Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: REGIONINVESTAGRO OOO, Volgogradslaya oblast, Volgograd, ul. imeni Timeryazeva, bld. 9, Ruská Federácia, IČO 1033400547553 zastúpeného advokátskou kanceláriou bnt attorneys-at-law, s.r.o., Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO 35 886 978 proti žalovanému: MAGNIT EU, s.r.o., Čermeľská 1453/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO 50 706 411 zastúpenému advokátskou kanceláriou Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 041 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO 50 164 988 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 15.11.2019 č. k. -169 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutom výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku III. o povinnosti žalobcu podať žalobu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í uznesenie vo výroku IV. tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným uznesením I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nasledovnými vecami:

- postrekovač Ceterliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180

- sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom

- sito pre oddeľovať FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom

- postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183, najmä tieto nepremiestniť, nepredať, nedarovať ani ich inak nescudziť, ani iným spôsobom nezaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; II. v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol III. žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, bez spisovej značky a IV. stranám nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na naradenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s postrekovačom Ceterliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180; sitom pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom; sitom pre oddeľovať FAN 520 mm HD s veľkosťou

ôk 1,00 mm s G-profilom a postrekovačom Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183, najmä tieto nepremiestniť, nepredať, nedarovať ani ich inak nescudziť, ani iným spôsobom nezaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi postrekovač Ceterliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180; sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom; sito pre oddeľovať FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom a postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183 bezodkladne, najneskôr do troch dní od doručenia rozhodnutia. V návrhu žalobca uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 22.7.2019 zmluvu č. , predmetom ktorej bolo vykonávanie zasielateľskej činnosti žalovaným pre žalobcu ako objednávateľa. Konkrétnu zákazku - transport tovaru si strany dohodli vždy prílohami k zmluve. Na základe Prílohy č. 1 z 23.7.2019 bol vykonaný transport tovaru z Rakúska do Ruskej Federácie. Žalobca za tovar zaplatil, aj keď tovar nebol dodaný včas. Podľa Prílohy č. 2 zo dňa 26.7.2019 mal žalovaný vykonať prepravu tovaru - poľnohospodárskych strojov z Rakúska do Ruskej Federácie. Žalovaný sa zaviazal prepraviť tovar z výrobného závodu Bauer v meste Voitsberg v Rakúsku v lehote 8 dní od naloženia tovaru do obce Kardailovo v Ruskej Federácii cez colný prechod Yarcevsky, a to dňa 31.7.2019 - 3 autá, dňa 1.8.2019 - 3 autá a dňa 2.8.2019 - 1 auto (spolu 7 áut - prvá časť objednávky) a od 12.8.2019 do 30.8.2019 mal prepraviť tovar na 8 autách. Podľa dohody v Prílohe č. 2 mal žalobca zaplatiť 50% ceny prepravy po podpísaní objednávky a ďalších 50% do dvoch bankových dní po dodaní a vykládke tovaru v obci Kardailovo podľa ruského znenia Prílohy č. 2 a na colnicu podľa slovenského znenia zmluvy, teda jazykové verzie zmluvy sú rozdielne. Keďže strany sporu si nedohodli, ktoré znenie je rozhodujúce, berúc do úvahy znalosť ruského jazyka na strane konateľky žalovaného, žalobca považoval za rozhodujúce ruské znenie zmluvy. Na úhradu prvej časti objednávky č. 2 žalovaný vystavil dňa 29.7.2019 faktúru č. 20190044 na 50% preddavku za prepravné služby vo výške 14 350,- eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 30.7.2019. Prvá časť objednávky bola uskutočnená len čiastočne, a to v rozsahu 5 áut, pričom ani tovar v týchto autách nebol dodaný riadne a včas, pretože tovar bol žalovaným prepravený na colný prechod Yarcevsky namiesto do dohodnutého miesta vykládky v obci Kardailovo, Orenburgský región. Prevoz tovaru z colného prechodu do obce Kardailovo uskutočnil dodatočne žalobca na vlastné náklady. E-mailom z 15.8.2019 a poštou dňa 17.8.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že časť tovaru prepravovaného ďalšími 2 autami z prvej časti objednávky č. 2 bola zadržaná až do zaplatenia faktúr č. 20190039 z 24.7.2019 na sumu 8 875,- eur, č. 20190076 z 15.8.2019 na sumu 23 000,- eur, č. 20190044 z 30.7.2019 na sumu 14 350,- eur a č. 20190075 z 15.8.2019 na sumu 33 750,- eur v celkovej výške 79 975,- eur. Z obsahu prepravných dokladov žalobca zistil, že bol zadržaný tovar, ktorý je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca dňa 19.8.2019 e-mailom oznámil žalovanému, že nesúhlasí s faktúrami, ktorých úhrady sa žalovaný domáha a vyzval ho na riadne plnenie zmluvy. Žalovaný e-mailom z 20.8.2019 potvrdil dodanie tovaru na základe objednávky č. 1 dňa 15.8.2019, poukázal na oneskorenú nešpecifikovanú platbu preddavku prvých 50% a neuhradených zvyšných 50% ku dňu 19.8.2019 a uviedol, že pre nedoplatky zo strany žalobcu bude dodanie tovaru z prvej časti dodávky podľa prílohy č. 2 naloženého v 2 autách pozastavené do úplnej úhrady finančných záväzkov žalovaným a tovar bude uložený na adrese Košice, areál prekladisko Haniska. Po vzájomných rokovaniach žalovaný zaslal žalobcovi Protokol č. 755/2019 z 20.8.2019, v ktorom strany sporu potvrdili, že si navzájom neuplatňujú žiadne nároky z dodania tovaru na základe objednávky č. 1. Následne dňa 22.8.2019 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 77 660,- eur, ktorá pozostáva z faktúr č. 20190076, č. 20190044, č. 20190075 a faktúry č. 20190045 v sume 6 560,- titulom zmluvnej pokuty za neuskutočnenú druhú časť objednávky č. 2 a náhradu za uskladnenie zadržaného tovaru. Žalobca v liste zo dňa 6.9.2019 oznámil uznanie len sumy 200,- eur a uplatnil si proti žalovanému nárok na náhradu škody z titulu nedodania tovaru na dohodnuté miesto a včas. Žalobca po telefonickej komunikácii listom z 24.9.2019 ponúkol urovnanie v sume 10 250,- eur za prvú časť dodávky č. 2 vo forme notársky overenej dohody o urovnaní so zložením sumy do notárskej úschovy. Žalovaný listom z 25.9.2019 žiadal kompenzáciu dodatočných nákladov za prevoz tovaru podľa Prílohy č. 1 a dodatočných nákladov za prevoz tovaru podľa prvej časti dodávky podľa Prílohy č. 2, odmietol ponuku žalobcu na zloženie zábezpeky do notárskej úschovy a žiadal zložiť požadovanú sumu na jeho bankový účet. Ďalšie jednania strán sporu neboli úspešné a žalovaný dňa 4.10.2019 oznámil žalobcovi, že sa rozhodol svoje pohľadávky spolu so zádržným právom na tovar odpredať. Ponuku na odkúpenie pohľadávok proti žalobcovi poslal dňa 5.10.2019 výrobnému závodu BAUER v Rakúsku a ponúkol odovzdať závodu zadržaný tovar. Žalobca uviedol dôvody, pre ktoré žalovaným vystavené faktúry nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ žalovaný úhradu týchto platieb požaduje s odkazom na svoje obchodné podmienky, žalobca uviedol,

že prepravný poriadok žalovaného, ktorý slúži ako obchodné podmienky, nie je súčasťou zmluvy, tento nebol žalobcovi známy a jeho zverejnenie na webe žalovaného nestačí na to, aby bol aplikovaný na zmluvné vzťahy medzi stranami. Poukázal na podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre oprávnené zadržanie tovaru, pričom subjektom zádržného práva môže byť iba ten, kto je inak povinný vec vydať, teda iba žalovaný a samotné zádržné právo má iba zabezpečovaciu funkciu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , a a uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí okrem existencie nároku osvedčiť aj to, že bez neodkladného opatrenia by bol výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Ďalej uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak žalobca tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Tým, že žalobca ako výlučný vlastník tovaru ho nemá vo svojej faktickej dispozícii, dochádza podľa súdu prvej inštancie k znižovaniu hodnoty zadržovaného tovaru a k škode na majetku žalobcu, a to najmä tým, že žalobca tento tovar nemôže použiť v svojej obchodnej činnosti a nemá ani možnosť odvrátiť riziko škody, ktorej vznik na tovare bezprostredne hrozí. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v ústnej komunikácii so žalobcom opakovane vyhrážal odpredajom pohľadávky inej spoločnosti mimo Slovenska a premiestnením tovaru, aby sa sťažilo vydanie zadržiavaného tovaru a tento zámer žalovaného vyplýva aj z jeho ponuky výrobnému závodu BAUER, súd prvej inštancie mal za to, že takéto správanie žalovaného zakladá dôvodnú obavu, že vrátenie zadržaného tovaru bude podstatne sťažené alebo úplne nemožné. Poukázal tiež na to, že vyhrážaním sa odpredajom údajnej pohľadávky spolu so zádržným právom na tovar, môže byť ohrozená následná exekúcia odobratím veci podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie sčasti tak, ako je uvedené v I. výroku uznesenia, pretože je tu vysoké riziko ďalšieho prevodu vecí a prípadný vznik škody na tovare, pričom týmto rozhodnutím sa nevytvorí nenávratný stav a rozhodnutie neprimeraným spôsobom ani nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. V prevyšujúcej časti, t. j. o uloženie povinnosti žalovanému bezodkladne vydať žalobcovi označený tovar, súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože uloženie zdržiavacej povinnosti žalovanému až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej považoval za primerané, v dôsledku ktorej nemôže žalovaný utrpieť zásadnejšiu ujmu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní náhradu trov konania stranám nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol I., III. a IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa , a Žalovaný predovšetkým namietal absenciu pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, pretože nie je veriteľom pohľadávky, ktorá je zabezpečená zádržným právom uplatneným proti žalobcovi na hnuteľné veci, a to postrekovač Ceterliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180; sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom; sito pre oddeľovať FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom a postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183 (zadržané veci), ktoré tvorili predmet prepravy podľa zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019 uzavretej medzi stranami sporu. Uviedol, že ako postupca uzatvoril žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 7.11.2019 s postupníkom - Veres Gábor Egyéni Cég so sídlom 3884 Boldogköújfalu, Szabdsag utca 87/A, Maďarsko, registračné číslo: 05 11 000351. Zmluvou o postúpení pohľadávky mal žalovaný postúpiť na postupníka pohľadávku vo výške 35 870,- eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Poukázal na čl. 3 ods. 3.3 zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého je postupovaná pohľadávka zabezpečená zádržným právom žalovaného ako postupcu uplatneným proti žalobcovi ako dlžníkovi na zadržané veci vo vlastníctve žalobcu a zmluvné strany podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky potvrdili odovzdanie zadržaných vecí k rukám postupníka ku dňu jej uzatvorenia. Žalovaný uviedol, že v dôsledku postúpenia pohľadávky vrátane zádržného práva na zadržané veci, ktoré odovzdal pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkovi, v súčasnosti nemá zadržané veci vo svojej faktickej dispozícii. Tvrdil, že vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej zádržným právom k zadržaným veciam nie je medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah dlžníka a veriteľa, ktorý by súd prvej inštancie mal neodkladným opatrením dočasne upraviť. Žalovaný uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je pasívne vecne legitimovaný, a teda neodkladné opatrenie bolo nariadené proti subjektu, ktorý nie je nositeľom

hmotného zádržného práva k zadržaným veciam vo vlastníctve žalobcu. Tento návrh preto môže smerovať podľa žalovaného len proti postupníkovi.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v čase vydania napadnutého uznesenia nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom. Citujúc ustanovenie žalobca tvrdil, že subjektom zádržného práva môže byť iba ten, kto je inak povinný vydať vec, teda iba žalovaný, pričom zádržné právo má iba zabezpečovaciu funkciu. Zadržiavateľ nesmie zadržanú vec prenechať tretej osobe. Žalobca poukázal na časovú následnosť komunikácie medzi stranami sporu po vydaní neodkladného opatrenia dňa 15.11.2019 a zdôraznil, že postúpenie pohľadávky veriteľom sa stáva voči dlžníkovi účinným až oznámením postúpenia. Uviedol, že túto povinnosť si žalovaný splnil najskôr 4.12.2019, kedy poslal na Watsapp konateľa žalobcu správu - upovedomenie o postúpení pohľadávky zo dňa 7.11.2019 a poštou toto oznámenie dostal žalobca až 17.12.2019. Zdôraznil, že toto oznámenie bolo vykonané potom, ako žalobca informoval žalovaného o vydaní neodkladného opatrenia (e-mailovou správou dňa 22.11.2019). Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že konaním žalovaného došlo k dispozícii s tovarom, ktorého dispozíciu súd žalovanému zakázal. Zo strany žalovaného podľa žalobcu ide o konanie, ktoré odporuje rozhodnutiu súdu (odovzdanie vecí) a takéto konanie považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca mal za to, že postupník neoprávnene vykonáva zádržné právo voči žalobcovi, lebo toto zádržné právo má len žalovaný a postupník ani nemohol nadobudnúť tovar do svojej dispozície, lebo to odporuje uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu je žalovaný v spore pasívne legitimovaný, lebo odovzdanie tovaru bol neplatný úkon.

6. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrval na dôvodoch odvolania vrátane odvolacieho návrhu. S poukazom na ustanovenie , judikatúru súdov a právnu teóriu uviedol, že oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi nie je podmienkou nadobudnutia účinnosti postúpenia ako takého, keďže postúpenie pohľadávky je účinné už uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, ale určuje moment, dokedy môže dlžník splniť svoju povinnosť s právnymi účinkami splnenia dlhu postupcovi (pôvodnému veriteľovi) a odkedy je povinný plniť už postupníkovi (novému veriteľovi). Zdôraznil, že postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stalo účinným už samotným uzavretím zmluvy medzi postupcom a postupníkom, a preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že bolo uskutočnené pred doručením oznámenia o postúpení žalobcovi a že toto konanie odporuje uzneseniu.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a 380 bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (pred začatím konania o veci samej) v časti, ktorým žiadal uložiť povinnému, aby nenakladal s označenými hnuteľnými vecami (výrok I.) a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol. Proti zamietavému výroku uznesenia nebolo podané odvolanie, v tomto výroku sa stalo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatným a nebolo predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

9. Neodkladne opatrenie môže súd nariadiť podľa ustanovení pred začatím konania, počas konania alebo aj po skončení konania, a to len z dvoch dôvodov - preto, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo preto, že je tu obava, že exekúcie bude ohrozená ( a ).

10. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, pretože bez okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami by bolo právo niektorej strany ohrozené. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán je osvedčená vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktoré neznesie odklad a ktorému je možno poskytnúť ochranu nariadením požadovaného neodkladného opatrenia.

11. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť účastníkovi dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia, a to aj vtedy, keď súd ešte nemá náležite zistený skutkový stav veci. Z charakteru neodkladného opatrenia totiž vyplýva, že pred jeho nariadením

nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom s prihliadnutím na úroveň osvedčenia ním tvrdených skutočností, t. j. osvedčenia práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčenia naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami.

12. Súd prvej inštancie posúdil nárok uplatnený žalobou podľa , podľa ktorého možno neodkladným opatrením uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Rozsah obmedzení podľa tohto ustanovenia sa vykladá v zmysle , podľa ktorého z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Tomuto ustanoveniu by zodpovedala zamietnutá časť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal vydať označené veci, ktoré boli predmetom záväzku strán sporu - prepravy, čiže žiadal, aby žalovaný niečo vykonal.

13. Žalobca v návrhu neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého žiada neodkladné opatrenie nariadiť, podaným návrhom však žiadal, aby žalovaný označenými konkrétnymi hnuteľnými vecami nenakladal, teda ich nepremiestnil, nepredal, nedaroval ani inak nescudzil a ani iným spôsobom nezaťažil. Tento návrh zodpovedá ustanoveniu , podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami ( ). To znamená, že neodkladným opatrením sa obmedzuje u konkrétnej osoby dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu. Základným predpokladom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť.

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

15. Pri skúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd právne významný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To však neznamená, že odvolací súd nemôže prihliadať aj na iné, nové skutočnosti, podmienkou však je, že musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním napadnutého uznesenia.

16. V posudzovanej veci žalovaný, ktorý sa o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a o nariadení neodkladného opatrenia dozvedel až doručením uznesenia súdu prvej inštancie, v odvolaní namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní, pretože pred nariadením neodkladného opatrenia postúpil pohľadávku proti žalobcovi spolu s označenými hnuteľnými vecami so záložným právom vyplývajúcim mu z pozície zasielateľa tretej osobe, a teda s týmito hnuteľnými vecami nedisponuje.

17. Keďže predpokladom pre to, aby súd mohol žalovanému neodkladným opatrením zakázať, aby s konkrétnymi označenými vecami nakladal, je ich reálna držba a žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.11.2019 preukazoval, že k tomuto dňu zadržiavané veci odovzdal postupníkovi, požadované neodkladné opatrenie nemožno žalovanému uložiť, pretože by bolo nevykonateľné. Vzhľadom na uvedené je v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bez právneho významu či žalovanému zo zmluvného vzťahu strán sporu svedčí oprávnenie zadržať hnuteľné veci a postúpiť pohľadávku proti žalobcovi s týmito hnuteľnými vecami a zádržným právom k ním sa viažucemu, podstatné pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je, či žalovaný má tieto hnuteľné veci v reálnej držbe alebo nimi nedisponuje.

18. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že postúpenie pohľadávky žalovaným sa vo vzťahu k žalobcovi ako dlžníkovi stáva účinným až oznámením postúpenia dlžníkovi. Táto skutočnosť má význam vtedy, keď dlžník skôr, ako mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky, plnil pôvodnému veriteľovi, čo však žalobca netvrdil. V podanom odvolaní žalobca namietal síce neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (nie je predmetom tohto konania), nespochybnil však tvrdenie žalovaného, že označené hnuteľné veci nemá vo svojej dispozícii a ani nepreukazoval, že toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé.

19. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný disponoval s hnuteľnými vecami po nariadení neodkladného opatrenia, pretože neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil dňa 15.11.2019 a žalovaný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky (s ustanovením potvrdzujúcim odovzdanie hnuteľných vecí postupníkovi) zo dňa 7.11.2019. Neskoršie uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a neskoršie odovzdanie veci postupníkovi, resp. ich skutočné neodovzdanie postupníkovi žalovaný netvrdil ani nepreukazoval.

20. Odvolací súd vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, ale nastali ešte pred nariadením neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie (sčasti) návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, podľa zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto vyhovujúcej časti zamietol.

21. Výrok III., ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej, je závislým výrokom vo vzťahu k výroku I., bez existencie ktorého nemá opodstatnenie, preto tento výrok odvolací súd podľa zrušil, keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

22. Vzhľadom na zmenu výroku I. napadnutého uznesenia bolo potrebné zmeniť aj výrok IV. o náhrade trov prvostupňového konania, v ktorom bol žalovaný plne úspešný, preto odvolací súd podľa priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. O výške trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).