Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_26Cb-28-2015.pdf
PDF · 107.29 KB
No categories available
26Cb/28/2015
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: MO Slovakia s.r.o., so sídlom Ľudové námestie 4/488, Bratislava, IČO: 35 852 933, zastúpeného advokátom JUDr. Timotejom Minarovičom, advokátom, so sídlom A. Žarnova 1, Trnava, proti žalovanému: HOFFMANN Transport Sp. z o.o., so sídlom ul. Przemyslowa 33, Janikovo, Poľská republika, IČO: 340 714 242, zastúpený: Robert Walczak, právny radca, so sídlom ul. Bolka 15/50, Poznaň, Poľská republika, o zaplatenie 1.325,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.325,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.325,84 Eur od 22.01.2015 do 21.05.2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.325,84 Eur s príslušenstvom. Žalobca v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o preprave č. 130106699. Súčasťou tejto prepravnej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, na základe ktorých sa mali na vzťahy neupravené Dohovorom CMR vzťahovať príslušné ustanovenia slovenského právneho poriadku. Na základe prepravnej zmluvy č. 130106699 vykonal žalovaný prepravu tovaru, pričom pri vykládke tovaru bolo zistené, že tovar nie je kompletný, resp. hmotnosť tovaru pri vykládke nekorešpondovala s hmotnosťou tovaru pri jeho naložení. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 140100607 na náhradu škody. K čiastočnej úhrade faktúry došlo dňa 21.05.2014 a to na základe dohody o započítaní vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, čim v súlade s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nastali účinky uznania dlhu. Žalovaný zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.325,84 Eur neuhradil. žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015 žalobca domáhal zaplatenia sumy 82.223,84 Eur s príslušenstvom.
2. Súd vo veci vydal dňa 10.03.2015 európsky platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Súd preto v súlade s čl. 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006 pokračoval v konaní, pričom toto konanie sa v súlade s ustanovením čl. 17 ods. 2 uvedeného nariadenia riadi právom členského štátu pôvodu, t.j. slovenským právom.
3. Žalobca následne doplnil skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu keď uviedol, že žalobca zabezpečoval počas roka 2013 pre svojho obchodného partnera Slovnaft, a.s., Bratislava prepravu tovarov v rámci Slovenska aj v rámci ostatných členských štátov Európskej únie.
Obchodný partner žalobcu, spoločnosť Slovnaft, a.s., si objednávkou zo dňa 07.11.2013 u žalobcu objednala prepravu tovaru v nákladnom aute so silom zo závodu vo Vlčom Hrdle v Bratislave do mesta Zdieszowice v Poľsku. Žalobca uzatvoril dňa 07.11.2013 so žalovaným Prepravnú zmluvu č. 130106699, predmetom ktorej bola preprava tovaru BRALEN RB 03-23, s hmotnosťou cca 25.000kg, s dátumom nakládky 11.11.2013 od 15:00 hod do 20:30 hod. Podľa zmluvy sa preprava mala uskutočniť vozidlom s návesom EČV: N. XXXXX, N., evidovanými v Poľskej republike, vodičom vozidla bol Z. M.. Žalovaný prepravu vykonal. Pri vykládke tovaru bolo zistené, že žalovaný z naloženého množstva tovaru o hmotnosti 24.980 kg, dodal a vyložil u príjemcu len tovar o hmotnosti 21.720kg. Príjemca tovaru Nordfolien Polska, Sp. z.o.o. menšie množstvo dodaného tovaru reklamoval a túto skutočnosť uviedol do medzinárodného nákladného listu CMR č. 0006486, v kolónke 19, v protokole váženia zo dňa 12.11.2013. Spoločnosť Slovnaft, a.s. si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škody v sume 4.042,40 Eur, ktorá predstavovala cenu strateného tovaru. Žalobca dňa 14.05.2014 zaplatil objednávateľovi prepravy titulom náhrady škody sumu 4.042,40 Eur. Žalobca si následne uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v rovnakej výške Žalobca a žalovaný následne dňa 21.05.2014 uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok si žalobca a žalovaný vzájomne započítali svoje pohľadávky do sumy 2.788,28 Eur tak, že započítaním zanikli všetky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 2.788,28 Eur a žalobcovi zanikla pohľadávka voči žalovanému v sume 71,72 Eur a časť pohľadávky na náhradu škody v sume 2.716,28 Eur, pričom zostávajúca časť pohľadávky v sume 1.325,48 Eur nebola uhradená.
4. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že uznáva, že prijal objednávku žalobcu na prepravu tovaru z Bratislavy do Zdzieszowíc, ktorá sa uskutočnila v dňoch 11. a 12.11.2013. Prepravovaný náklad bol zaistený odosielateľom plombou s číslom AI08045 a colnými lankami. Z vážneho lístka vyhotoveného odberateľom tovaru spoločnosťou Nordfolien Polska, sp. z o.o. vyplýva, že plomba nebola porušená. podľa žalovaného tak neexistovala fyzická možnosť, aby k čiastočnej strate tovaru došlo v čase medzi prijatím tovaru prepravcom a jeho vydaním. Prepravca tovar doručil v neporušenom stave a prípadné úbytky tovaru museli nastať pred ukončením nakládky a zaplombovaním u odosielateľa, prípadne zariadenia na váženie tovaru buď u odosielateľa alebo odberateľa nefungovali správne. Žalovaný ďalej uviedol, že pre žalobcu vykonával prepravu k odberateľovi Nordfolien Polska sp. z o.o. taktiež v dňoch 09. a 10.12.2013. Aj v prípade tejto prepravy sa počas váženia vozidla v Zdziesowiciach ukázalo, že váha privezeného tovaru je nižšia ako váha vykázaná pri nakládke v Bratislave. Vodič žalovaného poznal situáciu, ktorá nastala dňa 12.11. a odmietol tovar vyložiť. V ten deň bola váha používaná u odberateľa v Zdziesowiciach opravená. Po oprave sa ukázalo, že prepravca prepravil tovar bez akéhokoľvek úbytku.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 30.01.2020 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 23.01.2020.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z prepravnej zmluvy č. 130106699 súd zistil, že žalobca si u žalovaného objednal prepravu tovaru zo spoločnosti Slovnaft, a.s. v Bratislave do spoločnosti Nordfolien Polska SP. Z.O.O., Zdzieszowice.
10. Z faktúry č. 140100607 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 4.042,40 Eur titulom náhrady škody spôsobenej pri preprave tovaru na trase Bratislava - Zdieszowice v sume 4.042,40 Eur.
11. Z dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok súd zistil, že žalobca žalovaný sa dohodli na započítaní pohľadávok žalovaného voči žalobcovi v sume 2.788,28 Eur. tieto pohľadávky boli započítané voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému na náhradu škody a to do sumy 2.788,28 Eur.
12. Z oznámenia o vzniku škody reklamácie č. 52/2013 súd zistil, že spoločnosť Slovnaft, a.s. si u žalovaného uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej chýbajúcim množstvom tovaru spoločnosťou Nordfolien Polska SP. Z.O.O.
13. Z listu spoločnosti Slovnaft, a.s. zo dňa 28.01.2014 súd zistil, že táto vyčíslila svoj nárok na náhradu škody voči žalobcovi sumou 4.042,40 Eur.
14. Z faktúr č. 307/11/2013 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 549,56 Eur za prepravu tovaru z mesta Bratislava do mesta Zdieszowice.
15. Z protokolu váženia súd zistil, že podľa dňa 12.11.2013 bolo vykonané váženie tovaru prepravovaného vozidlom s registračnými číslami N.. podľa tohto protokolu nedošlo k porušeniu plomby AI08045. Váha tovaru na váhe spoločnosti Nordfolien Polska v Zdzieszowiciach predstavovala hodnotu 21.720kg.
16. Z medzinárodného nákladného listu CMR č- 006486 súd zistil, že dňa 11.11.2013bolo do motorového vozidla s reg. číslom N. naložených 24.980 kg bralenu BR03-23. Tento medzinárodný nákladný list CMR bol potvrdený žalovaným.
17. Z vážneho lístku súd zistil, že váha tovaru naloženého do súpravy s reg. číslami N. dňa 11.11.2013 bola 24.98 t.
18. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 14.05.2014 uhradil spoločnosti Slovnaft, a.s. sumu 4.042,40 Eur.
19. Z vyhlásenia Z. M. súd zistil, že Z. M. sa po príchode do spoločnosti Slovnaft, a.s. vybral po dokumenty do kancelárie. Keď dostal dokumenty a magnetickú kartu na váženie, vybral sa na nakládku. po priložení karty dostal správu, že má ísť po dokumenty do kancelárie. po prevzatí dokumentov pripevnil plombu a išiel k výjazdovej bráne. Po príjazde do Zdzieszowíc bol odvážený prvýkrát a pracovníkom spoločnosti Nordfolien bola komisionálne strihnutá pečať. Po vykládke bol odvážený druhýkrát. Pri druhom vážení bol informovaný o nesúlade hmotnosti tovaru, ktorý viezol.
20. Z vyhlásenia E. Z. súd zistil, že pri vážení granulátu nastala chyba pri vážení. E. Z. odmietol tovar vyložiť. Bola privolaná osoba z hlavnej budovy spoločnosti, asi informatik po jeho zásahu bol odvážený správne a mohol vykonať vykládku.
21. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru CMR tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
22. Podľa článku 3 Dohovoru CMR pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
23. Podľa článku 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru CMR pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma a) správnosť údajov v nákladnom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach, b) zjavný stav zásielky a jej obalu.
24. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru CMR ak dopravca nemá vhodné prostriedky, aby mohol preskúmať správnosť údajov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku, zapíše do nákladného listu výhrady aj s ich odôvodnením. Tak isto musí odôvodniť všetky výhrady, ktoré urobil voči zjavnému stavu zásielky a jej obalu. Tieto výhrady nezaväzujú odosielateľa, iba ak ich v nákladnom liste výslovne uznal.
25. Podľa článku 9 ods. 1 Dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
26. Podľa článku 9 ods. 2 Dohovoru CMR ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.
27. Podľa článku 17 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
28. Podľa článku 17 ods. 2 Dohovoru CMR dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
29. Podľa článku 17 ods. 3 Dohovoru MCR dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.
30. Podľa článku 17 ods 4 Dohovoru CMR dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste; b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam; c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu; d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov; e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky; f) preprava živých zvierat.
31. Podľa čl. 17 ods. 5 Dohovoru CMR ak dopravca nezodpovedá podľa tohto článku za niektoré z okolností, ktoré spôsobili škodu, zodpovedá do tej miery, v akej okolnosti, za ktoré podľa tohto článku zodpovedá, prispeli ku škode.
32. Článok 27 ods. 1 Dohovoru CMR oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 % ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia podaná, odo dňa podania žaloby na súde.
33. Podľa čl. 30 ods. 2 Dohovoru CMR ak stav zásielky náležite zistil príjemca a dopravca, je proti výsledku takého zistenia prípustný dôkaz len vtedy, ak ide o straty alebo poškodenie zjavne neznateľné a ak príjemca poslal dopravcovi písomne výhrady do 7 dní po tomto zistení, nepočítajúc do toho nedele a uznané sviatky.
34. Podľa článku 31 ods. 1 Dohovoru CMR spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
35. Medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu prepravnej zmluvy. Predmetom tejto prepravy bola preprava tovaru BRALEN RB 03-23, s hmotnosťou cca 25.000kg, s dátumom nakládky 11.11.2013 od 15:00 hod do 20:30 hod. Preprava sa uskutočnila zo spoločnosti Slovnaft, a.s. v Bratislave do spoločnosti Nordfolien Polska, Sp. Z o.o. Preprava sa uskutočnila vozidlom s návesom EČV: N. XXXXX, N., evidovanými v Poľskej republike, vodičom vozidla bol Z. M.. Pri vykládke tovaru podľa váženia vykonaného príjemcom tovaru mal byť z naloženého množstva tovaru o hmotnosti 24.980 kg u žalovaného vyložený len tovar o hmotnosti 21.720kg. Príjemca tovaru Nordfolien Polska, Sp. z o.o. menšie množstvo dodaného tovaru reklamoval a túto skutočnosť uviedol do medzinárodného nákladného listu CMR č. 0006486, v kolónke 19, v protokole váženia zo dňa 12.11.2013. Spoločnosť Slovnaft, a.s. si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škody v sume 4.042,40 Eur, ktorá predstavovala cenu strateného tovaru. Žalobca dňa 14.05.2014 zaplatil objednávateľovi prepravy titulom náhrady škody sumu 4.042,40 Eur. Žalobca si následne uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v rovnakej výške Žalobca a žalovaný následne dňa 21.05.2014 uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok si žalobca a žalovaný vzájomne započítali svoje pohľadávky do sumy 2.788,28 Eur tak, že započítaním zanikli všetky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 2.788,28 Eur a žalobcovi zanikla pohľadávka voči žalovanému v sume 71,72 Eur a časť pohľadávky na náhradu škody v sume 2.716,28 Eur, pričom zostávajúca časť pohľadávky v sume 1.325,48 Eur nebola uhradená.
36. Žalovaný napriek tomu odmietal žalovanú istinu s príslušenstvom uhradiť argumentujúc tým, že v skutočnosti nedošlo k strate časti zásielky, poukazujúc na skutočnosť, že neboli poškodené plomby, ktorými bol náklad zabezpečený. Podľa žalovaného rozdiel v hmotnosti tovaru bol dôsledkom chybného váženia príjemcom, pričom tieto skutočnosti mali byť preukázané aj ním navrhnutými výsledkami svedka.
37. Ako už bolo uvedené predmetom zmluvy o prepravu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bola preprava tovaru nákladným vozidlom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou. Pri medzinárodnej preprave tovaru po cestách sa právne vzťahy z prepravnej zmluvy na základe § 756 Obchodného zákonníka spravujú prednostne Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (Dohovor CMR) a Protokolom 1978 k Dohovoru. Dohovor CMR bol prijatý v Ženeve v roku 1956 a pre vtedajšiu Československú socialistickú republiku vstúpil do platnosti 3. decembra 1974. Rovnako tak je Dohovor CMR záväzný aj pre Poľskú republiku.
38. Dohovor CMR však pokrýva totiž len niektoré (svojím spôsobom najvýznamnejšie) náležitosti prepravnej zmluvy. Pri rozhodovaní tohto sporu preto súd aplikoval ustanovenia Dohovoru CMR ako súčasť lex fori, otázky v tomto dohovore neupravené spadajúce do oblasti kolízie právnych poriadkov riešil pomocou pravidiel medzinárodného práva súkromného.
39. V každom spore zo vzťahu, ktorý sa riadi Dohovorom CMR sa pravidlá medzinárodnej príslušnosti súdov riadia pravidlami obsiahnutými v čl. 31 Dohovoru, a to aj v prípade ak konkrétne pravidlo, ktorého sa spor týka, nie je predmetom úpravy Dohovoru. V zmysle Dohovoru CMR spory vzniknuté z prepráv podliehajúcich tomuto dohovoru môžu byť na základe jeho čl. 31 písm. b) prejednávané súdom miesta prevzatia zásielky. Vzhľadom na to, že Slovensko aj Poľsko sú zmluvnými stranami Dohovoru CMR a zároveň členskými štátmi Európskej únie, súd skúmal ustanovenia čl. 31 aj z pohľadu kolízie s komunitárnymi predpismi. Konkrétne sa čl. 31 Dohovoru CMR dostáva do stretu s nariadením Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, známym ako nariadenie Brusel I. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal aj z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C148/03, Nürnberger Allgemeine Versicherungs AG proti Portbridge Transport International BV, v ktorom konštatoval, že „právomoc súdu zmluvného štátu, na ktorom je žalovaná osoba s bydliskom na území iného zmluvného štátu, môže byť daná na základe osobitného dohovoru, ktorého zmluvnou stranou je tiež domovský štát súdu a ktorý obsahuje osobitné pravidlá o súdnej právomoci. Z takto formulovaného princípu vyplýva, že pravidlá vyplývajúce z čl. 31 Dohovoru CMR je možné pri určovaní príslušnosti súdov použiť aj v tomto prípade.
40. Žalovaný svoju obranu založil na skutkovom tvrdení, podľa ktorého bola v skutočnosti váha tovaru pri dodávke správna a rozdiel bol spôsobený chybou váhy u odberateľa, resp. v spoločnosti Slovnaft, a.s. Tu je potrebné povedať, že takáto obrana neobstojí tak v zmysle Dohovoru CMR, ako aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody. V zmysle ustanovení čl. 30 ods. 2 Dohovoru CMR nie je prípustné dokazovanie opačných skutočností a to ani v prípade, ak dodatočne vyjde najavo, že k strate časti tovaru nemuselo dôjsť. Tým, že žalovaný, resp. jeho zamestnanec potvrdili nižšie množstvo tovaru na vykládke sami založili svoju zodpovednosť za škody, ktorú týmto žalobcovi spôsobili. Taktiež aj v prípade, ak by už pri nakládke tovaru bola uvedená jeho chybná váha a táto by bola vyznačená aj v medzinárodnom nákladnom liste CMR. Nákladný list CMR neobsahuje žiadne výhrady žalovaného ako dopravcu a tak v súlade s § 9 ods. 2 Dohovoru CMR platí (nevyvrátiteľná) právna domnienka o tom, že skutočná hmotnosť zásielky sa zhodovala s údajmi uvedenými v nákladnom liste.
41. Za situácie kedy žalovaný, ako dopravca neuviedol žiadne výhrady k údajom uvedeným v nákladnom liste a zároveň potvrdil údaje o váhe tovaru pri jeho odovzdaní príjemcovi, žalovaný ako dopravca už nemôže preukazovať nepravdivosť údajov v nich uvedených. S ohľadom na skutočnosť, že Dohovor CMR priamo vylučuje dokazovanie skutočností, ktoré by vyvracali skutočnosti uvedené, či už v nákladnom liste CMR alebo v doklade vypracovanom podľa čl. 30 ods. 2 Dohovoru CMR, v prípade vznesenia nároku na náhradu škody, súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným.
42. Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že žalovaný súhlasil s Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorou si žalobca a žalovaný vzájomne započítali svoje pohľadávky do sumy 2.788,28 Eur tak, že započítaním zanikli všetky pohľadávky žalovaného titulom ceny prepravy voči žalobcovi v sume 2.788,28 Eur a žalobcovi zanikla pohľadávka voči žalovanému v sume 71,72 Eur a časť pohľadávky na náhradu škody v sume 2.716,28 Eur, pričom zostávajúca časť pohľadávky v sume 1.325,48 Eur nebola uhradená. V tomto započítaní pohľadávku žalobcu titulom náhrady škody vôbec nerozporoval a súhlasil s tým, aby žalobca túto pohľadávku aj započítal voči svojej pohľadávke.
43. Bol to žalovaný ktorý svojim konaním, resp. konaním svojho zamestnanca, ktorý pri výdaji tovaru potvrdil jeho nesprávnu váhu, spôsobil, že žalobca musel uhradiť spoločnosti Slovnaft, a.s. sumu 4.042,40 Eur.
44. Na základe uvedených skutočností, ako j citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
45. Súd v súlade s čl. 27 ods. 1 Dohovoru CMR priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania z ním uplatnenej peňažnej sumy. S ohľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by žalobca podal žalovanému písomnú reklamáciu, súd mu priznal právo na náhradu týchto úrokov odo dňa podania žaloby na súde a to vo výške 5%. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatnený nárok na náhradu úrokov z omeškania zamietol.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).