Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/7/2011

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcov: 1. O. X., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, W., zast. advokátom Mgr. Ladislavom Riedlom, so sídlom Levočská 89, 080 01 Prešov, 2. T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, W., zast. advokátom Mgr. Drahoslavom Potočekom, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: N.. L. O., nar. X.X.XXXX, bytom W., R. X, zast. advokátom JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 7.1.2011 podľa o rozhodcovskom konaní domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. XC X/XXXX Z. J. X.X.XXXX, ktorým im bola uložená povinnosť vypratať byt Č.. X B. P. XX/X. L.. P. W. v bytovom dome súp.č. XXXX vedenom na LV č. XXXX v k.ú. B. Ť.. Súčasne podali návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku poukazujúc na skutočnosť, že boli nezákonne pripravení o členské práva a povinnosti k uvedenému bytu jeho prevodom do vlastníctva žalovaného a rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá podľa nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

2. Podaním zo dňa 10.4.2014 navrhol žalovaný na základe dohody so žalobcami konanie prerušiť v zmysle ust. .

3. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 23.5.2014 s prerušením súdneho konania súhlasili.

4. Okresný súd Košice I uznesením č. k. -141 zo dňa 2.7.2014 konanie prerušil v súlade s ust. a a , ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2014.

5. Podľa ust. , ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

6. Podľa ust. a , ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Ak je konanie prerušené podľa , súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

7. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť , pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. (ďalej len „“), ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

9. Podľa ust. , ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

10. Prerušenie konania podľa je osobitným prípadom obligatórneho prerušenia konania, t.j. súd je povinný konanie prerušiť. Osobitný charakter má z toho dôvodu, že kým dôvody uvádzané v majú charakter prekážok v konaní, konsenzus strán sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním, a to predovšetkým dispozičným prejavom žalobcu. Prerušenie konania podľa má teda charakter procesnej sankcie za pasivitu v spore, preto súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Zhodné navrhnutie odročenia pojednávania možno považovať za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú zbytočné prieťahy.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že strany sporu v zákonnej lehote 6 mesiacov od právoplatnosti predmetného uznesenia o prerušení konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania uplynulo viac ako šesť mesiacov a žiadna zo strán sporu nepodala návrh na pokračovanie v konaní, súd s poukazom na citované ustanovenia zákona rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie vo veci zastavil.

13. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

16. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že predmetné konanie bolo prerušené na základe zhodného prejavu vôle oboch sporových strán, pričom žiadna z nich nepodala v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Súd tak uzatvára, že zavinenie zastavenia konania možno pričítať obom sporovým stranám.

17. Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).