Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Csp-202-2019.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Subarea
10Csp/202/2019
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: R. E., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. N. Č.. XXX, práv. zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 16.12.2019, doručeným súdu dňa 19.12.2019, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2 bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
2. V návrhu na neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo dňa 15.11.2011 k uzavretiu zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.000,00 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 70 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 57,29 eur. Súčasťou zmluvy o úvere je v článku 2. bod 4 dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Ustanovenie zmluvy o úvere čl. 2 bod 4 v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver.“, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle článku 2 bod 4 je v rozpore so zákonom aj z dôvodu, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru a aj nesprávny údaj o RPMN. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. Žalovaná pristúpila k vykonávaniu zrážok zo mzdy prostredníctvom svojho komisionára listom zo dňa 09.01.2019 označeným ako „VEC: Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy“, prílohou
ktorého bola zmluva o úvere. Žalobkyni sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanej na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa názoru žalobkyne dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobkyne nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila ako dôkaz výplatnú pásku za október 2019. Keďže v návrhu poukazovala aj na iné dôkazy, a to na Zmluvu o úvere zo dňa 15.11.2011 a na Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 09.01.2019, ktoré však súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkaz nedoručila, súd ju uznesením zo dňa 13.01.2020 vyzval na predloženie predmetných dôkazov v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia. Uznesenie súdu bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 14.01.2020. Požadované doklady neboli súdu doposiaľ predložené. Keďže však v danom prípade nešlo o taký nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorý by nebolo možné v konaní pokračovať, súd po uplynutí lehoty na predloženie dokladov pristúpil k vecnému rozhodovaniu o návrhu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Nariadením neodkladného opatrenia je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom strán sporu, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má však len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom.
10. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
11. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel súd k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2 bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to z dôvodu, že má za to, že zmluvné ustanovenie týkajúce sa zrážok zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pričom bez jej súdnej kontroly nie je prípustné, aby veriteľ vykonával zrážky zo mzdy. Súd má za to, že v danej veci žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže napriek výzve súdu nepredložila v stanovenej lehote dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Keďže žalobkyňa nepredložila zmluvu o úvere zo dňa 15.11.2011, súd nemohol preskúmať jej jednotlivé ustanovenia vrátane článku 2 bod 4, ktorý má obsahovať dojednanie o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, preto nemohol posúdiť, či je dohoda o zrážkach zo mzdy prijateľná alebo neprijateľná, či je dojednanie o nej platné alebo neplatné. Zároveň žalobkyňa nepredložila ani dôkaz o tom, že by žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy, a teda, že by pristúpila k samotnej realizácii dohody o zrážkach zo mzdy. Z predloženého listinného dôkazu síce vyplýva skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyne vykonal za výplatný mesiac október 2019 zrážky zo mzdy navrhovateľky vo výške 223,20 eur, žalobkyňa však žiadnym spôsobom nepreukázala, kto a na základe akého titulu požiadal platiteľa mzdy o vykonanie zrážok zo mzdy, v koho prospech boli tieto zrážky vykonané a na úhradu akého záväzku mali tieto zrážky zo mzdy slúžiť.
13. Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť pre niekedy pre stranu sporu zvlášť obtiažna. Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom sporovom konaní, i keď v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia smerujú k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadením neodkladného opatrenia (k tomu aj uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.03.2018, sp. zn. 6Co/25/2018). Súd je toho názoru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keďže nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
14. Keďže žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala žalobu vo veci samej, uznesenie, ktorým súd rozhodol o podanom návrhu je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná, preto v zmysle zásady úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Keďže však žalovanej doposiaľ preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno (§ 357 písm. d), m) CSP a § 362 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).