Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/210/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: B., proti: V., ako bezpodielovej spoluvlastníčke dotknutého majetku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. decembra 2019, č. k. -11, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

V. O., nar. XX.XX.XXXX, proti ktorej návrh smeroval, voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 02.12.2019 domáhal, aby súd V. O., ktorá je jeho manželkou uložil povinnosť zdržať sa vstupu a nezdržiavať sa v rodinnom dome na adrese K. XX bez jeho prítomnosti, alebo prítomnosti osoby ním poverenej a súčasne uloženia jej povinnosti zdržať sa vynášania akýchkoľvek hnuteľných vecí z rodinného domu na adrese K. XX dôvodiac tým, že v súčasnosti prebieha konanie o rozvod ich manželstva na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené a to z dôvodu trvalého rozpadu manželstva a s tým súvisiacich nezhôd. Mali spory ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, kedy táto s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti a tieto prehlásila do inej školy. Tiež v dňoch od 07.08.2019 do 09.08.2019, keď nebol doma, vyniesla z domu, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, rôzne hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj veci patriace výhradne do jeho vlastníctva a veci patriace do vlastníctva detí, v dôsledku ktorého konania ich rodinný dom vyzerá ako „holodom“. Majú súdom určenú striedavú starostlivosť o maloleté deti, a preto bol nútený dokúpiť všetky veci potrebné na to, aby deťom mohol zabezpečiť dôstojné bývanie v čase, keď ich má v starostlivosti. Nemá žiadne informácie o tom, kde sa hnuteľné veci nachádzajú, či ich manželka má stále v držbe, alebo ich má v držbe tretia osoba, alebo či boli tieto veci scudzené. Keďže je veľká pravdepodobnosť, že bude v takomto konaní pokračovať, má za to, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi. Nemá iný prostriedok ochrany svojich práv, keďže rodinný dom, z ktorého manželka odnáša veci, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ona má tak rovnaké právo užívania rodinného domu. Ak takto odnesie hnuteľné veci na neznáme miesto a naloží s nimi neznámym spôsobom, nebude možné určiť všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva a navrhovateľovi bude sťažené domôcť sa jeho práv pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tiež poukázal na skutočnosť, že pracuje v domácom prostredí a v rodinnom dome sa nachádzajú aj veci, ktoré používa

pre výkon práce alebo, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Manželke nič nebráni, aby pri svojom protiprávnom konaní siahla aj na predmetné veci, čím by došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva, ako aj samotného zamestnania navrhovateľa. Táto býva u svojich rodičov, kde je prihlásená k trvalému pobytu a nemá dôvod užívať ich spoločný rodinný dom. Napriek tomu však táto do domu chodieva, najmä za účelom vynášania majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, čo považuje navrhovateľ nielen za neetické, obťažujúce a stresujúce, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. K návrhu navrhovateľ nepredložil žiadne listinné dôkazy a ani ich neoznačil.

3. Za aplikácie ustanovenia , , , , , , veta prvá, posúdil súd prvej inštancie nedôvodnosť podaného návrhu. Poukázal na to, že z preventívnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom súd skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre využitie tohto inštitútu. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a za súčasného zistenia, že prebiehajúce rozvodové konanie ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené, dospel k záveru, že skutočnosti uvedené v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nesvedčia v prospech naliehavosti a nutnosti potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, naviac navrhovateľ ani žiadnym spôsobom neosvedčil produkované tvrdenia a preto súd nemal možnosť ich vyhodnotiť inak, než len ako ničím nepodložené (neosvedčené) tvrdenia. Za zisteného stavu (neexistencie právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva v čase rozhodovania súdom prvej inštancie) na účastníkov ako manželov pokiaľ ide o ich spoločný majetok, dopadá právny ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve ( a nasl. ), preto vo vzťahu k podanému návrhu zdôraznil, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Navrhovateľ nariadením neodkladného opatrenia požaduje znemožniť manželke akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločným majetkom ( petite formuluje ako zákaz „vynášania akýchkoľvek hnuteľných vecí“), čím by bolo upreté právo jeho manželke disponovania s jej vlastným majetkom priznané jej zákonom. Nakladaním sa pritom rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa , nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade manželky) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že táto sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Formulácia požadovaná navrhovateľom (všeobecne výraz „vynášanie akýchkoľvek hnuteľných vecí“), by však mohla vyústiť do zablokovania všetkých práv spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia manželky, ktoré je rovnako ako právo navrhovateľa ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by manželka v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmela nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jej súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli podľa súdu žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ujmy navrhovateľa. Naviac ani nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam a

tieto ani nešpecifikoval. BSM účastníkov stále nezaniklo a ani nebolo zrušené, teda na právny režim nakladania s týmito vecami platia ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve. Na základe uvedených dôvodov, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nenakladania s vecami patriacimi do BSM a s tým súvisiaceho zákazu vstupu manželky do nehnuteľnosti patriacej do BSM zamietol. Predovšetkým nemal za dostatočne konkretizované, následkom čoho by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva a taktiež do jeho súkromia a najmä, žiadnym spôsobom neosvedčil, že manželka nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ako tvrdí a ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo navrhovateľa (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom manželky) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb ktoré môžu dosvedčiť zámery manželky a pod.). Záverom súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť v prípade nakladania s majetkom manželmi patriaceho do BSM hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela. Takisto tvrdený skutkový stav, že mu manželka neoprávnene vstupuje do rodinného domu a neoprávnene sa v rodinnom dome zdržiava (čo taktiež neosvedčil), možno odstrániť inými inštitútmi, dokonca i nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabezpečil nerušený prístup navrhovateľa k jeho majetku. O nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia však navrhovateľ nežiadal, žiadal len o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v celosti zamedziť výkonu vlastníckeho práva manželke k ich spoločným veciam, ktoré je rovnocenné ako navrhovateľovo vlastnícke právo. Súčasne navrhovateľ musí svoje tvrdenia osvedčiť, nestačí skutočnosti tvrdiť. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže navrhovateľ neosvedčí ním tvrdené skutočnosti a návrh tak vychádza len z domnienok a ničím nepodložených obáv. Súd v danom štádiu konania nemal za osvedčené, že manželka navrhovateľa sa správa spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, keďže navrhovateľ nepredložil súdu žiadny dôkazný materiál, z ktorého by vyplynulo, že navrhovateľka nakladá s predmetnými hnuteľnými vecami navrhovateľom tvrdeným spôsobom, nepreukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam a ani nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti manželke zdržať sa vstupu a nezdržiavať sa v rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu, prípadne jeho zmenu tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude v plnom rozsahu vyhovené. Predovšetkým poukázal na zmenu skutkových okolností spočívajúcich v tom, že manželstvo účastníkov, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.11.2019, sp. zn. . Ďalej uvádzal, že podľa všetkého, veci, ktoré doposiaľ jeho bývalá manželka povynášala z domu, jej nestačili, lebo naďalej chodí do domu v K. a berie odtiaľ ďalšie veci, konkrétne dňa 07.12.2019 podvečer spolu s jej rodičmi prišla, dala mu ultimátum, že ak nebude do mesiaca vymazaná zo spoločnej hypotéky, tak príde s celou dodávkou a desiatimi vyholenými chlapmi a vybieli dom. Vravela, že vezme všetok nábytok a jej otec sa mu vyhrážal, že odvŕta zámky a vynesie všetko čo je v dome, demontuje kotol, zoberie interiérové dvere, odnesie kuchynskú linku, vymenia mu zámky, aby sa nedostal do vlastného domu. Z uvedených dôvodov podal navrhovateľ trestné oznámenie dňa 13.12.2019, keďže nejde u neho už len o strach o majetok a materiálnu ujmu, ale aj o jeho zdravie. Má reálne obavy na základe jej slov, že má v úmysle mu ublížiť, zrejme ako pomstu za striedavú starostlivosť spoločných detí, s ktorou nepočítala. V čase kedy tam prišla, mal na návšteve L. F., ktorá môže potvrdiť všetky jeho slová a bola priamym svedkom tohto incidentu. Keďže má strach z toho, čoho môže byť bývalá manželka schopná, podal trestné oznámenie. Bez jeho vedomia a súhlasu táto nakladá s vecami, ktoré nie sú iba vecami patriacimi do BSM, ale aj vecami, ktoré sú jeho výlučným majetkom, resp. ktoré jeho patria zamestnávateľovi, nakoľko on vykonáva prácu z domu, má tam pracovno-právnu agendu, počítač, tlačiareň, hnuteľné veci a dokumentáciu patriacu jeho zamestnávateľovi, o čom má bývalá manželka vedomosť a vie, že v prípade, ak by mu tieto vzala, spôsobila by mu značné problémy u zamestnávateľa, ktoré by mohli vyústiť až do skončenia jeho pracovného pomeru. Menovaná sa vyhráža, že mu zavarí u zamestnávateľa s cieľom, aby prišiel o prácu, aby sa mu takto pomstila. Ona žije na inom mieste, v dome nemá žiadne osobné veci, napriek tomu stále chodí bez jeho vedomia do domu, vedome berie rôzne veci, aj tie, ktoré nepatria do BSM, neinformuje ho o tom, tento len zisťuje dodatočne, že mu niečo chýba, čo je neúnosné. Považuje to za neetické, obťažujúce, stresujúce a aj v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ takto dom nemôže nerušene užívať, má narušený výkon svojho vlastníckeho práva k veciam v dome, jej konanie

si nevie vysvetliť inak, ako snahu mu čo najviac uškodiť. Pokiaľ má súd za to, že neosvedčil skutočnosti rozhodujúce pre úpravu pomerov, apeluje na svoje ústavné práva, na nedotknuteľnosť obydlia, nerušený výkon vlastníckeho práva a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do neho. To, že bývalá manželka je spoluvlastníčkou domu, ju neoprávňuje k svojvoľnému vstupovaniu doň a už vôbec na to, aby odtiaľ brala a vynášala veci. Jej vlastnícke právo zostáva zachované a nie je dôvod porušovať právo na nedotknuteľnosť obydlia navrhovateľa a jeho súkromia, ktorý za týchto okolností, aby sa bál domov priviesť si akúkoľvek návštevu. Poukazuje na ods. 1 článok 21 a . Je potrebné v záujme ďalšieho nerozvracania už aj tak narušených vzťahov, aby rešpektovala jeho súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, hlavne s ohľadom na aktuálnu otázku vyporiadania BSM a jeho bezproblémový priebeh. Tým, že si ona slobodne odnesie akékoľvek veci, on k nim nemá prístup, čím prichádza o svoj majetok a zároveň tak ona marí možnosť vyporiadania BSM. Už počas pojednávania o rozvode tvrdila, že sa jedná o jej výlučný majetok a má k tomu potrebné doklady, napriek tomu, že ide o majetok nadobudnutý počas trvania manželstva a tým, že si prisvojila doklady o ich nadobudnutí, vedome znemožňuje navrhovateľovi, aby si riadne uplatnil svoje práva. Jej konaním môže dôjsť k ujme na jeho strane, jej konanie je účelové, s cieľom zmariť vyporiadanie BSM, prekračuje bežný rámec, ktorý by bol akceptovateľný, berúc do úvahy jej nároky z BSM. V dome žije navrhovateľ s deťmi, ktoré majú v striedavej starostlivosti a po prvom odnášaní vecí, musel oblečenie a hračky pre deti zadovážiť nanovo, aby deťom nič nechýbalo. Jej konanie je spôsobilé spôsobiť aj citovú ujmu u detí. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom (odvolacie dôvody uvedené v ust. a ). K odvolaniu pripojil trestné oznámenie adresované Okresnej prokuratúre v G., kde poukazuje na konanie bývalej manželky. Následne prostredníctvom súdu prvej inštancie navrhovateľ zaslal kópiu ďalšieho, tzv. doplnenia trestného oznámenia podaného ním v súvislosti s konaním jeho bývalej manželky, ktorá sa mu mala podľa jeho tvrdení vyhrážať, že ak nevyhovie jej požiadavkám, tak „si to zariadi po svojom“, čo sa malo udiať pred Vianocami.

5. Po predložení veci odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní, postupom podľa odvolací súd, keďže mal rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, s cieľom umožniť protistrane vyjadriť sa k podanému odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tieto vrátane odvolaním napadnutého rozhodnutiu súdu prvej inštancie doručil V. O., ako osobe, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

6. V. O., ako osoba, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( , ďalej "CSP") po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( ), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

9. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým tento požadoval poskytnutie ochrany jeho majetku prostredníctvom uloženia povinnosti jeho vtedy ešte manželke zdržať sa vstupu a nezdržiavať sa bez jeho prítomnosti v rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia táto odtiaľ postupne vynáša hnuteľné veci, rovnako podliehajúce režimu bezpodielového spoluvlastníctva, za súčasného uloženia jej povinnosti zdržať sa vynášania akýchkoľvek hnuteľných vecí, nevyhovel z dôvodu, že nepovažoval za splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie posúdiac, že navrhovateľ podľa jeho názoru jednak žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu skutkových okolností indikujúcich k využitiu požadovaného inštitútu (nepredložil súdu žiadny dôkazný materiál, z ktorého by vyplynulo, že navrhovateľka nakladá s predmetnými hnuteľnými vecami navrhovateľom tvrdeným spôsobom), jednak ani nepreukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, disponovaním s ktorými by sa mala opodstatnene zdržať ani nekonkretizoval, teda neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti jeho

manželke zdržať sa vstupu a nezdržiavať sa v rodinnom dome ako prostriedok zabrániť jej dispozíciou s akýmikoľvek hnuteľnými vecami, ktoré naviac podliehajú režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v nakladaní a dispozíciou s ktorými sú si z tohto právneho dôvodu manželia v zásade rovnými.

10. Navrhovateľ odvolaním namieta správnosť týchto záverov s poukazom na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil relevantné, v návrhu tvrdené skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru dôvodne indikujú k potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a to pre existenciu obavy na jeho strane, že jeho v čase podania odvolania už bývalá manželka, bude v odnášaní hnuteľných vecí pokračovať, tieto môže scudziť, čo môže sťažiť priebeh konania o vyporiadanie BSM. Naviac (oproti tvrdeniam produkovaným v konaní pred súdom prvej inštancie) v odvolacom konaní produkoval tvrdenia o zmene skutkových okolností v tom smere, že ich manželstvo je t.č. už právoplatne rozvedené, bývalá manželka opätovne prišla po rozhodnutí súdu prvej inštancie do ich spoločného domu (konkrétne dňa 07.12.2019) spolu s jej rodičmi, dala mu ultimátum, „že ak nebude do mesiaca vymazaná zo spoločnej hypotéky, tak príde s celou dodávkou a desiatimi vyholenými chlapmi a vybieli dom“. Vravela tiež podľa jeho tvrdení, že vezme všetok nábytok a jej otec sa vyhrážal navrhovateľovi, že odvŕta zámky a vynesie všetko čo je v dome, demontuje kotol, zoberie interiérové dvere, odnesie kuchynskú linku, vymenia mu zámky, aby sa nedostal do vlastného domu, svedkom ktorého incidentu bola aj tretia osoba, ktorej čestné prehlásenie v rámci odvolacieho konania predložil, z ktorých dôvodov podal navrhovateľ tiež trestné oznámenie a tiež jeho doplnenie, keďže nejde u neho už len o strach o majetok a materiálnu ujmu, ale aj o jeho zdravie.

11. Odvolací súd posúdením rozhodujúcich skutočností po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, so zreteľom na podané odvolanie a v ňom produkované odvolacie dôvody uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery), posúdil námietky navrhovateľa smerujúce proti zamietajúcemu rozhodnutiu ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a z nich vyvodil správny právny záver o nesplnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľom požadovaného neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach naň odkazuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty.

12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza:

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ).

19. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení v návrhu a predložených dôkazov navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musí pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, pretože hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania návrhu môže dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku, by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

21. Pre odvolacie konanie má osobitný význam ust. , vychádzajúc z ktorého je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, vo svetle čoho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie odvolací súd založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd z uvedeného dôvodu nemôže ani prihliadnuť. Predmetom odvolacieho prieskumu teda nemôže byť vecná správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie. Navrhovateľ vo vzťahu k nim, za ich existencie a pri splnení podmienok daných ust. , sa môže ochrany svojich práv a záujmov domáhať jedine novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľa vychádzajúc z jeho tvrdení produkovaných v rámci konania pred súdom prvej inštancie obsiahnutých v návrhu, výlučne len ktoré aj mohli byť predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a vo svetle ust. tiež odvolacieho súdu, vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej mu majetkovej ujmy v dôsledku toho, že má obavy, že jeho v tom čase manželka bude pokračovať v odnášaní ich spoločných hnuteľných vecí z rodinného domu na miesto, kde on nemá prístup, prípadne, že tieto môže scudziť, tiež že v dome sa nachádzajú veci, ktoré sú majetkom jeho zamestnávateľa, ktoré však žiadnym spôsobom neidentifikoval, ktoré on využíva na prácu z domu, odnesením ktorých by mu mohla spôsobiť problémy u zamestnávateľa. Dožadoval sa znemožniť jej preto vstup do ich spoločného domu a uloženie povinnosti zdržať sa vynášania akýchkoľvek vecí z domu.

23. Odvolací súd úradnou činnosťou zistil v zhode s tým, čo uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie boli účastníci manželmi, k zmene tohto stavu došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia (v súčasnosti sú už právoplatne rozvedení). Samotný navrhovateľ tvrdí, že rodinný dom, vstup do ktorého požaduje zo strany v tom čase jeho manželky znemožniť, ako aj hnuteľné veci, ktoré mala podľa neho odniesť, sú ich spoločným majetkom. Možno sa len identifikovať so súdom prvej inštancie, že na tieto dopadá právny režim ust. , vychádzajúc z ktorého obaja spoluvlastníci sú nepochybne rovnocenne oprávnení tieto veci užívať, z čoho správne súd dovodil, že uloženie zákazu legitímneho výkonu tohto práva druhému zo spoluvlastníkov bez toho, aby bola minimálne osvedčená tak zásadne významná skutočnosť, ktorá by dočasne bola spôsobilá ju z ich užívania diskvalifikovať, by bolo neudržateľným zásahom do ústavných

práv druhého zo spoluvlastníkov ( SR). Predstava navrhovateľa, že by bolo možné pristúpiť k tak zásadnému zásahu bez minimálneho osvedčenia jeho tvrdení, je iluzórna. Navrhovateľ ku dňu rozhodnutia súdu prvej skutočnosti produkoval skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru sú spôsobilé k dočasnej úprave pomerov, nepredložil však ani jednu listinu, ktorá by aspoň niektoré z nich bola spôsobilá osvedčiť. Nešpecifikoval veci, ktoré podľa jeho tvrdenia majú patriť či už jemu osobne, či jeho zamestnávateľovi (ktoré by teda nemali podliehať režimu ), ani toto ním tvrdené diferentné vlastníctvo žiadnym spôsobom neosvedčil. Keďže dom je v BSM a účastníci v ňom tiež spolu s deťmi dlhodobo žili ako manželia, je dostatok dôvodov sa domnievať, že sa v ňom nachádzajú tiež veci osobnej potreby jeho manželky a keďže nekonkretizoval veci patriace do BSM, či vlastníctva zamestnávateľa, pokiaľ by aj osvedčil existenciu hrozby majetkovej ujmy (k čomu však rovnako neprišlo), ním požadované neodkladné opatrenie by jednak v podobe zákazu vynášania akýchkoľvek vecí bolo nevykonateľné, jednak by presahovalo udržateľný rozsah možného zásahu do práv druhého spoluvlastníka. To, že jeho v tomto čase už bývala manželka s ním v spoločnej domácnosti nebýva, ju rozhodne nediskvalifikuje z užívania spoločného majetku, či už domu, alebo spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí. Pokiaľ v tomto smere dochádza k nezhodám čo do spôsobu, či deľby ich užívania, existujú prostriedky právnej ochrany prostredníctvom ktorých to je možné riešiť. Čo bolo však principiálne znemožňujúcim návrhu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie vyhovieť je to, že navrhovateľ ani v najmenšom neosvedčil existenciu ním tvrdeného konania jeho v tom čase manželky (odnášanie hnuteľných vecí), ktoré by bolo spôsobilé k záveru o existencii jemu hroziacej ujmy v jeho majetkovej sfére. Jeho tvrdenia o tom, že táto veci odnáša, či že by mohla mať úmysel spoločné veci scudziť a tým ho poškodiť v rámci vyporiadania ich majetku zostali za týchto okolností len v rovine zo strany navrhovateľa ničím nepodložených tvrdení. Keďže navrhovateľ teda neosvedčil ani tú skutočnosť, že vôbec mala ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie jeho v tom čase ešte manželka ním popísaným spôsobom konať, či že má úmysel ich spoločný majetok scudziť, je akákoľvek polemika o tom, k zásahu do akých práv navrhovateľa by tým mohlo prísť bezpredmetná.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potencionálne ohrozeného práva, nepredpokladá na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci nedošlo.

25. Sporové konanie v občianskoprávnych veciach je totiž ovládané zásadou dispozitívnosti, čo aj v podmienkach konania o neodkladnom opatrení znamená, že je vecou navrhovateľa, aby požadované rozhodnutie založil na tvrdeniach takých skutočností, s ktorými zákon spája práve tie práva či povinnosti, ktorých sa pred súdom domáha a súčasne je jeho vecou, aby takéto ním uvádzané tvrdenia aj osvedčil. Na rozdiel od mimosporových konaní, kde sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp, v sporovom občianskom konaní súd v zásade sám nezisťuje žiadne ďalšie skutočnosti nad rámec tvrdení navrhovateľa a ani sám nevyhľadáva dôkazy, na preukázanie, resp. osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Úspech či neúspech navrhovateľa v takomto konaní, tak závisí od toho, do akej miery tento tvrdí práve tie skutočnosti, ktoré sú pre vec rozhodujúce a do akej miery je schopný tieto skutočnosti podložiť dôkazmi, teda či unesie bremeno osvedčenia tvrdených skutočností a je tiež vecou jeho racionálneho posúdenia, či tvrdené skutočnosti sú aj spôsobilé k ním požadovanému rozhodnutiu. V opačnom prípade totiž legitímne nemôže očakávať nič iné, ako v neprospech seba vyznievajúce rozhodnutie, k naplneniu čoho došlo tiež v posudzovanej veci.

26. Pokiaľ nad rámec skutočností produkovaných navrhovateľom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v posúdení výlučne ktorých aj opodstatnene má pôvod odvolaním napadnuté rozhodnutie, v priebehu odvolacieho konania navrhovateľ poukazuje na podporu svojho návrhu na ďalšie skutkové okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie (právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva, následný vstup jeho t.č. už bývalej manželky do domu za asistencie svojich rodičov, v rámci ktorej mala táto produkovať vyjadrenia spôsobilé u neho vyvolať obavy o jeho zdravie, čoho prítomná mala byť tretia osoba, ktorej čestné prehlásenie prikladá, následné podanie z jeho strany trestných oznámení, kópie ktorých tiež prikladá a ďalšie príkladmo zmena trvalého pobytu jeho bývalej manželky), ide o diferentné skutkové okolnosti, ktoré nastali a boli produkované až po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho sú vo svetle diskvalifikované z odvolacieho prieskumu. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, je vylúčené, aby svoje rozhodnutie odvolací súd založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd

z uvedeného dôvodu nemôže prihliadnuť. Predmetom odvolacieho prieskumu teda nemôže byť vecná správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie. Navrhovateľ vo vzťahu k nim, za ich existencie a pri splnení podmienok daných ust. , sa môže ochrany svojich práv a záujmov domáhať jedine novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V konkrétnostiach tejto veci naviac navrhovateľom tvrdená zmena skutkových okolností indikuje k ich posúdeniu vo svetle diferentného právneho režimu (javí sa pravdepodobným ust. ) vo svetle ktorého v danej veci nebol dôvod pre absenciu takýchto tvrdení pred súdom prvej inštancie opodstatnenosť využitia požadovaného inštitútu posudzovať.

27. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti je tak z hľadiska posúdenia skutkových okolností zistených v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vecne správne, preto bolo potrebné toto v uvedenom rozsahu podľa potvrdiť. Navrhovateľ v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neuviedol žiadne, k odvolaciemu prieskumu spôsobilé rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

28. Rozhodovanie o trovách konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

29. Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ) , pretože konanie o neodkladnom opatrení nebolo súčasťou konania o veci samej, boli splnené zákonné podmienky preto, aby odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že úspech zaznamenala v odvolacom konaní V. O., proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval, vychádzajúc zo zásady úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách v sporovom konaní, súčasťou ktorého je tiež rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie, prináležal by jej nárok voči navrhovateľovi na náhradu trov konania, avšak z dôvodu, že tejto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva, odvolací súd jej ich náhradu za aplikácie ust. , a nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).