Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoSr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., H. XXX/XX, zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, Fraňa Kráľa 2080, Čadca IČO: 47 246 863, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -59 zo dňa 15.6.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) vyhovel žalobe a z dôvodov podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 7.7.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava.

2. Vychádzal zo záveru, že rozhodcovská zmluva ( uzatvorená v spotrebiteľskej veci dňa 31.10.2013, t.j. v totožný deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere ) je neplatná - je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.. Právomoc rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, hoc aj nebola súčasťou všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Nestačí totiž len, aby bola vyhotovená na osobitnej listine (forma), ale vyžaduje sa, aby bolo spotrebiteľovi umožnené, aby svojím rozhodnutím ovplyvnil jej obsah, pričom mu musí byť poskytnutá jasná a zrozumiteľná informácia, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Ak by malo platiť, že všetky rozhodcovské zmluvy uzatvorené so spotrebiteľom sú individuálne dohodnuté len preto, že spotrebiteľ uviedol navyše jeden podpis na samostatnom liste papiera, úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. V danom prípade spotrebiteľ nemohol ovplyvniť znenie zmluvy, túto mohol len prijať alebo odmietnuť. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá možnosť voľby, či predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijme alebo neprijme. Tiež bolo spotrebiteľovi odňaté právo slobodnej voľby pokiaľ ide o výber medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom, ale aj právo na slobodnú voľbu rozhodcovského súdu. Uvedené vytvára značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami dodávateľa ( žalovaného ) a spotrebiteľa ( žalobcu ).

3. Okresný súd nevylúčil prípustnosť rozhodcovskej zmluvy ( doložky ) v spotrebiteľských sporoch. Pokiaľ však spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť znenie zmluvy, nemožno hovoriť o individuálne

dojednanej zmluve. Rozhodcovská zmluva síce umožňovala spotrebiteľovi obrátiť sa ako prvému na rozhodcovský alebo všeobecný súd, zo súdnej praxe však vyplýva, že je to dodávateľ, ktorý podáva návrh na začatie rozhodcovského konania; a spotrebiteľ je tak nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, resp. je mu znemožnené dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je teda len iluzórna a formulovaná rozhodcovská zmluva je celkom zrejme najmä v prospech dodávateľa, ktorý už pri koncipovaní rozhodcovskej zmluvy (vopred ním samotným) ráta s tým, že v drvivej väčšine prípadov bude v pozícii žalobcu majúceho možnosť podať žalobu na rozhodcovský súd. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

4. Okresný súd svoj názor o neprimeranej povahe posudzovanej rozhodcovskej zmluvy opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyorfi bod 40, v spojení aj so Smernicou 93/13/EHS. V aktuálne súdenej veci nekalá povaha rozhodcovskej zmluvy prejavuje už v tom, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v zmluve žalovaným a nebola indiviuálne dohodnutá, je nekalá a tiež sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle žalovaného. O nekalú rozhodcovskú zmluvu sa jedná aj z dôvodu neprijateľného miesta rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv ( odkaz súdu na rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Rodrigez Nogueira). Žalobca má bydlisko v okrese Žilina a miesto rozhodcovského konania bolo v Bratislave, čo nespĺňalo požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu. Na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy rozhodoval rozhodcovský súd zvolený žalovaným, čo je súd, ktorý podľa vedomostí súdu rozhoduje úplne prevažnú väčšinu sporov žalovaného. Pre realizáciu práv spotrebiteľa je pre tohto výhodnejšie konanie na všeobecnom súde, kde je mu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, konanie je dvojinštančné a je prípustných viacero opravných prostriedkov. Konanie na rozhodcovskom súde je vedené podľa interných predpisov tohto súdu, ktoré ani nemusia byť spotrebiteľovi známe.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vychádzal zo záveru o plnom úspechu žalobcu v spore ( ).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Považuje odvolateľ za nepochybnú tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods.1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tvrdí, že v rámci dotknutého rozhodcovského konania nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, rozhodcovský súd doručil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) všetky písomnosti, včítane výzvy na žalobnú odpoveď na vyjadrenie sa k návrhu. Nakoľko pre rozhodcovské konanie je príznačná písomná forma, miesto rozhodcovského konania nie je zásadné, a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Odvolateľ/žalovaný považuje za dôležité, či zmluva v čase uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Navyše rozhodcovské konanie v danom prípade má plnú oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, nejde teda o riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ktoré by nemalo oporu v príslušnej právnej úprave v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. (ktoré ustanovenie je potrebné vykladať eurokonformne v zmysle znenia ods. 1 písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS).

8. Odvolateľ ďalej vo všeobecnosti poukazoval na prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach s poukazom na niektoré rozhodnutia českých všeobecných súdov; tiež na možnosť/nevyhnutnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku len v časti, ak sa dôvody zrušenia týkajú len jej a je možné túto časť oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku (s poukazom na dve rozhodnutia všeobecných súdov). Záverom zdôraznil v súdenej veci formu rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvorili strany sporu na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej úverovej zmluvy.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Je zrejmé, že ak by rozhodcovskú zmluvu neuzavrel, nebol by mu zo strany žalovaného poskytnutý úver. Vo vzťahu k tvrdeniam odvolateľa, že rozhodcovská zmluva obsahuje „alternatívu“ medzi rozhodcovským a všeobecným súdom poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.9.2015 sp. zn. . Tiež konštatoval absenciu, resp. nesprávnosť viacerých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Napriek tomu ho rozhodcovský súd zaviazal na plnenie, na ktoré žalovaný nemá právny nárok. V podstate zhrnul, že neplatná rozhodcovská zmluva/doložka nemohla ani v súdenom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol ( z pohľadu preskúmavanej veci a preskúmavaného občianskeho súdneho konania ) založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

10. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

11. Krajský súd ako súd odvolací ( ) , po zistení, že odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote na to oprávnená strana, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

12. Odvolanie žalovaného vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené.

13. Okresný súd správne vyhodnotil všetky otázky relevantné pre jeho rozhodnutie.

14. Rozhodujúce východiská definované okresným súdom - spotrebiteľský charakter dotknutého právneho vzťahu, neprijateľná povaha rozhodcovskej zmluvy spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

- sú plne opodstatnené. Oprávnený ani nenamietal záver o spotrebiteľskej povahe "základnej" - úverovej zmluvy a vôbec nespochybnil (skutkové) súvislosti uzatvárania rozhodcovskej zmluvy tak, ako ich ustálil okresný súd.

15. Osobitne vo vzťahu k námietke odvolateľa o tzv. nevýhradnosti rozhodcovskej zmluvy a k súvisiacej argumentácii krajský súd plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu predovšetkým v jeho bode 27., s ktorým sa stotožnil. Možno doplniť, vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa - žalovaného, že by pri vyhodnocovaní ne/platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky nemalo byť prihliadané na okolnosti, ktoré môžu, ale nemusia nastať v budúcnosti, že rozhodcovskú zmluvu/ doložku uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom práve pre prípad budúcich sporov z právneho vzťahu, v ktorých, ako predpokladá/možno dôvodne predpokladať (že), bude žalobcom.

16. Vo všeobecnosti, ako aj v súvislosti s argumentáciou odvolateľa o podmienkach rozhodcovského konania (rovnosť účastníkov, možnosť obrany spotrebiteľa atď.) krajský súd dodáva, že rozhodcovské súdy často priznávajú dodávateľom nároky, na ktoré by inak nemali právo, resp. ktoré by im všeobecný súd nepriznal (z neprijateľných zmluvných podmienok a podobne). Napríklad napadnutým rozhodcovským rozsudkom bol spotrebiteľ - žalovaný zaviazaný k náhrade trov mediačného konania vo výške 155,59 eur (pozostávajúcich z poplatku za mediačné konanie a z trov právneho zastúpenia dodávateľa - žalobcu v mediačnom konaní) zastaveného pre pasivitu spotrebiteľa - žalobcu. Dodávateľ teda nanútil spotrebiteľovi mediačné konanie, ktorého náklady potom žiadal od spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd mu vyhovel. Navyše efektívnosť tohto postupu dodávateľa, a teda aj vzniknutých nákladov, za okolnosti, že spotrebiteľ v prevažnej časti svoje záväzky plnil, je viac ako sporná.

17. Okresný súd výslovne nevylúčil rozhodcovskú zmluvu/doložku v spotrebiteľských sporoch. V bodoch 25. a 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj náležite vysvetlil všeobecné požiadavky pre platnosť dojednania o rozhodcovskej zmluve ( doložke ) v spotrebiteľských veciach. V tej súvislosti krajský súd opätovne poznamenáva, že odvolateľ nenamietal, nespochybňoval správnosť záverov okresného súdu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže je zrejmé, vzhľadom na formulárový charakter písomnosti, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah; že nemohol odmietnuť jej uzatvorenie; že nebol náležite poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia atď. Na veci potom nič nemení len tá okolnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste ( hárku ) papiera.

18. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom potreby eurokonformného výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. krajský súd poznamenáva, že rozhodcovská zmluva, ktorá je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, napĺňa, vychádzajúc z vyššie prezentovaných záverov okresného súdu, (aj) všeobecné znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., t.j. nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

19. Bezpredmetnou je v okolnostiach prejednávanej veci argumentácia odvolateľa ohľadom možnosti/ nutnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku len v časti. Následkom neplatnosti rozhodcovskej doložky je, že rozhodcovský súd nemá/nemal vôbec právomoc konať a rozhodnúť. Neplatnosť rozhodcovskej doložky dopadá na celé rozhodcovské konanie, preto neprichádza do úvahy zrušenie rozhodcovského rozsudku len v časti.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s 396 ods. 1 . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný má preto voči žalovanému - neúspešnému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .