Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-210-2019.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/210/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky W. N., nar. X.X.XXXX, bytom v T. na J. ul. č. X a otca O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J. č. XXX, zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 44, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.6.2019 č.k. 18P/8/2019 - 114 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého C. N. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2013 č.k. 22P/59/2013 - 28 zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 270 Eur mesačne od 14.1.2019 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 14.1.2019 do 30.6.2019 v sume 390,50 Eur zaviazal otca zaplatiť do rúk matky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého C. sumou 230 Eur mesačne s účinnosťou od 14.1.2016 do 13.1.2018, sumou 250 Eur mesačne s účinnosťou od 14.1.2018 do 13.1.2019 a sumou 270 Eur mesačne s účinnosťou od 14.1.2019 do budúcna. Zročné výživné za obdobie od 14.1.2016 do 13.1.2018 (720 Eur), od 14.1.2018 do 13.1.2019 (600 Eur) a od 13.1.2019 do 13.10.2019 navrhla povoliť otcovi zaplatiť v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným. Podľa matky súd na pojednávaní nevykonal riadne dokazovanie, pretože ju neoboznámil s príjmovými pomermi otca za rok 2018 ani za roky 2015 až 2018, ktoré dôkazy nevykonal vôbec, ako to navrhla vo svojom návrhu zo dňa 14.1.2019. Domnieva sa, že súd sa neoboznámil pred pojednávaním s jej podaniami doručenými súdu ani s podaním z 28.6.2019, ak ju ani nevyzval na vyjadrenie sa k vyjadreniu otca v rozpore s ust. § 167 CSP. Nepovažuje za správne, ak sa súd už v priebehu pojednávania vyjadril, cit. „neskúmam tri roky dozadu“, z čoho je zrejmé, že už pred pojednávaním bol rozhodnutý nepriznať jej spätné výživné a že sa neoboznámil s jej podaním z 28.6.2019, ak si ani nevyžiadal príjmy žalobcu za roky 2016 - 2018. Až z písomného vyhotovenia rozsudku jej bolo zrejmé, ako súd v skutočnosti rozhodol, ak si na CD vypočula dve verzie vyhláseného rozsudku, najprv 250 Eur mesačne a potom 270 Eur mesačne odo dňa 14.1.2019, z čoho bola zmätená. Rozhodnutie napáda v celom rozsahu, považuje za nesprávne a nespravodlivé, ak súd zvýšil výživné len od podania návrhu a nie od 14.1.2016, resp. odo dňa, ktorý by bol určil súd po riadne vykonanom
dokazovaní, pretože od 1.9.2015 maloletý nastúpil na základnú školu, čím sa zvýšili jeho výdavky. Jasne žiadala o zvýšenie výživného od 14.1.2016, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného uviedla skutočnosť, že po rozvode nepožiadala súd o manželské výživné a neskôr ani o zvýšenie výživného na maloletého po jeho nástupe do 1. ročníka základnej školy, pretože otec maloletého dieťaťa jej dal prísľub, že pokiaľ ide o spoločný byt, ktorý predajú jej bratovi, tak z kúpnej ceny uvedenej v zmluve mu ona vyplatí len časť kúpnej ceny, nebude sa domáhať svojich práv na zvýšenie výživného na maloletého a táto časť ňou nevyplatenej kúpnej ceny pokryje manželské výživné aj výživné na maloletého. Tak sa aj stalo a sľub dodržala. Pretože však otec maloletého podal návrh na vydanie platobného rozkazu (42C/13/2018), proti ktorému podala odpor a jej známa právnička jej odporučila sa nesúdiť, pretože zmluva bola jednoznačná, začala dobrovoľne splácať od januára 2019 otcovi po 100 Eur mesačne jej dlh v sume 7.000,- Eur, na ktorom sa nakoniec dohodli. Otec cielene až v roku 2018 podal návrh na vydanie platobného rozkazu, kedy už matka nemohla podať ani návrh na vyporiadanie BSM. Podľa odvolateľky mal mať súd v danej situácii za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané, keďže rodičia prestali tvoriť spoločnú domácnosť od roku 2013, pričom po tomto čase otec prispieval na výživu maloletého len sumou 200 Eur mesačne. Je logické, že ak by bola požiadala o zvýšenie výživného skôr, nebol by otec súhlasil s predajom bytu jej bratovi, resp. by bola proti nej podaná žaloba otcom o vyplatenie podielu z bytu ešte oveľa skôr. Domnieva sa, že súd nesprávne a nedostatočne vyhodnotil dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, pokiaľ v bode 21. rozsudku stroho uviedol, že prísľub otca nemá žiadnu súvislosť s výživným, prehliadol ale to, že otec ju držal v šachu a nakoniec jej dal mat podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a naťahovaním času jej znemožnil podať návrh na vyporiadanie BSM. Preto si myslí, že z uvedených subjektívnych a objektívnych dôvodov nemohla podať návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa skôr. Tieto dôvody jednoznačne preukázala aj časovou nadväznosťou konania otca a zdokladovanými listinami ako aj svojím podaním zo dňa 28.6.2019, na ktoré ju súd vôbec nevyzval a vyzvať ju mal.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne a skutkovo správny potvrdiť. Podľa neho matka v odvolaní iba opakuje svoje námietky, ktoré už boli predmetom preskúmavania súdom prvej inštancie, a to napriek tomu, že tieto otázky boli vyčerpávajúco v napadnutom rozsudku odôvodnené. Odvolanie matky považuje otec iba za pokračujúcu polemiku matky s právnym názorom súdu prvej inštancie. Matka bola v danej právnej veci riadne vypočutá pred súdom prvej inštancie a jej podania vrátane predložených dôkazov súd riadne vykonal. Matka sa svojím odvolaním špekulatívne snaží zmeniť zákonnú podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, s čím otec nesúhlasí. Špekulatívne zavádza, keď tvrdí, že medzi rodičmi existovala nejaká dohoda, na základe ktorej sa matka údajne zaviazala voči nemu neuplatňovať manželské výživné ani výživné pre maloleté dieťa. K takej dohode, ani ústnej, ani písomnej, ani k nejakému prísľubu z jeho strany nikdy nedošlo. Po rozvode manželstva splácal matke nepretržite po dobu 30 - tich mesiacov aj polovicu hypoúveru vo výške 90 Eur mesačne ako jeho podiel na spoločnom dlhu viaznucom na byte, ktorý bol v zaniknutom BSM, v ktorom už nebýval. Poznamenáva, že to bola matka, ktorá najskôr opustila spoločnú domácnosť, lebo si našla mimomanželskú známosť, avšak následne sa po polroku do spoločnej domácnosti vrátila od svojho vtedajšieho priateľa, ale vtedy už odišiel zo spoločnej domácnosti on. Odsťahoval sa k svojej matke a užívanie zariadeného bytu (v BSM) ponechal v prospech matky a maloletého syna. Následne 30 mesiacov od rozvodu (niekedy v marci 2016) mu matka oznámila, že si chce odkúpiť tento byt (ktorý bol v zaniknutom BSM rodičov), ale nemá na to dostatok finančných prostriedkov, avšak tvrdila, že si to u svojho zamestnávateľa zariadila tak, aby získala nový hypoúver. Matka mu jednoducho oznámila, že byt, ktorý sa toho času nachádzal v zaniknutom BSM, spoločne odpredajú bratovi matky a následne si matka ten istý byt sama od brata odkúpi s tým, že si zoberie nový výhodný hypoúver, ktorého podmienkou získania vtedy bolo nevlastniť žiaden majetok. Zo súdneho spisu sa dozvedel, že si matka tento úver aj vybavila vo výške 50.400,- Eur. Od matky však absolútne žiadnu ponuku na vysporiadanie zaniknutého BSM nikdy nedostal. Na základe oznámenia matky jej vyhovel a podpísal Kúpnu zmluvu zo dňa 7.4.2016, ktorou odpredali bratovi matky byt za kúpnu cenu 70.000,- Eur. Kúpna cena bola zaplatená v štyroch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 27.059,48 Eur bola použitá na predčasné splatenie spoločného dlhu z hypotekárneho úveru a ďalšie splátky uhradil kupujúci výlučne k rukám matky, ale nie jemu, a to spolu vo výške 42.940,52 Eur. Z tejto sumy mu mala matka vyplatiť podiel 1/2-ice, t.j. sumu 21.470,26 Eur, ale vyplatila mu len čiastku 11.980,- Eur, pričom zostatok vo výške 9.490,26 Eur mu matka odmietla vrátiť.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu zotrvala na svojich argumentoch uvedených v odvolaní. Naďalej trvala na určení dlžného výživného aj za obdobie pred podaním návrhu, pričom so sumou výživného určenou prvoinštančným súdom vyjadrila spokojnosť.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky naďalej trval na svojich argumentoch, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
7. Matka v ďalšom vyjadrení znova zopakovala svoje tvrdenia uvedené v predchádzajúcich podaniach.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd má za to, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka konania na právne posúdenie skutočností zistených dokazovaním oproti hodnotiacemu úsudku súdu však nečiní rozsudok nesprávnym ani nezákonným.
11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcim sa neurčenia spätného výživného po dobu troch rokov pred podaním návrhu, s čím súvisí aj nespokojnosť matky ohľadom nevykonania riadneho dokazovania, pretože súd ju neoboznámil s príjmovými pomermi otca za obdobie minimálne od 1.1.2016 do 31.12.2018, je potrebné uviesť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003). Napokon konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie.
12. Matka za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý trvá na určení spätného výživného za obdobie pred podaním návrhu považuje fakt, že po rozvode nepožiadala súd o manželské výživné a neskôr ani o zvýšenie výživného pre maloletého syna, čo malo byť podmienené údajným prísľubom otca, že matka mu zo spoločného bytu vyplatí len časť kúpnej ceny, to znamená nie v plnej výške, ktorá pripadala na otca podľa výšky jeho podielu, čo však otec vo svojich vyjadreniach jednoznačne poprel. Matka na tento dôvod poukazuje vo všetkých svojich podaniach, pričom konkrétne v podaní zo dňa 28.5.2019 poznamenáva, že nevedela o tom, že nie je možné takto započítať ich vzájomné pohľadávky a vysvetlila jej to až jej právnička po doručení návrhu na začatie konania sp. zn. 42C/13/2018.
13. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré zdôrazňuje výnimočnosť priznania
výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedzuje tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispel na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu, teda preukázať dôvody, ktoré spôsobili nemožnosť uplatniť výživné v čase, od ktorého je výživné spätne požadované. Súdna prax už ustálila, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody, ktoré spôsobujú absolútnu nemožnosť uplatnenia zákonného nároku, ktorými môžu byť závažný zdravotný stav osoby oprávnenej na výživné alebo osoby uplatňujúcej výživné za oprávnené maloleté dieťa, prípadne konanie inej osoby majúce znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie a podobne). V danom prípade však takéto dôvody na strane matky zistené neboli, keďže podstatu jej argumentácie ohľadom priznania spätného výživného tvoria len jej úvahy a domnienky, ktorými sa snaží vysvetliť, čo by sa podľa nej stalo, keby podala návrh na zvýšenie výživného skôr, všetko sú to však skutočnosti, ktoré nemôžu byť relevantné pre priznanie nároku na spätné výživné, pretože nemajú charakter výnimočnosti.
14. Rovnako neopodstatnená je argumentácia matky týkajúca sa nesprávneho postupu súdu, ktorý vopred uviedol svoj názor, ako vo veci rozhodne. Uvedený postup totiž vyplýva z ust. § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého po prednesení návrhu a vyjadrenia druhej strany v konaní súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň je potrebné uviesť, že predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať a v rámci konečného rozhodnutia vo veci ním nie je viazaný. Uvedený postup súdu má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vecnej a efektívnej právnej argumentácie účastníkov konania. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, ak vopred uviedol svoj názor, pričom v prípade, ak by zo strany matky neskôr boli relevantne preukázané dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo namieste priznať výživné spätne, súd prvej inštancie by sa nimi nepochybne zaoberal a v prípade ich existencie by ich vzal do úvahy.
15. K námietkam matky týkajúcim sa toho, že prvoinštančný súd ju nevyzval na vyjadrenie sa k vyjadreniu otca v rozpore s ust. § 167 CSP odvolací súd udáva, že zo spisu zjavne vyplýva, že podanie otca zo dňa 1.4.2019 - vyjadrenie k návrhu na začatie konania jej bolo riadne doručené dňa 17.5.2019, matka mala možnosť sa k nemu vyjadriť, čo aj urobila svojím podaním zo dňa 28.5.2019 (č.l. 88). Matka v odvolaní tvrdí, že ide o podanie s dátumom 28.6.2019, je však nepochybné, že ide o dátum 28.5.2019, keďže bolo podané osobne na Okresný súd Košice I dňa 29.5.2019. Súd prvého stupňa sa s týmto podaním matky riadne oboznámil, čo je zrejmé aj z bodu 6. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku, okrem toho skutočnosti uvedené v ňom boli predmetom výpovedí obidvoch rodičov na pojednávaní dňa 3.6.2019, kedy sa k nim obaja vyjadrili. Napokon je potrebné poznamenať, že v mimosporových konaniach sa neuplatňujú ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany či koncentrácii konania (§ 34 CMP), preto nie je vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať na súde, ak mu súd nedoručí všetky vyjadrenia druhého účastníka s poukazom na vyšetrovací princíp, ktorým je ovládané mimosporové konanie, teda súd v konaní postupuje aj bez procesnej aktivity účastníkov, preto postačuje ich vyjadrenia oboznámiť na pojednávaní.
16. V súvislosti s odvolacou námietkou matky ohľadom toho, že až z písomného vyhotovenia rozsudku jej bolo zrejmé, ako súd prvého stupňa v skutočnosti rozhodol, pretože na CD si vypočula dve verzie vyhláseného rozsudku, najprv 250 Eur mesačne, potom 270 Eur mesačne, z čoho bola zmätená, je potrebné uviesť, že odvolací súd sa oboznámil s predmetnou zvukovou nahrávkou, pričom je evidentné, že súd prvej inštancie po ukončení dokazovania, po prerušení pojednávania a následnom vstupe účastníkov do pojednávacej miestnosti vyhlásil rozsudok presne v znení, ako je uvedený v zápisnici z pojednávania zo dňa 3.6.2019 ako aj v písomnom vyhotovení rozsudku. Pokiaľ si matka na nahrávke vypočula viacero verzií výroku rozsudku, uvedené bolo spôsobené len nedopatrením sudkyne, ktorá počas prerušenia pojednávania, kedy si pripravovala výrok rozsudku, zabudla vypnúť diktafón a omylom boli nahraté aj pasáže, ktoré na nahrávke vôbec nemali byť. Podstatný je ale výrok, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní, ktorý korešponduje aj s písomným vyhotovením rozsudku. Týmto odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 98 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku. Počas prerušenia pojednávania teda súd so stranami nekonal a nemal dôvod záznam vyhotoviť.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému C. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2013 č.k. 22P/59/2013 - 28 v konaní o rozvod manželstva, kedy bolo na čas po rozvode určené výživné vo výške 200 eur mesačne. V čase poslednej úpravy mal maloletý C. 5 rokov, otec dosahoval príjem 850 Eur mesačne, matka bola nezamestnaná. V súčasnosti je priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 1.248,02 Eur a priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 403,18 Eur.
18. Matka pôvodne v návrhu zo dňa 14.1.2019 doručenom súdu dňa 14.1.2019 žiadala zvýšiť výživné na maloletého zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne počnúc 14.1.2016 a na sumu 350 Eur mesačne počnúc 1.9.2018. Podaním doručeným súdu dňa 5.2.2019 matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 400 Eur mesačne počnúc 14.1.2016 a na sumu 500 Eur mesačne počnúc 1.9.2018. V odvolaní proti napadnutému rozsudku matka navrhuje zvýšiť výživné zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 230 Eur mesačne s účinnosťou od 14.1.2016 do 13.1.2018, na sumu 250 Eur mesačne s účinnosťou od 14.1.2018 do 13.1.2019 a na sumu 270 Eur mesačne s účinnosťou od 14.1.2019. Zročné výživné navrhuje povoliť otcovi zaplatiť v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne a skutkovo správny potvrdiť, súhlasí so zaplatením dlžného výživného v lehote stanovenej súdom, nežiada zaplatiť ho v splátkach.
19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že preukázateľné výdavky na strane maloletého dieťaťa sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu podstatne zvýšili, pričom je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi v rozsahu určenom prvoinštančným súdom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného, spôsobe jeho zaplatenia ako aj správne stanovil začiatok povinnosti otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).