Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-167-2019.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/167/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, o zaplatenie 994,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 5Csp/6/2019-147 zo dňa 04. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2) Mal preukázané, a medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Ľudová banka a.s. a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet za podmienok dohodnutých v zmysle zmluvy zo dňa 26.10.2007, v znení dodatku k predmetnej zmluve, zo dňa 29.10.2012. Uvedený právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský, kde ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti vystupoval žalobca (právny predchodca) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci si žalobca nárok na zaplatenie sumy 994,91 eur uplatnil ako rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonávanými na účte žalovaného. Mal preukázané, že od 01.01.2015 bol na účte žalovaného evidovaný záporný zostatok mínus 36,45 eur, ktorý vznikol účtovaním poplatkov za upomienky (25+10 eur), úrokov, poplatkov za vedenie účtu (4,99 eur). Tento záporný zostatok na účte sa od 01.01.2015 až do 31.12.2017 zvyšoval, až na sumu 994,91 eur, pričom na ťarchu účtu žalovaného boli v uvedenom období účtované len rôzne poplatky, a to poplatky za vedenie účtu, upomienky, výzvy, úroky. Dospel k názoru, že napriek účtovaným poplatkom samotná zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku, v dôsledku čoho nemal žalobcom preukázané kedy a akým spôsobom sa žalovaný zaviazal platiť poplatky za uvedené transakcie, za upomienky, vedenie účtu, výpisy, a postup žalobcu sa mu javil ako nekalá obchodná praktika. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov a služieb žalobcu, nepovažoval za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky vo výške 17,9 % ročne, ktoré si žalobca v podanej žalobe
uplatňuje od 22.01.2019 do zaplatenia, pričom i v rámci istiny 994,91 eur si uplatňuje žalobca úroky, ktoré sú uvádzané v jednotlivých výpisoch za mesiace október 2007 až december 2017. Úrok považoval za odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, žalobca však žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol, výška úrokov nebola zmluvne dojednaná. Na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol spolu s nárokom žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 994,91 eur od 22.01.2019 až do zaplatenia, vzhľadom k tomu, že žalobou uplatnená čiastka 994,91 eur žalobcovi nebola priznaná, a teda žalobca nemá nárok ani na uplatnený úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP. Uviedol, že úročenie prekročenia riadnym úrokom vychádza z ust. § 2 písm. f) a ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Sadzba úroku platná pre prekročenie vo výške 17,9 % p.a. vyplýva priamo z prílohy č. 1 Dodatku k zmluve (referenčná úroková sadzba pre povolené prečerpanie bola dohodnutá v zmysle Prílohy č. 1 Dodatku vo výške 17,9 % p.a.). Žalovaný ako spotrebiteľ bol o svojom prekročení a úrokovej sadzbe úročenia informovaný (VOP a Sadzobníkom poplatkov, relevantnými dokumentmi dostupnými na každej pobočke, výpismi z účtu). Namietal, že zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve. Poukázal na to, že Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy vzhľadom na: text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas; rozhodnutie SD EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej; ust. § 273, § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na iné rozhodnutie krajských súdov. Čo sa týka nároku žalobcu na poplatky uviedol, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané (ust. § 31 ods. 2, ods. 4 zákona o platobných službách). Zároveň ani zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente (ktorý výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej), ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu.
4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec na základe odvolania v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Nadväzne na jednotlivé tvrdenia žalobcu v odvolaní možno konštatovať, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Zmluvy o bežnom účte zo dňa 26.10.2007 v znení jej dodatku zo dňa 29.10.2012 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia dodávateľov ako tzv. silnejšej zmluvnej strany.
8) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí. Ust. § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Žalovaný je spotrebiteľom, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/ dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných službách, nie je potrebné ich, pri tomto type vzťahu, dodržiavať, nie je správny.
9) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Sadzobník poplatkov sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že by tieto dokumenty mali charakter individuálneho zmluvného dojednania. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Ani Sadzobník poplatkov nemá charakter zmluvného dokumentu obsahujúceho vzájomné dojednanie strán, naopak, tento predstavuje len interný jednostranný písomný dokument žalobcu.
10) Podstatné náležitosti zmluvy (poplatky/úroky - a ich výška) musia byť dohodnuté priamo v zmluve, nie v obchodných podmienkach, ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti a ani v Sadzobníku poplatkov a v iných zdrojoch, na ktoré žalobca poukazuje, navyše keď ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Žalobca zároveň nepreukázal, že dokumenty, na ktoré poukazuje, boli k zmluve pripojené, že s nimi bol žalovaný pri podpise zmluvy oboznámený, resp. ním boli podpísané. Možno konštatovať, že v okolnostiach posudzovanej veci absentuje kvalifikované zmluvné dojednanie (individuálne dojednané), ktoré by bolo výsledkom dohody strán a zakladalo by nárok žalobcu na uplatnené poplatky a úroky. V danom vzťahu ide o jednostranne prejavenú vôľu žalobcu.
11) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti, že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.
12) V súhrnne všetkých dôvodov bolo preukázané, že žalobca nárok na žalovanú istinu nemá, následne keď nevznikol nárok na istinu, je nedôvodná žaloba aj ohľadne úrokov uplatňovaných z istiny.
13) Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu, konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.
14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).
15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).