Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/148/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: MOTOSHOP Žubor, s.r.o., so sídlom Kostiviarska 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 847 470, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101528138/2018 zo dňa 07.08.2018 a č. 101528448/2018 zo dňa 07.08.2018 takto

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie január až december 2015 podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH" alebo „"). Rozhodnutím č. 101742218/2017 zo dňa 10.08.2017 (ďalej aj „Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly") správca dane s poukazom na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH s tým, že daňová kontrola sa prerušuje od 15.08.2017 do prijatia podkladov pre správne určenie dane. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že z dôvodu deklarovania dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom) odberateľom do iných členských štátov EÚ na základe dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly správca dane požiadal o preverenie uvedených skutočností prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI") formulárov SCAC 2004: č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017, č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2017 a č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.05.2017. Správca dane Oznámením vydaným podľa Daňového poriadku zo dňa 04.01.2018 (ďalej aj „Oznámenie") žalobcovi oznámil, že dňa 02.01.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až december 2015 prerušila s tým, že správca dane prijal konečné odpovede na MVI na žiadosť č. XXXXXX/XXXX z 10.05.2017 dňa 02.01.2018, na žiadosť č. XXXXXX/XXXX z 12.05.2017 dňa 11.08.2017 a na žiadosť č. XXXXXX/ XXXX z 19.05.2017 dňa 07.09.2017. Vzhľadom na to, že správcovi dane bola 02.01.2018 doručená posledná konečná odpoveď na žiadosť o MVI, pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 100292603/2018 zo dňa 05.02.2018 (ďalej len „Protokol") s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi

dňa 12.02.2018. Správca dane prerokoval pripomienky predložené žalobcom vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 05.03.2018, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100655539/2018 zo dňa 04.04.2018, ktorá bola zároveň poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní.

Prvostupňové rozhodnutia

2. Správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutím č. 100739924/2018 zo dňa 16.04.2018 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 3.538,58 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane apríl 2015") a rozhodnutím č. 100740344/2018 zo dňa 16.04.2018 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 2.669,47 € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane november 2015").

3. Správca dane v rozhodnutí za apríl 2015 uviedol, že žalobca vykázal dodanie s oslobodením od dane do iného členského štátu pre odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o., Ostrava, ČR v celkovej výške 21.231,50 €, pričom žalobca pre tohto odberateľa vystavil faktúru č. 201500655, dátum dodania 01.04.2015, predmet fakturácie: motocykel N. a príslušenstvo (hliníkový kufor, vnútorná taška a pod.), VIN: B. (ďalej aj „motocykel"), cena 21.231,50 €. K predmetnej faktúre bol správcovi dane predložený prepravný CMR doklad č. SK J. XXXXXXX, na ktorom je ako odosielateľ uvedený žalobca a ako príjemca spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o., Ostrava, ČR, IČ DPH: CZ03453952. Ako miesto vykladania tovaru je uvedené M. XXXX/X, XXX XX K., A. a miesto nakladania tovaru X. XX, XXX XX U. U., SR. Prepravcom podľa CMR dokladu bola spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o., Ostrava, J. H.PZ: J.. Za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu odberateľovi Schwarz und Weiss s.r.o., Ostrava, ČR správca dane zaslal žiadosť o MVI č. XXXXX/XXXX . zo dňa 12.05.2017. Na základe odpovede na MVI zo dňa 11.08.2017 bolo správcovi dane oznámené, že konateľom zahraničného odberateľa bol v čase od 02.10.2014 do 28.04.2015, t.j. v čase predaja tovaru, H. J., K. XXXX/C., A., SR, ktorý bol tiež spoločníkom odberateľa v čase do 29.04.2015. Nová adresa spoločnosti Schwarz und Weiss s.r.o. je Bohuminská 252/121, Muglinov, Ostrava. Hlavnou ekonomickou činnosťou daňového subjektu je stravovanie, pohostinstvo a nešpecializovaný veľkoobchod. Zahraničný správca dane uviedol, že preverovaný daňový subjekt je v súčasnej dobe nekontaktný, posledné daňové priznanie k DPH podal za obdobie máj 2016 a na výzvy správcu dane nereaguje. Na adrese spoločnosti sa nikto nezdržuje, jedná sa o virtuálne sídlo poskytované inou spoločnosťou v období od 23.07.2015 do 23.07.2016. Od 31.01.2017 je preverovaný daňový subjekt Schwarz und Weiss s.r.o. nespoľahlivým platcom DPH. V období apríl 2015 podala spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o. daňové priznanie k DPH, v ktorom vykázala nadobudnutie tovaru v hodnote 33.315.423,- Kč. Podľa registra vozidiel nebol motocykel N., VIN: B. v ČR nikdy registrovaný. Na základe toho zahraničná daňová správa nepotvrdila nadobudnutie preverovaného motocykla spoločnosťou Schwarz und Weiss s.r.o. a tiež nebolo preukázané, že tovar bol zaúčtovaný, priznaný a že daň bola odvedená. Konateľ žalobcu N.I. sa v rámci ústneho pojednávania, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04.07.2017 vyjadril, že žalobca vystavil faktúru na českého odberateľa, tovar za odberateľa prevzala zodpovedná osoba (bez bližšej špecifikácie). Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, či tovar išiel skutočne do Čiech v zmysle prepravného dokladu. Konateľ osobne nejednal s nikým, za žalobcu obchod riešil predajca, ktorý bol prítomný pri odovzdávaní motocykla. Správcovi dane bol predložený Odovzdávací protokol č. 201500655 zo dňa 01.04.2015, pričom podľa vyjadrenia konateľa žalobcu si prepravu motocykla riešil sám odberateľ. Žalobca správcovi dane 16.03.2017 uviedol, že preverovaný motocykel kúpil od dodávateľa BMW Vertriebes, GmbH, organizačná zložka Slovenská republika, Bratislava v zmysle predloženej dodávateľskej faktúry č. 1340014207, dátum dodania 12.03.2015. Za účelom preverenia dodania motocykla týmto dodávateľom správca dane zaslal dožiadanie Daňovému úradu Bratislava dňa 20.03.2017, pričom z odpovede na žiadosť vyplynulo, že táto spoločnosť vystavila predmetnú faktúru žalobcovi, eviduje ju vo svojom účtovníctve, úhrada bola vykonaná, DPH z predmetnej faktúry bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období marec 2015. Správca dane za účelom preverenia histórie údajov motocykla zaslal žiadosť na Operačné stredisko Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava dňa 28.02.2017, pričom z prijatej odpovede vyplynulo, že vlastníkom aj držiteľom motocykla ev. č. M. je od 19.10.2015 spoločnosť RG Team s.r.o. Za účelom preverenia vlastníka motocykla správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti RG Team s.r.o., pričom z prijatej odpovede vyplynulo, že spoločnosť RG Team s.r.o. eviduje v účtovníctve faktúru č. 1020150091 zo 16.10.2015 od dodávateľa Havana Cars s.r.o. Žilina, predmetom ktorej bol motocykel U. VIN B., faktúra sa nachádza v evidencii DPH a bola uhradená v plnej výške. Predmetný motocykel nebol spoločnosťou RG Team s.r.o. dodaný inému odberateľovi a je evidovaný v majetku spoločnosti.

Správcovi dane bol predložený technický preukaz motocykla, inventárna karta majetku s dátumom zaradenia do majetku 16.10.2015, kúpna zmluva z 15.10.2015 uzatvorená medzi predávajúcim Havana Cars s.r.o. a kupujúcim RG Team s.r.o., faktúra zo 16.10.2015 v celkovej výške 15.000,- € (12.500,- € + DPH 20 % 2.500,- €) bola uhradená 16.10.2015. Za účelom preverenia dodania motocykla dodávateľom Havana Cars s.r.o. správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti Havana Cars s.r.o. (v likvidácii od 08.12.2016). Z odpovede vyplýva, že spoločnosť Havana Cars s.r.o. vstúpila do likvidácie a likvidátorom je R. X., Y., A., v sídle spoločnosti sa nikto nenachádzal, spoločnosť nebola označená, zásielka adresovaná tomuto subjektu sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy". Zamestnanci správcu dane zaslali predvolanie likvidátorovi, písomnosť sa vrátila s poznámkou pošty „odstěhován". Z uvedených dôvodov sa nepodarilo preveriť požadované skutočnosti. Správca dane následne uviedol, že z uvedených skutočností vyplýva, že deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu (odberateľ Schwarz und Weiss s.r.o.) sa nepotvrdilo a kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru tomuto odberateľovi. Spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla sa nikto nezdržuje, jedná sa o virtuálne sídlo, je nespoľahlivým platcom DPH, posledné daňové priznanie bolo podané v máji 2016. Správca dane uviedol, že odberateľ v preverovanom období apríl 2015 síce vykázal nadobudnutie tovaru v hodnote 33.315.423,-Kč, avšak spoločnosť nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru od dodávateľa MOTOSHOP M. s.r.o. a tým nepreukázal, čoho sa deklarované nadobudnutie týkalo. Podľa preverovania správcu dane v ČR preverovaný motocykel nebol na území ČR nikdy registrovaný. Vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na území iného členského štátu EÚ. Uvedené podľa správcu dane potvrdzuje aj skutočnosť, že v súčasnosti sa motocykel nachádza na území SR, vlastníkom je spoločnosť RG Team s.r.o., ktorá motocykel kúpila v októbri 2015 od tuzemského dodávateľa Havana Cars s.r.o., ktorý je nekontaktný. Konateľom českého odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. bol v čase obchodu občan SR H. J.. Správca dane konštatoval, že žalobca uplatnil oslobodenie fakturovanej dodávky od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, avšak vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Správca dane následne poukázal na ust. § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v sume 21.231,50 €, žalobcovi nevzniklo v zdaňovacom období apríl 2015 právo na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu a správca dane vyrubil daňovému subjektu daň v celkovej sume 3.538,58 €.

4. Správca dane ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za apríl 2015 odcitoval obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.03.2018 k Protokolu z daňovej kontroly a uviedol, že vyjadrením sa zaoberal a dňa 04.04.2018 spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v rámci ktorej boli prerokované pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, ku ktorým v predmetnej zápisnici zaujal stanovisko, ktoré v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za apríl 2014 odcitoval. Poukázal na to, že z dokladov predložených žalobcom k výkonu daňovej kontroly a z daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 vyplýva, že žalobca si uplatnil oslobodené dodanie tovaru (motocykla) v zmysle § 43 Zákona o DPH pre deklarovaného odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. do ČR. Správca dane preveroval skutočnosti pre správne určenie dane, vykonal dokazovanie priamo u deklarovaného odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o., ako aj ďalšie dokazovanie s cieľom zistiť, či žalobca uplatnil deklarované oslobodenie od dane v súlade so Zákonom o DPH. Konštatoval, že odberateľ Schwarz und Weiss s.r.o. nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že nadobudol tovar od žalobcu, že si tento prepravil do iného členského štátu, že tento tovar bol v ČR registrovaný a aj napriek podanému daňovému priznaniu, v ktorom vykázal nadobudnutie tovaru, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že predmetom tohto nadobudnutia bol aj tovar od žalobcu. Ďalej bolo z evidencie vozidiel zistené, že vlastníkom a držiteľom motocykla je spoločnosť RG Team s.r.o., pričom správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že táto nakúpila predmetný tovar od slovenskej spoločnosti Havana Cars s.r.o., u ktorej správca dane vykonal dokazovanie, pričom bolo zistené, že táto spoločnosť nepredložila žiadne doklady k dodaniu predmetného tovaru, so správcom dane nespolupracovala, nachádza sa v likvidácii a so správcom dane nespolupracoval ani likvidátor spoločnosti. K požiadavke žalobcu o zabezpečenie úkonu vypočutia svedka p. X. - likvidátora spoločnosti Havana Cars s.r.o. v likvidácii správca dane uviedol, že uvedený úkon už bol vykonaný, bolo zaslané dožiadanie, pričom správcovi dane bolo oznámené, že spoločnosť Havana Cars s.r.o. je v likvidácii, likvidátorom je R. X., A., na sídle spoločnosti sa nikto nenachádza, zásielka adresovaná tomuto subjektu sa vrátila z pošty s poznámkou „adresát neznámy" a písomnosť s predvolaním likvidátora p. X. sa vrátila s poznámkou pošty „odstěhován". Správca dane uviedol, že naplnil základné znaky daňovej kontroly uvedené v § 44

ods. 1 Daňového poriadku, dodržal základné zásady správy daní, vykonal dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku. K námietkam žalobcu, že správca dane nevykonal dokazovanie čo najúplnejšie a k návrhu žalobcu na vypočutie likvidátora spoločnosti Havana Cars s.r.o. uviedol, že tieto sú podľa správcu dane neopodstatnené, nakoľko dokazovanie bolo vykonané aj v tejto spoločnosti. Od žalobcu správca dane nepožadoval žiadne doklady a dôkazy týkajúce sa spoločnosti Havana Cars s.r.o. a od žalobcu požadoval len predloženie dôkazov o tom, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi Schwarz und Weiss s.r.o. do ČR. Pokiaľ žalobca uviedol, že správcovi dane predložil všetky relevantné dôkazy o dodaní tovaru odberateľovi Schwarz und Weiss s.r.o., t.j. faktúra, doklad o úhrade, prepravný doklad a odovzdávací protokol, správca dane k predloženým dôkazom uviedol, že z predloženého výpisu z bankového účtu žalobcu vyplýva, že dňa 01.04.2015 bol na tento účet uskutočnený vklad v hotovosti vo výške 21.231,50 € s poznámkou „H. J.". Dokazovaním správcu dane u odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. táto skutočnosť nebola preukázaná, spoločnosťou neboli predložené žiadne daňové ani účtovné doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali, že táto platba bola skutočne vykonaná deklarovaným odberateľom Schwarz und Weiss s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, že oslobodené dodanie tovaru bolo skutočne uplatnené v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH, nakoľko doklady predložené žalobcom, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru neboli dokazovaním správcu dane preukázané, nedošlo k ich potvrdeniu a žalobca nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie tovaru. Správca dane zdôraznil, že dôkazné bremeno bolo na daňovom subjekte, ktorý si nárok uplatnil a bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Žalobca svoje dôkazné bremeno nesplnil a nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, že oslobodené dodanie tovaru uplatnil v súlade so Zákonom o DPH. Pre nepriznanie oslobodeného dodania tovaru mal správca dane dostatočne zistený skutkový stav. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k protokolu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , ako aj rozsudky SD EÚ vo veciach C-439/04 a C-440/04, správca dane konštatoval, že rozsudky NS SR nie je možné na danú vec aplikovať, pretože nie je jedno, či sa jedná o odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr, alebo o oslobodené dodanie na výstupe na základe odberateľských faktúr. Zákon o DPH stanovuje jasné pravidlá a to zvlášť pre odpočítanie dane a zvlášť pre oslobodené dodanie, pričom z týchto následne vyplýva aj dokazovanie a dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorá je v týchto prípadoch odlišná. Tieto rozsudky nie je možné aplikovať na danú vec aj z toho dôvodu, že správca dane neodoprel daňovému subjektu odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr, t.j. z kúpy tovarov, ale v danom prípade bolo posudzované, či daňový subjekt splnil podmienky pre oslobodené dodanie tovarov a služieb pre odberateľov a zdaniteľné osoby z iných členských štátov. Rovnako aj označené rozsudky SD EÚ hodnotia podvodné konanie vo vzťahu k plneniam uskutočneným na vstupe, t.j. opäť v prípade prenosu dôkaznej povinnosti v prípade uplatnenia práva na odpočítanie dane a nie na oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Správca dane uzavrel, že rozsudky SD EÚ, ktoré sú na predmetné veci aplikovateľné s ohľadom na splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, ako aj zneužívanie týchto podmienok, sú rozsudky vo veciach C-184/05 a C-285/09. K tvrdeniu žalobcu, že predložil všetky faktúry, prepravné doklady, zmluvy, ktoré spĺňajú atribúty pre oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane uviedol, že predmetné doklady neboli dokazovaním správcu dane potvrdené a neboli preukázané a žalobca tak nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok pre oslobodenie od dane. Obchodné prípady, ku ktorým daňový subjekt predložil faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) a zmluvy však nespĺňajú atribúty oslobodených transakcií podľa § 43 Zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu a ani pri poskytovaní služieb podľa § 15 Zákona o DPH. Tieto dôkazy by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie od dane len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR, tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom a dodaný tovar bol aj zdanený deklarovaným odberateľom v inom členskom štáte v rámci EÚ, čo preukázané nebolo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

5. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal ním navrhované dokazovanie, správca dane uviedol, že v prípade deklarovaného oslobodeného dodania tovaru pre odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. si tento odberateľ mal vykonať prepravu vo vlastnom mene, ako vyplýva z dokazovania správcu dane, tento odberateľ nespolupracoval, nepredložil žiadne doklady a ani na základe podaného daňového priznania za obdobie apríl 2015 nebolo preukázané, že k nadobudnutiu tovaru došlo tak, ako deklaroval žalobca. Odberateľom nebolo preukázané, že tovar skutočne prijal a zdanil v ČR. Z dokazovania tiež vyplýva, že predmetný motocykel nikdy nebol v ČR prihlásený a od 19.10.2015 je podľa evidencie vozidiel na Slovensku ako vlastník a držiteľ vedená spoločnosť RG Team s.r.o., ktorá túto skutočnosť aj potvrdila s

tým, že predmetný motocykel mala nakúpiť od slovenskej spoločnosti Havana Cars s.r.o. Z dokazovania vyplýva, že ani spoločnosť Havana Cars s.r.o. nadobudnutie a následné dodanie motocykla správcovi dane nepreukázala, zástupca tejto spoločnosti so správcom dane nespolupracoval. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že k dodaniu motocykla do ČR nedošlo, tento bol dodaný v rámci tuzemska, pričom cieľom viacnásobného predaja motocykla cez nekontaktné spoločnosti na českej a slovenskej strane bolo podľa správcu dane oslobodiť dodanie od dane s tým, že k zdaneniu u deklarovaného odberateľa v inom členskom štáte nedošlo, resp. jeho zdanenie nebolo preukázané, pričom motocykel bol dodaný a prihlásený v tuzemsku. K návrhu žalobcu vo veci vypočutia svedka p. X. správca dane uviedol, že tento bol v rámci dokazovania predvolaný a k správcovi dane sa nedostavil. Správca dane konštatoval, že pre prijatie záveru mal správca dane dostatočne zistený skutkový stav a nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, je to práve daňový subjekt, ktorý znáša dôkaznú povinnosť a je povinný preukazovať ním tvrdené skutočnosti. Z uvedených skutočností podľa správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal celý rad rôznych úkonov zameraných na správne zistenie dane a nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dôkazov predložených žalobcom, daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia s ohľadom na to, či došlo k skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle Zákona o DPH, tak ako deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Správca dane poukázal na to, že postupoval podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov bol správca dane oprávnený preverovať skutkový stav, zásady daňového konania boli správcom dane dodržané, skutkový stav bol zistený dostatočne a boli správne aplikované príslušné ustanovenia Zákona o DPH. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Konštatoval, že v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, získané dôkazy hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane za apríl 2015, kontrolných zistení a vyhodnotení dôkazov podľa správcu dane nevzniklo žalobcovi právo na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu v celkovej sume 21.231,50 € a rozdiel dane celkom za apríl 2015 potom predstavuje 3.538,58 €.

6. Správca dane v rozhodnutí za mesiac november 2015 uviedol, že žalobca vykázal dodanie s oslobodením od dane do iného členského štátu pre odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o., Ostrava, ČR, IČ DPH: CZ04211375 v celkovej výške 16.016,82 €. Žalobca vystavil pre odberateľa JM PROFI EXPRES, s.r.o. v zdaňovacom období november 2015 faktúru č. 201503290, dátum dodania 13.11.2015, predmet fakturácie: O. s doplnkami, VIN: C., cena: 16.016,82 €. K predmetnej faktúre za predaj štvorkolky s doplnkami bol správcovi dane predložený prepravný CMR doklad č. Y., na ktorom je ako odosielateľ uvedený žalobca a ako príjemca spoločnosť JM PROFI EXPRES s.r.o. Ako miesto vykladania tovaru je uvedené: K., A. a miesto nakladania tovaru: U. U., Y.. Prepravcom podľa CMR dokladu bola spoločnosť JM PROFI EXPRES s.r.o., ev. č. vozidla: J.. Za účelom preverenia dodania tovaru zahraničnej zdaniteľnej osobe JM PROFI EXPRES s.r.o., Ostrava, ČR správca dane zaslal žiadosť o MVI č. XXXXXX/XXXX zo dňa 05.05.2017. Z odpovede na MVI zo dňa 10.08.2017 bolo správcovi dane oznámené, že konateľom zahraničného odberateľa bol v čase od 15.09.2015 do 11.04.2016, t.j. v čase predaja tovaru, H. J., K. XXXX/C., A., Y., ktorý bol aj spoločníkom do 18.04.2016. Hlavnou ekonomickou činnosťou daňového subjektu je stravovanie a pohostinstvo. Zahraničný správca dane uviedol, že preverovaný daňový subjekt je kontaktný, ale so správcom dane nespolupracuje, v daňovom priznaní DPH z uvedeného obdobia deklaruje nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo výške 432.935,- Kč. Podľa údajov z databázy T. od žalobcu MOTOSHOP M. s.r.o. mal prijať tovar v hodnote 21.006,- €. Súčasný konateľ spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o. A. O. nedisponuje s dokumentami súvisiacimi s nákupom, ani predajom štvrokolky, e-mailom zaslal správcovi dane len kópie faktúr, bez prepravných CMR dokladov, ktoré boli totožné s tými, s ktorými disponuje správca dane. Spoločnosť JM PROFI EXPRES s.r.o. sa vyjadrila, že preverovaná štvorkolka bola predaná v decembri 2015 inému odberateľovi na Slovensku, pričom názov odberateľa nevedel uviesť. Podľa daňového priznania k DPH dodanie tovaru do iného členského štátu táto spoločnosť nedeklaruje, štvorkolka nebola v ČR nikdy prihlásená do registra motorových vozidiel, správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, faktúry, objednávky, prepravné doklady ani výpisy z bankových účtov, ktoré by preukazovali nákup resp. predaj preverovanej štvorkolky. Správcovi dane nebol predložený ani technický preukaz. V odpovedi na MVI bolo uvedené, že nakúpený tovar nebol zo strany spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o. zaúčtovný,

ani nebolo priznané jeho nadobudnutie a ani nebola odvedená daň. Konateľ žalobcu sa na ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná Zápisnica zo dňa 04.07.2017 vyjadril, že tovar z preverovanej faktúry bol skutočne dodaný do ČR, za odberateľa jednal s vtedajším konateľom H. J., predaj riešil predajca H. X., ktorý tovar aj odovzdával. Objednávku za odberateľa uskutočnil zrejme p. J.. Predložil správcovi dane Odovzdávací protokol z 13.11.2015 a Kúpnu zmluvu č. Y. uzatvorenú medzi kupujúcim JM PROFI EXPRES s.r.o. zastúpeným H. J. a predávajúcim MOTOSHOP M. s.r.o. zastúpeným N.I. z 13.11.2015, predmetom zmluvy je dodanie motorového vozidla továrenská značka U., obchodný názov O. VIN C., základná cena vozidla 15.291,67 € bez DPH, doplnky 725,15 € bez DPH, spolu 16.016,82 € bez DPH. Žalobca ku kúpnej zmluve nepredložil žiadne prílohy. Ohľadne prepravy tovaru sa konateľ žalobcu vyjadril, že túto si riešil odberateľ sám, tovar bol odovzdaný priamo v spoločnosti žalobcu na ul. X. XX, U. U.. Správca dane preveril históriu údajov vlastníkov štvorkolky prostredníctvom Operačného strediska Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, pričom z prijatej odpovede vyplynulo, že vlastníkom aj držiteľom predmetnej štvorkolky ev. č. O. je M. H., A., ktorá je evidovaná ako držiteľ a vlastník od 16.12.2015. Žalobca ani zahraničný odberateľ JM PROFI EXPRES s.r.o. neboli historicky evidovaní ako držiteľ alebo vlastník preverovanej štvorkolky. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že žalobca mal podľa predložených dokladov dodať tovar - štvorkolku s doplnkami v mesiaci november 2015 do iného členského štátu českému odberateľovi JM PROFI EXPRES s.r.o., podľa prijatej odpovede z českej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť JM PROFI EXPRES s.r.o. je kontaktná, so správcom dane však nespolupracuje, priznala nadobudnutie z iného členského štátu, avšak nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru od žalobcu a tým neumožnila preveriť, čoho sa deklarované nadobudnutia týkali. Preverovaná štvorkolka nebola na území ČR nikdy registrovaná a vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na území iného členského štátu EÚ. Žalobca dostatočne nepreukázal správcovi dane, že predmetný tovar skutočne dodal deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu s oslobodením od dane a že tento tovar bol z tuzemska prepravený, nakoľko doklady predložené žalobcom neboli v rámci dokazovania správcu dane potvrdené. Správca dane poukázal na to, že konateľom českého odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. bol občan Y. H. J., ktorý bol tiež konateľom českého odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. v čase obchodovania s kontrolovaným daňovým subjektom. Správca dane poukázal na ust. § 43 ods. 1 a 5 a konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru v zdaňovacom období november 2015 v sume 16.016,80 € pre deklarovaného odberateľa do ČR, a preto správca dane vyrubil žalobcovi daň z dodania tovaru, ktorého dodanie bolo v tuzemsku v celkovej sume 2.669,47 € za zdaňovacie obdobie november 2015.

7. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za november 2015 odcitoval obsah vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly a uviedol, že vyjadrením sa zaoberal a dňa 04.04.2018 spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v rámci ktorej boli prerokované pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole, pričom k vyjadreniu zaujal stanovisko, ktoré v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za november 2015 správca dane odcitoval. Poukázal na to, že za zdaňovacie obdobie november 2015 si žalobca na základe predložených dokladov a podaného daňového priznania uplatnil oslobodené dodanie tovaru (štvorkolka) pre odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. do ČR, správca dane preveroval skutočnosti potrebné pre správne určenie dane, aj to, či žalobca v prípade deklarovaného oslobodenia tovaru odberateľovi do iného členského štátu postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH. Za týmto účelom vykonal dokazovanie priamo u deklarovaného odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o., ako aj ďalšie dokazovanie s cieľom zistiť, či žalobca uplatnil deklarované oslobodenie od dane v súlade so Zákonom o DPH. V prípade deklarovaného odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. bolo zistené, že konateľom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal byť H. J. a rovnako ako v prípade spoločnosti Schwarz und Weiss s.r.o. (zdaňovacie obdobie apríl 2015), ktorý s českým správcom dane nespolupracoval. Súčasný konateľ spoločnosti nedisponoval žiadnymi dokladmi o nadobudnutí tovaru od žalobcu, zaslal len kópie dodávateľských faktúr. Podľa zistení štvorkolka nebola v evidencii vozidiel v ČR evidovaná a mala byť odpredaná na Slovensko, pričom odberateľa konateľ nevedel uviesť. Tiež bolo zistené, že tovar nadobudnutý od žalobcu nebol odberateľom JM PROFI EXPRES s.r.o. priznaný a nebola z neho odvedená daň (odpoveď na MVI). Z údajov z evidencie vozidiel SR bolo správcom dane zistené, že od 16.12.2015 bola držiteľom a vlastníkom štvorkolky M. H.. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že k odpredaju a preprave štvorkolky odberateľovi JM PROFI EXPRES s.r.o. malo dôjsť 13.11.2015. Z dokazovania správcu dane vyplýva, že tieto doklady a nimi preukazované skutočnosti neboli u odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. preukázané a potvrdené a aj vzhľadom na tieto skutočnosti konštatoval, že nedošlo k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre deklarovaného

odberateľa do iného členského štátu. K osobe M. H. správca dane navyše uviedol, že podľa údajov z informačného systému finančnej správy táto nevykázala v preverovanom období žiadne nadobudnutie z iného členského štátu, pre uvedenú osobu nie je evidovaná v systéme žiadna daň, t.j. M. H. nepodala daňové priznanie ani k DPH, ani na dani z príjmov. Správca dane poukázal na ustanovenia Zákona o DPH, z ktorých vyplýva, že ak by M. H. nakúpila predmetnú štvorkolku, ktorá sa považuje za dopravný prostriedok, od spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o., ČR, mala povinnosť toto nadobudnutie priznať a podať daňové priznanie. Z uvedených skutočností i skutočností uvedených v Protokole podľa správu dane vyplýva, že doklady predložené žalobcom k výkonu daňovej kontroly, na základe ktorých preukazoval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. do iného členského štátu, sa vo svetle zistení správcu dane stali nehodnovernými a neboli dokazovaním správcu dane preukázané. Nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky pre oslobodené dodanie, z dokazovaní správcu dane vyplýva, že bolo preukázané, že k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie žalobcom nedošlo. Správca dane považoval návrh na doplnenie dokazovania za neopodstatnený, nakoľko na základe zistených skutočností a získaných dôkazov vyhodnotených jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bolo zistené, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu. Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane za mesiac november 2017 obsahuje rovnakú argumentáciu, ako v prípade odôvodnenia rozhodnutia správcu dane za apríl 2015 tak, ako bolo uvedené v bode 4 tohto rozsudku s tým, že k tvrdeniu žalobcu, že predložil všetky faktúry, prepravné doklady a zmluvy, ktoré spĺňajú atribúty pre oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane uviedol, že predmetné doklady neboli dokazovaním správcu dane potvrdené a nebolo preukázané a daňový subjekt tak nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie. Obchodné prípady, ku ktorým žalobca predložil faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) a zmluvy vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady, však nespĺňajú atribúty oslobodených transakcií podľa § 43 Zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu a ani pri poskytovaní služieb podľa § 15 Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa Daňového poriadku a ani odberateľom JM PROFI EXPRES s.r.o. nedošlo k potvrdeniu skutočností deklarovaných žalobcom, pretože táto spoločnosť nepreukázala nadobudnutie tovaru, jeho prijatie, ani samotnú prepravu, ktorú mala podľa žalobcu vykonať. H. J. ako konateľ spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o. v čase uskutočnenia dodania tovaru, ktorý bol rovnako aj konateľom nekontaktného odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. nespolupracoval, nepredložil žiadne doklady a súčasný konateľ nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali nadobudnutie predmetného tovaru. Spoločnosť JM PROFI EXPRES s.r.o. o tovare neúčtovala, nepriznala a nezdanila jeho nadobudnutie a štvorkolka nebola podľa údajov v evidencii vozidiel ani registrovaná v ČR, od dátumu 16.12.2015 bola registrovaná na území SR na M. H.. Správca dane konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, nakoľko nebolo potvrdené, že k dodaniu došlo k odberateľovi JM PROFI EXPRES s.r.o. tak, ako žalobca deklaroval predloženými dokladmi. Rovnako z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že k dodaniu motocykla do ČR nedošlo, tento bol dodaný v rámci tuzemska a rovnako cieľom viacnásobného predaja motocykla cez nekontaktné spoločnosti bolo oslobodiť dodanie tovaru od dane s dodaním do iného členského štátu s tým, že k zdaneniu už deklarovaného odberateľa nedošlo a nebolo preukázané a k dodaniu došlo v tuzemsku. Z vykonaného dokazovania podľa správcu dane vyplynulo, že žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu v celkovej sume 16.016,82 €, predmetná faktúra preto bude zdanená v tuzemsku daňou z pridanej hodnoty, pričom rozdiel celkom za november 2015 predstavuje 2.669,47 €.

Rozhodnutia žalovaného

8. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a november 2015 podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101528138/2018 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného apríl 2015"), ktorým rozhodnutie správcu dane za mesiac apríl 2015 č. 100739924/2018 zo dňa 16.04.2018 potvrdil a rozhodnutím č. 101528448/2018 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného za november 2015"), ktorým rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie november 2015 č. 100740344/2018 zo dňa 16.04.2018 potvrdil. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach zhodne odcitoval text podaného odvolania žalobcu, poukázal na vykonanú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie a zopakoval jednotlivé zistenia správcu dane tak, ako boli podrobne popísané v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správcu dane za apríl 2015 a november 2015, ako aj v bodoch 2-7 tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutým rozhodnutiam správcov

dane, po preskúmaní odvolaniami napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu má za to, že námietky a argumentácie uvádzané žalobcom v odvolaniach nie sú dôvodné a že pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem podľa žalovaného vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutých rozhodnutí, a preto sa žalovaný s nimi stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie vecí správcom dane za správne. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach následne odcitoval ust. § 43 ods. 5, ods. 8, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 69 ods. 1, 5 Zákona o DPH a § 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku.

9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 uviedol, že správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti dodania tovaru podľa deklarovanej odberateľskej faktúry č. 201500655 s dátumom dodania 01.04.2015 a vystavenej žalobcom pre českého odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o., ktoré žalobca jednoznačne a dostatočne nevyvrátil. Žalovaný vyslovil nesúhlas s odvolacími námietkami žalobcu a následne sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu nasledovne: K námietke žalobcu, že správca dane neuznal oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z dodávky tovaru pre spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o. v zmysle faktúry č. 201500655 za dodanie motocykla s argumentáciou, že predložil správcovi dane všetky doklady v zmysle § 43 Zákona o DPH, ako aj doklad o vykonanej preprave, pričom v čase uskutočnenia dodávky tovaru bol odberateľ registrovaným platiteľom DPH v ČR a kupujúci mu predložil doklad o preprave, ktorú si spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o. zabezpečila sama, pričom doklad o preprave obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH a skutočnosti zistené správcom dane týkajúce sa odberateľa sa týkajú obdobia po uskutočnení intrakomunitárnej dodávky, žalovaný považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že odvolacie námietky sú totožné s vyjadrením žalobcu k Protokolu a správca dane k nim zaujal vo svojom rozhodnutí svoje stanovisko, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Žalovaný mal za to, že správca dane dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k plneniu zo strany žalobcu v zmysle § 43 Zákona o DPH na základe skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, konkrétne, že za zdaňovacie obdobie apríl 2015 žalobca na základe predložených dokladov a podaného daňového priznania uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru (motocykel N. a príslušenstvo) pre odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. do ČR. Správca dane za týmto účelom vykonal dokazovanie u deklarovaného odberateľa, ako aj ďalšie dokazovanie s cieľom zistiť, či žalobca uplatnil deklarované oslobodenie od dane v súlade so Zákonom o DPH. Žalovaný poukázal na to, že v prípade deklarovaného odberateľa (spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o.) bolo v rámci daňovej kontroly zistené, že konateľom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal byť H. J., rovnako ako v prípade spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o. (deklarovaný odberateľ tovaru v zdaňovacom období november a december 2015, ktorý s českým správcom dane síce spolupracoval, ale žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru a jeho zdanenia nepredložil). Žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu odberateľovi Schwarz und Weiss s.r.o. zaslal žiadosť o MVI z 12.05.2017 a zopakoval zistenia vyplývajúce z odpovede na túto žiadosť zhodne, ako bolo uvedené v bode 3 tohto rozsudku s tým, že na základe uvedených zistení zahraničná daňová správa nepotvrdila nadobudnutie preverovaného motocykla spoločnosťou Schwarz und Weiss s.r.o. a tiež nebolo preukázané, že tovar bol zaúčtovaný, priznaný a že daň bola odvedená. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý sa vyjadril, že daňový subjekt vystavil faktúru pre českého odberateľa, tovar za odberateľa prevzala osoba bez bližšej špecifikácie a ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, či tovar išiel skutočne do Čiech v zmysle prepravného dokladu, pričom predložil správcovi dane Odovzdávací protokol z 01.04.2015. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu si prepravu motocykla riešil sám odberateľ. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, aby zistil skutkový stav veci dostatočne, poukázal na zistenia týkajúce sa nadobudnutia predmetného motocykla žalobcom od svojho dodávateľa, ďalej poukázal na výsledky preverovania histórie údajov predmetného motocykla so záverom, že od 19.10.2015 je vlastníkom a držiteľom motocykla spoločnosť RG Team s.r.o., ktorá mala predmetný motocykel nadobudnúť od dodávateľa Havana Cars s.r.o. Žilina. Ďalej poukázal na to, že správca dane preveroval tok predmetného tovaru, poukázal na zistenia ohľadne spoločnosti Havana Cars s.r.o. v likvidácii s tým, že zásielka pre uvedený subjekt sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy" a nepodarila sa doručiť ani zásielka s predvolaním na vypočutie likvidátora p. X. do ČR. Správcovi dane sa preto nepodarilo preveriť požadované skutočnosti. Žalovaný sa na základe zistení získaných správcom dane stotožnil s jeho záverom, že z uvedených skutočností vyplýva, že deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu (odberateľ Schwarz und Weiss s.r.o.) sa nepotvrdilo a žalobca nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru tomuto odberateľovi. Zdôraznil, že spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, preverovaný motocykel nebol na území ČR nikdy

registrovaný a vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, že v súčasnosti sa motocykel nachádza na území SR, jeho vlastníkom je spoločnosť RG Team s.r.o., ktorá nadobudla v októbri 2015 motocykel od tuzemského dodávateľa Havana Cars s.r.o., ktorý je nekontaktný. Konateľom českého odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. bol v čase obchodu občan SR H. J., ktorý je konateľom ďalšej spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o., ktorá tovar deklarovaný v zdaňovacom období november a december 2015 u žalobcu taktiež nepriznala a nebola z neho odvedená daň. Žalovaný rovnako ako správca dane nespochybnil skutočnosť, ktorú žalobca uviedol t.j., že predložil k daňovej kontrole doklady, ktoré podľa názoru žalobcu sú v súlade so Zákonom o DPH a ktoré preukazujú nárok na oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru a služieb do iného členského štátu, žalovaný však zistil, že predložený prepravný doklad CMR nemá všetky povinné údaje v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH pre chýbajúci podpis vodiča. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže ovplyvniť konanie odberateľa, žalovaný uviedol, že Zákon o DPH síce neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak v zmysle a je potrebné, aby štatutárny orgán daňového subjektu náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval opatrne s minimalizáciou rizika. Práve skutočnosť uvedená žalobcom, že tovar bol odovzdaný kupujúcemu v jeho predajni a nebolo možné osobne dosledovať, či tovar bol skutočne prepravený do ČR v zmysle prepravného dokladu, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť musí viesť k zvýšenej obozretnosti daňového subjektu, pretože zodpovednosť za dodanie tovaru, ako aj za fyzickú prepravu tovaru do iného členského štátu je na žalobcovi, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane z tohto titulu. Žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil ku kontrole doklady, na základe ktorých si uplatnil nárok na oslobodenie od dane podľa Zákona o DPH, avšak samotná existencia dokladov, ktorými deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu ako oslobodené od dane, sama o sebe nepreukazuje, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako to tieto doklady prezentujú. Listinné dôkazy (faktúry, preberacie protokoly, doklady o úhrade, prepravné doklady a pod.) predložené počas daňovej kontroly nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane bolo aj reálne uskutočnené tak, ako to tieto doklady tvrdia. Z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že deklarovaný odberateľ Schwarz und Weiss s.r.o. nespolupracoval, nepredložil žiadne doklady a ani na základe daňového priznania za obdobie apríl 2015 nebolo preukázané, že k nadobudnutiu tovaru došlo tak, ako deklaroval žalobca. Údaje v podanom daňovom priznaní neboli deklarovaným odberateľom preukázané, nepredložil žiadne doklady, odberateľom nebolo preukázané, že tovar skutočne prijal a zdanil v ČR. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane v prípade návrhu žalobcu vo veci vypočutia svedka p. X., ktorý bol v rámci dokazovania predvolávaný, avšak k správcovi dane sa nedostavil. Pre prijatie záveru mal správca dane dostatočne zistený skutkový stav a žalovaný zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, ale je to daňový subjekt, ktorý znáša dôkaznú povinnosť a je povinný preukazovať ním tvrdené skutočnosti. Správca dane poukázal na ust. Daňového poriadku.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní opätovne poukázal na rozsudky NS SR, ako aj rozsudky ESD, žalovaný uviedol, že s týmito sa správca dane riadne vysporiadal, s uvedením dôvodu, pre ktorý nie je možné tieto rozsudky aplikovať na predmetnú vec vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, že aplikovať vyššie uvedené rozsudky nie je možné z dôvodu, že v nich bolo riešené odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr a v prípade žalobcu je riešené oslobodené dodanie na výstupe na základe odberateľských faktúr. V prípade žalobcu bolo posudzované, či žalobca splnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru pre odberateľov z iného členského štátu. Rovnako je tomu aj v prípade rozsudkov ESD, ktoré hodnotia podvodné konanie vo vzťahu k plneniu uskutočnenému na vstupe, k prenosu dôkaznej povinnosti v prípade uplatnenia práva na odpočítanie dane a nie na oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej poukázal na rozsudky, na ktoré poukázal správca dane v Protokole. Žalovaný uviedol, že z Protokolu z daňovej kontroly a rozhodnutí správcu dane vyplýva, že správca dane dodržal závery ESD citované žalobcom v odvolaní. Správca dane uvádzal, že dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na deklarovaného nadobúdateľa z ČR spoločnosť Schwarz und Weiss s.r.o., pričom v danom prípade fyzické dodanie tovaru na územie ČR nebolo preukázané a český nadobúdateľ nepreukázal, že prešlo na neho právo nakladať s tovarom ako vlastník. Doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru s oslobodením od dane pre deklarovaného odberateľa, neboli dokazovaním správcu dane potvrdené, nadobúdateľ nepredložil žiadne doklady, že tovar fyzicky prevzal od žalobcu a že tento tovar bol skutočne nadobúdateľom prepravený do iného členského štátu a v tomto štáte bol aj zdanený.

Práve naopak, preverovaním správcu dane vyšlo najavo, že predmetný tovar (motocykel) nebol do ČR prepravený, v ČR nebol registrovaný, ale bol registrovaný na Slovensku a dodávaný bol len cez nekontaktné spoločnosti, či už v ČR alebo v SR, s cieľom získať oslobodenie od dane, na základe čoho sa doklady predložené žalobcom javia ako účelové a dokazovaním správcu dane boli spochybnené. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí opatrení a ani predložený preberací protokol, ktorý mal slúžiť ako dôkaz o odovzdaní tovaru a jeho prebratí deklarovaným odberateľom a tiež ako dôkaz o spoľahlivosti obchodného partnera nepreukazuje, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako deklaroval žalobca. Dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu vo veci preukázania, že splnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi a že doklady, na základe ktorých toto oslobodené dodanie preukazoval, majú aj povahu faktu, patrí žalobcovi, avšak na základe predložených dokladov to nebolo potvrdené. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že § 43 ods. 1 Zákona o DPH zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, pričom pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, t.j. že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, čím sa zabezpečí neutralita dane. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C 409/04 Teleos, C 184/05 Twoh International). Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu ustanovených v § 43 Zákona o DPH nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry, dodacie listy a doklady CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedenom ustanovení Zákona o DPH musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti a ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Žalovaný preskúmaním predloženého dokladu CMR č. Y. J. XXXXXXX, ktorým bola deklarovaná preprava do iného členského štátu, zistil, že doklad nemá všetky povinné údaje v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ bod 4. Zákona o DPH, a to chýbajúci podpis k menu vodiča. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu poukázal aj na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenie, že má doklad od odberateľa o vykonanej preprave a prijatí tovaru podľa § 43 ods. 8 Zákona o DPH, nepreukázal, kedy a ako mu bol tento doklad doručený. Rovnako dôkaz predložený žalobcom týkajúci sa úhrady nemožno podľa žalovaného považovať za relevantný, pretože z predloženého výpisu z bankového účtu vyplýva, že dňa 01.04.2015 bol na tento účet uskutočnený vklad v hotovosti vo výške 21.231,50 € s poznámkou „H. J.". Dokazovaním správcu dane u odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. táto skutočnosť nebola preukázaná, odberateľom neboli predložené žiadne daňové a účtovné doklady, ktoré by preukazovali, že táto platba bola skutočne vykonaná deklarovaným odberateľom Schwarz und Weiss s.r.o. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že doklady predložené žalobcom k výkonu daňovej kontroly, na základe ktorých preukazoval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o. do iného členského štátu, sa vo svetle zistení správcu dane stali nehodnovernými a neboli dokazovaním správcu dane preukázané. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom i Zákonom o DPH a na základe zisteného skutkového stavu veci, správne posúdil dodanie tovaru na predmetnej faktúre č. 201500655 s miestom dodania v tuzemsku podľa § 8 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane a jeho odôvodnenie obsahuje je zrozumiteľné, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní.

11. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2015 uviedol, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, nie sú dôvodné, pretože pri postupe správcu dane žalovaný nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi a správcovi dane z vykonaného dokazovania vyplynuli oprávnené pochybnosti dodania tovaru podľa deklarovanej odberateľskej faktúry č. 201503290 vystavenej žalobcom pre českého odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o., ktoré žalobca jednoznačne a dostatočne nevyvrátil. Žalovaný sa v odôvodnení následne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu nasledovne: pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neuznal oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z dodávky tovaru pre spoločnosť JM PROFI EXPRES s.r.o., pričom žalobca navrhol vypočuť ako svedkyňu M. H., aby predložila doklady o kúpe vozidla, čo správca dane nevykonal a

žalobca predložil všetky doklady v zmysle § 43 Zákona o DPH, ako aj doklad o vykonanej preprave, žalovaný uviedol, že tieto námietky považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že správca dane zistil, že za zdaňovacie obdobie november 2015 žalobca na základe predložených dokladov a podaného daňového priznania uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru - štvorkolky pre odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. do ČR, pričom správca dane vykonal dokazovanie priamo u deklarovaného odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. s cieľom zistiť, či žalobca uplatnil deklarované oslobodenie od dane v súlade so Zákonom o DPH. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že konateľom deklarovaného odberateľa v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal byť H. J., rovnako ako v prípade spoločnosti Schwarz und Weiss s.r.o. (deklarovaný odberateľ tovaru za zdaňovacie obdobie apríl 2015), ktorý s českým správcom dane nespolupracoval a súčasný konateľ spoločnosti nedisponoval žiadnymi dokladmi a dôkazmi o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb od daňového subjektu. Podľa zistení štvorkolka nebola v evidencii vozidiel v ČR evidovaná a mala byť odpredaná na Slovensku, pričom odberateľa tento konateľ uviesť nevedel. Z MVI správca dane zistil, že tovar nadobudnutý od žalobcu nebol odberateľom JM PROFI EXPRES s.r.o. priznaný a nebola z neho odvedená daň. Z evidencie vozidiel SR bolo správcom dane zistené, že od 16.12.2015 bola držiteľom a vlastníkom štvorkolky p. M. H.. K návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu M. H.alovaný uviedol, že k tomuto návrhu sa správca dane vyjadril vo svojom rozhodnutí. Navyše k osobe M. H. uviedol, že podľa údajov z informačného systému finančnej správy, táto nevykázala v preverovanom období žiadne nadobudnutie z iného členského štátu, nepodala daňové priznanie ani k DPH, ani na dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že ak by M. H. nakúpila predmetnú štvorkolku, ktorá sa považuje za dopravný prostriedok, od spoločnosti JM PROFI EXPRES s.r.o., ČR, mala by táto osoba povinnosť toto nadobudnutie priznať a podať daňové priznanie. Žalovaný mal za to, že z postupu správcu dane vyplýva, že naplnil základné znaky daňovej kontroly uvedené v § 44 ods. 1 Daňového poriadku a zároveň dodržal aj základné zásady správy daní, dokazovanie vykonal čo najúplnejšie a postupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že pre prijatie záveru mal správca dane dostatočne zistený skutkový stav a zároveň uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, ale je to daňový subjekt, ktorý znáša dôkaznú povinnosť a je povinný preukazovať ním tvrdené skutočnosti. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže ovplyvniť konanie odberateľa, odvolací orgán zhodne ako v prípade rozhodnutia za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (viď bod 9 tohto rozsudku) poukázal na povinnosť konateľa žalobcu preveriť si svojich obchodných partnerov. Vo vzťahu k žalobcom označených rozsudkov NS SR a rozsudkov ESD žalovaný uviedol rovnakú argumentáciu, ako v prípade rozhodnutia žalovaného za mesiac apríl 2015 (bod 10 tohto rozsudku). V ďalšom odôvodnení je argumentácia žalovaného rovnako zhodná, ako v prípade rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (bod 10 tohto rozsudku s tým rozdielom, že žalovaný preskúmaním žalobcom predloženého dokladu CMR č. Y., ktorým bola deklarovaná preprava do iného členského štátu, zistil, že doklad nemá všetky povinné údaje podľa § 43 ods. 5 písm. c/ bod 4 Zákona o DPH, a to chýbajúce meno a priezvisko vodiča a jeho podpis. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu poukázal aj na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenie, že má doklad od odberateľa o vykonanej preprave a prijatí tovaru podľa § 43 ods. 8 Zákona o DPH nepreukázal, kedy a ako mu bol tento doklad doručený. Žalovaný uzavrel, že doklady predložené žalobcom k výkonu daňovej kontroly, na základe ktorých preukazoval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru ako aj dodanie služieb pre deklarovaného odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o. do iného členského štátu, sa vo svetle zistení správcu dane stali nehodnovernými a neboli dokazovaním správcu dane preukázané. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a Zákonom o DPH, pričom správne posúdil dodanie tovaru na predmetnej faktúre č. 201503290 s miestom dodania v tuzemsku podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie považoval za zrozumiteľné, rozhodnutie za vydané v súlade s právnymi predpismi, pričom správca dane postupoval aj v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku.

Žaloby

12. Žalobca sa žalobami doručenými správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal, aby správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného č. 101528138/2018 zo 07.08.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100739924/2018 zo 16.04.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (č.k. ) a rozhodnutie žalovaného č. 101528448/2018 zo 07.08.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100740344/2018 zo 16.04.2018,

ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2015 (č.k. ). Žalobca tvrdil, že rozhodnutia sú nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné.

13. Žalobca v žalobe týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie apríl 2015 namietal, že správca dane mu rozhodnutím vyrubil rozdiel dane, ktoré odôvodnil tým, že žalobca údajne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s odberateľom Schwarz und Weiss s.r.o. Ostrava, ČR (ďalej aj „odberateľ") na kúpu motocykla N. (ďalej aj „motocykel"). Správca dane sa domnieva, že vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Žalobca poukázal na § 43 ods. 5 Zákona o DPH a tvrdil, že správcovi dane poskytol súčinnosť a v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH jednoznačne preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane tým, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ predložil kópiu faktúry č. 201500655, v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ predložil prepravný doklad CMR č. Y., v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ predložil Odovzdávací protokol č. 201500655 zo dňa 01.04.2015, prepravu si zabezpečoval odberateľ sám, miesto vyloženia tovaru je: M. XXXX/X, K., H. J., ŠPZ: J. a v zmysle § 43 ods. 5 písm. d/ predložil doklad o úhrade. Žalobca poukázal na to, že správca dane vykonal počas daňovej kontroly vlastné šetrenie, jeho závery však nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné. Poukázal na výsledky šetrenia vykonaného správcom dane vo vzťahu k odberateľovi Schwarz und Weiss s.r.o., avšak zistené skutočnosti o odberateľovi podľa žalobcu nemôžu byť vyhodnotené na ťarchu žalobcu a jeho dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR, podľa ktorej nemožno požadovať, aby daňový subjekt preukazoval skutočnosti, na ktorých sa priamo nezúčastňoval. Podnikateľské aktivity odberateľa po kúpe tovaru nemajú akýkoľvek súvis so žalobcom, žalobca tieto nemohol ovplyvniť, jednalo sa o jednorazovú kúpu motocykla odberateľom, ktorého žalobca nepoznal. Tvrdil, že tovar riadne zakúpil, následne pri svojej podnikateľskej činnosti predal odberateľovi, ktorý je platcom DPH v ČR, kam mal byť tovar vyvezený. V čase dodania (01.04.2015) odberateľ aj žalobca podali riadne daňové priznanie. To, že je motocykel od októbra 2015 údajne evidovaný na Slovensku, nesúvisí s ne/preukázaním, či bol tovar dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Túto skutočnosť podľa žalobcu jednoznačne preukazujú predložené doklady žalobcu.

14. Žalobca v bode III. A žaloby týkajúceJ sa napadnutého rozhodnutia za zdaňovacie obdobie apríl 2015 namietal porušenie Daňového poriadku [žalobný dôvod podľa a o (ďalej len „")]. Žalobca vo vyjadrení z 29.01.2018 žiadal správcu dane, aby cez MVI zabezpečil vypočutie osoby likvidátora spoločnosti, ktorá predala motocykel terajšiemu vlastníkovi, pretože správcovi dane sa s konateľom tejto spoločnosti nepodarilo skontaktovať. Správca dane v tejto veci nekonal, len zhodnotil, že sa nepodarilo žalobcovi preukázať, že tovar bol dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ a k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené žalobcom. Takéto tvrdenie a postup žalobca považoval za nesprávny, pretože správca dane z vlastného podnetu začal šetrenie, kde sa motocykel mal nachádzať od času prevozu na územie ČR, avšak potom, čo sa nepodarilo doručiť zásielku likvidátorovi, riadne nedokončil zistenie skutkového stavu (nezistil napríklad pobyt likvidátora). Čiastkové vykonanie dokazovania nemôže byť podľa žalobcu podkladom pre zákonné rozhodnutie. Žalobca namietal, že nemožno požadovať, aby žalobca predložil akékoľvek dôkazy, keďže nikdy neobchodoval so spoločnosťou, ktorá predala motocykel terajšiemu vlastníkovi. Žalobca v bode III. B žaloby namietal nesprávne právne posúdenie a výklad Zákona o DPH, Smernice Rady 2006/112/ES a judikatúry SR a SD EÚ (žalobný dôvod podľa ). Poukázal na to, že tovar bol na predajni v Banskej Bystrici odovzdaný kupujúcemu (odberateľovi) na prepravu a túto skutočnosť potvrdzujú a preukazujú listinné dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní. Tvrdil, že nie je objektívne možné zo strany žalobcu preukázať, dosledovať, či tovar bol skutočne prepravený, túto povinnosť právny poriadok SR žalobcovi neukladá. Zákon o DPH ukladá žalobcovi predložiť doklady o preprave v prípade, ak si prepravu vykonal odberateľ v súlade s Zákona o DPH a žalobca tieto doklady aj predložil. Žalovaný podľa žalobcu vykladá ust. Zákona o DPH na ťarchu žalobcu a neuvádza, aké konkrétne úkony mal žalobca vykonať, aby preveril pravdivosť informácií, ktoré odberateľ uviedol a potvrdil na prepravnom doklade, ktorý doručil žalobcovi. Správca dane ani nepreukázal, že by odberateľ tovar neprepravil na miesto uvedené v prepravných dokladoch. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou správcu dane a v rozhodnutí neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by zdôvodnil, prečo považuje nepreukázanie existencie dôkazov

(či bol tovar skutočne prepravený do ČR) za tvrdenie s väčšou dôkaznou silou, ako žalobcom v súlade so Zákonom o DPH predložené listinné dôkazy v daňovom konaní. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú preto podľa žalobcu nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. Žalobca objektívne nemal možnosť preukázať, či bol tovar skutočne prepravený do iného členského štátu EÚ a jeho argumentácia je podložená rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. a a rozsudkami SD EÚ (C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House, C-439/04 a C-440/04), ktorá sa vzťahuje k problematike rozloženia dôkazného bremena daňového subjektu a o preukazovaní správcom dane, či bol daňový subjekt súčasťou podvodu spáchaného kupujúcim. Pokiaľ správca dane i žalovaný poukázali na rozsudok SD EÚ vo veci C-285/09, toto rozhodnutie podľa žalobcu nemožno aplikovať na daný prípad, lebo v tomto prípade nebol u žalobcu vážny dôvod domnievať sa, že odberateľ by sa mohol vyhnúť plateniu DPH. Žalobca v bode III. C žaloby namietal porušenie v spojení s Daňového poriadku - dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly (žalobný dôvod podľa a ). Poukázal na to, že podľa Protokolu z daňovej kontroly, daňová kontrola bola začatá 20.10.2016. Dňa 22.08.2017 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie č. 101742218/2017, ktorým správca dane prerušil daňovú kontrolu podľa Daňového poriadku odo dňa 15.08.2017 do prijatia podkladov pre správne určenie dane z dôvodu, že požiadal o preverenie skutočností prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmennú spoluprácu (MVI) o.i. v žiadosti č. XXXXXX/XXXX z 12.05.2017, pričom správca dane v rozhodnutí uviedol, že správcovi boli oznámené skutočnosti na základe odpovede na MVI č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.08.2017. Správca dane touto MVI zistil informácie o odberateľovi, ktoré sú známe z obchodného registra a ďalšie skutočnosti podľa žalobcu nie sú rozhodujúce pre meritum veci (týkajú sa odberateľa v čase, keď už bol motocykel vo vlastníctve tretej osoby). Túto skutočnosť správca dane vedel pred prerušením daňovej kontroly (v apríli 2017 mal vedomosť, že aktuálny vlastník motocykla má v účtovníctve faktúru zo 16.10.2015, predmetom ktorej je predmetný motocykel). Správca dane ani žalovaný v rozhodnutiach nezdôvodnili, prečo bola daňová kontrola prerušená od 15.08.2017 do 04.01.2018, prerušenie daňovej kontroly konštatuje len v Protokole. Žalobca odcitoval ust. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „") a namietal, že nedodržanie maximálnej 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o MVI nemôže ísť na ťarchu práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly, pretože tým dochádza k narušeniu princípu proporcionality uplatňovanému v daňovom konaní. Podľa žalobcu v daňovom konaní nebol naplnený účel potreby prerušenia daňovej kontroly, pretože správca dane subjektívne nezistil skutočnosti pre neho rozhodujúce. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach podľa žalobcu nijako nezdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z postupu prerušenia daňovej kontroly a aký mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci dopad. Správca dane mal požadovanú odpoveď niekoľko dní po prerušení daňovej kontroly, napriek tomu až 04.01.2018 podľa správcu dane pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly, tieto skutočnosti správca dane i žalovaný opomenuli vo svojich rozhodnutiach zdôvodniť. Nedostatočné odôvodnenie má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Žalobca v súvislosti s touto uplatnenou námietkou poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. z 10.05.2018, odcitoval z jeho odôvodnenia niektoré pasáže týkajúce sa účelu a zákonnosti daňovej kontroly, skúmania dôvodnosti (zákonnosti) prerušenia daňovej kontroly a potreby riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánom verejnej správy.

15. Žalobca v žalobe týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie november 2015 namietal, že správca dane mu rozhodnutím vyrubil rozdiel dane, ktoré odôvodnil tým, že žalobca údajne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s odberateľom JM PROFI EXPRES s.r.o. Ostrava, ČR (ďalej aj „odberateľ") na kúpu štvorkolky O. (ďalej aj „štvorkolka"). Správca dane sa domnieva, že vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na území iného členského štátu EÚ. Žalobca poukázal na ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Tvrdil, že správcovi dane poskytol súčinnosť a v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH jednoznačne preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane tým, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ predložil kópiu faktúry č. 201503290, v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ predložil prepravný doklad CMR č. Y., v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ predložil odovzdávací protokol (bez špecifikácie), prepravu si zabezpečil odberateľ sám, miesto určenia tovaru je K., A., ev. č. J. a v zmysle § 43 ods. 5 písm. d/ predložil kúpnu zmluvu č. Y. zo dňa 13.11.2015 a doklad o úhrade. Žalobca poukázal na to, že správca dane vykonal počas daňovej kontroly vlastné šetrenie, jeho závery nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho je rozhodnutie správcu dane nezákonné. Poukázal na výsledky šetrenia vykonaného správcom dane vo vzťahu k odberateľovi JM PROFI EXPRES s.r.o., avšak zistené skutočnosti o odberateľovi nemôžu

byť vyhodnotené na ťarchu žalobcu a jeho dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR, podľa ktorej nemožno požadovať, aby daňový subjekt preukazoval skutočnosti, na ktorých sa priamo nezúčastňoval. Podnikateľské aktivity odberateľa po kúpe tovaru nemajú akýkoľvek súvis so žalobcom, žalobca tieto nemohol ovplyvniť, jednalo sa o jednorazovú kúpu štvorkolky odberateľom, ktorého žalobca nepoznal. Žalobca tvrdil, že tovar riadne zakúpil, následne pri svojej podnikateľskej činnosti predal odberateľovi, ktorý je platcom DPH v ČR, kam mal byť tovar vyvezený. V čase dodania (13.11.2015) odberateľ aj žalobca podali riadne daňové priznanie. To, že je štvorkolka od decembra 2015 údajne evidovaná na Slovensku nesúvisí s ne/preukázaním, či bol tovar dodaný odberateľovi na území iného členského štátu EÚ. Túto skutočnosť podľa žalobcu jednoznačne preukazujú predložené doklady žalobcu.

16. Žalobca v bode III. A žaloby týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia za zdaňovacie obdobie november 2015 namietal porušenie Daňového poriadku (žalobný dôvod podľa a ). Žalobca vo vyjadrení z 29.01.2018 žiadal správcu dane, aby cez MVI zabezpečil vypočutie terajšej vlastníčky štvorkolky. Správca dane v tejto veci nekonal, len zhodnotil, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že tovar bol dodaný odberateľovi na území iného členského štátu EÚ a k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené žalobcom. Takéto tvrdenia a postup žalobca považoval za nesprávne, pretože správca dane z vlastného podnetu začal šetrenie, kde sa štvorkolka mala nachádzať od času prevozu na územie ČR. Správca dane nedokončil zistenie skutkového stavu riadne, keď žalobcom navrhnuté vypočutie svedka odmietol vykonať. Žalobca namietal, že nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať akékoľvek dôkazy, keďže nikdy neobchodoval s fyzickou osobou, ktorá je vlastníčkou švorkolky od decembra 2015. Žalobca v bode III. B žaloby namietal nesprávne právne posúdenie a výklad Zákona o DPH Smernice Rady 2006/112/ES a judikatúry SR a SDES (žalobný dôvod podľa ), pričom v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 použil úplne totožnú argumentáciu, ako v prípade žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 tak, ako sa uvádza v bode 14 tohto rozsudku. Žalobca v bode III. C žaloby namietal porušenie v spojení s Daňového poriadku - dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly (žalobný dôvod podľa , a ). Poukázal na to, že podľa Protokolu z daňovej kontroly daňová kontrola bola začatá 20.10.2016. Dňa 22.08.2017 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie č. 101742218/2017, ktorým správca dane prerušil daňovú kontrolu podľa , odo dňa 15.08.2017 do prijatia podkladov pre správne určenie dane z dôvodu, že požiadal o preverenie skutočností prostredníctvom žiadostí o MVI (žiadosti z 10.05., 12.05., 19.05. 2017). Správca dane v rozhodnutí uviedol, že zaslal žiadosť o MVI č. XXXXXX/XXXX zo dňa 05.05.2017 z účelom preverenia dodania tovaru zahraničnej zdaniteľnej osobe JM PROFI EXPRES s.r.o., pričom na základe odpovede na MVI č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 10.08.2017 mu boli oznámené skutočnosti, z čoho vyplýva, že správca dane v predmetnom MVI nezisťoval skutočnosti, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola a žiadosti o MVI nesúvisia s vydanými rozhodnutiami správcu dane i žalovaného, t.j. nie sú rozhodujúce pre merito veci. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili, prečo bola daňová kontrola prerušená od 15.08.2017 do 04.01.2018, prerušenie daňovej kontroly bolo skonštatované len v Protokole. Ďalšia argumentácia je zhodná s argumentáciou uvedenou v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 tak, ako sa uvádza v bode 14 tohto rozsudku.

Vyjadrenia žalovaného

17. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia apríl a november 2015 zhodne poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, zistenia z nej vyplývajúce a následne vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Námietku žalobcu voči záverom správcu dane vo vyhodnotení skutkového stavu považoval za nedôvodnú s tým, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne. Nie je pravdou, že žalobca predložil v daňovej kontrole doklady preukazujúce splnenie podmienok oslobodenia dane v zmysle Zákona o DPH. Konkrétne žalovaný v napadnutom rozhodnutí týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 uviedol, že preskúmaním CMR dokladu, ktorým bola deklarovaná preprava do iného členského štátu pre odberateľa Schwarz und Weiss s. r. o., zistil že doklad nemá všetky povinné údaje v zmysle § 43 ods. 5, písm. c/, bod 4 Zákona o DPH (chýbajúci podpis vodiča), obdobne v napadnutom rozhodnutí týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia november 2015 uviedol, že preskúmaním CMR dokladu, ktorým bola deklarovaná preprava do iného členského štátu pre JM PROFI EXPRES s.r.o. zistil, že doklad nemá všetky povinné údaje v zmysle § 43 ods. 5, písm. c/, bod 4. Zákona o DPH (chýbajúce meno a priezvisko vodiča a jeho podpis). Žalobca svoje tvrdenie, že má

doklad od odberateľov o vykonanej preprave a prijatí tovaru nepreukázal. V prípade zdaňovacieho obdobia apríl 2015 ani žalobcom predložený doklad o úhrade nemožno považovať za relevantný, pretože z výpisu z bankového účtu vyplýva, že 01.04.2015 bol na tento účet uskutočnený vklad finančných prostriedkov v hotovosti s poznámkou „H. J.". Ani preverovaním správcom dane nebolo preukázané, že platba bola vykonaná deklarovaným odberateľom Schwarz und Weiss s.r.o. Žalovaný tvrdil, že nepripísal na ťarchu žalobcu nekontaktnosť odberateľov Schwarz und Weiss s.r.o., resp. JM PROFI EXPRES s.r.o. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru uvedeným odberateľom a nepotvrdilo sa to ani dokazovaním správcu dane (cez MVI). Nepreukázalo sa teda, že tovar bol dodaný deklarovaným odberateľom na území iného členského štátu (Česká republika). Žalovaný poukázal na úkony a zistenia správcu dane z MVI. Považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, v ktorej namietal porušenie § 24 Daňového poriadku z dôvodu, že správca dane vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 nevykonal vypočutie likvidátora spoločnosti, ktorá predala motocykel terajšiemu vlastníkovi, pričom poukázal na šetrenie správcu dane, ako aj na ním vykonané úkony s tým, že správcovi dane sa nepodarilo tejto osobe doručiť predvolanie a nebolo jeho povinnosťou dôkaz vykonať, pretože pre prijatie záveru mal správca dane dostatočne zistený skutkový stav a dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý bol povinný preukazovať ním tvrdené skutočnosti. Obdobne vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 správca dane nevykonal vypočutie navrhovanej fyzickej osoby - terajšej vlastníčky štvorkolky, pričom poukázal na to, že uvedená fyzická osoba nevykázala v preverovanom období žiadne nadobudnutie z iného členského štátu, nepodala daňové priznanie ani k dani z pridanej hodnoty ani na dani z príjmov. Nevykonanie navrhovaného dôkazu odôvodnil tými istými skutočnosťami, ako v prípade zdaňovacieho obdobia apríl 2015. Námietku nesprávneho právneho posúdenia § 43 Zákona o DPH žalovaný považoval rovnako za nedôvodnú. Poukázal na tvrdenie samotného konateľa žalobcu, že nemá vedomosť o tom, či tovar išiel skutočne do Českej republiky v zmysle prepravných dokladov. Žalovaný mal za to, že práve skutočnosť, ak si odberateľ sám zabezpečil prepravu tovaru od dodávateľa v tuzemsku, musí viesť k zvýšenej obozretnosti žalobcu, pretože zodpovednosť za dodanie tovaru ako aj za fyzickú prepravu tovaru do iného členského štátu je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane z tohto titulu. Deklarovaní odberatelia so správcom dane nespolupracovali, nepredložili žiadne doklady. Ďalej žalovaný poukázal na zistenia správcu dane. K námietke žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia Smernice Rady a judikatúry SD EÚ žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutí a nesúhlas žalobcu s týmto vysporiadaním nepovažuje za dôvodný. K námietke týkajúcej sa dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že túto skutočnosť žalobca doteraz nenamietal ani správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, preto nebol zo strany žalovaného dôvod vyjadrovať sa k prerušeniu daňovej kontroly, keďže žalovaný preskúmaním spisového materiálu nezistil žiadne porušenie procesného postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Uvedenú námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. Poukázal na to, že správca dane začal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2015 dňa 20.10.2016. Rozhodnutím z 10.8.2017 daňovú kontrolu prerušil od 15.08.2017, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol dôvod prerušenia daňovej kontroly - preverenie dodania tovaru deklarovaným odberateľom v iných členských štátoch EÚ, pričom požiadal o MVI (konkrétne špecifikoval jednotlivé žiadosti o MVI). Následne súladne s Daňovým poriadkom Oznámením zo 04.01.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 02.01.2018 pominuli dôvody pre prerušenie daňovej kontroly, keďže 02.01.2018 bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na MVI, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Žiadosti o MVI vyplývali z § 44 ods. 1 Daňového poriadku, pričom správca dane preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. K termínom vybavovania žiadosti o MVI uviedol, že tieto správca dane nevie ovplyvniť, avšak len v jednom prípade bola 6 mesačná lehota prekročená. Poukázal na to, že v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, neplynú lehoty, a teda ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená. Žalovaný uviedol, že žalobca síce k daňovej kontrole predložil doklady, na základe ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, avšak ani samotná existencia dokladov sama o sebe nepreukazuje, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako doklady prezentujú. Deklarované údaje správca dane môže preveriť. K splneniu hmotnoprávnych podmienok podľa § 43 Zákona o DPH nestačí len samotná existencia faktúr, dodacích listov, CMR a potvrdení o preprave, hoci by tieto obsahovali aj všetky formálno-právne náležitosti. Žalovaný považoval rozhodnutia správcu dane i žalovaného za dostatočne odôvodnené, netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Žiadal žaloby zamietnuť.

Repliky žalobcu

18. V replikách k vyjadreniam žalovaného žalobca zopakoval svoje tvrdenie, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie sú dostatočne odôvodnené. Opakovane poukázal na svoju argumentáciu k námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly s tým, že v daňovom konaní nebol naplnený účel prerušenia daňovej kontroly, pretože správca dane nezistil skutočnosti pre neho rozhodujúce. Vo svojich rozhodnutia správca dane ani žalovaný nijako nezdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z postupu prerušenia daňovej kontroly a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Žalobca opakovane poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. z 10.05.2018. Zotrval na svojom návrhu zrušenia rozhodnutí správcu dane ako aj rozhodnutí žalovaného týkajúce sa zdaňovacích období apríl i november 2015. Žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. -94 zo dňa 29.01.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu MOTOSHOP M. s.r.o. Banská Bystrica proti žalovanému Finančnému riaditeľstvo SR Banská Bystrica pod sp. zn. a s tým, že tieto sa ďalej budú viesť pod sp. zn. a to s poukazom na .

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia správcu dane, ktoré im predchádzalo a po prejednaní vecí na nariadenom pojednávaní výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

21. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného uvedených v žalobách, pričom namietala, že tieto sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia vecí vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Tvrdila, že žalobca preukázal splnenie podmienok dokladmi predloženými v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH - faktúrou, dokladom o jej zaplatení, dokladom o preprave - CMR a odovzdávacím protokolom o prevzatí motocykla, resp. štvorkolky. Bolo zistené, že odberateľ z iného členského štátu daňové priznanie podal. To, že neboli motocykel a štvorkolka registrované v ČR, nie je dôkazom o tom, že tovar nebol do ČR vyvezený. Žalobca nenesie zodpovednosť za prípadné podvodné konanie tretích osôb, a ani uvedené skutočnosti v zmysle judikatúry nepreukazuje. K nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly uviedla, že v rozhodnutiach správca dane ani žalovaný neodôvodnili dĺžku prerušenia daňovej kontroly, ani to, prečo sa pokračovalo v daňovej kontrole až v deň uvedený v predmetných rozhodnutiach. Navrhla zrušiť tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane.

22. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach k žalobám, žaloby považoval za nedôvodné. Uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutia riadne odôvodnil. Lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená a v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly boli podrobne uvedené dôvody jej prerušenia, aj to, od kedy do kedy bola prerušená. V rozhodnutiach správcu dane i žalovaného je uvedené, čo bolo predmetom MVI, aj aké boli výsledky, t.j. čo bolo zistené. Správca dane žalobcovi oznámil skutočnosť, že posledná odpoveď na žiadosť o MVI prišla 02.01.2018, do ktorého dňa bola daňová kontrola prerušená. Žaloby navrhol zamietnuť.

Podstatné posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Podľa v znení - znenie účinné k 30.6.2015 (ďalej len „") predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

24. Podľa dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom

sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

25. Podľa , (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa , a (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

27. Podľa § 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

28. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 46 ods. 1, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

31. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

33. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a november 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.

34. Žalobca v podaných žalobách namietal, že správca dane prvostupňovými rozhodnutiami za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a november 2015 žalobcovi vyrubil rozdiel dane s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle , pretože sa údajne nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Poukázal na to, že žalobca uzatvoril kúpne zmluvy s odberateľmi (Schwarz und Weiss s.r.o. Ostrava na kúpu motocykla a JM PROFI EXPRES s.r.o. Ostrava na kúpu štvorkolky). Ďalej tvrdil, že predložil správcovi dane všetky dôkazy v zmysle (faktúry, prepravné doklady - CMR, odovzdávacie protokoly, z ktorých vyplýva, že odberateľ si zabezpečoval prepravu tovaru sám a doklady o úhrade) a jednoznačne teda preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v súlade s cit. . K takto formulovaným žalobným námietkam je potrebné uviesť, že nestačí tvrdiť, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie tovaru, ale v zmysle je daňovníkovi (žalobcovi) uložené tieto tvrdené skutočnosti preukázať. Správca dane i žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedli konkrétne skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania a preverovania, z ktorých vyvodili záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane, nepreukázal dodanie tovaru uvedeného na faktúrach do iného členského štátu, čím dôkazné bremeno, ktorým je zaťažený na preukázanie splnenia podmienok v zmysle , nezvládol. Pokiaľ žalobca nepredložil dôkazy o tom, že tovar dodal do iného členského štátu a to niektorou z listín uvedených v , nebol oprávnený si takéto oslobodené dodanie v daňovom priznaní uplatniť. Tak v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správcu dane, i v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného je uvedené, aké doklady žalobca predkladal a tiež sú tieto vyhodnotené podľa ich obsahu. Žalobca konkrétne nenamietal nesprávne vyhodnotenie ním predkladaných dokladov. Žalobca v podaných správnych žalobách neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na veci sa vzťahujúcich administratívnych spisov, alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Možno zdôrazniť, že nestačí tvrdiť, že podmienky stanovené Zákonom o DPH boli splnené, bolo potrebné ich správcovi dane počas daňovej kontroly alebo najneskôr v ďalšom daňovom konaní preukázať. Pokiaľ žalobca všeobecne namietal, že správca dane počas daňovej kontroly vykonal vlastné šetrenie, závery ktorého nesprávne vyhodnotil (pričom poukázal na skutočnosť, že odberateľ Schwarz und Weiss s.r.o. bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný, je nespoľahlivým platcom DPH /rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015/, resp. že odberateľ JM PROFI EXPRES s.r.o. bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný a nový konateľ odberateľa sa vyjadril, že tovar bol predaný v decembri 2015 inému subjektu na Slovensko /rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2015/) a že uvedené správcom dane zistené skutočnosti nemôžu byť na ťarchu žalobcu (poukazujúc na to, že v zmysle judikatúry NS SR nemožno požadovať, aby daňový subjekt preukazoval skutočnosti, na ktorých sa priamo nezúčastňoval), správny súd uvádza, že táto námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného (i správcu dane), keďže tieto rozhodnutia neboli založené na tom, že žalobcovi nebolo priznané uplatnené oslobodenie od dane z dôvodov na strane tretích subjektov (napr. pre ich nekontaktnosť), ale z dôvodu,

že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle a . Orgány verejnej správy pri vyvodení záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa , nevychádzali ani zo skutočností týkajúcich sa následných aktivít odberateľov žalobcu po deklarovanej kúpe tovaru od žalobcu a tvrdenie žalobcu, že nemal objektívne možnosť ovplyvniť následné kroky odberateľov, je tak pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí irelevantné. Rovnako nebola pre vydanie napadnutých rozhodnutí relevantná skutočnosť, že motocykel je od októbra 2015 a štvorkolka je od decembra 2015 evidovaná v SR. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného nemožno vyvodiť, že správca dane, resp. žalovaný pripísali žalobcovi zodpovednosť za aktivity jeho obchodných partnerov. Tak, ako bolo vyššie uvedené, preskúmavané rozhodnutia sú založené na tom, že žalobca nepredložil doklady stanovené v a nepreukázal splnenie podmienok podľa .

35. Žalobca ďalej v žalobách namietal nesprávne právne posúdenie a výklad . Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 je povinný preukázať platiteľ, t.j. žalobca a to dokladmi presne vymenovanými pod písm. a/ až d/ cit. ustanovenia . Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní/daňových priznaniach uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu EÚ (v tomto prípade do ČR), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, a to niektorým z dokladov uvedených v (v závislosti od toho, či prepravu vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ treťou osobou, alebo poštovým podnikom). Správca dane preveroval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oprávnenosť oslobodenia od DPH z odberateľských faktúr za predaj tovaru dodávateľom Schwarz und Weiss s.r.o. Ostrava (motocykel) a JM PROFI EXPRES s.r.o. Ostrava (štvorkolka). V odôvodneniach rozhodnutí tak správca dane ako aj žalovaný podrobne popísali svoje zistenia zo žalobcom predkladaných dokladov a z vykonaného preverovania, pričom pri každom odberateľovi dospeli k skutkovému záveru, že nebolo preukázané, že tovar bol vyvezený do ČR, resp. že tovar opustil územie SR a že bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom v ČR, a teda, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane podľa . Žalovaný prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutí podrobne uviedol, z ktorých skutočností vychádzal. Rozhodnutia žalovaného nie je preto možné považovať za nepreskúmateľné.

36. Pokiaľ žalobca v žalobách tvrdil, že tovar bol v predajni v U. U. odovzdaný kupujúcemu (odberateľovi) na prepravu a túto skutočnosť potvrdzujú listinné dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporná bola skutočnosť, či bol predmetný tovar uvedený na faktúrach odoslaný alebo prepravený, t.j. vyvezený z tuzemska do iného členského štátu, konkrétne do ČR a bol dodaný odberateľom deklarovaným na faktúrach. Žalobca v žalobách tvrdil, že nie je objektívne možné zo strany žalobcu preukázať, či tovar bol v skutočnosti prepravený do iného členského štátu a podľa jeho tvrdenia právny poriadok SR túto povinnosť daňovému subjektu - žalobcovi ani neukladá. S takýmto tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, pretože nemá oporu v zákone, keďže Zákon o DPH ukladá žalobcovi v prípade, že si uplatňuje oslobodené dodanie tovaru od dane, povinnosť preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa dokladmi presne určenými v . Žalobca na druhej strane v žalobe správne uvádza, že Zákon o DPH ukladá žalobcovi povinnosť predložiť doklady o preprave v prípade, ak si prepravu vykonal odberateľ v súlade s , avšak pokiaľ tvrdí, že takéto doklady predložil, bez toho, aby označil konkrétny dôkaz, ktorý by bolo možné za takýto doklad so všetkými stanovenými náležitosťami v zmysle považovať, nemožno k takejto námietke prihliadnuť. Nepostačuje všeobecné tvrdenie, že žalobcovi doručil odberateľ doklady o preprave, ani tvrdenie, že žalobca nemá možnosť skutočnosti uvedené na prepravnom doklade preveriť, resp. že zákon žalobcovi neukladá povinnosť preverovať pravdivosť informácií uvedených na potvrdenom prepravnom doklade. Správny súd napriek tomu k uvedenej všeobecnej námietke žalobcu uvádza nasledovné: v preskúmavaných prípadoch žalobca v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2015 vykázal dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu EÚ (ČR) pre odberateľov Schwarz und Weiss s.r.o. Ostrava (motocykel) a JM PROFI EXPRES s.r.o. Ostrava (štvorkolka). Splnenie podmienok uplatneného oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského štátu (ČR) žalobca v kontrolovaných obdobiach apríl 2015 a november 2015 preukazoval predložením faktúry, prepravného CMR dokladu, odovzdávacieho protokolu, kúpnej zmluvy a dokladu o úhrade, pričom medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prepravu tovaru si odberateľ v obidvoch prípadoch zabezpečoval sám. Zákon o DPH v ust. ukladá platiteľovi dane povinnosť preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane presne určenými dokladmi. Žalobca okrem dokladu stanoveného v - faktúry, predkladal ako dôkaz o vyvezení tovaru do iného členského štátu (ČR) prepravný doklad (CMR č. Y. za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a CMR č. Y. za zdaňovacie obdobie november 2015). Zákon ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru (CMR) v prípade uvedenom v , t.j. platiteľ preukazuje splnenie podmienok oslobodenia od dane prepravným dokladom (CMR) len v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom, t.j. treťou osobou. CMR listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania tovaru v inom členskom štáte. V preskúmavaných prípadoch si však prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ sám (táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná), tak v prípade deklarovaného odberateľa Schwarz und Weiss s.r.o., ako aj deklarovaného odberateľa JM PROFI EXPRES s.r.o., a teda žalobca bol povinný preukazovať splnenie podmienok oslobodenia od dane dokladom uvedeným v , t.j. potvrdením o prijatím tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, pričom toto potvrdenie musí obsahovať všetky náležitosti stanovené v bodoch 1 až 5 cit. ust. . Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane preukázal zákonom stanoveným spôsobom a to predložením prepravného dokladu (CMR), takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Ak by správny súd aj prihliadol na tvrdenie žalobcu uvedené v bode II. správnych žalôb, v ktorých za doklad podľa žalobca označil, resp. považoval odovzdávajúci protokol, resp. odovzdávajúce protokoly a pokiaľ by tieto podľa obsahu aj považoval za „potvrdenie o prevzatí tovaru", uvedené odovzdávajúce protokoly zo dňa 01.04.2015 a zo dňa 13.11.2015 neobsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v body 1 až 5 . Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za zdaňovacie obdobie apríl 2015 vyhodnotil žalobcom predložený prepravný doklad (CMR) so záverom, že tento neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa (chýbajúci podpis vodiča) a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za zdaňovacie obdobie november 2015 vyhodnotil žalobcom predložené doklady (CMR a odovzdávací protokol) so záverom, že tieto neobsahujú povinné údaje o mene a priezvisku vodiča, ktoré mali byť uvedené paličkovým písmom (CMR), resp. z odovzdávajúceho protokolu nie je zrejmé, kto tovar prevzal (doklad obsahuje len podpis). Žalobcom predložené doklady boli následne vyhodnotené so záverom, že žalobcom predložené doklady nemajú náležitosti, resp. všetky povinné údaje podľa , a teda že žalobca svoje tvrdenie, že má doklady od odberateľa o vykonanej preprave a prijatí tovaru podľa , nepreukázal. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca predložil správcovi dane doklady o úhrade faktúr, ako doklady v zmysle , samotné predloženie dokladu o zaplatení faktúr nestačí v prípade, ak súčasne nepredložil doklad v zmysle , keďže ust. cit. zákona je potrebné vykladať tak, že v prípade, ak prepravu tovaru vykoná samotný odberateľ, na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle musí platiteľ predložiť faktúru, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom (alebo osobou ním poverenou), ktorá musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v body 1 až 5 a súčasne doklad o prijatí platby za tovar. Tieto zákonom stanovené doklady žalobcom neboli predložené. Navyše, v prípade zdaňovacieho obdobia apríl 2015 žalobcom predložený doklad o úhrade faktúry neosvedčuje tvrdenie žalobcu, že úhradu za dodanie tovaru vykonal deklarovaný odberateľ Schwarz und Weiss s.r.o., pretože vklad na účet bol uskutočnený s poznámkou „H. J.", t.j. fyzickou osobou.

37. Námietka žalobcu, že správca dane nepreukázal, že by odberateľ neprepravil tovar na miesto uvedené v prepravných dokladoch (do ČR) je nedôvodná, pretože povinnosť preukazovať splnenie podmienok na oslobodenie od dane, t.j. aj skutočnosť, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, má žalobca a pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno, správca dane nemá povinnosť preukazovať opak. Námietka žalobcu, že žalovaný sa stotožnil s argumentáciou

správcu dane a vo svojich rozhodnutiach neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo neuznal existenciu dôkazov predložených žalobcom, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy žalobca predložil, pričom tieto vyhodnotil v súlade s ich obsahom so záverom, že tieto listiny neobsahujú náležitosti v zmysle . Námietka žalobcu, že rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) sú nepreskúmateľné, rovnako nie je dôvodná, keďže rozhodnutia obsahujú náležitosti stanovené v Daňového poriadku a tak správca dane, ako aj žalovaný uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí všetky skutočnosti rozhodné pre právne posúdenie veci so záverom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle , . Pokiaľ žalobca namietal nesprávny výklad judikatúry SD EÚ žalovaným, správny súd vyhodnotil túto námietku rovnako ako nedôvodnú. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane boli založené na tom, že žalobca nepreukázal, že splnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle , keď nepredložil doklady podľa . Žalobca konkrétne nepredložil potvrdenie o prijatí tovaru odberateľmi v inom členskom štáte s náležitosťami stanovenými v body 1 až 5 a predložené prepravné doklady (CMR) nemožno považovať ani podľa obsahu za doklady, ktoré by obsahovali všetky náležitosti v zmysle (navyše tak, ako už bolo vyššie uvedené, nejde o prípad, kedy sa ako dôkaz podľa predkladá CMR, keďže v preskúmavanom prípade si mal dopravu uskutočňovať samotný odberateľ, a teda žalobca bol povinný predložiť doklad podľa ). Rozhodnutia neboli založené na tom, že by žalobca preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, avšak že bol súčasťou podvodu spáchaného odberateľom (kupujúcim), a preto nejde o prípad, kedy by bolo možné aplikovať žalobcom označené rozsudky SD EÚ. Pokiaľ aj správca dane v prvostupňových rozhodnutiach poukázal na rozhodnutie SD EÚ č. C-285/09, svoje rozhodnutie nezaložil na jeho výklade, na tento rozsudok poukázal len v časti, v ktorej sa vyjadroval k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly. Pokiaľ správca dane v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že dochádza k zneužitiu podmienok pre oslobodenie od dane, na tomto závere svoje rozhodnutia nezaložil a čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí správcu dane nespôsobujú ich nepreskúmateľnosť. Žalobcom označené rozsudky SD EÚ týkajúce sa problematiky rozloženia dôkazného bremena, resp. prechodu dôkazného bremena na správcu dane, je možné aplikovať len na prípady, ak žalobca preukáže splnenie podmienok stanovených Zákonom o DPH pre oslobodenie od dane, alebo pre uplatnenie odpočítania DPH, a teda na prípady, kedy žalobca zvládne svoje dôkazné bremeno, čo však nie je preskúmavaný prípad, pretože žalobca nepredložil dôkazy stanovené Zákonom o DPH, a teda nezvládol dôkazné bremeno (a ani verifikáciou správcom dane sa nepotvrdilo splnenie podmienok na oslobodenie od dane uplatnené žalobcom v zmysle ).

38. Žalobca v žalobách namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane z dôvodu, že zistenie skutkového orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v dôsledku porušenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane napriek návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím likvidátora spoločnosti, ktorá predala motocykel terajšiemu vlastníkovi (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015), resp. vypočutím terajšej vlastníčky štvorkolky (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2015), odmietol vypočutie svedkov vykonať, a teda podľa žalobcu nevykonal úkony smerujúce k objektívnemu zisteniu skutočného skutkového stavu. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane pritom nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie však nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým sa spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR i Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi)

a primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok buď na odpočet DPH alebo na uplatnenie si oslobodenia od dane v zmysle a ktorý si aj príslušný nárok uplatnil. Je preto jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže zákonom stanoveným spôsobom, nemôže mu byť uplatnený nárok priznaný. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní, platí, že daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa cit. Daňového poriadku je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť či úplnosť povinných evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Zákonodarca v Daňového poriadku ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane ( Daňového poriadku). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo ().

39. Keďže náležité zistenie skutkového stavu veci úzko súvisí s otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, správny súd posudzoval, či zo skutkového stavu veci zisteného daňovými orgánmi bolo možné vyvodiť nimi prijatý záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle . Tak, ako bolo uvedené v bodoch 34 až 36 tohto rozsudku, správny súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy osvedčujúce splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru (štvorkolka, resp. motocykel) do iného členského štátu (ČR), keďže nepredložil doklady, ktorými bol v zmysle povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdenia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaným a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie od dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že sú splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH a to dokladmi ustanovenými v . Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti potrebné pre správne určenie dane a splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle . Správny súd poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. Daňového poriadku tak, ako bolo vyššie uvedené. Skutočnosti vymedzené v a tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu v prípade uplatneného oslobodenia od DPH. Pokiaľ žalobca toto dôkazné bremeno nezvládol a ani správcovi dane sa postupom stanoveným Daňovým poriadkom nepodarilo verifikovať skutočnosti tvrdené žalobcom, resp. doklady ním predkladané, je možné stotožniť sa so záverom žalovaného i správcu dane, že nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené žalobcom. Z administratívnych spisov, ako aj z odôvodnení napadnutých rozhodnutí

žalovaného i správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy mali dostatočne zistený skutkový stav na prijatie záveru, že žalobca v preskúmavaných prípadoch nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa (rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období apríl a november 2015). Nevykonanie žalobcom vykonaných dôkazov (vypočutie likvidátora spoločnosti Havana Cars s.r.o. Žilina v likvidácii a terajšej vlastníčky štvorkolky) preto nemôže mať za následok, resp. nemôže spôsobovať nedostatočné zistenie skutkového stavu za situácie, keď žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle a . Navyše nemožno dôvodne predpokladať, že svedecké výpovede žalobcom navrhovaných svedkov by boli spôsobilé nahradiť listinné dôkazy, ktorými bol samotný žalobca povinný v zmysle preukazovať splnenie podmienok pre ním uplatnené oslobodenie od dane podľa . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v prípade, ak daňový subjekt navrhol vykonať dokazovanie, správca dane môže vykonanie navrhovaných dôkazov odoprieť za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie dôkazu (napr. ak z výpovede navrhovaných svedkov už nemožno očakávať zistenie takých skutočností, ktoré by vyvrátili skutkové zistenia vyplývajúce z iných dôkazov a svedecká výpoveď navrhnutých svedkov by už tieto skutkové okolnosti nemohla ovplyvniť, alebo ak daňový subjekt navrhol vykonanie výsluchu svedkov na také skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nemajú súvis, alebo že výsluch svedkov nemožno z objektívnych dôvodov uskutočniť, alebo ak z doteraz vykonaného dokazovania má riadne a úplne zistený skutkový stav pre vydanie rozhodnutia). Súčasne musí správca dane takýto svoj postup vo svojom rozhodnutí (rozhodnutiach) odôvodniť. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí za zdaňovacie obdobie apríl a november 2015 uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré navrhované dôkazy nevykonal a námietky žalobcu sú preto len vyjadrením nesúhlasu s vyhodnotením predmetného návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov správcom dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že od neho nemožno požadovať akékoľvek dôkazy od doterajšej vlastníčky štvorkolky, resp. od spoločnosti, ktorá predala motocykel terajšiemu vlastníkovi, pretože s nimi nikdy neobchodoval, táto námietka nemá oporu v administratívnych spisoch, pretože správca dane nežiadal od žalobcu predloženie takýchto dôkazov. Navyše, správca dane ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca nepredložil dôkazy týkajúce sa tretích subjektov a navrhované dôkazy ani nepredstavujú také dôkazy, ktorými by mohli byť osvedčené skutočnosti rozhodné pre posúdenie splnenia podmienok podľa .

40. Žalobca namietal porušenie ust. § 3 v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku vo vzťahu k dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly. Poukázal na to, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo preverovanie skutočností prostredníctvom žiadostí o MVI, avšak správca dane ani žalovaný v rozhodnutiach neuviedli, prečo bola daňová kontrola prerušená od 15.08.2017 do 04.01.2018 (správne malo byť uvedené do 02.01.2018), ani to, aké zistenia vyplynuli z MVI a aký mali tieto zistenia vplyv na konečné posúdenie veci. Žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie apríl 2015 tvrdil, že správca dane z MVI zistil informácie o odberateľovi, ktoré už mal k dispozícii a skutočnosti, ktoré nie sú rozhodujúce pre merito veci a vo vzťahu k rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie november 2015 tvrdil, že prostredníctvom MVI správca dane nezisťoval skutočnosti, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a tieto MVI nesúvisia s vydaným rozhodnutím správcu dane a žalovaného za zdaňovacie obdobie november 2015. Ďalej s poukazom na namietal, že nebola dodržaná maximálna 6 mesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI a tvrdil, že nebol naplnený účel potreby prerušenia daňovej kontroly, pretože správca dane nezistil skutočnosti pre neho rozhodujúce. Žalovaný k predmetným námietkam uviedol, že žalobca námietku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej dĺžky neuplatnil ani v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu daňového konania a mal za to, že nedošlo k porušeniu procesného postupu správcu dane. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobca predmetné námietky neuplatnil počas daňovej kontroly, ani počas daňového konania, nebráni správnemu súdu v prieskume zákonnosti rozhodnutí správcu dane i žalovaného, ani v prieskume zákonnosti postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal z hľadiska v žalobe uplatnených námietok. V správnom súdnictve sa neuplatňuje vo vzťahu k Daňovému poriadku koncentračná zásada majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2017). Skutočnosť, že žalobca dôvodnosť, resp. dĺžku prerušenia daňovej kontroly počas daňovej kontroly ani v daňovom konaní nenamietal, má vplyv len na obsah odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, resp. žalovaného v tom zmysle, že odôvodnenia týchto rozhodnutí pri absencii uvedenej námietky žalobcu podľa správneho súdu obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle Daňového poriadku. Inak povedané, pokiaľ žalobca v žalobách namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane pre nedostatok

dôvodov, konkrétne pre neuvedenie dôvodu prerušenia daňovej kontroly, resp. pre neodôvodnenie dĺžky prerušenia daňovej kontroly od 15.08.2017 do 02.01.2018, táto námietka nie je dôvodná. Z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, a teda v prípade, ak daňový subjekt (žalobca) námietku týkajúcu sa nedôvodnosti prerušenia daňovej kontroly neuplatnil, orgán verejnej správy nemal povinnosť sa s uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa prerušenia daňovej kontroly v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane postupoval počas daňovej kontroly v súlade so zákonom (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku), keď daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 prerušil, pričom v Rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. 101742218/2017 zo dňa 10.08.2017 uviedol, podľa ktorého ustanovenia Daňového poriadku daňovú kontrolu prerušil (§ 61 ods. 1 písm. b/), uviedol dôvod prerušenia daňovej kontroly, konkrétne dôvod, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej len „Nariadenie Rady"). Ďalej v predmetnom rozhodnutí v súlade s § 61 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 15.08.2017 do prijatia podkladov pre správne určenie dane s tým, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Správca dane v predmetnom rozhodnutí uviedol aj poučenie, že počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je zároveň zrejmý konkrétny dôvod prerušenia daňovej kontroly, keď správca dane uviedol, že z dôvodu deklarovania tovaru žalobcom odberateľom z iných členských štátov EÚ na základe dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly správca dane požiadal o preverenie uvedených skutočností prostredníctvom konkrétnych žiadostí o MVI - formulárom SCAC 2004 (č. žiadosti XXXXXX/ XXXX z 10.05.2017, č. XXXXXX/XXXX. z 12.05.2017 a č. XXXXXX/XX. z 19.05.2017). Predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 22.08.2017. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry NS SR ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že dôvod prerušenia daňovej kontroly pre dožiadanie ohľadne MVI je ústavne konformný spôsob odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly a nejde o postup svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem. Napríklad z rozhodnutia NS SR publikovaného pod č. 60 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 7/2016 vyplýva, že „... ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie MVI ... ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru". Ak správca dane prerušil daňovú kontrolu za účelom realizácie MVI, prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly. Správca dane využitím inštitútu MVI overoval podklady potrebné pre správne alebo úplnú určenie dane. V preskúmavanom prípade išlo o výmenu informácií uskutočnenú podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. MVI v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi ČR a SR spolupracujúcimi na základe citovaného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné a priamo aplikovateľné v členských štátoch EÚ. Toto nariadenie svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá, postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môže pomôcť pri uskutočňovaní správneho systému DPH v kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady). Podľa správneho súdu je teda legitímne, ak správca dane využije inštitút MVI a preverí skutočnosti podstatné a rozhodujúce pre posúdenie veci a za tým účelom preruší daňovú kontrolu. Takýto postup preto nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom. Z administratívnych spisov vyplýva, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 bola prerušená z dôvodu, že správca dane potreboval získať informácie od daňových orgánov iného členského štátu spôsobom podľa osobitného predpisu a to za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení a preverenia reálnosti zdaniteľných plnení u obchodných partnerov žalobcu (deklarovaných odberateľov Schwarz und Weiss s.r.o. a JM PROFI PROGRES s.r.o., obidva subjekty so sídlom v ČR). Za týmto účelom správca dane zaslal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR žiadosti o MVI , čo je s poukazom na § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a ustálenú súdnu prax dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku priamo odkazuje na použitie ust. § 61 Daňového poriadku (prerušenie daňového konania). Možnosť prerušenia daňovej kontroly správca dane využil jedenkrát (rozhodnutím z 10.08.2017), pričom daňová kontrola bola prerušená od 15.08.2017 do 02.01.2018, t.j. celkom 140 dní. Z administratívnych spisov

vyplýva, že správca dane potom, ako dňa 02.01.2018 obdržal poslednú odpoveď na žiadosť o MVI č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017 (pričom odpoveď na žiadosť adresovanú daňovým orgánom Spojeného kráľovstva vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu RT Catering Support Londýn týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia máj 2015 bola urgovaná potom, ako dožiadaný daňový orgán iného členského štátu odpoveď nedoručil v 6 mesačnej lehote), oznámil žalobcovi písomným podaním zo 04.01.2018, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správca dane vykonával jednu daňovú kontrolu DPH za viacero zdaňovacích období, konkrétne za zdaňovacie obdobia január až december 2015, a preto pokiaľ daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 10.08.2017 z dôvodu potreby vykonania MVI, daňová kontrola bola ako celok prerušená. Z ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane možnosť prerušenia daňovej kontroly len vo vzťahu k jednému alebo niekoľkým preverovaným zdaňovacím obdobiam. Pokiaľ teda žalobca v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 namietal, že správca dane predmetnou žiadosťou o MVI nezisťoval skutočnosti týkajúce zdaňovacieho obdobia november 2015, resp. že žiadosti o MVI, ktoré boli dôvodom prerušenia daňovej kontroly nesúvisia s vydaným rozhodnutím za zdaňovacie obdobie november 2015, táto námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane. Obdobne z vyššie uvedených dôvodov, teda že daňovú kontrolu nie je možné prerušiť len vo vzťahu k jednému alebo viacerým zdaňovacím obdobiam a pokiaľ orgán verejnej správy vydá rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, toto rozhodnutie má účinky vo vzťahu k všetkým predmetnou daňovou kontrolou preverovaným zdaňovacím obdobiam, nemôže byť dôvodná ani námietka žalobcu, ktorý v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 namietal, že správca dane zistil určité skutočnosti, resp. informácie z odpovede na žiadosť o MVI č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2017, ktorá odpoveď bola doručená správcovi dane 11.08.2017, a preto nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly od 15.08.2017 do 04.01.2018. Tak, ako bolo vyššie uvedené, daňová kontrola (ako celok) bola prerušená rozhodnutím zo dňa 10.08.2017 až do doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI (t.j. do dňa 02.01.2018), o ktorej skutočnosti správca dane v súlade so zákonom žalobcu informoval. Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly (po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená od 15.08.2017 do 02.01.2018, t.j. 140 dní), správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku (daňová kontrola prebiehala v období od 20.10.2016 do 15.08.2017 a od 02.01.2018 do 12.02.2018, t.j. celkovo 340 dní). Správny súd má za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenie Daňového poriadku a ani Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval v súlade s § 61 Daňového poriadku, pričom deň prerušenia daňovej kontroly bol stanovený v súlade s § 61 ods. 3 Daňového poriadku. K dátumu, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (02.01.2018) správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI správcovi dane, o čom správca dane písomne informoval žalobcu a oznámil mu pokračovanie v daňovej kontrole. Tak, ako bolo vyššie uvedené, z rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že táto bola prerušená dňom 15.08.2017, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú (§ 60 ods. 5 Daňového poriadku) a lehota na pokračovanie v daňovej kontrole opäť začala plynúť dňa 02.01.2018, t.j. odo dňa doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI, o čom bol žalobca v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku zo strany správcu dane informovaný oznámením zo 04.01.2018. Správca dane následne dňa 11.01.2018 kontaktoval zástupcu žalobcu vo veci stanovenia termínu ústneho pojednávania so žalobcom za účelom jeho oboznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2015 s tým, že z dôvodu, že konateľ žalobcu sa nachádzal mimo územia SR, správca dane po dohode zaslal Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole (vrátane zistení vyplývajúcich z MVI) žalobcovi podaním z 15.01.2018, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 17.01.2018. Žalobca dňa 29.01.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k Oznámeniu z 15.01.2018 a správca dane následne dňa 05.02.2018 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100292603/2018, ktorý preukázateľne spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobcovi doručil dňa 12.02.2018, ktorým dňom sa daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku považuje za skončenú. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že jednotlivé procesné úkony správcu dane v rámci daňovej kontroly prebiehali v časovom slede a bez zbytočných prieťahov, a rovnako aj po ukončení prerušenia daňovej kontroly boli všetky úkony vykonané plynule v primeraných lehotách a smerovali bezprostredne k ukončeniu daňovej kontroly (dňom 12.02.2018.

41. Žalobca v žalobách namietal zároveň nedodržanie max. 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o výmenu informácií s poukazom na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „"). Argumentoval, že nedodržanie tejto lehoty nemôže

ísť na ťarchu žalobcu a dochádza tým k narušeniu princípu proporcionality. Správny súd vo vzťahu k namietanému nedodržaniu ust. uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá napadnúť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného, pretože upravuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán SR v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní ( cit. zákona). Ustanovenie cit. zákona ukladá povinnosť príslušnému orgánu SR poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie, t.j. cit. ustanovenie ukladá 6 mesačnú lehotu slovenskému príslušnému orgánu, v prípade ak je požiadaný príslušným orgánom iného členského štátu na poskytnutie požadovanej informácie. Žalobca sa teda mylne domnieva, že ust. cit. zákona ukladá povinnosť poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu iného členského štátu na základe žiadosti slovenského príslušného orgánu, ktorým je v zmysle cit. zákona Ministerstvo financií SR, alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Nedodržaním 6 mesačnej lehoty na poskytnutie informácie iným orgánom členského štátu (v prípade predmetnej daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január - december 2015 Českej republiky, resp. Spojeného kráľovstva) pre príslušný orgán SR, nemohlo dôjsť k porušeniu žalobcom namietaného ust. Lehoty na poskytnutie informácií dožiadaným orgánom iného členského štátu EÚ sú upravené v čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010, pričom v zmysle čl. 11 cit. nariadenia si môže žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v čl. 10. Obdobne lehoty na poskytnutie informácií sú stanovené v čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení Smernice 77/799/EHS. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že len v prípade jednej žiadosti o MVI (konkrétne žiadosť o MVI vo vzťahu k odberateľovi žalobcu so sídlom v Spojenom kráľovstve, týkajúca sa zdaňovacieho obdobia máj 2015) nebola dodržaná lehota na získanie daňových informácií formou dožiadania príslušného orgánu iného členského štátu EÚ (Spojené kráľovstvo) v zmysle čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ, avšak vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. prerušenia daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane, je potrebné mať na zreteli, že úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá nie je stanovená), nespája žiadne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI, pričom tieto lehoty sú stanovené pre dožiadaný orgán, t.j. orgán iného členského štátu a ktoré správca dane nemôže objektívne ovplyvniť. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k nedodržaniu 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o MVI, k porušeniu princípu proporcionality a vo vzťahu k námietke, že nebol naplnený účel potreby prerušenia daňového konania, (ktoré námietky žalobca navyše nekonkretizoval a správny súd nie je oprávnený ani povinný za žalobcu všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti konkretizovať, vyhľadávať, resp. za žalobcu dopĺňať), poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. , z ktorého odcitoval niekoľko odsekov, správny súd predovšetkým uvádza, že správny súd jednak nie je viazaný rozhodnutím iného správneho súdu tej istej inštancie, jednak žalobca nekonkretizoval, ako sa predmetný rozsudok vzťahuje k preskúmavaným rozhodnutiam správcu dane i žalovaného a tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nie je oprávnený za žalobcu žalobné body dopĺňať, konkretizovať resp. vyhľadávať a to najmä za situácie, keď žalobcom citovaný rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom bolo predmetom preskúmania rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa týkalo prípadu s odlišnými skutkovými okolnosťami, kde bola zistená iná dĺžka trvania prerušenia daňovej kontroly i trvania samotnej daňovej kontroly. Správny súd zdôrazňuje, že správny súd je povinný v prípade námietky nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly, resp. dĺžky daňovej kontroly posudzovať rozhodné skutočnosti individuálne podľa okolností v konkrétnom preskúmavanom prípade, pričom v preskúmavanom prípade porušenie zákona v súvislosti s dôvodom a dĺžkou prerušenia daňovej kontroly i samotnej dĺžky daňovej kontroly nezistil (tak ako bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku).

42. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z postupu prerušenia daňovej kontroly a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci, takáto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného, keďže orgány verejnej správy tak v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015, ako aj zdaňovacieho obdobia november 2015, uviedli, ktoré skutočnosti týkajúce sa preverovania zdaniteľných obchodov a uplatneného oslobodenia od dane podľa žalobcom vo vzťahu k deklarovaným odberateľom z iného členského štátu EÚ zistili a z odôvodnenia predmetných rozhodnutí je zrejmé, aké mali tieto zistenia vplyv na konečné posúdenie veci. Námietka žalobcu, že

rozhodnutia správcu dane i žalovaného sú z vyššie uvedeného dôvodu nepreskúmateľné, je preto nedôvodná. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane je oprávnený preverovať žalobcom tvrdené skutočnosti, a to aj formou MVI (viď bod 40 tohto rozsudku), a preto bol jeho postup v súlade so zákonom, ak preveroval a verifikoval zistenia vyplývajúce tak z tvrdení žalobcu, ako aj vyplývajúce zo žalobcom v daňovom konaní predložených listinných dôkazov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane MVI zisťoval skutočnosti - informácie o odberateľovi, ktoré mu boli známe z výpisu z obchodného registra, resp. ktoré neboli rozhodujúce pre merito veci (žalobná námietka týkajúca sa rozhodnutia za zdaňovacie obdobie apríl 2015), navyše bez tvrdenia, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, táto námietka nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015. Obdobne je tomu aj v prípade žalobnej námietky týkajúcej sa rozhodnutia za zdaňovacie obdobie november 2015, keď žalobca tvrdil, že správca dane nezisťoval MVI skutočnosti, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pričom správny súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 40 tohto rozsudku vo vzťahu k nemožnosti „čiastočného" prerušenia daňovej kontroly len vo vzťahu k jednému alebo niektorým zdaňovacím obdobiam, v prípade, že daňová kontrola sa vykonáva za viacero zdaňovacích období, ako bolo tomu v tomto prípade, t.j. za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Už len pre úplnosť správny súd uvádza, že dôvodom MVI prioritne resp. výlučne nebolo ani v jednom prípade overenie terajšieho vlastníka štvorkolky resp. motocykla. Na zistení tejto skutočnosti napokon neboli ani rozhodnutia správcu dane i žalovaného založené. Rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa tým, že nepredložil zákonom požadované doklady stanovené v . Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam konštatuje, že správca dane prerušil daňovú kontrolu za účelom adekvátneho zistenia skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom v daňovom priznaní a deklarovaných predloženými dokladmi. Takýto postup bol zákonný a súladný s účelom daňovej kontroly a smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne určenie a vyrubenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly využil inštitút MVI a v prípade, že dožiadaný príslušný orgán iného členského štátu nedoručil odpoveď na MVI v stanovenej lehote, správca dane urgoval doručenie uvedenej odpovede od zahraničnej daňovej správy. V súlade s účelom daňovej kontroly bol postup správcu dane, ktorý vyčkal na doručenie všetkých, resp. aj poslednej odpovede na jeho žiadosti o MVI, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a to i za situácie, že odpovede neboli poskytnuté v lehote podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, ale lehota na ich doručenie (v jednom prípade) prekročila lehotu stanovenú týmto nariadením. Lehota na doručenie odpovede podľa cit. nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu, nie pre správcu dane, ktorý žiadosť o MVI podal. Správca dane, tak ako bolo už vyššie uvedené, napokon nemôže dodržanie lehoty príslušným dožiadaním orgánom iného členského štátu ovplyvniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že vyššie uvedené námietky žalobcu neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného za zdaňovacie obdobie apríl a november 2015.

43. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podaných správnych žalobách, vzhľadom na vyššie uvedené predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné. Správny súd preto žaloby podľa zamietol.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu H.. H. Q. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.