júna 2021). Žalobca vykonal dve úhrady nájomného, čo žalovaná započítala na dlžné nájomné za január a február 2021. V spore bolo uplatňované dlžné nájomné za marec až júl 2021.
16. Žalovaná strana v spore namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe n a plnenie (viď R 24/1995). Za nedovolanú možno považovať určovacie žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Určovaciu žalobu nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadovaní určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 98/2004, 3Cdo 112/2004, 3 Cdo 91/2006, 3Cdo 56/2011).
17. Z uvedeného vyplýva, že určovacia žaloba nie je správny procesný prostriedok na ochranu práv žalobcu nakoľko tým sa jeho postavenie nijako nezlepší. Zákonite by po takejto žalobe musela byť podaná žaloba na plnenie. Možno konštatovať, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
18. Opodstatnenosť ukončenia nájmu zo strany žalovanej bolo potvrdené Krajským súdom Trnava, a to rozsudkom 24Co/73/2022 zo dňa 15.02.2023.
19. Súd vo veci nevykonal dokazovanie nevrhnuté sporovými stranami, nakoľko pre právne posúdenie veci by nemali význam, nakoľko súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou právneho úkonu ako predbežnou otázkou.
20. Podľa §-u 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa §-u 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255-u ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Trnava, ale len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.